Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_2C-15-2023.pdf
PDF · 105.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., právne zastúpený LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kálov 53/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: 1/ D. E., neznámy vlastník, 2/ D. D., F. G., neznámy vlastník, 3/ D. G., neznámy vlastník, neznámi vlastníci 1/ - 3/ v zastúpení správcom - Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu, žalovaného 1/, žalovaného 2/ a žalovaného 3/ k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie H., obec H., okres C., a to: parcela registra E-KN č. XXX – orná pôda o výmere 2296 m2 a toto vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ titulom zrušenia a vyporiadania pozemku primeranú náhradu vo výške 1 320,20 Eur, na účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2152023, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 2/ titulom zrušenia a vyporiadania pozemku primeranú náhradu vo výške 439,99 Eur, na účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2152023, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 3/ titulom zrušenia a vyporiadania pozemku primeranú náhradu vo výške 880,21 Eur, na účet Slovenského pozemkového fondu, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 2152023, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.02.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie H., obec H., okres Žilina, parcela registra E-KN č. XXX – orná pôda o výmere 2296 m2.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je väčšinovým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keď podiel žalobcu na nehnuteľnosti je 1-ica vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu 1148 m2. Podiel žalovaného 1/ je o veľkosti 1/4-ina vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu 574 m2. Podiel žalovaného 2/ je o veľkosti X/XX-XXX vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu 191,3 m2. Podiel žalovaného 3/ je o veľkosti 1/6-ina vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu 382,67 m2. Žalovaní z pochopiteľných dôvodov, pre ktoré im bola nariadená aj správa Slovenským pozemkovým fondom SR, nehnuteľnosť
neužívajú. Žalobca má v súčasnosti eminentný záujem na užívaní a vyporiadaní nehnuteľnosti. So žalovanými nie je možné sa mimosúdne dohodnúť, nakoľko ich pobyt nie je známy. Žalovaní dlhodobo nevyužívajú svoj spoluvlastnícky podiel, žalobca má záujem starať sa o predmetnú nehnuteľnosť a upravovať ju, z toho dôvodu žalobca navrhuje vyplatenie daného podielu žalovaným v zmysle žaloby. Ak súd prikazuje vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, vo výroku rozsudku vyjadrí, že zrušuje spoluvlastníctvo k celej veci, a že celá vec sa prikazuje do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, prípadne do podielového spoluvlastníctva viacerým spoluvlastníkom (pôjde o novovytvorené podielové spoluvlastníctvo). Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí, čo je bezpochyby prípad žalobcu. Vo vzťahu k výške primeranej náhrady poukázal na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej (R 43/1997): primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 veta tretia OZ) je príslušný podiel všeobecnej ceny a navrhol výšku primeranej náhrady určiť na sumu 2,30 eur/m2 v zmysle kúpnej zmluvy súdu predloženej.
3. Na podporu svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložil žalobca súdu výpis z LV č. XXXX, kúpno- predajnú zmluvu, Vyjadrenie MV SR, Odpoveď na žiadosť Okresného úradu Žilina, znalecký posudok.
4. Zástupca žalovaných (č. l. 48 spisu) vyjadril súhlas so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, berúc najmä do úvahy zásadu, z ktorej vychádza Občiansky zákonník, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Súhlasí aj so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý navrhuje žalobca, a to prikázaním podielového spoluvlastníctva do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Je toho názoru, že v tomto prípade vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k nehnuteľnosti nie je dobré možné vzhľadom na ďalšie účelné využívanie nehnuteľnosti a zákonné limity obmedzujúce delenie pozemkov. K výške primeranej náhrady uviedol, že podľa žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 6/2023 znalca J. J. B., znalca v obore Poľnohospodárstvo sa predmetná nehnuteľnosť nachádza mimo zastavaného územia obce Divina v miestnej časti Močidlo, v svahu bez prístupu zo spevnenej komunikácie v svahu. Využívaná je ako trvalý trávny porast na spásanie domácimi zvieratami. S ohľadom na vyššie uvedené súhlasí s žalobcom navrhovanou primeranou náhradou za spoluvlastnícky podiel vo výške 2,30 € za m2. Primeranú náhradu určenú súdom žiada zaslať na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 2152023 (s uvedením „rozsudok“ do poznámky pre prijímateľa).
