Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-28Sa-14-2022.pdf
PDF · 127.77 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-28Sa/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A. D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa
- ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 620 402 6598 0 zo dňa 26.7.2022, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č.620 402 6598 0 zo dňa 10.5.2022 bol podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 461/2003 Z.z.“ alebo ,,zákon o sociálnom poistení“) žalobcovi od 3.2.2022 priznaný invalidný dôchodok v sume 347,80 eur mesačne s tým, že žalobca má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 3.2.2022. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite zo dňa 21.3.2022. Podkladom pre vydanie rozhodnutia tak bol uvedený odborný posudok o invalidite, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 3.2.2022. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom dňa 8.6.2022, v ktorom vyslovil nesúhlas so zhodnotením jeho zdravotného stavu. K podanému odvolaniu zároveň pripojil i fotokópiu napadnutého prvostupňového rozhodnutia č. 620 402 6598 0 zo dňa 10.5.2022 vrátane odborného posudku o invalidite zo dňa 21.3.2022. 3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu č. 620 402 6598 0 zo dňa 10.5.2022 rozhodol v zmysle § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ako odvolací orgán – generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 620 402 6598 0 zo dňa 26.7.2022 s poukazom na § 218 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 10.5.2022 a priloženej dokumentácie dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Poukazujúc na ustanovenie § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ako aj na zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mal za to, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov. V nadväznosti na to citoval ust. § 71 ods. 1 až 9 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že na základe podaného odvolania žalobcu bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom dňa 9.6.2022, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a keďže nevyhovel odvolaniu žalobcu predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 18.7.2022, pričom konštatoval, že: ,, Účastník konania bol dlhodobo práceneschopný pre hnisavú artritídu ľavého kolena s opuchom ľavého kolena, s rozvinutým zápalom a nutnosťou opakovanej drenáže pre hnisavé ložisko v oblasti prepatelárnej burzy. Napriek chirurgickej intervencii a evakuácii hnisu ochorenie progredovalo do hnisavej artritídy s vysokými zápalovými parametrami a s ťažkou anemizáciou pri chronickom zápale, s nutnosťou opakovanej hospitalizačnej liečby na ortopedickej klinike, kde bol liečený antibiotikami podľa citlivosti a substitučnou liečbou erytrocytovými masťami (celkove 6 krát) so zlepšením anémie. Po ústupe hnisavého zápalu pretrváva ťažké obmedzenie hybnosti v ľavom kolene, preto bol zaradený na čakaciu listinu, na totálnu endoprotézu ľavého kolenného kĺbu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri uvedenom zdravotnom postihnutí je 45 % s prirovnaním ku kapitole XV., oddielu G, položke 48, písmena c) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Ostatné pridružené ochorenia zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %.“ 4. Žalovaná ďalej uviedla, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu rozhodujúcim zdravotným postihnutím je obojstranná primárna gonatróza III. , IV. štádia, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zaradil do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 48 – trvalé následky po vybratí menisku, písmena c) – pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % z percentuálneho rozsahu 30 % - 45 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10 %. Žalovaná preto konštatovala, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Taktiež uviedla, že v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, bol posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, ústredie v konaní o odvolaní posúdený zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, na základe odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej dokumentácii. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne popísal v posudku zo dňa 18.7.2022, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. Žalovaná poukázala na to, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdil na 55 %. 5. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázala na znenie ust. § 70 ods. 1 a § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Mala za to, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je od 3.2.2022 55 % a keďže nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, nie je splnený predpoklad na zmenu sumy invalidného dôchodku, resp. výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume, podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu bolo napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.5.2022 rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Poukázala na to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplne, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Mala za to, že žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok. Taktiež poznamenala, že žalobca sumu a výpočet invalidného dôchodku nenamietal. Záverom s poukazom na
