Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-333-2010.pdf
PDF · 92.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/333/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci žalobcu: Credium Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova ul. č. 21, IČO: 35 845 490, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka ul. č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A., Q. ul. č. X, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mestskou časťou Bratislava Petržalka, so sídlom Bratislava, Kutlíkova ul. č. 17, o zaplatenie 3 870,16 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 817,11 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy počnúc dňom 7. 4. 2011 až do jej zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku v sume 229,- Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 712,54 Eur a to na účet advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka č. 5 a to všetko v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti zaplatenia sumy 53,05 Eur spolu s príslušenstvom sa z a s t a v u -j e .
III. Žalovanému sa v časti zastavenia konania náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
IV. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 16. 4. 2010, sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3 870,16 Eur spolu s úrokom z omeškania 10 % ročne od 19. 2. 2009 do jej zaplatenia a náhrady trov konania titulom jemu vzniknutých nárokov z kúpnej a leasingovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 26. 10. 2007, od ktorej žalobca dňa 31. 10. 2008 odstúpil.
Platobný rozkaz č. k. 26Ro 1601/2010 - 21, ktorý súd vydal dňa 21. 4. 2010 bol v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), uznesením č. k. 26 Ro 1601/2010 - 29 z 20. 10. 2010 zrušený. Žalovanému, ktorého miesto pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, bol podľa § 29 ods. 2 OSP ustanovený opatrovník.
Pred pojednávaním vo veci samej vzal žalobca návrh v časti zaplatenia sumy 53,05 Eur spolu s príslušenstvom späť. Opierajúc sa o ustanovenie § 96 ods. 1, 3 OSP súd konanie v tejto časti zastavil.
Dokazovanie vykonal súd prednesom zástupcu žalobcu a opatrovníka žalovaného, oboznámením s obsahom listinných dokladov založených v súdnom spise - kúpnou a leasingovou zmluvou, splátkovým kalendárom, preberacími protokolmi vozidla, obchodnými podmienkami pre finančný prenájom OTP Leasing, protokolom o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy, upomienkami, písomnou komunikáciou účastníkov a dokladmi o doručovaní, dokladmi o odobratí vozidla a jeho následnom predaji. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, ktorí boli poučení podľa § 120 ods. 1, 4 OSP a z nich zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 26. 10. 2007 bola medzi žalobcom v tom čase podnikajúcim pod obchodným menom OTP Leasing a.s, ako leasingovým prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá leasingová zmluva číslo R./ XX/XXXXX, ktorej nedielnou súčasťou boli všeobecné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel (VPFP). Na základe tejto zmluvy, v ktorej si strany dohodli použitie Obchodného zákonníka, bol žalovanému odovzdaný predmet leasingu (finančného prenájmu) automobil W. XXX v cene 169 000,- Sk a žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť leasingové splátky, rozvrhnuté na 36 mesiacov, po 6 789,50 Sk, od 7. 11. 2007 s tým, že pri odovzdaní vozidla dňa 26. 10. 2007 zaplatil žalovaný 33 800,- Sk a spracovateľský poplatok 2 815,50 Sk. Leasingovú splátku 6 789,50 Sk tvoril súčet istiny a úroku spolu po 5 890,60 Sk a poistného 899,- Sk. Podľa čl. 11 bod 2, čl. 13 VPFP bol prenajímateľ, teda žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade jej podstatného porušenia leasingovým nájomcom, teda žalovaným, za ktoré je považované nedodržanie povinnosti podľa čl. 8 VPFP a to povinnosť platiť dohodnuté splátky riadne a včas, respektíve omeškanie s platením. Predpokladom tohto úkonu bola predchádzajúca upomienka žalobcu voči žalovanému na splnenie povinnosti. Účastníci si dohodli v čl. 11 VPFP, že v prípade odstúpenia žalobcu od zmluvy, je žalovaný povinný zaplatiť všetky zostávajúce leasingové splátky, ktoré sa stávajú zročnými, ako aj účelne vynaložené náklady spojené s odobratím vozidla. Podľa zistenia súdu bola zmluva predčasne ukončená odstúpením žalobcu z 31. 10. 2008, nasledujúcim po upomienke z 11. 9. 2008, pretože žalovaný nezaplatil riadne a včas deviatu až dvanástu splátku. Vozidlo mu bolo odobrané dňa 24. 11. 2008 prostredníctvom obchodnej spoločnosti MABORO spol. s.r.o. O úkone bol spísaný protokol a sú v ňom vyznačené vady a poškodenia vozidla. Ocenenie vozidla v stave po jeho odobraní bolo vykonané systémom Eurotax a vozidlo bez opráv vád a poškodení bolo dňa 22. 1. 2009 predané za cenu 630,- Eur (18 979,38 Sk) ďalšej osobe. Obchodná spoločnosť MABORO spol. s.r.o., si faktúrou z 27. 11. 2008 vyúčtovala voči žalobcovi náklady spojené s odobratím vozidla žalovanému vo výške 177,75 Eur, ktoré jej žalobca preplatil dňa 3. 12. 2008. Dňa 30. 1. 2009 vystavil žalobca protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy účastníkov a vyúčtoval mu k úhrade 3 870,16 Eur. Táto suma je súčtom 1. nároku - sumy 890,10 Eur ako neuhradených splátok splatných od poslednej uhradenej splátky až do dňa odstúpenia od zmluvy, 2. nároku - sumy 2 749,26 Eur ako straty z predaja na majetku vyčíslenej ako súčet istín počnúc 13. splátkou do konca splátkového kalendára, čo je 3 379,26 mínus cena za predaj vozidla 630,- Eur, 3. nároku - sumy 177,75 Eur ako nákladov spojených s odobratím vozidla a 4. nároku - sumy 53,05 Eur ako vyčíslenej sankcie za omeškanie s platením leasingových splátok. V tomto súdnom spore si žalobca uplatnil z vysporiadania nárokov z leasingovej zmluvy len nároky 1 až 3.
