Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Cb-51-2002.pdf
PDF · 181.33 KB
No categories available
11Cb/51/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rožňave v právnej veci žalobcu Jaroslav STAS-STAS hromadná preprava osôb, so sídlom Liesek č. 309, IČO: 14271494, práv. zast. JUDr. Mariánom Jurkovcom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, M.R.Štefánika 1806/5, proti žalovanému Gejza Kulik SAFARI TOUR, so sídlom Bohúňovo č. 65, IČO: 33009333, práv. zast. JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 71, v konaní o zaplatenie 23.235,74 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému v sume 4.826,77 Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Ladislava Csáká, Advokátska kancelária, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému v sume 5.369,62 Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Márie Ďurajovej, č. XXXXXXXXXX/XXXX, X. X. F., R.. F.., P. E.Ň..
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému v sume 2.406,55 Eur, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
O náhrade trov štátu súd rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy pôvodne 700.000,- Sk (23.235,74 Eur), s úrokom z omeškania vo výške 24 % ročne, z jednotlivých splátok, s ktorými sa dostal žalovaný do omeškania. Vychádzal pri splátkach zo sumy 50.000,- Sk za čas od 16. 02. 1999 do zaplatenia, od 16. 03. 1999 do zaplatenia, od 16. 04. 1999 do zaplatenia, od 16. 05. 1999 do zaplatenia a následne zo sumy 450.000,- Sk od 01. 07. 1999 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu dňa 03. 12. 1998 o predaji autobusu OASA 901, za kúpnu cenu vo výške 2.500.000,- Sk. Žalovaný mal kúpnu cenu vyplatiť v splátkach s tým, že táto mala byť uhradená do 30. 06. 1999. Žalovaný uhradil celkom 4 splátky vo výške 1.800.000,- Sk, neuhradená ostala suma 700.000,- Sk.
Žalobca rozšíril žalobu na pojednávaní dňa 02. 11. 2004 (č. l. 113) o sumu 50.000,- Sk, pretože pri spracovávaní žaloby opomenul zahrnúť do žaloby 9. splátku vo výške 50.000,- Sk. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 02. 11. 2004 s tým, že žaloba bola rozšírená o istinu 50.000,- Sk a úrok z omeškania vo výške 24 % z uvedenej sumy za čas od 16. 06. 1999 do zaplatenia.
Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom 11Cb/51/2002 - 306 zo dňa 29. 02. 2008. Žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 750.000,- Sk, s úrokom z omeškania vo výške 22 %, z jednotlivých uplatnených splátok istiny. Okrem toho žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v sume 270.656,60 Sk. Súčasne bol žalovaný zaviazaný zaplatiť trovy štátu vo výške 14.600,- Sk, titulom náhrady trov znaleckého dokazovania.
Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť, alebo alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že kúpnej zmluve, na ktorú sa žalobca odvoláva, predchádzala leasingová zmluva uzavretá medzi LB -Leasing (v súčasnosti VB Leasing, SK, s. r. o. , Bratislava) ako leasingovým prenajímateľom a žalovaným ako leasingovým nájomcom na predmet nájmu.
Odvolací súd uznesením sp. zn. 2Cob/146/2008 - 367 zo dňa 16. 03. 2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa pochybil, keď uplatnený nárok posúdil len na základe žalobcom predloženej kúpnej zmluvy a nebral do úvahy, že tejto kúpnej zmluve predchádzala leasingová zmluva, predmetom ktorej bol autobus OASA 901, pričom dodávateľom tohto autobusu bol žalobca, ktorý podpisoval protokol o prevzatí predmetu leasingu k leasingovej zmluve.
V intenciách uznesenia odvolacieho súdu súd vykonal a doplnil dokazovanie.
Z vykonávaného dokazovania do rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplynulo, že žalobca uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným dňa 03. 12. 1998, predmetom ktorej bol predaj autobusu OASA 901, za dohodnutú kúpnu cenu 2.500.000,- Sk. Žalobca sa zaviazal splatiť uvedenú sumu podľa čl. IV. bodu 4.2. kúpnej zmluvy s tým, že kúpna cena mala byť zaplatená do 30. 06. 1999. Žalovaný neuhradil v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy splátky, a to V. splátku vo výške 50.000,- Sk do 15. 2. 1999, VI. splátku vo výške 50.000,- Sk do 15. 3. 1999, VII. splátku vo výške 50.000,- Sk do 15. 4. 1999, VIII. splátku vo výške 50.000,- Sk do 15. 5. 1999, IX. splátku vo výške 50.000,- Sk do 15. 6. 1999 a X. splátku vo výške 50.000,- Sk do 30. 6. 1999. Celkovo má žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 700.000,- Sk. Žalovaný zvyšnú kúpnu cenu nezaplatil a neurobil tak ani na výzvu právneho zástupcu žalobcu dňa 17. 12. 2001.
Žalovaný nesúhlasil so zaplatením žalovanej sumy. Poukázal na to, že dňa 27. 11. 1998 uzavrel so spoločnosťou LB - Leasing, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, leasingovú zmluvu č. LZF/98/01233. Predmetom leasingu bol autobus OASA 901, s výrobným číslom karosérie Z., v hodnote 2.500.000,- Sk. Pri podpísaní zmluvy zaplatil žalobcovi zálohu vo výške 330.000,- Sk, ktorá nebola započítaná do leasingu. Dňa 01. 12. 1998 prevzal protokolom o prevzatí predmetu lízingu predmetný autobus. Na základe leasingovej zmluvy uhradil v leasingových splátkach žalobcovi sumu 2.000.000,- Sk. Kúpnu zmluvu uzavrel z toho dôvodu, že ho požiadal žalobca o spísanie kúpnej zmluvy, pretože mal problém v účtovníctve zaúčtovať predmet leasingovej zmluvy. To bol dôvod, pre ktorý žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 03. 12. 1998 kúpnu zmluvu na autobus OASA 901. V prípade oboch zmlúv, tzn. leasingovej aj kúpnej sa jednalo o ten istý predmet zmluvy, tzn. o jeden autobus OASA 901. Žalobcovi žalovaný vyplatil sumu 140.000,- Sk dňa 27. 11. 1998 dňa 04. 12. 1998 sumu 190.000,- Sk, spolu 330.000,- Sk. Odkúpenie autobusu OASA 901 od žalobcu sa realizovalo prostredníctvom firmy LB - Leasing, spol. s r. o. Bratislava. Práve vo vzťahu k tejto leasingovej spoločnosti žalovaný čelil žalobe, pretože sa omeškal s úhradou leasingových splátok, v dôsledku čoho leasingová spoločnosť od zmluvy odstúpila a uplatňovala na základe vyúčtovania leasingu dlžnú sumu vo vzťahu k žalovanému, T. M..
Žalobca trval naďalej na podanej žalobe v celom rozsahu. Trval na tom, že nikdy so žiadnou leasingovou spoločnosťou neuzavrel žiadnu zmluvu, a to ani zmluvu o prevode vlastníckeho práva. Potvrdil, že dňa 04. 12. 1998 mu leasingová spoločnosť zaplatila sumu 1.400.000,- Sk za predmetné vozidlo. Poukázal na to, že medzi ním a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej si žalovaný splnil čiastočne svoje platobné povinnosti, podľa splátkového kalendára. K okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy žalobca uviedol, že žalovaný ho osobne navštívil a prejavil vážny záujem o kúpu uvedeného autobusu. Keďže cena bola pomerne vysoká, žalobca mal obavy, či žalovaný takúto sumu zaplatí, napriek tomu však súhlasil a súčasne mu bol poskytnutý na zabezpečenie záväzku žalovaným technický preukaz od traktora s prívesom.