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.05.2023 (č. l. 55 spisu) poukázal na zhodné súhlasné prejavy strán sporu, ktoré súhlasia so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva za dohodnutú výšku náhrady – 2,30 eur/m2.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 24.11.2023, na ktorom vec prejednal za účasti právneho zástupcu žalobcu a žalobcu. Zástupca žalovaných ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich podaniach uskutočnených vo veci, navrhol rozhodnúť v zmysle súhlasného vyjadrenia zástupcu žalovaných so zrušením podielového spoluvlastníctva, so spôsobom vyporiadania ako aj s výškou primeranej náhrady.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne ustanovenia.
8. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
10. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
12. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
13. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca a žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie H., obec H., okres Žilina, parcela registra E-KN č. XXX – orná pôda o výmere 2296 m2 a to tak, že podiel žalobcu na nehnuteľnosti je 1-ica (6/12-tin) vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu 1148 m2. Podiel žalovaného 1/ je o veľkosti 1/4-ina (3/-12-tiny) vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu 574 m2. Podiel žalovaného 2/ je o veľkosti X/XX-XXX vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu 191,3 m2. Podiel žalovaného 3/ je o veľkosti 1/6-ina (2/12-tiny) vo vzťahu k celku, čo predstavuje spolu 382,70 m2. Žalobca a žalovaní 1/ - 3/ tak spoločne vlastnia XX/XX-XXX na predmetnej nehnuteľnosti, tzn. v celosti (1148 m2 + 574 m2 + 191,30 m2 + 382,70 m2 = 2296 m2), čím je daný okruh účastníkov konania, keď súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.
14. Z dôkazných prostriedkov žalobcu, ako aj z lustrácie súdu v registri obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaní 1/ - 3/ sa nedajú jednoznačne určiť podľa zadaných údajov, nakoľko nie sú definovaní dátumom narodenia či iným identifikačným údajom.
15. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaných 1/ - 3// súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorej podielovým spoluvlastníkom je neznámy vlastník, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond, ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby žalobca bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva. Súd vykonal dostupné lustrácie a šetrenia za účelom zistenia procesnej subjektivity žalovaného, pričom ustálil, že sa jedná o neznámych vlastníkov.
16. Nakoľko súd konštatoval, že na strane žalovaných 1/ - 3// ide o neznámeho vlastníka, v zmysle § 16 a 17 zákona č. 180/1995 Z.z. je Slovenský pozemkový fond oprávnený tohto neznámeho vlastníka zastupovať a konať v jeho mene a teda súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom neznámeho vlastníka, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..
17. Po ustálení procesných podmienok, a to najmä pasívnej legitimácie na strane žalovaných sa súd zaoberal predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
18. Z nesporných tvrdení žalobcu v konaní mal súd za preukázané, že žalobca nehnuteľnosť, ktorej vyporiadanie je predmetom konania užíva. Uvedené tvrdenia neboli v konaní nijakým spôsobom rozporované, žalovaní 1/ - 3/ sú neznámymi vlastníkmi, z uvedeného je tiež možné konštatovať, že sa na využívaní nehnuteľnosti nijakým spôsobom nepodieľajú. Zástupca žalovaných vzhľadom na účelné využitie veci súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a s vyporiadaním takým spôsobom,
že súd prikáže predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu, za primeranú náhradu. Zástupca žalovaných 1/ - 3/ rovnako súhlasil so žalobcom navrhovanou výškou primeranej náhrady stanovenou na sumu 2,50 eur/m2. V konaní tak neboli žiadne sporné skutočnosti.
19. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
20. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2011, sp. zn. 4 Cdo 183/2011). Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
21. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
22. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
23. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, vzhľadom na potrebu účelného využitia nehnuteľnosti, dobre možné. Uvedené skutočnosti tvrdil žalobca a zástupca žalovaných ich nepopieral. Je pravdou, že súd pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva je viazaný poradím v zmysle § 142 ods. 1 občianskeho zákonníka, avšak zároveň nie je možné opomenúť zásadu kontradiktórnosti konania, ktorou je ovládaný civilný proces a v zmysle ktorej len strany môžu navrhovať vykonanie dôkazov v konaní. Potom pokiaľ žiadna zo strán nenavrhla rozdelenie nehnuteľnosti a na jej rozdelenie nenavrhla dokazovanie vyhotovením geometrického plánu musí súd ustáliť, že v konaní nebolo nijakým spôsobom tvrdené a preukázané, že rozdelenie nehnuteľnosti je dobre možné. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
25. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je pozemok – orná pôda. Splnomocnený zástupca žalovaných zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady všetkým žalovaným nenamietali, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti zástupca žalovaných súhlasil. Súd potom vychádza z tej skutočnosti, že vlastník nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, s výnimkou naplnenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd z vykonaného dokazovania však nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. Súd pritom prihliadal aj na veľkosť podielu žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach, t.j. 1-ica, čo je väčšinový podiel oproti žalovanému 1/, ktorý vlastní podiel 1/4-inu, žalovanému 2/, ktorý vlastní X/XX-XXX a žalovanému 3/, ktorý vlastní 1-6-tinu.
26. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie H., obec H., okres Žilina, parcela registra E-KN č. XXX – orná pôda o výmere 2296 m2 a prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, tak ako žiadal v žalobe.
27. Vo vzťahu k určeniu výšky primeranej náhrady súd konštatuje, že táto nebola v konaní sporná, keď zástupca žalovaných 1/ - 3/ súhlasil so žalobcom navrhovanou cenou primeranej náhrady vo výške 2,30 eur/m2, v konaní neboli predložené žiadne dôkazy na preukázanie inej výšky primeranej náhrady vo vzťahu k vyporiadavanej nehnuteľnosti. Súd opätovne zdôrazňuje, že aj tento typ konania je založený na princípe kontradiktórnosti, kedy strany v konaní sú povinné skutkovo tvrdiť a na podporu svojich tvrdení predkladať dôkazy. Súd potom na základe nespornej výšky primeranej náhrady rozhodol tak, že žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady podľa výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu 1 320,20 eur (574 m2 x 2,30 eur/ m2), žalovanému 2/ primeranú náhradu 439,99 eur (191,30 m2 x 2,30 eur/m2) a žalovanému 3/ primeranú náhradu 880,21 eur (382,70 m2 x 2,30 eur/m2) obom vzhľadom na výšku primeranej náhrady v navrhovanej paričnej lehote, ktorú zástupca žalovaných 1/ - 3/ nenamietal, v lehote do 15 dní a to pri aplikácii § 232 ods. 3 CSP. Vyčíslenú náhradu ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom označenej nehnuteľnosti je žalobca povinný zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 2152023 tak, ako to žiadal zástupca žalovaných.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.11.2023 uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje. K uplatneniu náhrady trov konania sa zástupca žalovaných nevyjadril. S poukazom na uvedené skutočnosti súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania. Súd konštatuje, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že v tomto konaní majú účastníci na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka nemožno nazvať úspechom žalobcu, neúspechom žalovaných, ale práve naopak, žalobcovia získali do vlastníctva spoluvlastnícky podiel žalovaných, ale oproti výplate hodnoty tohto spoluvlastníckeho podielu. Teda úspech a neúspech je na obidvoch stranách v zásade rovnaký. Súd zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu (žalobcovia aj žalovaní), pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania bola pre súd určujúca pri použití vyššie zmieneného procesného ustanovenia (§ 257 CSP). Súd zároveň uvádza, že konečné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa týka a je v prospech všetkých účastníkov a preto je aj spravodlivé, aby každý z nich znášal trovy konania, ktoré mu v súvislosti s takýmto konaním vznikli. Z uvedených dôvodov súd pri aplikácii § 257 CSP, kedy ustálil, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd náhradu trov konania neprizná, rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. K tomu súd uvádza, že pokiaľ má za to, že v konaní boli úspešné obe strany sporu, keď žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, stále sa musel zaoberať nárokom na náhradu trov konania druhej strany sporu – žalovaných. Z obsahu spisového materiálu však ani
nevyplýva vznik trov konania na strane žalovaných, preto by súd žalovaným priznať náhradu trov konania ani nemohol a to s poukazom na právny záver Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016, sp. zn. 6Cdo/544/2015, podľa ktorého „ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná“.
Poučenie:
Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).