§ 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení konštatovala, že zhodnotila každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospela k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 19.9.2022 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 620 402 6598 0 zo dňa 10.5.2022. Žalobca s týmto rozhodnutím a ani so zhodnotením jeho zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou nesúhlasil a žiadal o opätovné preskúmanie a vyhodnotenie jeho skutočného zdravotného stavu odbornými lekármi. Navrhol preto, aby súd zrušil rozhodnutie č. 620 402 6598 0 zo dňa 10.5.2022 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Ako prílohu k žalobe pripojil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 620 402 6598 0 zo dňa 26.7.2022, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie č. 620 402 6598 0 zo dňa 10.5.2022. Taktiež pripojil i odborný lekársky posudok zo dňa 18.7.2022 a odvolanie zo dňa 7.6.2022, ktoré podal proti rozhodnutiu č. 620 402 6598 0 zo dňa 10.5.2022. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.28Sa/14/2022-8 zo dňa 4.11.2022 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil správnu žalobu tak, že uvedie: druh správnej žaloby, označenie žalobcu o dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj, označenie napadnutého rozhodnutia, deň jeho doručenia a návrh výroku rozhodnutia – žalobný návrh. Zároveň bol poučený o jeho práve zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa so žiadosťou o právnu pomoc na Centrum právnej pomoci. Taktiež bol poučený o jeho možnosti požiadať súd o nariadenie pojednávania, ako aj o tom, že ak sa podanie v lehote určenej súdom nedoplní, súd podanie uznesením odmietne. Žalobca na uvedenú výzvu súdu nereagoval. 8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.2.2023 zopakovala argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí zo dňa 26.7.2022 a uviedla, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Poukázala na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalobca je teda povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení ktoré podstúpil. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy, najmä odborné lekárske nálezy, ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Mala za to, že posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku a odvolacieho konania, pričom skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobcu bol objektívne posúdený. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 26.7.2022. S poukazom na uvedené žiadala žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietnuť. Zároveň uviedla, že nežiada súd o nariadenie pojednávania. 9. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 10. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. S.s.p. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 S.s.p. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju rozsudkom verejne vyhláseným dňa 24.11.2023 postupom podľa § 190 S.s.p. zamietol. 11. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) S.s.p., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 16. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 17. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 19. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 20. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 21. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 22. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 23. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 24. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 25. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 4.4.2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú. 26. Správny súd uvádza, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom dňa 21.3.2022. Žalobca bol posudzovaný v jeho neprítomnosti a to s ohľadom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. V súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu žalobcu boli posudkovému lekárovi predložené odborné nálezy, ktoré boli obsahovou súčasťou posudku:
- Ortopedická klinika Banská Bystrica 15.10.2021-3.11.2021 – prijatý na ortopedickú kliniku pre zvýšené zápalové parametre pri otvorenej nehojacej sa rane v oblasti ľavého kolena. Nasadená bola i.v. ATB terapia podľa posledných kultivácií, realizovaný ster z rany, sondujeme fistulu a pod USG verifikované, že rana nezasahuje do kolenného kĺbu. Realizovaný debridement rany a nasadený PICO systém podtlakového hojenia rany. ATB meníme podľa aktuálnych kultivácii na Klimicin 3x600 mg (18.10.2021).
Stav uzatvorený ako prepatelárnu bursitídu. Záver –dg- pyogénna artritída, bližšie neurčená, v oblasti predkolenia /ihlica, píšťala, kolenný kĺb/, idiopatická dna na viacerých miestach, primárna artériová hypertenzia, bližšie neurčená, bez hypertenznej krízy.
- Svet zdravia Žiar nad Hronom chirurgické oddelenie 3.11.2021-5.11.2021 – preložený z ortopedickej kliniky Banská Bystrica, kde bol hospitalizovaný pre nehojacu ranu ľavého kolena /fistula na kolene sondovaná, debridement rany a nasadený PITACO, ATB liečba/.
- Ortopedická klinika SZU Banská Bystrica 10.12.2021-14.12.2021 – pacient po preliečení prepatelárnej burzitídy pomocou NPWT nastavený na linezolid, t.č. prijatý pre eleváciu CRP 106, Hb 62g/l k dovyšetreniu stavu a hemosubstitúcii. Zahájená ATB terapia, hemosubstitúcia. Lokálny nález na ľavom kolene bez erytému, bez zateplenia, bez fluktuácie. Celkovo podané 6xEM, následne Hb100. Pokles CRP 106...22. Realizované hematologické vyšetrenie so záverom – hypochrómna normocytová anémia ťažkého stupňa. Pacient v dobrom klinickom stave prepustený do domácej a ambulantnej starostlivosti. Dg – prepatelárna burzitída, anémia, bližšie neurčená.