Žalovaný trval na tom, že predmet kúpy bol zabezpečený leasingovou zmluvou. Žalovaný nezaplatil ani jednu splátku v zmysle kúpnej zmluvy, pretože suma 140.000,- Sk bola zaplatená v deň uzavretia leasingovej zmluvy dňa 27. 11. 1998 titulom zálohy, za to, že žalobca bude súhlasiť so sprostredkovaním predaja autobusu a čiastka 190.000,- Sk bola zaplatená 04. 12. 1998 na základe žiadosti samotného žalobcu. Potvrdil, že odovzdal žalobcovi technický preukaz od traktora. V dôsledku ukončenia vzťahu s leasingovou spoločnosťou pre porušenie platobných povinností, žalovaný vrátil autobus spoločnosti dňa 09. 10. 2000. Kúpna zmluva, o ktorú žalobca požiadal, bola podpisovaná v kancelárii manželky žalobcu, ktorá je zamestnankyňou Obecného úradu v Lieseku. Manželke žalobcu zaplatil sumu 190.000,- Sk, ktorú požadoval žalobca a ktorá je označená ako tretia splátka vo výške 210.000,- Sk.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 03. 12. 1998, uzavretej medzi predávajúcim, L. F., súkromným podnikateľom a kupujúcim, Gejzom Kulikom - SAFARI TOUR, bolo zistené, že predmetom kúpnej zmluvy podľa bodu II. bol autobus OASA 901. Ďalšie identifikačné znaky autobusu v kúpnej zmluve uvedené neboli. Z ďalších zmluvných podmienok vyplynulo, že dodacia lehota bola dohodnutá na december 1998, miesto prevzatia G. XXX, pričom súčasťou dodávky bol veľký a malý technický preukaz. V bode IV. bola dohodnutá cena a platobné podmienky, cena bola 2.500.000,- Sk. V ďalej časti boli zahrnuté splátky kúpnej ceny v celkovom počte 1. až 10. splátok, pričom posledná splátka mala byť uhradená vo výške 450.000,- Sk do 30. 06. 1999. Kupujúci v zmysle bodu 4.4. sa zaručil za dodržiavanie výšky splátok, v zmysle platobného kalendára, a to odovzdaním veľkého technického preukazu predávajúcemu. V texte zmluvných podmienok sa nachádzal aj protokol o prevzatí vozidla OASA 901, kde sa uvádzalo, že „na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03. 12. 1998, uzavretej medzi predávajúcim, L. F., G. XXX a kupujúcim, Gejza Kulik, SAFARI TOUR, Bohúňovo 65 a leasingovej zmluvy uzavretej medzi leasingovou spoločnosťou LB - Leasing, spol. s r. o., Námestie SNP 15, Bratislava a nájomcom Gejzom Kulikom - SAFARI TOUR, Bohúňovo č. 65, č. 9801233, bol dňa (dátum neuvedený) odovzdaný a prevzatý predmet kúpnej zmluvy - autobus OASA 901“. V tomto texte evidentne chýbal dátum prevzatia vozidla. Z ďalšieho textu vyplýva, že bola vykonaná skúšobná jazda a kupujúci bol informovaný o všetkých závadách na vozidle. Spolu s vozidlom bol odovzdaný veľký a malý technický preukaz, ako aj výbava vozidla. Podpisy účastníkov zmluvného vzťahu boli overené na Obecnom úrade v Lieseku, v prípade žalobcu dňa 03. 12. 1998 a v prípade žalovaného dňa 04. 12. 1998.
Leasingová zmluva č. LZF/98/01233 bola uzavretá dňa 27. 11. 1998 medzi prenajímateľom LB - Leasing, spol. s r. o., Námestie SNP 15, Bratislava a nájomcom Gejzom Kulikom - SAFARI TOUR, Bohúňovo č. 65. Z čl. 1 Zmluvy vyplynulo, že nadobúdacia cena predmetu leasingu bola 2.500.000,- Sk, leasingová cena 3.437.534,40 Sk. Trvanie leasingu bolo dohodnuté na 48 mesiacov. Predmetom leasingu bol autobus, typové označenie OASA 901, karoséria č. Z., špecifikácia predmetu „na základe faktúry dodávateľa“. Ako dodávateľ bol v uvedenej zmluve označený Jaroslav Stas - Stas Jaroslav, Liesek 309, IČO: 14279494, DRČ: 510401299. Z čl. 4 leasingovej zmluvy vyplynulo, že nájomca sa zaviazal v prospech prenajímateľa uhradiť v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu zmluvy jednotlivé splátky. Z čl. 5 zmluvy vyplynulo, že prenajímateľ splnomocňuje nájomcu k prevzatiu predmetu leasingu od dodávateľa. V prípade prenájmu dopravného prostriedku k prihláseniu do evidencie Dopravného inšpektorátu bude nájomca vo veľkom technickom preukaze zapísaný ako držiteľ a prenajímateľ bude vlastníkom veľkého technického preukazu počas trvania leasingu. Zmluva v zmysle čl. 7 sa stala účinnou prevzatím predmetu leasingu nájomcom. Nedeliteľnou súčasťou zmluvy podľa čl. 7 boli Všeobecné leasingové podmienky (príloha č. 1), splátkový kalendár (príloha č. 2) a protokol o prevzatí (príloha č. 3). Z ďalšieho textu uvedeného v článku vyplýva, že pokiaľ nájomca zaplatí zálohovú platbu na prvú zvýšenú
splátku /pri predmete leasingu ktorý sa musí vopred dojednať/, obdrží splátkový kalendár nájomca po prevzatí predmetu leasingu.
Z pripojenej prílohy č. 3 - protokolu o prevzatí predmetu leasingu k LZF/98/01233 súd zistil, že autobus OASA 901, karoséria č. Z., bol prevzatý od dodávateľa L. F. spolu so záručným listom a návodom na obsluhu a údržbu, pričom bol oboznámený s obsluhou a údržbou a technickými a záručnými podmienkami. Predmet nájmu prevzal žalovaný bez závad a poškodení, v dobrom technickom stave. Protokol obsahoval podpisy a pečiatky nájomcu - SAFARI TOUR - Kulik Gejza, Bohúňovo č. 65, IČO: 33 009 333, spolu s telefónnym číslom a tiež podpis a pečiatku firmy STAS hromadná preprava osôb, Liesek 309, IČO: 14279494, a tiež číslo telefónu a číslo účtu. Protokol o prevzatí predmetu leasingu bol podpísaný v V. dňa 01. 12. 1998.
Súčasťou listinných dôkazov bol rukou písaný text, z ktorého obsahu vyplýva, že žalobca prebral od žalovaného dňa 27. 11. 1998 sumu 140.000,- Sk, čo bolo potvrdené podpisom žalobcu a žalovaného a ich pečiatkami. Ďalšou listinou bola listina písaná na stroji, z ktorej vyplynulo, že L. F. potvrdila prevzatie sumy 190.000,- Sk dňa 04. 12. 1998 od T. M.. Účel platby nebol vyznačený ani v jednom prípade.
Súd sa oboznámil so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 10C/286/2002, z ktorého zistil, že leasingová spoločnosť LB - Leasing, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave žalovala Gejzu Kulika, SAFARI TOUR, Bohúňovo 65, o zaplatenie sumy 91.963,20 Sk, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.943,40 Sk, za každý deň omeškania od 01. 03. 2001. Rozsudkom sp. zn. 10C/286/2002 - 148 zo dňa 23. 10. 2002 zaviazal tunajší súd žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 71.963,20 Sk spolu s úrokom z omeškania 0,1 % denne z uvedenej sumy od 01. 03. 2001 do zaplatenia a k náhrade trov konania, a vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, žalovaný T. M. uzavrel leasingovú zmluvu s leasingovou spoločnosťou LB - Leasing, spol. s r. o., dňa 27. 11. 1998 č. LZF/98/01233, pričom predmetom leasingu bol autobus OASA 901, ktorý bol prevzatý žalovaným dňa 01. 12. 1998. Súčasťou leasingovej zmluvy bol splátkový kalendár. Z neho vyplynulo, že celková leasingová zmluva predstavovala sumu 3.437.534,40 Sk. Záloha na nájomné bola uhradená vo výške 1.000.000,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti vyhovujúceho výroku dňa 24. 12. 2002 a v časti výroku o zamietnutí žaloby dňom 31. 12. 2003, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 15Co/49/2003 - 181 zo dňa 03. 11. 2003.
Leasingová spoločnosť VB Leasing SK, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, podala písomnú správu súdu, ktorou oznámila, že leasingová zmluva LZF/98/01233 bola platne uzavretá medzi leasingovou spoločnosťou (u ktorej došlo medzičasom k zmene obchodného mena s účinnosťou od 08. 04. 2002 na VB Leasing SK, spol. s r. o. ) a nájomcom T. M. dňa 27.11.1998. Účinnosť nadobudla dňom prevzatia leasingu uvedeným nájomcom, dňa 01. 12. 1998. Z toho dôvodu v čase platného uzavretia leasingovej zmluvy, dňa 27. 11. 1998, nemohlo ešte účinne prejsť na nájomcu oprávnenie užívať predmet leasingu, pretože ho ešte neprevzal od jeho dodávateľa, tzn. že v čase uzavretia leasingovej zmluvy, dňa 27. 11. 1998 ešte vlastníctvo predmetu leasingu neprešlo na leasingovú spoločnosť, predmet leasingu bol do vlastníctva zavedený až od 01. 12. 1998, kedy dostal predmet leasingu od dodávateľa nájomca. Týmto dňom nadobudla leasingová spoločnosť vlastnícke právo k predmetu leasingu a do toho obdobia bol vlastníkom predmetu leasingu jeho dodávateľ Jaroslav Stas - STAS.
