Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-148-2011.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/148/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľa: O. W., L.. XX.XX.XXXX, J. Ľ., Q. X proti odporcom: X/ C.. S. W., L.. XX.XX.XXXX, J. E. Š., D. XXX, X/ W.. C. W., L.. XX.XX.XXXX, J. E. Š., D. XXX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.10.2011 žiadal súd, aby určil výživné zo strany jeho rodičov po 15 Eur z dôvodu, že bol prijatý na vysokú školu, žije s priateľkou u jej rodičov s čím jeho rodičia nesúhlasia, z tohto dôvodu sa zhoršil ich vzťah a odmietajú mu prispievať na štúdium a životné potreby.
Odporcovia uviedli, že s návrhom súhlasia a podpísali aj návrh na začatie konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, potvrdením o trvalom pobyte navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy navrhovateľa a jeho rodným listom, potvrdením o príjme odporcov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Navrhovateľ navštevuje 1. ročník G. V., R. A. E. J., D. D. E. T. a podľa svojej výpovede si podal návrh na priznanie sociálneho štipendia, kde okrem iných dokladov potreboval aj rozsudok zo súdu o tom, že rodičia mu na výživu neprispievajú, alebo mu prispievajú len minimálne. Navrhovateľ tvrdil, že niekedy v júli sa odsťahoval k svojej priateľke, kde za ubytovanie a stravu neprispieva, do rodinného domu jej rodičov. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, jeho rodičia nesúhlasili s tým, aby študoval v Košiciach, ale chceli, aby išiel študovať do Bratislavy, kde študuje aj jeho staršia sestra. Rodičia mu boli ochotní platiť štúdium v Bratislave. Od odporcov žiada výživné po 15 Eur z dôvodu, že len spolu 30 Eur mu chýba do toho, čo potrebuje, pretože si mesačne zarobí 70 až 100 Eur, keďže fotí diskotéky pre kamaráta. Doklad o tom súdu nepredložil. Uviedol, že od odporkyne v 1. rade dostáva rodinné prídavky. Ošatenie si nekupuje, keďže má ešte nejaké z minulosti a čo sa týka jeho výdavkov, tak asi 30 až 40 Eur dáva na SAD dopravu, 10 až 20 Eur MHD doprava, 10 Eur mobilný telefón a 10 Eur týždenne dáva v piatok, keď idú vonku s priateľkou. Priemerne asi 5 Eur dáva na hygienu a 10 Eur priemerne strava v Košiciach na týždeň. Spolu výdavky navrhovateľa sú ním tvrdené asi 145 Eur mesačne.
Odporcovia s návrhom súhlasili, uviedli, že by boli ochotní prispievať navrhovateľovi na štúdium do Bratislavy, pričom odporkyňa v 1. rade uviedla, že by si taktiež privyrábal, ale vo väčšej miere. Príjem odporkyne je 600 Eur, z toho spolu s odporcom v 2. rade uhrádzajú hypotéku, stavebné sporenie a podporujú dcéru, ktorá študuje v Bratislave, kde má prenajatý byt, za tento uhrádza 200 Eur, 100 Eur dáva na stravu a 100 Eur na hypotéku a stavebné bývanie. Odporkyňa uviedla, že na cestovné dá asi 130 Eur.
Odporca v 2. rade pracuje ako obchodný zástupca firmy S. G., D..O..M.., jeho čistý mesačný príjem je asi 700 Eur, z toho 60 Eur si hradí cestovné, asi po 4 Eur denne obedy plus výdavky do domácnosti. Taktiež uviedol, že na výživu navrhovateľa neprispieva.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine (ďalej v texte ZR), o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR, zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V predmetnom konaní súd zistil, že navrhovateľ pokračuje v štúdiu na vysokej škole a teda spĺňa podmienku, že je odkázaný výživou na svojich rodičov. Súd teda skúmal možnosti a schopnosti povinných a odôvodnené potreby oprávneného. Súd zistil, že výdavky navrhovateľa sú viac ako 140 Eur, pričom podľa tvrdení navrhovateľa jeho nepravidelný príjem je 70 až 100 Eur, odporkyňa v 2. rade mu odstupuje rodinné prídavky a na zabezpečenie jeho potrieb mu postačuje len 30 Eur od odporcov, rodičov. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že do svojich výdavkov navrhovateľ nezahrnul tak výdavky na prípadnú zdravotnú starostlivosť, na ošatenie, obuv a vôbec tam nezahrnul poplatky do školy, či už zápisné, alebo náklady na zabezpečenie študijných materiálov, napriek tomu navrhovateľ riadne študuje a od svojich rodičov žiada výživné, ktoré je hlboko pod zákonom prípustnou hranicou minimálneho výživného, ktoré môže súd určiť, teda 30 % zo sumy životného minima.
Súd poukazuje aj na to, že zo strany odporcov je podľa súdu v možnostiach a v schopnostiach uhrádzať vyššie výživné pre navrhovateľa než ako je ním žiadaná suma aj s poukazom na to, že financujú v oveľa vyšších sumách svoju staršiu dcéru, ktorá študuje v Bratislave a odporcovia boli ochotní uhrádzať štúdium navrhovateľa na vysokej škole v Bratislave. S poukazom na všetky tieto skutočnosti, vyhodnotil súd návrh ako účelový aj s poukazom na tvrdenia navrhovateľa, že si podal žiadosť o priznanie sociálneho štipendia. Súd neuveril tvrdeniam účastníkov, že odporcovia navrhovateľovi od septembra 2011 na výživu neprispievajú, keďže tento má len nepravidelné príjmy a rodinné prídavky a napriek tomu si bez problémov uhrádza všetky potreby a náklady súvisiace so štúdiom.
Na základe vyhovenia takémuto návrhu by potom bol navrhovateľ oprávnený žiadať o sociálne štipendium, hoci za súčasných finančných pomerov jeho rodičov by mu sociálne štipendium nepatrilo. Takýto návrh je obchádzaním zákona na základe ktorého sa sociálne štipendium priznáva a jeho vyhovením by bolo umožnené navrhovateľovi zneužiť sociálny systém v tejto oblasti, súd preto mal za to, že vyhovenie takémuto návrhu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Takýto návrh je účelový, podaný len z dôvodu priznania sociálneho štipendia a obohatenia sa na úkor štátu a osôb, ktoré skutočne danú štátnu sociálnu dávku potrebujú. Taktiež ako účelové potom súd vyhodnotil aj zmenu trvalého bydliska na strane navrhovateľa. S poukazom na všetky tieto skutočnosti potom súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže bol navrhovateľ neúspešný, súd mu nepriznal ani náhradu trov konania a odporom náhrada trov konania nevznikla.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.