- CT ľavého kolena Žiar nad Hronom MUDr. Chalányi 13.10.2021 – záver – gonartrosis III. st. I.sin., voľná kolekcia v okolí kolen. zhybu I. sin. Abscesového charakteru.
- Ortopedické vyšetrenie Banská Bystrica MUDr. Bukovčan 15.10.2021 – objektívne – na ventromediálnej strane kolena defekt cca 3x5 cm s vytekajúcim hustým mliečne skaleným obsahom - odobratý ster z defektu na kultiváciu, koleno edematozne, vo flexnom postavení s def. Extenzie, CRP z 11.10.2021 – 142mg/l Dg – pyogénna artritída, bližšie neurčená, v oblasti predkolenia /ihlica, píšťala, kolenný kĺb/.
- Traumatologické vyšetrenie Žiar nad Hronom MUDr. Baharová 26.9.2021 – RTG kolena I.sin. – bez jednoznačných čerstvých traumatických zmien skeletu, ťažká gonartroza I.dx., objektívne - pretrváva edém a zápal kolena, z defektu vyteká mliečne skalený obsah, hybnosť v kolene algicky obmedzená, lýtko voľné.
- Oftalmologické vyšetrenie Banská Bystrica MUDr. Villemová 16.6.2021, 30.11.2021 – vízus o. dx. 0,7 nat., s AR 0,9 o sin. 0,7 nat., s AR 0,8 dg- stav po CEM o. dx., membrána epiretinalis o. sin., pseudophakia o.dx. cataracta complicata incip. o.sin., st.p. PPV+pMLI+El+cryo+C3F8 o.dx. pre AS rhegm o.dx 10/2016/Jan, st.p- RePPV+ME+pMLI+aeris O DX./Jan/ propter ME cum CEM recid., st.p. Triam 4 mg IVTo dx. 11/2017, angiopathia ret. hyperton. sclerot. o.u., cysta retinae o .sin.susp.
- Ortopedické vyšetrenie Banská Bystrica MUDr. Al Khouri 30.3.2021, 9.4.2021 – klinicky PK- genua vara, deform. a zmien v konfig. gonartrosis, ĽK – výrazný opuch, deform., genua vara, na sono v prepat. burze opuch s punkciou viac komor. gel. zápach obsahu 45 ml!, ĽK sa nedá ani zhodnotiť pre celkové postavenie, deform., dop. RTG kolena bilat. v 2 projek. a kontrola, RTG z 30.3.2021 – genua vara bilat s výrazn. angulác. !!, celkové výrazné deform. s ťažk. degen. zmenami III-IV. gr.I.sin.et II-III gr.I.dx.
- Ortopedické vyšetrenie Banská Bystrica MUDr. Mihalovič 22.12.2021, 12.1.2022 – t.č. sa cíti lepšie, febrility negat., koleno I.sin. – bez preteplenia, zápalu, ranky kľudné, zhojené chôdza s kolenom je obmedzená pre flexiu do 70 st., exenzia – 10 st., Th sine, odpor. Chondroprotektíva, pacient zaradený na WL na TEP genus I.sin., dg M 17.1.
