Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-146-2011.pdf
PDF · 93.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/146/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci žalobcov: 1/ J. Č., nar. XX. XX. XXXX, robotníčky, bytom S. XX, P. Q. a 2/. O. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, právne zastúpených JUDr. Dušanom Divkom, advokát spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti žalovaným: 1/ A. Z., nar. XX. XX. XXXX, THP V. P. P. Q.Á., bytom V. XX a 2/ V. Č., nar. XX. XX. XXXX, dôchodcovi, bytom S. XX, v konaní o určenie do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohom X. Č., nar. XX. XX. XXXX a zomrelom XX. XX. XXXX, patrí 1/6-ina rodinného domu súpisné číslo XX, stojaceho na parcele KN-C XXX/X, zapísaného na LV č. XXX k.ú. S..
Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohom Q. Č., nar. XX. XX. XXXX a zomrelom XX. XX. XXXX, patrí 1/6-ina rodinného domu súpisné číslo XX, stojaceho na parcele KN-C XXX/X, zapísaného na LV č. XXX k.ú. S..
Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohej Q. Č., rod. V., nar. XX. XX. XXXX a zomrelej dňa XX. XX. XXXX, patria 3/6-iny rodinného domu súpisné číslo XX, stojaceho na parcele KN-C XXX/X, zapísaného na LV č. XXX k.ú. S..
Žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyniam, náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 1.203,26 €, do rúk právneho zástupcu žalobkýň JUDr. Dušana Divka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyne požiadali súd, aby určil, že 1/6-ina rodinného domu č. XX v k.ú. S., patrí do dedičstva po nebohom X. Č.. 1/6-ina uvedeného domu do dedičstva po nebohom Q. Č. a 3/6-iny uvedeného domu do dedičstva po nebohej Q. Č..
Uviedli, že nebohý Š. Č., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX a nebohá Q. Č., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX, boli manželia. Mali 4 deti, nebohého X. Č., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, nebohého Q. Č., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a žalovaných v 1. rade A. Z., nar. XX. XX. XXXX a v 2. rade V. Č., nar. XX. XX. XXXX.
Žalobkyňa v 1. rade je pozostalou manželkou nebohého X. Č. a žalobkyňa v 2. rade jeho pozostalou dcérou.
Po smrti Š. Č. prebehlo na Štátnom notárstve v Považskej Bystrici dedičské konanie, pod spis. D 305/76.
Polovicu rodinného domu č. XXX, ktorý má dnes číslo XX, na základe dedičskej dohody zdedili X. Č. v 1/6-ine, Q. Č. v 1/6-ine a A. Č. v 1/6-ine.
Po smrti manžela žalobkyne v 1. rade a otca žalobkyne v 2. rade, prebehlo dedičské konanie na Okresnom súde v Považskej Bystrici, pod spis. zn. 10D 69/2007, ale podiel v rodinnom dome č. XXX, dnes č. XX prededený nebol.
Ani po smrti Q. Č., nebol prededený jeho spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu súpisné číslo XX.
Po smrti Q. Č. prebiehalo dedičské konanie na Okresnom súde v Považskej Bystrici, pod spis. zn. 10D 539/2005. V tomto konaní bolo zistené, že ako vlastníčka rodinného domu v S. súpisné číslo XX, je vedená žalovaná v 1. rade. Uvedená nehnuteľnosť teda nebola pojatá do dedičstva po nebohej Q. Č..
Žalobkyne sa pokúsili so žalovanou v 1. rade dohodnúť mimosúdne, ale pretože sa im to nepodarilo podali žalobu na súd, pričom formálne pojali do konania aj žalovaného v 2. rade, ktorý je dedičom po nebohých X. a Q. Č..
Žalovaná v 1. rade uviedla, že je pravdou, že nebohý manžel žalobkyne v 1. rade a otec žalobkyne v 2. rade X. Č., bol brat žalovaných a že v dedičskom konaní po ňom sú účastníkmi aj žalobkyne.