Faktúrou č. 27/98, vystavenou dňa 01. 12. 1998, fakturoval žalobca leasingovej spoločnosti LB - Leasing, spol. s r. o. sumu 2.500.000,- Sk, s lehotou splatnosti ihneď. Faktúra bola vystavená za autobus OASA 901, číslo karosérie, Z., šedej metalízy. Faktúra bola opatrená pečiatkou firmy STAS - hromadná preprava osôb, Liesek 309, vyskytoval sa tam nečitateľný podpis.
Z pripojených Všeobecných leasingových podmienok LB - Leasing, s. r. o, z bodu 3.1. písm. a) vyplynulo, že po podpísaní leasingovej zmluvy obidvoma stranami a zaplatení platby nájomného vopred, prenajímateľ objedná predmet leasingu u dodávateľa, pričom následne bude nájomca splnomocnený a zároveň povinný prevziať predmet leasingu (PL) od dodávateľa a podpísať protokol o prevzatí (ak nedôjde k podpísaniu protokolu o prevzatí, má z právneho hľadiska fyzické prevzatie PL rovnaký
význam a účinky ako podpísanie protokolu o prevzatí). Kópiu protokolu o prevzatí predloží nájomca prenajímateľovi do 7 kalendárnych dní od prevzatia PL. Podľa bodu 3.5. nájomca prevezme PL z poverenia prenajímateľa, založí preň vlastnícke práva, s tým, že ho pri prevzatí zastúpi a vstúpi do všetkých práv a povinností ohľadom kontroly vád, kontroly plnenia zo strany dodávateľa, záruky a dôsledkov pre prípad omeškania dodávky.
Svedkyňa L. F. potvrdila prevzatie sumy 190.000,- Sk, o čom vydala strojom napísaný doklad, ktorý osobne podpísala. Keďže na príjmovom pokladničnom doklade č. 89/98 bola uvedená čiastka 210.000,- Sk, vysvetlila, že na autobuse bolo prasknuté sklo a z toho dôvodu bola odpočítaná žalovaná suma 20.000,- Sk. Napriek tomu bol vystavený doklad na 210.000,- Sk. Podpisy na kúpnej zmluve boli overované na obecnom úrade. Tvrdila, že žalobca sa pokúšal o kontakt so žalovaným, ktorý mu prisľúbil, že predmetnú finančnú čiastku uhradí.
Svedok U.. Š. Z. bol vypočutý dožiadaným súdom, Okresným súdom Bratislava II, ktorý pôsobil v leasingovej spoločnosti. Uviedol, že v danom prípade je pre prechod vlastníckeho práva podstatné nielen uzavretie leasingovej zmluvy, ale aj doručenie faktúry č. 27/98 zo dňa 01. 12. 1998, s dátumom splatnosti ihneď, tzn. s dátumom zdaniteľného plnenia tiež, tzn. 01. 12. 1998. Leasingová spoločnosť nadobudla vlastnícke právo k predmetu leasingu dňom 01. 12. 1998, kedy nájomca z poverenia spoločnosti, ako prenajímateľa, prevzal vozidlo. K povereniu a k splnomocneniu nájomcu zo strany leasingovej spoločnosti došlo dňom podpisu leasingovej zmluvy dňa 27. 11. 1998. Vozidlo bolo nájomcom prevzaté na základe protokolu, čo korešponduje aj s dátumom vystavenia faktúry. Svedok uviedol, že referentom v uvedenom leasingovom prípade bol C.. P. K.Á., ktorý podpisoval leasingovú zmluvu za leasingovú spoločnosť. Pre tieto účely mali oprávnenie dve osoby podpisovať zmluvy a jednou z tých osôb bol práve Ing. P. K.. V čase výsluchu svedka už C.. P. K. nepracoval v leasingovej spoločnosti. Svedok trval na tom, že dňom nadobudnutia vlastníckeho práva je deň 01. 12. 1998, aj po oboznámení sa s prevzatím autobusu od žalobcu dňa 04. 12. 1998. K tomu, či leasingová spoločnosť vyplatila sumu 2.500.000,- Sk sa nevedel vyjadriť, pretože to bolo potrebné zistiť od spoločnosti z ekonomického oddelenia.
Leasingová spoločnosť VB Leasing SK, spol. s r. o. na výzvu oznámila súdu, že druhou podpisujúcou osobou bola pani C.. Ľ. G., E.. L., ktorá súčasne overovala totožnosť nájomcu. Leasingová spoločnosť vyplatila nadobúdaciu cenu vrátane DPH za predmet leasingu vo výške 2.500.000,- Sk p. F., formou šeku, na ktorý si on sám vybral v Ľ. V., R.. F., X. P. O. O. F. Č.. XX, V., sumu 2.500.000,- Sk, dňa 04. 12. 1998. Táto suma korešpondovala s faktúrou č. 27/98, ktorú vystavil p. F. leasingovej spoločnosti a o tri dni po tejto faktúre si vybral šekom uvedenú sumu. Súčasne spoločnosť predložila fotokópiu pokladničného dokladu Ľ. V.M., R.. F.., zo dňa 04. 12. 1998, vystaveného na meno F. L., na sumu 2.500.000,- Sk. Jednalo sa o výber v hotovosti, v pobočke v V., O.. F. Č.. XX. Príjmový doklad bol vyhotovený za účelom výberu v prospech L. F., čo vyplýva z textu, kde sa uvádza že Ľ. V. X., a. s., má zaplatiť 2.500.000,- Sk L. F. s tým, že výber sa mal realizovať dňa 04. 12. 1998 L. F., čo bolo potvrdené aj podpisom „F.". Na doklade bol uvedený účet č. XXXXXXXXXX. Išlo o účet spoločnosť LB - Leasing spol. s r. o.
Vo veci bol vypočutý svedok C.. P. K., ktorý uviedol, že pracoval pre spoločnosť LB - Leasing. Po oboznámení sa s faktúrou č. 27/98, Všeobecnými leasingovými podmienkami, protokolom o prevzatí predmetu leasingu a s leasingovou zmluvou uviedol, že bol obchodným manažérom spoločnosti a bol poverený uzatváraním obchodných leasingových zmlúv. Na konkrétnu zmluvu si nespomínal, ale to, že sa jednalo o zmluvu, ktorú uzatváral, zistil z podpisu na zmluve. Uviedol, že ďalšou podpisujúcou bola slečna L.. Osobu žalobcu nepoznal. Keďže si už nepamätal na konkrétny leasingový vzťah, vyvodzoval z uzavretej leasingovej zmluvy, akým spôsobom sa uzatvárali leasingové zmluvy v tejto spoločnosti. Potvrdil, že protokol o prevzatí predmetu leasingu sa vypracovával s leasingovou zmluvou, pričom vzhľadom na možný časový odstup, v prípade preberania vozidla, mohol byť odlišný dátum uzavretia zmluvy a preberacieho protokolu. K miestu prevzatia vozidla uviedol, že protokol podpisuje dodávateľ a nájomca leasingovej spoločnosti, spoločnosť neskúma konkrétne miesto prevzatia. Pre leasingovú spoločnosť je rozhodujúci dátum prevzatia. Podľa predložených dokladov svedok uviedol, že v čase uzavretia leasingovej zmluvy, 27. 11. 1998, leasingová spoločnosť ešte nebola vlastníkom autobusu OASA 901 a stala sa ním až po prevzatí predmetu leasingu. Bežnou praxou je, že zmluva sa uzatvára skôr, ako je vystavená faktúra dodávateľom predmetu leasingu, čo bolo aj v tomto prípade.