27. V nadväznosti na vyššie uvedené bola posudkovým lekárom dňa 21.3.2022 u žalobcu ustálená/zistená prítomnosť viacerých zdravotných postihnutí: Obojstranná primárna gonatróza III.-IV. štádia, pyogénna artritída kolenného kĺbu vľavo, úrazová artropatia, primárna artériová hypertenzia, aterosklerotické zmeny ciev očného pozadia, šedý zákal vpravo, rhegmatogénne odlúpenie sietnice vpravo a komplikovaný šedý zákal šošovky vľavo. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, za ktoré bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % posudkový lekár určil obojstrannú primárnu gonatrózu III., IV. štádia, ktorú priradil pod kapitolu XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 48 – trvalé následky po vybratí menisku, písmena c) – pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Za ostatné pridružené ochorenia bolo stanovené navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. 28. Vo vyššie uvedenom odbornom posudku v časti ,,Posudok“ sa konštatuje, že: ,,60 – ročný účastník konania, profesne zámočník, je od marca 2021 v sústavnej starostlivosti ortopédov pre opuch ľavého kolena s rozvinutým zápalom a nutnosťou opakovanej drenáže pre hnisavé ložisko v oblasti prepatelárnej burzy. Napriek chirurgickej intervencii a evakuácii hnisu ochorenie progredovalo do hnisavej artritídy pri vysokých zápalových markeroch a ťažkej anemizácii z chronického zápalu s nutnosťou ústavnej liečby. Následkom zápalového procesu v teréne ťažkej gonartrózy došlo k obmedzeniu hybnosti postihnutého ľavého kolenného kĺbu ťažkého stupňa. Je čakateľom na jeho
výmenu. Na toto zdravotné postihnutie stanovujem mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % prirovnaním ku Kapitole XV, oddielu G, položke 48, písmenu c). Na ostatnú pridruženú chorobnosť, uvedenú v diagnostickom závere, zvyšujem uvedenú mieru o 10 % na celkových 55 %. Dátum vzniku invalidity stanovujem dňom nadväzujúcim na ukončenie podporného obdobia - 3 februára 2022“. 29. Zdravotný stav žalobcu bol po podaní jeho odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.5.2022 z dôvodu nesúhlasu žalobcu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, po tom, čo posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hronom zotrval na správnosti posúdenia zdravotného stavu žalobcu posúdený i posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 18.7.2022. Aj v tomto prípade bol zdravotný stav žalobcu posúdený v jeho neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce a to na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Podľa posudkových záverov zo dňa 18.7.2022, opierajúcich sa o už vyššie uvedené lekárske vyšetrenia bol zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie opätovne vyhodnotený tak, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu, za ktoré bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % bola stanovená obojstranná primárna gonatróza III., IV. štádia, ktorá bola priradená pod kapitolu XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 48 – trvalé následky po vybratí menisku, písmena c) – pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Za ostatné pridružené ochorenia bolo opätovne stanovené navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Výrok posudku bol v nadväznosti na uvedené formulovaný tak, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená v percentách na 55 %. 30. Správny súd primárne uvádza, že vyššie popísané posudzovanie zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti bolo odôvodnené opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z.. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na spoločnú správu parlamentných výborov pri schvaľovaní zákona č. 66/2020 Z. z. k § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorej vyplýva, že dôvodom prijatia predmetnej právnej úpravy je zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 preto sa navrhlo, aby v čase krízovej situácie mohla byť posudková činnosť vykonávaná aj bez prítomnosti poistenca. Je zrejmé, že účelom tejto dočasnej právnej úpravy vykonanej formou zákona je rešpektovanie spoločného verejného záujmu - chrániť verejné zdravie všetkých zúčastnených, vrátane širokej verejnosti. Žalobca túto skutočnosť/postup pritom v administratívnom konaní (ale i v súdnom preskúmavacom konaní) nenamietal, pričom žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia tento postup zdôvodnila. 31. Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie, spravidla za osobnej účasti poistenca. Už novela zákona č. 461/2003 Z.z. vykonaná zákonom č. 255/2019 Z. z., účinná od 1.9.2019 umožnila v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v neprítomnosti poistenca, len na základe doložených lekárskych odborných nálezov. Aj keď je zrejmé, že v prípade žalobcu sa nejedná o takýto prípad (týka sa to ťažkých stavov, vylučujúcich posúdenie zdravotného stavu za prítomnosti poistenca), v predmetnej veci mu umožnilo takto postupovať ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 4.4.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila možnosť aplikácie ust. § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 461/2003 Z.z. 32. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo za jeho neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, jeho zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených, jemu dostupných lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Podľa názoru správneho súdu v danej veci boli predložené lekárske správy v takom rozsahu, ktorý posudkovým lekárom umožňoval (aj v neprítomnosti žalobcu) posúdiť jeho zdravotný stav. 33. Správny súd ďalej poukazuje na to, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z.