Dom č. XX patril pôvodne rodičom žalovanej v 1. rade a od roku 1980, teda od sobáša jej brata X. v dome bývali žalobkyne a nebohý brat žalovanej v 1. rade. V dome bývala aj matka žalovanej v 1. rade, ktorú žalobkyňa v 1. rade z domu vyštvala.
Matku dochovala žalovaná v 1. rade.
Dom č. XX postavili rodičia žalovanej v 1. rade a žalobkyňa v 1. rade s manželom na ňom nerobili žiadne úpravy. Bol postavený bez stavebného povolenia a preto mu nebolo pridelené súpisné číslo. Po smrti matky asi v roku 2007, žalovaná v 1. rade na žiadosť žalobkyne v 1. rade musela vybaviť dodatočné pridelenie súpisného čísla. Žalobkyňa v 1. rade jej povedala, že dom bude patriť jej. Dom sa stal vlastníctvom žalovanej v 1. rade, ale naďalej ho užívajú žalobkyne bez toho, aby žalovanej v 1. rade platili nájomné.
Podľa názoru žalovanej v 1. rade bude správne, aby sa dom predal a utŕžené peniaze, aby sa rozdelili podľa výšky spoluvlastníckych podielov s tým, že žalovaná v 1. rade nemá výhrady proti tomu, aby spoluvlastnícky podiel jej nebohého brata X. zdedili žalobkyne.
Zdôraznila, že v susedstve domu č. XX sa nachádza rodinný dom, ktorý má dnes súpisné číslo XX, ktorý tiež patril rodičom žalovanej v 1. rade a obaja žalovaní mali spoluvlastnícke podiely v tomto dome. Ani tento dom nemal súpisné číslo a rovnakým spôsobom ako nadobudla vlastníctvo listinou o pridelení súpisného čísla k domu č. XX žalovaná v 1. rade, získali žalobkyne vlastníctvo k rodinnému domu súpisné číslo XX, resp. dom zdedili po bratovi žalovanej v 1. rade, ktorý získal vlastníctvo rovnakým spôsobom ako žalovaná v 1. rade dom č. XX.
Žalovaný v 2. rade sa v plnom rozsahu pridržiaval slov žalovanej v 1. rade, jeho sestry.
Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že dom č. XX patril nebohej X. Č., tete jej nebohého manžela a táto odkázala dom č. XX závetom jej nebohému manželovi. Po smrti nebohého manžela žalobkyne v 1. rade X. Č., zdedila rodinný dom žalobkyňa v 2. rade, ktorá v súčasnosti žije v Čechách, dom je v prestavbe a nie je dokončený.
Žalovaná v 1. rade bola ochotná vyplatiť podiel žalobkýň, podľa znaleckého posudku H.. Q. Č., na čo žalobkyne nepristúpili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, žalovaných, oboznámením výpisu z listu vlastníctva, znaleckých posudkov X.. H.. X. V. č. 15/2010, H.. Q. Č. č. 5/2012, záznamu z 01. 12. 2011, návrhu kúpnej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade a A. Z. o predaji rodinného domu č. XX zo dňa 01. 12. 2011, informatívnej grafickej identifikácie z mapy ROEP, spisov Okresného súdu v Považskej Bystrici D 305/76, 10D 539/2005, 10D 69/2007, 2D 44/86 a 4C 78/2009.
Bolo zistené, že nebohí manželia Š. Č., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX a Q. Č., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX, si počas manželstva postavili v obci S. rodinný dom. V dedičskom konaní po nebohom Š. Č., vedenom na Okresnom súde v Považskej Bystrici, pod spis. zn. D 305/76, bolo dňa 30. 08. 1976 vydané rozhodnutie, na základe ktorého sa nadobúdateľmi polovice rodinného domca č. XXX v obci S., stali deti poručiteľa X. Č., Q. Č. U. A. Č., každý v 1/3-ine. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. 09. 1976.