Právna podstata leasingu nie je špeciálne upravená v konkrétnom právnom predpise Slovenskej republiky. Účastníci konania si písomne dohodli podriadenie ich zmluvného vzťahu Obchodnému zákonníku (Obch.Z), ktorý upravuje zmluvu o kúpe prenajatej veci v § 489 a nasl. Obch.Z a hlavne dohodnutým zmluvným podmienkam. V kontexte takejto právnej úpravy spolu s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách, keďže zmluvný vzťah účastníkov má takýto právny charakter vyhodnotil súd zistený skutkový stav.
Finančný leasing vozidla, ktorý tvorí skutkový a právny základ tohto sporu, je záväzkovým vzťahom, ktorého podstatou je záväzok prenajímateľa - žalobcu odovzdať príjemcovi leasingu, nájomcovi - žalovanému na určitú dobu do užívania vec, ktorú prenajímateľ za týmto účelom nadobudol, získal do svojho vlastníctva podľa dopytu a výberu nájomcu, čomu korešponduje záväzok nájomcu uhradiť náklady spojené s nadobudnutím predmetu leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Leasing je označovaný ako leasing finančný práve preto, že záväzky prenajímateľa sa obmedzujú len na finančné služby, teda zadováženie veci, odovzdanie do užívania a jej predaj na konci leasingového vzťahu. Zmyslom tohto vzťahu je zaistenie za odplatu financovania veci pre nájomcu, ktorý sa k nej chová od okamihu jej prevzatia ako k svojej vlastnej veci so všetkými rizikami na strane nájomcu.
Leasingová spoločnosť zadovažuje predmet leasingu pre nájomcu síce do svojho vlastníctva, ale nie s cieľom vyvíjať podnikateľskú činnosť jej prevádzkovaním. Do dispozície leasingovej spoločnosti sa predmet leasingu dostane späť obvykle preto, že leasingovú zmluvu nedodrží nájomca. Vrátený predmet leasingu je však z hľadiska podnikania leasingovej spoločnosti nielenže bezcenný, ale jej v takomto prípade vznikajú aj ďalšie náklady. Preto ak dôjde k vráteniu predmetu leasingu leasingovej spoločnosti z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy pre okolnosti na strane nájomcu, v dôsledku čoho sa nenaplní dohodnutý účel leasingovej zmluvy, nemení sa tým nič na povinnosti nájomcu uhradiť leasingovej spoločnosti nezaplatený zostatok obstarávacej ceny predmetu leasingu, teda splátky po ukončení zmluvy a nezaplatené úroky. Takáto povinnosť vyplynula pre žalovaného v tomto konaní z dohodnutých zmluvných podmienok podľa VPFP články 11 až 14. Účastníci si dohodli , že v prípade predčasného ukončenia zmluvy, teda v prípade odstúpenia žalobcu od nej, stávajú sa splatné všetky zostávajúce splátky. Žalobca dodržal podmienku platnosti úkonu odstúpenia od zmluvy, keď pred odstúpením doručoval žalovanému upomienku na vyrovnanie dlhu, pričom tento zostal nečinný. Žalobcovi preto vzniklo právo na zaplatenie všetkých dlžných splátok, spolu v sume 3 639,36 Eur (súčet dlžných splátok do odstúpenia 890,10 Eur a dlžných splátok po odstúpení 3 379,26 Eur znížených o cenu 630,- Eur získanú predajom vozidla) a na náklady spojené s odobratím vozidla žalovanému v sume 177,75 Eur. Záväzok žalovaného voči žalobcovi je spolu 3 817,11 Eur a na ich zaplatenie súd žalovaného zaviazal.