z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu z hľadiska zachovania miery pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.). 34. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). 35. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi dospel správny súd k záveru, že tieto zohľadnili všetky relevantné okolnosti a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov vyplýva z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobcu podľa vymenovaných odborných nálezov (§ 196 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej medicínskej úrovni správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať. Posudky nepostrádajú žiadne zákonom predpísané náležitosti. 36. Žalobca bol uznaný za invalidného odo dňa 3.2.2022 a to pre obojstrannú primárnu gonatrózu III., IV. štádia, ktoré zdravotné postihnutie bolo na účely posúdenia schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyhodnotené ako rozhodujúce a teda také, ktoré bolo určujúce aj pre stanovenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedené zdravotné postihnutie ako primárne pritom vyplývalo aj z jednotlivých lekárskych vyšetrení. Posudkovými lekármi tak bolo toto zdravotné postihnutie určené ako rozhodujúce podľa prílohy č.4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 48 – trvalé následky po vybratí menisku, písmena c) – pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 30 % - 45 %). 37. Okrem uvedeného zdravotného postihnutia žalobcu, týkajúceho sa podporného a pohybového aparátu – kolenného kĺbu, bolo zistené, že žalobca sa lieči pre vysoký krvný tlak, dnavú artritídu, má generalizovanú osteoartrózu. Taktiež je liečený očným lekárom pre kataraktu ľavého oka, hematológom je liečený pre chudokrvnosť a prítomný je šedý zákal aj na pravom oku. V tejto súvislosti boli ako ďalšie zdravotné ťažkosti žalobcu vzaté do úvahy aj primárna artériová hypertenzia, aterosklerotické zmeny ciev očného pozadia, šedý zákal vpravo, rhegmatogénne odlúpenie sietnice, či komplikovaný šedý zákal šošovky vľavo, počínajúci. Pridružené zdravotné ťažkosti boli pritom popísané aj v jednotlivých lekárskych vyšetreniach, z ktorých posudkoví lekári pri posudzovaní schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť t.j. na účely posúdenia invalidity žalobcu vychádzali. Tieto boli posúdené posudkovými lekármi ako iné zdravotné postihnutia zo zreteľom na možnú aplikáciu ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. v tom smere, či by ako ostatné zdravotné postihnutia boli spôsobilé ovplyvniť pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Tieto iné zdravotné postihnutia boli opísané a vyhodnotené ako posudkovo závažné v tom smere, že mali vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. S poukazom na uvedené posudkoví lekári vzhliadli dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. 38. Správny súd v záveroch posudkových lekárov nezistil žiadne rozpory, či už navzájom alebo s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení, rovnako mal za to, že sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a teda nevyvolávajú žiadne pochybnosti o náležitom posúdení zdravotného stavu žalobcu. Z posudkových záverov vyplývajú dôvody, ktoré viedli posudkových lekárov k stanovenému posúdeniu invalidity žalobcu
- s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre obojstrannú primárnu gonatrózu III., IV. štádia, keď ostatné zdravotné postihnutia boli vyhodnotené tak, že odôvodňovali úpravu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť – zvýšenie o 10 %. 39. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 7 So 5/2011: „Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť a posúdenie splnenia zdravotnej podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia (zabezpečenia) je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. (Judikatúra vo veciach sociálnych, I. diel, JUDr. Elena Závadská, JUDr. Katarína Kokodičová, vyd. Wolters Kluwer, ISBN 978-80-8168-629-9, s. 221) . 40. Opakovane však správny súd zdôrazňuje, že patrí do kompetencie posudkových lekárov posúdiť rozsah zdravotného poškodenia, jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj určovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné posudzovanie si vyžaduje odborné medicínske znalosti. Nespokojnosť žalobcu, navyše vyjadrená len všeobecným konštatovaním o nesúhlase so zhodnotením jeho zdravotného stavu Sociálnou poisťovňou je len subjektívnym presvedčením o nesprávnosti posúdenia jeho zdravotného stavu. Jeho námietky tak objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Napokon ani po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu v odvolacom konaní neboli zistené žiadne také skutočnosti, resp. predložené také dôkazy, ktoré by objektivitu, správnosť, či úplnosť podkladov pre vyvodenie záveru o invalidite žalobcu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spochybnili. Správny súd taktiež konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné a ani arbitrárne, keď žalovaná sa dostatočne rozhodujúcimi otázkami zaoberala. 41. S poukazom na vyššie uvedené, berúc do úvahy, že žalobca tak v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa ako i v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok a zároveň nenamietal ani správnosť výpočtu, resp. sumy invalidného dôchodku musel správny súd konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovanej a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal sú správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol. 42. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc § 167 ods. 1 S.s.p. a contr.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.).
Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.