Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-393-2010.pdf
PDF · 74.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/393/2010
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Údernícka 5 proti povinnému L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom U.Á., Q. XXX/XX, s adresou na doručovanie písomností Q. Š., F. X o vymoženie 757,59 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Návrhom do dňa 3.8.2010 sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 757,59 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., so sídlom v Bratislave, zo dňa 22.3.2010, sp. zn. EP 82930/09, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2010 a vykonateľnosť dňa 4.6.2010. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 27.8.2010 JUDr. Rudolfa Krutého, súdneho exekútora so sídlom v Bratislave. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci opätovne preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd opätovne posúdil predložený exekučný titul, zmluvu o pôžičke a rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť. Zo Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s. vyplýva, že rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodoval rozhodcovský súd, nebola osobitne dojednaná. Je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke. Dlžník nemohol pri podpise zmluvy o pôžičke jej obsah alebo podstatu ovplyvniť. Zmluva o pôžičke zo dňa 1.1.2005 má formu zmluvy spotrebiteľskej. Dlžník - povinný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a veriteľ - oprávnený zmluvu o pôžičke uzavrel v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto ide o typovú (formulárovú) spotrebiteľskú zmluvu a právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posudzovať ako právny vzťah spotrebiteľský. Podľa § 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa článku 6 ods. 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 10 ods. 1 citovanej smernice členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31. decembri 1994. V zmysle čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné. Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú len obmedzené výnimky a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci súdneho konania a len za určitých podmienok. Aj podľa platnej právnej úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). V prejednávanej veci zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky vylučujú za určitých podmienok uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože dlžník pri podpise zmluvy nemohol ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Veriteľ ju inkorporoval do všeobecných obchodných podmienok a tým ju urobil súčasťou všetkých zmlúv, ktoré uzatváral v čase platnosti týchto obchodných podmienok so všetkými dlžníkmi. Už vopred, ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s dlžníkom si tak pripravil možnosť, aby mohol vylúčiť ochranu práv dlžníka - spotrebiteľa všeobecným súdom. Je treba mať na zreteli účinky ustanovenia § 106 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bráni po začatí rozhodcovského konania konať všeobecnému súdu. V prípade, ak veriteľ podal návrh na začatie rozhodcovského konania, zabránil tým dlžníkovi - spotrebiteľovi brániť svoje práva na všeobecnom súde. Takúto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože dáva veriteľovi neprimeranú výhodu voči spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť, že prípadný spor s dlžníkom bude rozhodovať namiesto všeobecného súdu súkromnoprávny orgán (rozhodcovský súd), ktorý si sám vybral. Takáto rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a rozhodnutie vydané na jej podklade nemôže byť vykonateľným exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná
individuálne, respektíve po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Súd po posúdení listinných dôkazov, aplikujúc právo Európskej únie, vnútroštátne právo Slovenskej republiky, rešpektujúc judikatúru ESD a súdov vyššieho stupňa a eurokonformný výklad ustanovení predpisov o ochrane spotrebiteľa, dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom a v rozpore s citovanou smernicou, na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky a preto súd exekúciu podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní zastavil. O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne v prípade ich uplatnenia súdnym exekútorom samostatným uznesením. Vzhľadom k rozhodnutiu o zastavení exekúcie súd o návrhu povinného na odklad exekúcie už nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie (§ 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní) v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.