Dedičské konanie po nebohej Q. Č. prebiehalo na Okresnom súde v Považskej Bystrici, pod spis. zn. 10D 539/2005, D/not 96/2005.
V spise sa nachádza potvrdenie Obce S. o tom, že dom č. XXX bol prečíslovaný na dom č. XX. Podľa ďalšieho potvrdenia Obce S.I., je vlastníkom tohto domu žalovaná v 1. rade.
Rozhodnutím Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 19. 09. 2006, č.k. 10D 539/2005-17, D/ not 96/2005, bolo dedičské konanie po nebohej Q. Č. zastavené z dôvodu nemajetnosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. 10. 2006.
Nebohý manžel žalobkyne v 1. rade a otec žalobkyne v 2. rade X. Č. zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie po ňom prejednával Okresný súd v Považskej Bystrici pod spis. zn. 10D 1238/2005, D/not 185/2005. Bolo po ňom aj dodatočne prejednané dedičstvo, pod spis. zn. 10D 69/2007, D/not 96/2007. Dedičkami sú pozostalá manželka žalovaná v 1. rade a pozostalá dcéra žalobkyňa v 2. rade.
V osvedčení o dedičstve zo dňa 24. 04. 2006, č.k. 10D 1238/05-58, D/not 185/05, vydaného notárkou JUDr. Emíliou Rosinovou, nebol prededený spoluvlastnícky podiel nebohého X. Č. k domu č. XX. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť 24. 04. 2006.
Na základe žiadosti o dodatočné prejednanie dedičstva, bolo 06. 07. 2007 vydané notárskym úradom JUDr. Ľudmily Kutišovej, pod spis. zn. 10D 69/2007-75, D/not 96/2007 osvedčenie o dedičstve. Ani v tomto osvedčení sa neprejednával spoluvlastnícky podiel poručiteľa v dome č. XX.
Q. Č. zomrel dňa XX. XX. XXXX a dedičské konanie po ňom prebehlo na Štátnom notárstve v Považskej Bystrici, pod spis. zn. 2D 44/86. Rozhodnutím zo dňa 16. 01. 1986 zdedila osobné motorové vozidlo Škoda 100, jeho matka Q. Č.. Ani v tomto konaní nebol prejednaný spoluvlastnícky podiel nebohého Q. Č., v dome č. XX v S..
V priebehu konania bolo preukázané, že dom č. XX v S. postavili nebohí manželia Š.H. Č. a Q. Č.. Podiel Š. Č. zdedili jeho tri deti X. Č., Q. Č. a žalovaná v 1. rade. Na liste vlastníctva je ako výlučná vlastníčka uvedeného domu, bezdôvodne uvedená žalovaná v 1. rade.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Žalovaná v 1. rade nadobudla vlastníctvo k rodinnému domu č. XX na základe toho, že vybavovala na dom súpisné číslo. Na základe potvrdenia Obce S. je vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti, na základe listiny o určení súpisného čísla, keď stavba bola postavená pred rokom 1976.
Žalovaná v 1. rade sa narodila v roku XXXX a v roku XXXX mala 12 rokov. Je zrejmé, že rodinný dom č. XX nepostavila a vlastníctvo k nemu nezískala ani na základe iného právneho dôvodu uvedeného v zákone. Z toho vyplýva, že vlastníctvo k nehnuteľnosti patrí nebohým Š. U. Q. a pretože po nebohom Š. Č. zdedili jeho spoluvlastnícky podiel jeho deti X. Č., Q. Č. a žalovaná v 1. rade, bolo potrebné, aby súd určil, že 1/6-ina nehnuteľnosti patrí do dedičstva po nebohom X. Č., 1/6-ina do dedičstva po nebohom Q. Č. a 1/2-ica do dedičstva, teda 3/6-iny do dedičstva po nebohej Q. Č..
