Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/41/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a členov senátu JUDr. Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 21. augusta 2024, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 07. marca 2024 jednohlasne takto

rozhodol:

Podľa s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 07. marca 2024 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 17.08.2022 v čase o 06:05 hod. aj napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. - 51 zo dňa 13.03.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2022 uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 24 mesiacov, viedol osobné motorové vozidlo značky Audi A6, evidenčné číslo E., ktorého je majiteľom, a to po ulici Hrežďovská v Bánovciach nad Bebravou, v smere jazdy od obce Dvorec, kde pri odbočovaní vľavo na ulicu Ozorovská hlavná nedal prednosť v jazde poškodenému, cyklistovi A. F., jazdiacemu na bicykli po ulici Hrežďovská v smere jazdy na obec Dvorec, čím porušil ustanovenie § 19 odsek 4 Zákona číslo 8/2009 Zbierky zákonov o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, následkom čoho došlo k zrážke prednej časti osobného motorového vozidla značky Audi A6 a poškodeného cyklistu A. F., ktorý po náraze spadol na zem, v dôsledku čoho poškodený utrpel zlomeniny tŕňových výbežkov 3., 5. až 12. hrudného stavca a 1. bedrového stavca, odreninu v oblasti pravého lakťa a odreninu v oblasti pravého kolena s dobou liečenia od 17.08.2022 do 31.10.2022, v dôsledku ktorého zranenia bol obmedzený na obvyklom spôsobe života závažným spôsobom po dobu 2 týždňov, najmä tým, že mal výrazne bolesti chrbtice a potreboval pomoc inej osoby pri hygiene a obliekaní, alkohol u obžalovaného zistený nebol. Za to bol odsúdený podľa § 348 odsek 1 Tr. zákona, s použitím § 41 odsek 1 Tr. zákona, § 36 písm. k), písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Tr. zákona v spojení s § 56 odsek 2 Tr. zákona na úhrnný peňažný trest vo výmere 4.000 eur. Podľa § 57 odsek 3 Tr. zákona súd obžalovanému pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 roky. Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, a to osobného motorového vozidla zn. Audi A6, ev. číslo E., čiernej metalízy,

VIN: G. a jeho kľúč. Podľa § 60 odsek 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa) podal v neprospech obžalovaného odvolanie čo do výroku o peňažnom treste prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý potrestanie obžalovaného považoval za neprimerane mierne. Z obsahu písomného odôvodnenia odvolania ďalej vyplýva, že hoci bol obžalovaný doposiaľ iba jedenkrát súdne trestaný, jednalo sa o odsúdenie podmienečné a rovnako za trestný čin na úseku dopravy, z čoho je zrejmé, že v prípade osoby obžalovaného ide o druhovú recidívu, ktorá zvyšuje nebezpečnosť jeho konania. Zároveň prokurátor poukázal na to, že obžalovaný sa druhovo rovnakej trestnej činnosti dopustil nielen v čase plynutia skúšobnej doby jeho predchádzajúceho odsúdenia, ale tiež týmto konaním porušil súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, a to dokonca takým bezohľadným spôsobom, že zavinil dopravnú nehodu a ublížil inému na zdraví. Tieto poznatky o osobe a doterajšom spôsobe života obžalovaného svedčia o zjavnej neúcte a absolútnom dešpekte voči súdnemu rozhodnutiu, čo len potvrdzujú záznamy o jeho postihnutiach za priestupky, opätovne na úseku dopravy. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o peňažnom treste a aby sám rozhodol tak, že obžalovanému popri treste zákazu činnosti a treste prepadnutia motorového vozidla uloží úhrnný trest odňatia slobody pri strede upravenej trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

K písomnému odôvodneniu odvolania prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom zvolenej obhajkyne. Poukázal na to, že trest, ktorý mu uložil okresný súd je zákonný a primeraný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a jeho postoj k trestnej činnosti. Nestotožňuje sa s opisom svojej osoby tak, ako k nemu dospel prokurátor, keďže skutku sa dopustil v obave o zdravie svojej matky a od jeho spáchania až doposiaľ sa dopustil iba jedného priestupku, inak žije riadnym životom, dodržiava právne normy, je dlhodobo zamestnaný a zamestnávateľ mu dal kladné hodnotenie. Z uvedeného je zrejmé, že nepodmienečný trest odňatia slobody by bol neprimerane prísny a účel trestu bude dosiahnutý aj alternatívnym druhom trestu. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal aj na novelu , ktorá vo svojich ustanoveniach venuje zvýšenú pozornosť dopadom odsúdenia a konkrétnych sankcií na páchateľa, jeho okolie, spoločnosť, ale aj na štátny rozpočet a s tým spojenú optimalizáciu aktuálne nevyhovujúceho stavu väzenského systému a jednoznačne preferuje alternatívne druhy trestov, pretože iba nevyhnutný trest je spravodlivý. V závere obžalovaný navrhol, aby krajský súd zamietol nedôvodné odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry, ktoré sa konalo za splnenia všetkých procesných podmienok v zmysle ustanovenia , v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry právom konečného návrhu uviedla, že sa stotožňuje s podaným odvolaním a odôvodnením odvolania podriadeného prokurátora a navrhuje, aby odvolací súd rozhodol spôsobom tam uvedeným. Obhajkyňa obžalovaného právom konečného návrhu uviedla, že odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné, a preto ho navrhuje zamietnuť. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je podľa jej názoru aj vo výrokoch o trestoch správny, zákonný a dôvodný, a zároveň presvedčivo odôvodnený.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa , na podklade podaného odvolania preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora hoci je prípustné, podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné.

Krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktorý nebol napadnutý odvolaním prokurátora, a ktorého správnosť krajský súd by teda ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že prvostupňový okresný súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny (podľa ) v zmysle , , následne postupoval v súlade s , keď uložil obžalovanému trestnoprávnu sankciu

v zmysle všeobecných zásad na ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zákona, vrátane relevantného použitia ustanovení o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach, keď správne identifikoval u obžalovaného až tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k), písm. l) a písm. n) Tr. zákona (dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, priznanie a úprimné oľutovanie spáchaných trestných činov a napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zákona (spáchanie viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený). Následne okresný súd dôvodne aplikoval ustanovenie o ukladaní úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Tr. zákona a ukladal trest obžalovanému za trestný čin najprísnejšie trestný zo zbiehajúcich sa trestných činov, a teda podľa § 348 odsek 1 Tr. zákona.

Okresný súd pri úvahách o primeranom a spravodlivom druhu a výmere trestu v danom prípade skutočne veľmi starostlivo a zároveň komplexne vyhodnotil všetky podstatné okolnosti, vyplývajúce zo zásad na ukladanie trestov v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, najmä spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, a predmetné vyhodnotenie a svoje úvahy aj výstižne a podrobne vysvetlil v odôvodnení rozsudku, na ktoré odôvodnenie krajský súd v celom rozsahu odkazuje, nakoľko sa s ním stotožnil, zdôrazňujúc najmä to, že okresný súd pri rozhodovaní o výroku o trestoch zohľadnil všetky relevantné okolnosti, dokonca aj tie, na ktoré poukazoval prokurátor v rámci podaného odvolania, a teda predovšetkým tú skutočnosť, že obžalovaný sa jedným skutkom dopustil až dvoch trestných činov, a to počas plynutia skúšobnej doby jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. S týmito zistenými skutočnosťami korešponduje rozhodnutie okresného súdu uložiť obžalovanému až tri druhy trestov a jeden náhradný trest odňatia slobody. Naviac je potrebné uviesť, že spáchanej trestnej činnosti obžalovaného až nadmieru zodpovedá aj aplikovaná (prísna a citeľná) výmera jednotlivých uložených trestov, t. j. peňažný trest vo výške 4.000 eur, trest prepadnutia veci v hodnote rovnako 4.000 eur, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 4 roky a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Uloženie obžalovanému aj najprísnejšieho druhu trestu, ktorým je v zmysle nepodmienečný trest odňatia slobody, a ktorého uloženia sa v odvolacom konaní domáhal prokurátor, by v tomto prípade bolo skutočne neprimerane prísne a trest by plnil nepochybne iba represívnu funkciu. Účel trestu v zmysle Tr. zákona však tvorí jednotu a musí sa vzájomne doplňovať. Predovšetkým platí, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je tiež jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , a tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti), ale aj prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a rovnako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa. Možno teda záverom konštatovať, že zákonom predpokladaný účel trestu môže splniť len uloženie takého trestu, ktorý zodpovedá správnemu zhodnoteniu všetkých kritérií uvedených v .

V tejto súvislosti je nutné poukázať aj na aktuálnu právnu úpravu , účinnú od 15. marca 2024, týkajúcu sa Všeobecných zásad ukladania sankcií ( Tr. zákona) a Zásad ukladania trestov ( Tr. zákona), z obsahu ktorých možno vyvodiť preferenciu zákonodarcu ukladať páchateľom predovšetkým alternatívne druhy trestov tak, ako na to správne a dôvodne poukázal obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, samozrejme za splnenia zákonných kritérií na uloženie týchto druhov trestov určených. Súdy v zmysle novej právnej úpravy musia prihliadať aj na správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na jeho osobnej slobode, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. V súlade s Tr. zákona sa tieto zásady musia aplikovať aj v posudzovanej trestnej veci.

Krajský súd je presvedčený, že uložené tresty okresným súdom zabezpečia ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol už iba riadny život, a súčasne iných odradia od páchania trestných činov. Treba však zdôrazniť, že opakované ukladanie alternatívnych druhov trestov by sa minulo svojmu účinku a v prípade, že obžalovaný nevyužije dobrodenie zákona a súdom poskytnutú príležitosť spoločnosti preukázať, že dokáže viesť riadny život bez páchania trestnej činnosti, ich ukladanie v budúcnosti už s najväčšou pravdepodobnosťou nebude dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené, a teda na skutočnosť, že napadnutý rozsudok je aj vo výrokoch o uložených trestoch správny a zákonný, krajský súd zamietol nedôvodné odvolanie prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.