Žalobca trval na tom, že leasingová spoločnosť mu nevyplatila 2.500.000,- Sk za autobus, ale že od spoločnosti prevzal 1.400.000,- Sk. Popieral, že by sa leasingová spoločnosť dňom 01. 12. 1998 stala vlastníkom autobusu, a to i napriek tomu, že v protokole o odovzdaní veci sa tento dátum zaznamenal. Poukázal na to, že sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že k prevzatiu autobusu došlo 04. 12. 1998. Z toho žalobca vyvodil, že leasingová spoločnosť nebola vlastníkom autobusu v deň uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a preto je kúpna zmluva platná a nárok žalobcu na zaplatenie zvyšujúcej časti ceny dôvodný. Poukázal na to, že rozdiel medzi sumami uvedenými v predložených pokladničných dokladoch vzťahujúcich sa k vyplateniu sumy 2.500.000,- Sk a sumou 1.100.000,- Sk, ktorú sumu žalobca vložil späť na účet leasingovej spoločnosti, predstavuje sumu 1.400.000,- Sk. V tejto súvislosti právny zástupca žalobcu uviedol, že ani sám žalobca, ani jeho klient nevedeli uviesť, prečo mal vložiť sumu 1.100.000,- Sk. Podľa vyjadrenia žalobcu, celú záležitosť vybavoval žalovaný a od žalobcu žiadala vklad v sume 1.100.000,- Sk banka. Žalobca potvrdil, že bola vybraná čiastka 2.500.000,- Sk a na žiadosť banky bola asi vložená suma 1.100.332,- Sk. Predmetné operácie v pokladničných dokladoch prebehli v jeden deň, 04. 12. 1998. Žalobca naďalej popieral existenciu faktúry č. 27/98, pretože takúto faktúru vôbec neeviduje v účtovných dokladoch.
Ľ. V., X., R.. F., Ú., F. F. V. C.., doručila súdu overené fotokópie pokladničných dokladov a uviedla, že výber v sume 2.500.000,- Sk a vklad vo výške 1.100.332 ,- Sk, sa realizovali v ten istý deň 04. 12. 1998, čo vyplynulo aj z pripojených obratov na účte č. XXXXXXXXXX, vedenom v Ľ.H. V., R.. F..
Po podaní správ leasingovou spoločnosťou a Ľ. V., žalovaný namietal absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, s poukazom na to, že žalobca ku dňu 03. 12. 1998, kedy podľa neho mohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, nebol vlastníkom autobusu. Žalovaný nevidel dôvod na uzatváranie kúpnej zmluvy v deň 03. 12. 1998, keď 01. 12. 1998 už autobus prevzal. Žalovaný vôbec nemienil kúpiť autobus, ale prenajať ho v rámci leasingu, pretože pokiaľ by mal bol záujem o kúpu autobusu, bol by ho kúpil priamo od žalobcu, bez účasti leasingovej spoločnosti. Na potvrdenie tohto svojho tvrdenia uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03. 12. 1998, mal zaplatiť prvú splátku kúpnej zmluvy týždeň pred uzavretím kúpnej zmluvy, tzn. 27. 11. 1998. Poukázal na to, že žaloba sa začal domáhať zaplatenia tak vysokej sumy až s odstupom troch rokov. Tvrdenie žalobcu, že nevstúpil do žiadneho právneho vzťahu s leasingovou spoločnosťou, je zavádzajúce, pretože pokiaľ by tomu tak bolo, leasingová spoločnosť nemohla mať tušenie o tom, že žalobca vôbec existuje a že vlastní nejaký autobus. Žalobca náležite nevysvetlil, z akého dôvodu mu potom leasingová spoločnosť vyplácala sumu 1.400.000,- Sk a prečo akceptoval splnomocnenie udelené žalovanému leasingovou spoločnosťou na prevzatie autobusu dňa 01.12.1998. Žalovaný trval na tom, že dôvodom pre uzavretie kúpnej zmluvy tri dni po uzavretí leasingovej zmluvy bol jedine zrejme špekulatívny úmysel žalobcu, s tým, aby si túto záležitosť vedel vysporiadať vo svojom účtovníctve.
Následne žalobca navrhol výsluch svedkov C.. R. K. a C.. Ú..
C.. R. K. uviedla, že je v príbuzenskom vzťahu k žalobcovi, ktorý je jej švagrom. O predmete konania získala vedomosti v období, keď bola so žalobcom v V., v banke, kde sa hovorilo o pôžičke, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému. Asi v januári /bez uvedenia roku/ sa dozvedela o tom, že sa jedná o leasing, keď predložila doklady žalobcovi banka. Tieto doklady sa dostali do pozornosti svedkyne, ktorá pomáhala žalobcovi v účtovníctve. Kúpnu zmluvu na predaj autobusu písala svedkyňa. V čase spísania kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že dňa 04. 12. 1998 bude zaplatená splátka vo výške 1.400.000,- Sk. Dňa 02.12.1998 sa dostavili so žalobcom do Ľ. V. a bolo im oznámené, že čiastku na autobus nebolo možné vyplatiť, pretože nemali so sebou znalecký posudok, resp. banka si dala vypracovať znalecký posudok. Z toho dôvodu bolo potrebné prísť až 04. 12. 1998. V tento deň boli vyplatené žalobcovi finančné prostriedky vo výške 1.400.000,- Sk. Túto informáciu získala od žalobcu, ktorý jej povedal, že takúto sumu obdržal. Nechcel s takým obnosom chodiť po meste, preto na svoj účet vložil sumu 1.000.000,- Sk, a ďalšiu časť použil na dohodnutú kúpu iného autobusu vo výške 360.000,- Sk. Svedkyňa uviedla, že v tom období bol s nimi aj ďalší pán, meno nevedela označiť. Nespomínala si, že by žalobca vkladal nejaké prostriedky na účet Ľ. banky. K faktúre č. 27/98 (č. l. 65) uviedla, že takúto faktúru nepozná, takým spôsobom faktúry žalobca nevystavuje. Spochybňovala nielen pečiatku, ale aj podpis žalobcu na faktúre.
Svedkyňa bola vyzvaná na odstránenie rozporu, keďže tvrdila, že nemala poznatky o existencii leasingu ale o pôžičke, pričom zmienka o leasingu sa vyskytla v protokole v kúpnej zmluve, ktorú spisovala. Svedkyňa uviedla, že bola presvedčená, že sa jedná o pôžičku, ktorú mala poskytnúť Ľ. banka. O svedeckú výpoveď bola požiadaná žalobcom a jeho právnym zástupcom, z toho dôvodu sa oboznámila s účtovnými dokladmi, aby sa vedela k veci vyjadriť. Uviedla, že žalobcovi vedie jednoduché účtovníctvo. V rámci toho nikdy nemala možnosť oboznámiť sa s protokolom o prevzatí predmetu leasingu, poznala len protokol o prevzatí obsiahnutý v kúpnej zmluve. Text kúpnej zmluvy pripravovala, nevedela sa však vyjadriť, či kúpna zmluva mala všetky náležitosti. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy nebola prítomná.
Svedok C.. L. Ú., uviedol, že je v kamarátskom vzťahu so žalobcom. Niekedy na jeseň v roku 1998 išiel na požiadanie žalobcu s ním do V., kde cez leasingovú spoločnosť mal predávať autobus sivej farby a mal obdržať aj väčší finančný obnos. Z toho dôvodu chcel, aby bol s ním tam svedok prítomný. Po obdržaní finančného obnosu mal odkúpiť ďalší autobus od Chemických závodov, ktorý mal domov odšoférovať svedok. Svedok si pamätal, že v tom čase bola tam prítomná aj švagriná žalobcu, o ktorej vedel, že je ekonómka žalobcu. Potvrdil, že bol prítomný pri preberaní finančných prostriedkov v banke, kde bola žalobcovi odovzdaná suma asi 1.400.000,- Sk. Časť z týchto peňazí dal žalobca na účet a časť na kúpu autobusu. Podľa svedka peniaze prevzal žalobca v Ľ.H. V. X. V..
Žalovaný nesúhlasil s výpoveďou svedkyne C.. K., pretože nebol žiaden dôvod vybavovať pôžičku na kúpu autobusu a následne uzatvárať splátkový kalendár v kúpnej zmluve. Nebol ani žiaden dôvod, aby sa zúčastňovala vybavovania údajnej pôžičky v banke iná osoba, okrem žalovaného a žalobcu. Naviac je otázne, čo by pri vybavovaní pôžičky robil žalobca, keď si túto pôžičku mal údajne vybavovať žalovaný. Jedine, kde bola potrebná spolupráca žalobcu a žalovaného, bolo práve pri vybavovaní finančného leasingu, kde žalobca pôsobil ako dodávateľ predmetu leasingu.