Žalobkyne boli v konaní úspešné, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. majú právo na náhradu trov konania v celkovej sume 1.203,26 €, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za žalobu 298,50 €, a trov 904,76 €, titulom právneho zastúpenia poskytovaného JUDr. Dušanom Divkom, advokát spol. s r.o..
Právny zástupca žalobkýň pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z hodnoty nehnuteľností 26.379,94 €, určenej v znaleckom posudku H.. X. V., znalca z odboru stavebníctvo. Súd však bol toho názoru, že v danej veci nemožno pre účely výpočtu výšky základnej sadzby tarifnej odmeny jednoznačne určiť hodnotu stavby - rodinného domu, ktorá bola predmetom konania. Okrem znaleckého posudku č. 15/2010 H.. X. V. bol totiž v konaní predložený aj znalecký posudok č. 5/2012 znalca z odboru stavebníctvo H.. Q. Č., ktorý stanovil inú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, a to 11.800,- € s tým, že obaja znalci použili pri oceňovaní metódu polohovej diferenciácie. Ani zisťovanie ceny nehnuteľnosti ďalším znaleckým dokazovaním nie je účelné, pretože pre rozhodnutie o žalobe nebol potrebný znalecký posudok na zistenie ceny nehnuteľnosti a takýto postup by bol zároveň v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže vo veci bol už vyhlásený rozsudok. Súd potom uzavrel, že skutočnú hodnotu predmetu sporu možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami a je namieste použiť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Pretože účastníci sú fyzické osoby a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie, pričom stavba je na tento účel žalobkyňou v 1. rade užívaná, aj z tohto dôvodu treba pri stanovení tarifnej odmeny vychádzať z jednej trinástiny výpočtového základu, s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Výpočtový základ predstavoval na rok 2011 sumu 741,- €, z čoho 1/13-ina činí 57,- €, na rok 2012 bol výpočtový základ v sume 763,- €, z čoho 1/13-ina predstavuje 58,69 €.
Keďže JUDr. Dušan Divko zastupoval dve žalobkyne, podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%. Predmetom žaloby boli tri spojené určovacie nároky, a preto podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou, zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Za každý úkon z roku 2011 prináleží potom v zásade tarifná odmena 142,50 €, za každý úkon z roku 2012 tarifná odmena v sume 146,72 €.
Právny zástupca žalobkýň vykonal 6 účelných úkonov právnej služby. Za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 01.06.2011, podanie žaloby na súd 23.09.2011 patrí tarifná odmena 142,50 € x 2 úkony, za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 21.11.2011 patrí podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. 1/4- ina tarify, t.j. 35,63 €, za rokovanie s protistranou dňa 01.12.2011 patrí podľa § 14 ods. 2 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2/3-iny tarify, t.j. 95,- €, za účasť na pojednávaniach v dňoch 09.01.2012, 23.01.2012 priznal súd tarifnú odmenu 146,72 € x 2 úkony.
Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. priznal súd i režijný paušál 7,41 € x 4 úkony z roku 2011, 7,63 € x 2 úkony z roku 2012.
Pretože je právny zástupca žalobkýň platiteľom DPH, podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., trovy právneho zastúpenia v úhrnnej výške 753,97 € patria spolu s 20% DPH /150,79€/.
Súd nepriznal trovy právneho zastúpenia účtované za písomné podanie žalobkýň z 05.12.2011 o pokračovanie v konaní z dôvodu, že rokovanie s protistranou 01.12.2011 neviedlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, pretože súd mal za to, že nejde o samostatný úkon právnej služby podľa 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z.; nanajvýš ho možno považovať za súčasť úkonu rokovanie s protistranou, za ktorý bol advokát odmenený.
Trovy konania a právneho zastúpenia zaplatí žalobkyniam žalovaná v 1. rade, a to podľa § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu žalobkýň, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd zohľadnil fakt, že tento bol žalovaný len formálne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.