Tým, že žalovaný dlh nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a je povinný platiť úrok z omeškania. V článku 11 bod 4 VPFP si účastníci, ktorí sa dohodli, že ich právny vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre prípad omeškania s úhradou dlžnej sumy dojednali platenie úroku z omeškania 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Nároky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva bola uzavretá 26. 10. 2007. Dňa 1. 4. 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 150/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník.
V zmysle § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1. 4. 2004 sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Žalobca si úrok z omeškania uplatnil vo výške zodpovedajúcej úprave Občianskeho zákonníka a žiadal ho priznať v sadzbe 10 % ročne z dlžnej sumy od 19. 2. 2009 do jej zaplatenia, pričom vychádzal zo splatnosti určenej vo finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy a to časom 14. dní odo dňa jeho doručenia. Dátum doručenia zásielky žalovanému odvodil od 4. 2. 2009, kedy mu táto bola doručovaná poštou. Zásielka sa mu vrátila z pošty späť s oznámením, že žalovaný je na označenej adrese neznámy. Podľa čl. 15 bod 5, VPFP sa takáto zásielka, keďže bola doručovaná na adresu označenú samotným žalovaným považuje za doručenú dňom jej vrátenia žalobcovi. Kedy mu bola zásielka fakticky vrátená, žalobca súdu nepreukázal, preto mu súd úrok z omeškania, priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby jeho opatrovníkovi, čo sa stalo 6. 4. 2011. Výška úroku z omeškania vyplýva z § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu omeškania. Žalovaný je povinný platiť úrok z omeškania vo výške, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 7. 4. 2010 bola základná úroková sadzba 1 %, takže žalovaný je povinná platiť úrok z omeškania 9 % ročne a v len v takomto rozsahu v časti návrhu na zaplatenie príslušenstva súd návrhu vyhovel, vo zvyšnej časti úroku z omeškania bol návrh zamietnutý.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP. Žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov konania, keďže neúspech mal v pomerne nepatrnej časti príslušenstva istiny. Trovy konania mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 232,- Eur, pričom k náhrade mu bola priznaná časť zodpovedajúca meritórnemu konaniu po úkone čiastočného späťvzatia návrhu, teda 229,- Eur a právny zastupovaním.
Advokát požadoval náhradu za 7 úkonov právnej služby a síce dňa 14. 2. 2010 prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 11. 3. 2010 vyhotovenie predžalobnej výzvy, pokus o zmier, dňa 16. 3. 2010 spísanie žaloby, dňa 19. 9. 2011 a dňa 11. 11. 2011 písomné vyjadrenie na súd a účasť na pojednávaniach v dňoch 20. 9. 2011 a 24. 1. 2012. Súd krátil náhradu trov právneho zastúpenia o úkon predžalobného podania protistrane - pokus o zmier, pretože za takýto úkon od 1. 6. 2009 nepatrí odmena a navyše
právny zástupca síce tento listinný doklad predložil, avšak nepreukázal faktické vykonanie úkonu, jeho realizovanie doručením. Takisto nebola priznaná náhrada za úkony písomné podania na súd - vyjadrenie sa k veci, pretože podaním z 19. 9. 2011 dopĺňal nejasnosti a nezrozumiteľnosti podanej žaloby a podaním z 11. 11. 2011, písomne reagoval na skutočnosti, ktoré nevedel vysvetliť na pojednávaní dňa 20. 9. 2011 s tým, že na doplnenie prednesu o toto písomné podanie mal priestor aj na pojednávaní dňa 24. 1. 2012. Preto mu bola priznaná odmena v rozsahu 4 úkonov právnej služby.
Sadzba je podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/ 2004 Z. z. v plat. znení za každý úkon po 141,09 Eur, zvýšená o 28,21 Eur - DPH, podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., na 169,30 Eur. Ku každému úkonu patrí i režijný paušál a síce za úkony v roku 2010 po 7,21 Eur zvýšený o 1,44 Eur - DPH na 8,65 Eur, v roku 2011 po 7,41 Eur zvýšený o 1,48 Eur - DPH na 8,89 Eur a v roku 2012 po 7,63 Eur zvýšený o 1,52 Eur - DPH na 9,15 Eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 712,54 Eur (4 x po 169,30 Eur + 2x po 8,65 Eur + 8,89 Eur + 9,15 Eur). Podľa § 149 ods. 1 OSP sa náhrada trov konania platí advokátovi.
V časti zastavenia konania žalovanému náhrada trov konania podľa § 146 ods. 2, veta prvá OSP, priznaná nebola, pretože mu nevznikli.
V prípade späťvzatej časti nároku nebol vrátený súdny poplatok, pretože jeho výška 3,- Eur dosahovala hranicu pod sumou 6,63 Eur, o ktorú sa kráti súdny poplatok podliehajúci vráteniu (§ 11 ods. 3,4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak nesplní povinný žalovaný dobrovoľne povinnosť stanovenú týmto vykonateľným rozsudkom, možno žiadať exekúciu.