V priebehu konania navrhol žalovaný, aby bol do konania pripustený vstup vedľajšieho účastníka, a to leasingová spoločnosť VB Leasing SK, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, pretože medzi žalovaným a označenou spoločnosťou bol právny vzťah, na základe ktorého žalovaný leasingovej spoločnosti za uvedený autobus vyplatil titulom leasingových splátok sumu takmer 2.000.000,- Sk.
Leasingová spoločnosť písomne oznámila dňa 27. 04. 2005, že nesúhlasí so vstupom spoločnosti do konania ako vedľajšieho účastníka. Vo vyjadrení uviedla, že predmetom konania je úhrada sumy 700.000,- Sk s príslušenstvom, na základe kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť predaj autobusu OASA 901. Tento autobus však odkúpila spoločnosť na základe faktúry č. 27/98 zo dňa 01. 12. 1998 za sumu 2.500.000,- Sk a následne ho prenajala formou finančného leasingu žalovanému. K prevzatiu predmetu leasingu leasingovou spoločnosťou došlo 01. 12. 1998 od žalobcu. Leasingová spoločnosť pripojila aj doklady súvisiace s finančných leasingom a s predčasným ukončením leasingovej zmluvy.
Súd zamietol návrh žalovaného na pripustenie spoločnosti VB Leasing SK, spol. s r. o., Nám. 1. Mája 11, Bratislava do konania ako vedľajšieho účastníka, uznesením 11Cb/51/2002 - 183 zo dňa 16. 05. 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 06. 2005.
Žalobca predložil pre účely dokazovania ním používané odtlačky pečiatok vo firme. Uviedol, že firma používala dve pečiatky s textom, firma STAS - hromadná preprava osôb, 02712 Liesek, 309, s uvedeným čísla účtu a IČO. K pečiatke použitej na protokole o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 01. 12. 1998, ako aj na faktúre č. 27/98, sa nevedel vyjadriť, a nevedel ani uviesť, akým spôsobom mohlo dôjsť k odtlačeniu tejto pečiatky na týchto listinách.
Vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o pravosti podpisu žalobcu na faktúre a protokole o prevzatí predmetu leasingu, súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva. Úlohou znalca bolo posúdiť, či sa na protokole o odovzdaní autobusu zo dňa 01. 12. 1998 a faktúre vystavenej žalobcom pre leasingovú spoločnosť zo dňa 01. 12. 1998 nachádza vlastnoručný podpis žalobcu.
Zo záveru znaleckého posudku č. 34/2007 vypracovaného P.. P.. W. F. vyplynulo, že podpis na protokole je s vyššou mierou pravdepodobnosti podpisom žalobcu a podpis na faktúre žalobcu je pravdepodobne pravým podpisom žalobcu.
Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a vrátení veci na ďalšie konanie, súd doplnil dokazovanie.
Žalobca po vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom navrhol, aby bolo uložené leasingovej spoločnosti predloženie dokladov, týkajúcich sa nadobudnutia práv vozidla OASA 911 (jednalo sa o autobus OASA 901), predovšetkým k akému dňu a na základe akej právnej skutočnosti bol predmetný autobus zaradený do účtovníctva - majetku leasingovej spoločnosti, zvlášť keď žalovaný na pojednávaní dňa 12. 09. 2003 na Okresnom súde v Rožňave vo výpovedi prehlásil, že autobus prevzal od žalobcu dňa 04. 12. 1998. Poukázal na to, že prvá splátka bola uhradená 25. 11. 1998, ktorú zaplatil žalovaný vo výške 140.000,- Sk, druhá splátka dňa 04.12.1998 vyplatená Ľ. bankou vo výške 1.400.000,- Sk, pobočka Bratislava, z účtu spoločnosti LB - Leasing, spol. s r. o. Tretia splátka bola zaplatená žalovaným v sume 210.000,- dňa 04. 12. 1998 a štvrtá splátka 50.000,- Sk dňa 15. 01. 1999 tiež zaplatená žalovaným. Žalobca zotrvával na tom, že Ľ. banka nevyplácala 04. 12. 1998 inú sumu, len sumu 1.400.000,- Sk a tá sa netýka faktúry č. 27/98, ktorú predkladala leasingová spoločnosť. Žalobca vyslovil názor, že celý tento problém spôsobila svojim neprofesionálnym prístupom leasingová spoločnosť, pretože sa javí, že v danom prípade sa jednalo o tzv. spätný leasing, kedy leasingový nájomca nadobúda predmet leasingu do svojho vlastníctva a následne ho odpredá leasingovej spoločnosti. V danom prípade leasingová spoločnosť nikdy neuzavrela so žalobcom kúpnu zmluvu, podľa ktorej by žalobca odpredal svoj autobus leasingovej spoločnosti.
Žalovaný namietal naďalej absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, s tým, že poukázal aj na to, že predmet kúpnej zmluvy je neurčitý. Ďalej poukázal na to, že rovnako v protokole o prevzatí, na ktorý sa odvoláva žalobca, absentuje dátum spísania protokolu, je tam len overený podpis žalobcu a žalovaného. Tieto dátumy nepreukazujú a nepotvrdzujú dátum samotného odovzdania a prevzatia autobusu. Práve tento údaj chýba v protokole. V protokole je odkaz, že žalobca odovzdáva žalovanému ako nájomcovi autobus z titulu leasingovej zmluvy, tzn. že sám žalobca označil leasingovú spoločnosť. Leasingová spoločnosť za žalovaného nikdy neplnila žiadnu časť kúpnej ceny, plnila sama za seba, a to titulom kúpnej ceny za odpredaný autobus. Pokiaľ žalovaný zaplatil žalobcovi sumy 340.000,- Sk, 210.000,- Sk, 50.000,- Sk, išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaný zdôraznil, že splátky, ktoré zaplatil žalovaný v prospech žalobcu za autobus, platil ako zálohu, aby mu držal autobus do obdobia, kým nebude vybavená leasingová zmluva. Pokiaľ aj došlo k podpisu nejakých dokladov, tzn. že tieto sumy žalovaný nepovažoval za splátky nejakej kúpnej ceny, je možné, že podpísal doklady bez náležitého oboznámenia, v snahe získať čo najskôr autobus, pretože autobus nutne potreboval. Navrhol v tejto veci vypočuť ako svedka, pravdepodobne menom M., ktorý mal byť pri uzatváraní leasingovej zmluvy. Okrem toho navrhol aj výsluch svedkyne C.. Z., na okolnosti existencie zmluvy a jej zmluvného plnenia.
Výsluch svedka priezviskom „M.“ sa nepodarilo zrealizovať, nakoľko z vyjadrenia leasingovej spoločnosti a následného zisťovania od Sociálnej poisťovne vyplynulo, že osoba s takýmto priezviskom nebola zaznamenaná v databáze zamestnancov leasingovej spoločnosti.
Výsluch uvedenej svedkyne, C.. Ľ. Z. bol vykonaný prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Bratislava V., dňa 10. 12. 2010. Potvrdila, že pracovala v rokoch 1998 a 1999 ako referentka na inkasnom oddelení spoločnosti LB - Leasing, spol. s r. o. Nevedela sa však vyjadriť ku konkrétnemu obchodného vzťahu, pretože do jej pracovných povinností nepatrilo uzatváranie leasingových zmlúv. Uviedla len postup, ktorý predchádzal poskytnutiu finančného leasingu, kde musí záujemca predložiť žiadosť o finančný leasing, výpis z Obchodného registra, prípadne Živnostenského registra, dokladovať príjmy, a v niektorých prípadoch aj znalecký posudok na predmet leasingu, zvlášť pokiaľ nejde o nový autobus. Uzatváranie zmlúv v tomto období mal na starosti p. P. K.. Uviedla v danej veci podľa obsahu predloženej leasingovej zmluvy, že v tomto konkrétnom prípade bol dodávateľom predmetu leasingu p. F.. Zrejme p. M. si nemohol dovoliť odkúpiť predmet leasingu, a z toho dôvodu požiadal leasingovú spoločnosť o prefinancovanie predmetu leasingu. V tomto prípade sa nejednalo o spätný leasing, nakoľko pri spätnom leasingu nájomca by mal byť tou istou osobou.
