Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-86-2023.pdf
PDF · 70.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/86/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 05.09.2023, sp. zn. 2PP/37/2023 na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23. novembra 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 67 odsek 1 a § 66 odsek 2 Trestného zákona, zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 12 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21Tk/4/2014 zo dňa 19.12.2014, právoplatným 19.12.2014 za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon troch štvrtín uloženého trestu, pričom ale nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok. Plnením svojich povinností a správaním počas doterajšieho výkonu trestu nepreukázal polepšenie, napriek tomu, že podmienky k udeľovaniu disciplinárnych odmien si vytvoril vo viacerých prípadoch. U odsúdeného však boli zaznamenané viaceré nedostatky, a to aj závažnejšieho charakteru, keď nezachoval zásady slušného správania a vystupovania voči väzenskému personálu, opakovane sa dopustil prechovávania nepovolených veci, zanedbal starostlivosť o úpravu svojho lôžka podľa určených vzorov ústavného poriadku, fajčil mimo vyhradený priestor, užil liek, ktorý mu nebolo lekárom predpísaný a jeho pracovná morálka nebola vždy na požadovanej úrovni. Ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa ústavu, aktivita odsúdeného pri plnení stanovených cieľov programu nie je v každej oblasti na požadovanej úrovni. Odsúdený podľa názoru súdu prvého stupňa nesplnil ani ďalšiu materiálnu podmienku, a to, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Splnenie druhej materiálnej podmienky súd skúma a objasňuje komplexnejšie posúdením všetkých okolností súvisiacich s osobou odsúdeného, jeho osobnými a charakterovými vlastnosťami, celkovým postojom k spoločenským normám a pravidlám ako aj prostredia, v ktorom žil pred nástupom na výkon trestu. Súd prvého stupňa vzal do úvahy aj hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon trestu a hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, z ktorého vyplýva že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá, riziko sociálneho zlyhania je stredné. Súd poukázal aj na závažnosť spáchaného trestného činu, ako aj na jeho predchádzajúce odsúdenie pre drogovú trestnú činnosť. Uviedol, že odsúdený žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal minimalizáciu rizika sociálneho zlyhania a priaznivú resocializačnú prognózu, napríklad predložením prísľubom zamestnania po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a dospel k záver, že nemožno od neho očakávať, že povedie riadny život v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a nebude pokračovať v trestnej činnosti.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tak, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože má za to, že splnil podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody formálne aj materiálne. Dňa 17.06.2014 bol dodaný do väzby do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, kde bol dňa 22.12.2014 prevedený do výkonu trestu odňatia slobody. Do ÚVTOS Želiezovce, kde v súčasnej dobe vykonáva trest, bol premiestnený dňa 20.01.2015. Keďže bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1 Trestného zákona, nárok na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu mu vznik vznikol dňom 13.06.2023, kedy mal vykonané 3/4 trestu. Je teda nepochybné, že formálne podmienky pre podmienečné prepustenie sú splnené. Čo sa týka materiálnych podmienok, poukázal na to, že za celú dobu výkonu trestu bol jedenásťkrát disciplinárne odmenený a iba jedenkrát disciplinárne potrestaný, a to tesne pred uplynutím lehoty vykonaného trestu. Poukázal na to, že vo výkone trestu sa nachádza prvýkrát a zhodnotenia ústavu je zrejmé, že má kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti. Poukázal však na rozpornosť hodnotenia, keď je uvádzané, že boli u neho zaznamenané viaceré nedostatky závažnejšieho charakteru, pritom bol len jedenkrát disciplinárne potrestaný. Ani riziko recidívy u neho nie je maximálne, a možno očakávať a urobí pre to všetko, aby k žiadnej recidíve u neho nedošlo. Nestotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia súdu 1. stupňa, že nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok potrebných na podmienečné prepustenie. Prvá materiálna podmienka je splnená tým, že vo výkone trestu sa snažil napraviť, čo potvrdzuje to, že bol jedenásťkrát odmenený. Počas výkonu trestu bol v pravidelnom kontakte s matkou, a to vo forme návštev aj telefonicky. V prípade prepustenia má zabezpečené trvalé bývanie a sľúbenú prácu. Preto možno dôvodne očakávať, že po prepustení z výkonu trestu bude viesť riadny život, čím je splnená druhá materiálna podmienka. Navrhol, aby nadriadený súd rozhodol o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona mu uložil primeranú skúšobnú dobu.
Nadriadený súd, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Nadriadený súd v rámci tejto svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie materiálnych podmienok podmienečného prepustenia, ktorými podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 176 odsek 2 Trestného poriadku, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba poukazuje a s nimi sa stotožňuje. K úvahám súdu prvého stupňa krajský súd dopĺňa, že nesplnenie materiálnych podmienok požadovaných ustanovením § 66 odsek 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je odôvodnené predchádzajúcim spôsobom života odsúdeného ako aj nepreukázaním polepšenia jeho správaním a plnením povinností, čo bolo preukázané viacerými nedostatkami i závažnejšieho charakteru vyplývajúcimi z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach. K sťažnostným námietkam odsúdeného nadriadený súd uvádza, že to, že bol iba jedenkrát disciplinárne potrestaný vo výkone trestu, neznamená, že sa správania a vyššie uvedených nedostatkov v ňom (obsiahnutých v hodnotení ÚVTOS Želiezovce) nedopustil. Odsúdeným deklarované skutočnosti, že má zabezpečenú prácu a bývanie, neboli súdu nijako preukázané. Správne tiež súd prvého stupňa vzal do úvahy aj povahu spáchaného trestného činu (obzvlášť závažný zločin vraždy), tak ako mu to ukladá ustanovenie § 66 odsek 2 Trestného zákona. S ohľadom na uvedené nadriadený súd konštatuje, že nemožno predpokladať, že sa odsúdený trestnej činnosti bude vyhýbať po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a začlení sa do spoločnosti ako riadny občan, ktorý dodržiava jej morálne a právne normy. Krajský súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že odsúdený nesplnil materiálne podmienky podmienečného prepustenia, keďže neprejavil dostatočnú snahu po náprave a nepreukázal svoje polepšenie, čím nie je u neho splnený predpoklad, že v budúcnosti povedie riadny život. Krajský súd je toho názoru, že je nevyhnutné, aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody a to celkom v takej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím.
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. So zreteľom na uvedené preto krajský súd sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.