Súd vykonal opakovaný výsluch svedka C.. P. K., ktorý bol už vypočutý na Okresnom súd Bratislava II. dňa 26.02.2004. Svedok už v roku 2004 potvrdil, že mal plnomocenstvo na podpisovanie leasingových zmlúv. Štandardný postup bol taký, že v záhlaví sa neuvádzali konkrétne mená zástupcu v časti prenajímateľa z toho dôvodu, že leasingová spoločnosť uzatvárala ročne cca 3000 zmlúv a mala 20 obchodných zástupcov, ktorí mali oprávnenie podpisovať leasingové zmluvy. Uviedol, že protokol o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 01. 12. 1998 bol vypracovaný v leasingovej spoločnosti a tvoril prílohu č. 3 k leasingovej zmluve. Leasingová spoločnosť neskúma konkrétne miesto prevzatia, pre spoločnosť je dôležitý dátum označený v protokole, kedy bol predmet leasingu prevzatý. Svedok uviedol, že v čase podpísania leasingovej zmluvy, dňa 27. 11. 1998, leasingová spoločnosť nebola ešte vlastníkom autobusu. Pri výsluchu zo dňa 23.01.2012 svedok opätovne potvrdil, že zmluvu podpisoval zrejme on, ďalšia pani prítomná pri výkone overovala totožnosť účastníkov zmluvy. Uviedol, že pre účely leasingu musel záujemca vždy predložiť identifikačné údaje, výpis z Obchodného alebo Živnostenského registra, nejaké ekonomické podklady za účelom zistenia bonity klienta, spravidla mal označiť aj predmet leasingu, pričom predkladal veľký technický preukaz, prípadne predfaktúru. Po vyhodnotení každého konkrétneho prípadu sa komunikovalo s dodávateľom, pretože bolo potrebné preveriť predmet leasingu. Pokiaľ leasingová spoločnosť mala k dispozícii veľký technický preukaz, bol predkladaný žiadateľom. Nebolo podmienkou, aby v čase uzatvárania leasingovej zmluvy bola leasingová spoločnosť vlastníkom predmetu leasingu. V takom prípade platil postup, že bola uzavretá najprv leasingová zmluva, potom sa zaplatila dohodnutá akontácia a po zaplatení akontácie bol preberaný predmet leasingu a až tým dňom, kedy došlo k jeho prevzatiu nájomcom, bolo možné dohodnúť splátky leasingu. Až dňom prevzatia predmetu leasingu sa stala leasingová spoločnosť vlastníkom. Po prevzatí predmetu leasingu bol spravidla vyzvaný dodávateľ na predloženie faktúry, na základe faktúry vyplatila leasingová spoločnosť hodnotu predmetu leasingu. V prípade, že sa realizovala platba, leasingová spoločnosť uhrádzala cenu za predmet leasingu, podľa vedomostí svedka, prostredníctvom Ľ. banky, a to asi prevodom na účet. K otázke výšky ceny, ktorá bola dohodnutá v leasingovej zmluve svedok uviedol, že cena bola tvorená medzi nájomcom a dodávateľom. Leasingová spoločnosť preverovala, či cena je primeraná podľa programov, ktoré sú na to určené. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či bola vyhotovená nejaká kúpna zmluva medzi leasingovou spoločnosťou a dodávateľom. Podľa jeho názoru pravdepodobne nie, pretože sa to realizovalo cez úhradu faktúry. Leasingová spoločnosť nespisovala kúpne zmluvy, kde by sa zaväzovala k plneniu ďalších podmienok. Po nahliadnutí do protokolu o prevzatí predmetu leasingu zo dňa 01. 12. 1998 svedok uviedol, že protokol bol dokladom pre leasingovú spoločnosť, že predmet leasingu bol prevzatý a odovzdaný. Išlo o dôležitý dátum, pretože to bol dátum zdaniteľného plnenia.
V súvislosti s výsluchom svedka žalobca namietol, že v danom období podľa výpisu z Obchodného registra, v období od 06. 11. 1998 do 21. 07. 1999 boli konateľmi spoločnosti C.. F. F. R. U.. U. B., ktorí boli oprávnení podpisovať za spoločnosť zmluvy. Z toho teda vyplýva, že zmluva nebola podpísaná oprávnenými osobami v zmysle výpisu a je ju potrebné považovať za neplatnú. Pokiaľ táto zmluva bola akceptovaná v inom súdnom konaní, zrejme to bol nedostatok, že si to nevšimli.
Žalovaný vyslovil názor, že v danom prípade nie leasingová zmluva je neplatná, ale kúpna zmluva, pre jej neurčitosť a poukázal na tú skutočnosť, že čo sa týka poverenia obchodných zástupcov na vypracovanie leasingových zmlúv, leasingová spoločnosť ručí a zodpovedá za obsah leasingovej zmluvy, a to, že spoločnosť akceptovala túto zmluvu, bolo zrejmé aj z vyjadrenia leasingovej spoločnosti zo dňa 09. 05. 2005, kde sa vyjadroval konateľ spoločnosť, C.. F. F. R. P. U.. U. M., pričom sa vyjadrovali k celej transakcii a postupu leasingovej zmluvy, aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva k vozidlu. Naviac sa leasingová spoločnosť vyjadrovala aj prostredníctvom U.. M. písomne zo dňa 21. 04. 2010, kde potvrdila, že leasingová zmluva bola uzavretá platne a uzatvárali ju osoby splnomocnené konateľom.
V závere vykonávaného dokazovania žalobca tvrdil v súvislosti s vystavením faktúry a prijatím sumy 2.500.000,- Sk, že ho žalovaný dostal do omylu a podstrčil mu papiere na podpis aj s leasingovou zmluvou.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 27. 11. 1998 bola uzavretá leasingová zmluva č. LZF/98/01233 medzi prenajímateľom LB - Leasing, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave a nájomcom -
žalovaným. Predmetom leasingu bol autobus, typové označenie OASA 901, karoséria č. Z., hodnota predmetu leasingu predstavovala sumu 2.500.000,- Sk. Dodávateľom predmetu leasingu označeným v leasingovej zmluve bol žalobca. Leasingová zmluva bola podpísaná osobami poverenými na takýto úkon
- zástupcami leasingovej spoločnosti. Žalobca v súvislosti s podpisom namietal neplatnosť leasingovej zmluvy, pretože bola podpísaná osobami, ktoré nemali, podľa výpisu z Obchodného registra, oprávnenie na takýto úkon. Oprávnenými osobami boli najmenej jeden konateľ a prokurista.
Podpisovanie leasingových zmlúv sa realizovalo na základe poverenia vydaného pre takéto úkony pre obchodných zástupcov spoločnosti, oprávnených na podpisovanie leasingových zmlúv, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede C.. P. K..
Podľa ust. § 15 ods. 1,2 ObZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že za podnikateľa/spoločnosť môže konať aj osoba poverená určitou činnosťou. Ide o menej formálne zastúpenie pri tzv. podnikovom plnomocenstve, kedy obvyklosť pri výkone úkonov, v spojení s neformálnym poverením, postačuje na vznik oprávnenia konať za podnikateľa. Takého poverenie nie je zapísané do Obchodného registra. V prípade, že by poverená osoba svojim konaním prekročila rozsah poverenia, je týmto konaním podnikateľ viazaný za predpokladu, že by tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela. Je nepochybné, že leasingová spoločnosť akceptovala túto zmluvu, čo bolo zrejmé z písomného vyjadrenia konateľa aj prokuristu spoločnosti zo dňa 09. 05. 2005 a z písomného oznámenia prokuristu U.. M. zo dňa 21. 04. 2010, s tým, že leasingová spoločnosť potvrdila, že zmluvu uzatvárali osoby splnomocnené konateľom.
Podľa ust. § 489 ods. 1,2 ObZ, zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.
Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
Predmetná leasingová zmluva obsahuje určité prvky zmluvy o kúpe prenajatej veci, čo vyplýva z článku 10, bodu 10.1. leasingovej zmluvy č. LZF 98/01233. Zmluva sa teda spravuje v časti finančného leasingu a v časti kúpy prenajatej veci Obchodným zákonníkom a čiastočne v časti nájomného vzťahu Občianskym zákonníkom, vyplývajúci z leasingu, a z toho dôvodu vzhľadom na obsah záväzkového vzťahu súd aplikoval na uvedený vzťah ustanovenia § 489 ObZ aj s použitím ust. § 261 ods. 1 ObZ.
Leasingová zmluva č. LZF 98/01233 bola písomná a obsahovala všetky zákonné náležitosti, vrátane riadne identifikovaného predmetu leasingu. V zmluve bol označený ako dodávateľ predmetu leasingu žalobca, pričom žalovaný - ako nájomca v zmysle leasingovej zmluvy bol splnomocnený k prevzatiu predmetu leasingu (článok 5 leasingovej zmluvy). Dňom 01. 12. 1998 bol spísaný protokol o prevzatí predmetu leasingu k leasingovej zmluve č. LZF/98/01233. Tento protokol bol podpísaný dodávateľom predmetu leasingu - žalobcom a žalovaným. To, že na protokole bol podpis žalobcu, vyplynulo aj zo záveru znaleckého posudku č. 34/2007, vypracovaného P.. P.. W. F.. Už v tomto protokole bolo zaznamenané v časti „špecializácia - viď faktúra dodávateľa.“. To znamená, že existencia faktúry bola nepopierateľná a žalobca mal o nej poznatky. Žalobca po odovzdaní autobusu vystavil faktúru č. 27/98 dňom 01.12.1998 na cenu 2.500.000,- Sk, kde bol tiež presne identifikovaný predmet fakturácie, podpis na faktúre bol podpisom žalobcu, v zmysle záverov vyššie uvedeného znaleckého posudku. Oprávnenie žalovaného ako nájomcu na prevzatie predmetu leasingu od dodávateľa vyplynulo nielen z leasingovej zmluvy, ale aj zo Všeobecných leasingových podmienok z bodu 3.1.. Dňom odovzdania a prevzatia autobusu žalovaným - nájomcom bolo založené vlastnícke právo pre leasingovú spoločnosť (bod 3.5. Všeobecných leasingových podmienok) .
Súd považuje za preukázané, že úhrada faktúry bola realizovaná prostredníctvom výberu fakturovanej ceny žalobcom z účtu leasingovej spoločnosti v Ľ. banke, čo bolo potvrdené listinnými dôkazmi predloženými nielen leasingovou spoločnosťou, ale aj Ľ. V., R..F.., F. F. X. V.. Aj keď žalobca spochybňuje, že vôbec bol v tejto banke, jeho podpis na doklade Ľ. banky o výbere je zrejmý zo dňa 04.12.1998. Vrátenie sumy 1.100.332,- Sk žalobca nevedel vysvetliť. V tej súvislosti súd poukazuje na výpovede svedkov C.. K. R. C.. Ú.É., ktorí mali byť prítomní v Ľ. banke dňa 04.12.1998. Svedkyňa bola informovaná len žalobcom o vyplatenej sume a svedok mal poznatky o vyplatenej sume 1.400.000 Sk. Ani jeden zo svedkov neuvádzal, že takáto suma by mala byť vyplácaná žalovaným. Je teda zrejmé, že sa jednalo o vyplatenie ceny za autobus v Ľ. banke a z účtu leasingovej spoločnosti. Pokiaľ žalobcovi bola vyplatená len časť sumy s tým, že druhá časť mala byť vrátená na účet, súd konštatuje, že bolo predovšetkým v záujme žalobcu náležite zistiť dôvod takéhoto postupu. V prípade, že mu nebola vyplatená celá suma, mal sa domáhať jej doplatenia predovšetkým od leasingovej spoločnosti, ktorá sa stala nadobúdateľom - vlastníkom autobusu. Žalobca totiž fakturoval cenu autobusu leasingovej spoločnosti a nie žalovanému, čo bolo nepochybne preukázané v konaní.
Súd sa dôsledne oboznámil s obsahom a podmienkami kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá dňa 03. 12. 1998 alebo 04. 12. 1998 (overenie podpisov žalobcu je 03. 12. 1998 a žalovaného zo dňa 04. 12. 1998). Dátum uzavretia kúpnej zmluvy je nejasný, pretože v texte kúpnej zmluvy je aj Protokol o prevzatí vozidla, pod ktorým je dátum 03. 12. 1998, pričom z overeného podpisu preberajúceho - žalovaného je zrejmé, že sa tak stalo dňom 04. 12. 1998, to znamená dňom, kedy už bola vyplatená cena leasingovou spoločnosťou, na základe predchádzajúcej faktúry č. 27/98 zo dňa 01. 12. 1998. Z obsahu zmluvy nie je možné jednoznačne zistiť, prečo bola zaplatená prvá splátka v sume 140.000,- Sk dňa 27.11.1998, v čase pred uzavretím, pričom výkladom článku IV., bodu 4.2. kúpnej zmluvy je možné dospieť k tomu, že splátky mali byť vyplatené následne po uzavretí kúpnej zmluvy, čo vyplýva zo znenia „Kúpna cena bude vyplatená v splátkach podľa nasledovného platobného kalendára“. V tomto prípade suma 140.000,- Sk bola vyplatená skutočne žalovaným, najneskôr v deň uzavretia leasingovej zmluvy, nepochybne z dôvodu motivácie žalobcu, aby nepreviedol autobus na iný subjekt pred uzavretím leasingovej zmluvy. Z protokolu o prevzatí, ktorý je v kúpnej zmluve, vyplýva, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy žalobca bez akýchkoľvek pochybností vedel o existencii leasingovej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a leasingovou spoločnosťou. Kúpnu zmluvu nediktoval ani nekoncipoval žalovaný, ale žalobca, alebo osoba ním poverená, pravdepodobne C.. K.. Rozhodne teda žalovaný nemohol uviesť žalobcu do nejakého omylu pri podpisovaní protokolu o prevzatí autobusu žalovaným dňa 01. 12. 1998 a už vôbec nie pri vystavovaní faktúry pre leasingovú spoločnosť.
Súd na základe dokazovania dospel k záveru, že leasingová zmluva LZF č. 98/01233 bola uzavretá platne dňom 27. 11. 1998. Leasingová spoločnosť nadobudla predmet leasingu do vlastníctva dňom jeho odovzdania a prevzatia žalovaným, to znamená dňom 01. 12. 1998. Predmet leasingu bol na základe faktúry uhradený leasingovou spoločnosťou. Pokiaľ sa tak nestalo v celej sume, adresátom plnenia mala byť leasingová spoločnosť a nie žalovaný, ktorý bol preukázateľne leasingovým nájomcom. Žalovaný užíval autobus OASA 901 do odobratia vozidla leasingovou spoločnosťou dňom 09. 10. 2000, čo vyplynulo aj z konania 10C/286/2002.
Za daného stavu, žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy už nebol vlastníkom autobusu a nemohol platne uzavrieť kúpnu zmluvu, pretože nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Z toho dôvodu súd považuje kúpnu zmluvu zo dňa 04. 12. 1998 za neplatnú.
Za predpokladu, že by nebol daný uvedený dôvod neplatnosti, súd uvádza, že ďalším dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy bola neurčitosť predmetu zmluvy.
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Uvedené ustanovenia upravuje základné náležitosti právneho úkonu, ktoré musia byť naplnené, aby bol právny úkon platný. Za platný právny úkon je možné považovať taký právny úkon, ktorý je vykonaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je rozporný jeho obsah. Neurčitým je okrem iného aj právny úkon, pri ktorom nie je možné zistiť, čo je predmetom tohto úkonu, čoho sa týka prejavená vôľa, tzn. v prípade keď predmet právneho úkonu - zmluvy nie je konkretizovaný.
V prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 04. 12. 1998, podľa názoru súdu absentuje jedna z podstatných náležitostí právneho úkonu, a to určitosť právneho úkonu. V uvedenej zmluve je totiž označený predmet kúpnej zmluvy - autobus OASA 901. Je to označenie typu autobusu, bez ďalších identifikačných znakov, čiže takto vymedzený predmet kúpy je zameniteľný s akýmkoľvek iným autobusom typu OASA 901. Aj z tejto identifikácie vyplýva, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, už žalobca nemal k dispozícii veľký a malý technický preukaz, pretože už bol v dispozícii leasingovej spoločnosti. Z toho dôvodu nevedel uviesť identifikačné údaje. Za predpokladu, že absentuje určitosť v prejavu vôle, podľa názoru súdu to má za následok neplatnosť takéhoto prejavu vôle.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu účelne vynaložených trov úspešnému žalobcovi.
V konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. V konaní bol žalovaný zastúpený Advokátskou kanceláriou, JUDr. Ladislavom Csákóm. Časť úkonov bola vykonaná koncipientom uvedenej advokátskej kancelárie, JUDr. Mikulášom Cmorikom. Právne zastupovanie JUDr. Csáka zaniklo k 10. 01. 2008. Od 03. 05. 2008 prevzala právne zastúpenie žalovaného JUDr. Mária Ďurajová. V určitom období zastupoval žalovaného, výlučne ako splnomocnený zástupca, JUDr. Alexander Nagy. Žalovaný v súvislosti s ním si neuplatnil žiadne trovy.
Z toho dôvodu súd posudzoval uplatnenú náhradu trov diferencovane a skúmal oddelene úkony vykonané JUDr. Ladislavom Csákom a JUDr. Máriou Ďurajovou.
Žalovaný si uplatnil trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním JUDr. Ladislavom Csákom za 13 úkonov právnej služby, a to za:
- prevzatie zastúpenia dňa 25. 04. 2002,
-účasť na pojednávaniach dňa 12. 09. 2002 a dňa 06. 02. 2003, prítomný na pojednávaní koncipient JUDr. Mikuláš Cmorik,
- písomné vyjadrenie dňa 15. 03. 2005, 18. 04. 2005, 25. 05. 2005, 14. 06. 2005, 01. 07. 2005,
- účasť na pojednávaniach dňa 17. 03. 2005, 26. 04. 2005, 09. 08. 2005 a 15.08.2005,
- návrh na vstup vedľajšieho účastníka dňa 21. 03. 2005.
Hodnota úkonov do 02. 11. 2004, do rozšírenia žaloby, predstavovala výšku 700.000,- Sk. Časť úkonov
- prevzatie zastúpenia 25. 04. 2002, účasť na pojednávaniach v dňoch 12. 09. 2002 a 06. 02.2003 bola posudzovaná podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z.. Hodnota úkonu podľa ust. § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky predstavovala výšku 11.600,- Sk (385,- Eur), režijný paušál podľa ust. § 19 ods. 3 uvedenej vyhlášky predstavoval za úkony vykonané v roku 2002 sumu 100,- Sk (3,32 Eur) a za jeden úkon v roku 2003 sumu 128,- Sk (4,25 Eur). Spolu v zmysle uvedenej vyhlášky súd priznal tarifnú odmenu a režijný paušál vo výške 1.165,89 Eur.
Ďalšie úkony uplatnené za právne zastúpenie vykonané JUDr. Csákóm, súd už posudzoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. V období úkonov vykonávaných od 15. 03. 2005 už došlo k zmene hodnoty predmetu konania na sumu 750.000,- Sk (24.895,44 Eur). Hodnota tarifnej odmeny podľa ust. § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky bola určená vo výške 12.100,- Sk (401,65 Eur). Súd priznal tarifnú odmenu za
úkony vykonávané v období od 15. 03. 2005 do 15. 08. 2005, celkom tarifnú odmenu za 9 úkonov. Z vyššie označených úkonov, súd nepriznal úkon - vyjadrenie zo dňa 01. 07. 2005, pretože podľa názoru súdu sa jednalo o zhrnutie obsahu predchádzajúcich vyjadrení. V uvedenom období výška režijných paušálu podľa ust. § 16 ods. 1 uvedenej vyhlášky v roku 2005 predstavovala sumu 150,- Sk (4,98 Eur) za jeden úkon a v roku 2008 sumu 190,- Sk (6,31 Eur). Súd priznal režijný paušál za rok 2005 vo výške 1.200,- Sk (39,83 Eur k 8 úkonom) a za rok 2008 režijný paušál k 1 úkonu vo výške 190,- Sk (6,31 Eur).
Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za právne úkony vykonané právnym zástupcom Ladislavom Csákóm v sume 4.826,77 Eur.
V roku 2008 žalovaný udelil plnú moc advokátke JUDr. Márii Ďurajovej. Žalovaný si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 14 úkonov právnej služby, a to za:
- prevzatie zastúpenia v roku 2008,
- spísanie odvolania dňa 19. 05. 2008 a 21. 08. 2008,
- vyjadrenie žalovaného zo dňa 17. 08. 2009, 17. 02. 2010, 21. 04. 2010, 24. 09. 2010, 29. 09. 2010, 15. 10. 2010, 17. 01. 2011, 21. 03. 2011, 25. 11. 2011,
- účasť na pojednávaniach dňa 06. 07. 2010 a 23. 01. 2012.
Hodnota jedného úkonu podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 predstavovala do účinnosti, do 01. 01. 2009 (prechod na euro), sumu 401,65 Eur, pričom súd vychádzal z hodnoty konania 750.000,- Sk. Súd vypočítal hodnotu úkonu v SK s prepočtom na euromenu a takto vypočítaná hodnota predstavovala sumu 401,65 Eur. V tejto výške priznal súd tarifnú odmenu za úkony - prevzatie zastúpenia v roku 2008, spísania odvolania dňa 19. 05. 2008 proti rozsudku a spísanie odvolania proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od zaplatenia súdneho poplatku. Za uvedené úkony súd priznal celkom sumu 1.004,13 Eur s tým, že za prvé dva úkony priznal celú výšku tarifnej odmeny a za odvolanie proti uzneseniu zo dňa 21. 08. 2008 priznal polovicu, v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. b.) uvedenej vyhlášky. Za ďalšie úkony už po prechode na euromenu bola určená tarifná hodnota odmeny vo výške 403,34 Eur. Súd priznal právnej zástupkyni úkony od 17. 08. 2009 do 23. 01. 2012 s tým, že za účasť na pojednávaní dňa 23. 01. 2012 súd priznal tarifnú odmenu za dva úkony, vzhľadom k dĺžke pojednávania (od 12.00 hod. do 15.10 hod.). Celkom súd priznal tarifnú odmenu v sume 5.236,66 Eur. Režijný paušál k jednotlivým úkonom súd priznal nasledovne. Za 4 úkony v roku 2008 vo výške 760,- Sk (25,23 Eur), za 1 úkon v roku 2009 v sume 6,95 Eur, za 5 úkonov v roku 2010 (1 úkon 7,21 Eur) v sume 36,05 Eur, za 1 úkon v roku 2011 suma 7,41 Eur, za jeden úkon v roku 2012 vo výške 7,63 Eur, spolu 91,80 Eur.
Keďže právna zástupkyňa žalovaného je od roku 2011 platiteľkou DPH, čo preukázala Osvedčením o registrácii pre DPH č. XXXXXXXXXX, uplatnila si 20 % DPH za úkony vykonané v roku 2011 a za úkon vykonaný v roku 2012. Súd priznal DPH vo výške 20 % z tarifnej odmeny za 1 úkon zo dňa 17. 01. 2011 a za 2 úkony z pojednávania dňa 23. 01. 2012, spolu v sume 241,99 Eur (DPH za 1 úkon 80,66 Eur).
Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za právne úkony vykonané právnou zástupkyňou JUDr. Máriou Ďurajovou v sume 5.369,62 Eur.
Žalobca bude v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet právnych zástupcov žalovaného, JUDr. Ladislava Csáka a JUDr. Márie Ďurajovej, v zmysle výroku rozsudku.
V priebehu konania bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor v sume 35.000,- Sk (1.161,78 Eur) a za podané odvolanie proti rozsudku dňa 05. 05. 2008 v sume 37.500,- Sk (1.244,77 Eur). Bude povinnosťou žalovaného tieto poplatky na účet súdu zaplatiť, keďže doposiaľ neboli zaplatené, inak budú na základe právoplatných uznesení vymáhané. Žalovaný má právo na náhradu
súdneho poplatku, ktoré je povinný na účet súdu zaplatiť, od žalobcu, vzhľadom na úspech v konaní. Náhradu týchto poplatkov však bude žalobca povinný zaplatiť na účet žalovaného, nie na účet právnych zástupcov, keďže doposiaľ súdne poplatky vo vyrúbenej výške neboli uhradené.
Žalovaný si uplatnil aj vrátenie preddavkov z titulu znaleckého dokazovania, súd však konštatuje, že v tomto prípade nebol zaplatený zo strany žalovaného preddavok na znalecké dokazovanie a teda nie je dôvod na vrátenie preddavku.
O trovách štátu súvisiacich so znaleckým dokazovaním súd rozhodne osobitným uznesením, pretože ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo možné rozhodnúť komplexne o náhrade trov štátu, nakoľko súd ešte rozhodol o svedočnom svedkovi C.. P. K., ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 23. 01. 2012, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.