Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17C-43-2009.pdf
PDF · 99.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/43/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, X. - G. Q., občan SR, právne zastúpený I.. C. J., s.r.o., E. č. X/XXXX, X., W.: XXXXXXXX proti odporkyni: K. G., nar. 1.X.XXXX, bytom J. XX/XX, X. - G. Q., občan SR, právne zastúpená I.. C. J., advokát so sídlom E. ul. č. 1, X. o vrátenie daru, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa pôvodným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.3.2009 domáhal učenia, že je vlastníkom podielu vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach parc č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 178 m2, parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 285 m2 a domu č. súpisné č. XX postavený na parc. č. XXX/X v katastrálnom území G. Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXX titulom dovolania sa vrátenia daru. Ako predbežnú otázku riešil platnosť darovacej zmluvy zo dňa 2.12.1988 (čl. 5) registrovanej štátnym notárstvom pod RI 713/89 dňa 24. 07. 1989 v súbehu s opravou vykonanou rozhodnutím č. X-33/2000-2 zo dňa 26. 01. 2001 a darovacej zmluvy uzavretej dňa 11.01.1989 (čl. 143), ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom dňa 27.09.1989 pod RI XXXX/XX. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 17C/43/2009-209 zo dňa 28.4.2010 (v poradí prvým) určil, že navrhovateľ je vlastníkom domu číslo súpisné číslo XX postavený na pozemku T. parcela číslo XXX/X pre kat. územie G. Q. zapísaný na LV č. XXX v podiele X k celku a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Krajský súd v X. ako súd odvolací uznesením č.k. 7Co/212/2010 zo dňa 9.2.2011 (čl. 278 a nasl.) rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že v danom prípade zo žalobného návrhu na začatie konania navrhovateľ z opísaných skutkových okolností sa domáha hmotnoprávneho nároku na vrátenie daru v zmysle podmienok uvedených v § 630 Občianskeho zákonníka a len vo vzťahu k takto uplatnenému nároku navrhovateľa, mohol okresný súd vykonať dokazovanie a zistené skutkové okolnosti posúdiť k podmienkam v tomto zákonnom ustanovení uvedených, či nárok navrhovateľa na vrátenie daru je dôvodný alebo či podmienky na vrátenie daru nie sú splnené.
V priebehu ďalšieho konania navrhovateľ svoj návrh upravil podaním dňa 19.5.2011 (čl. 308) a domáhal sa voči odporkyni uloženia povinnosti vrátiť navrhovateľovi dar a to predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G. Q. D. katastra X. v podiele 1 (dom č. súpisné XX na T. parcele č. XXX/X, pozemky T. parc č. XXX/X, T. parc. č. XXX/X, T. parc. č. XXX/X) s poukazom na nevhodné správanie sa odporkyne v predchádzajúcom období kedy svojvoľne na základe nepravdivých skutočností a neexistencie objektívneho dôvodu v úmysle privodiť psychickú traumu rodine navrhovateľa podávala nedôvodné podnety a v súčasnosti sústavne a opakovane sa správa sa voči navrhovateľovi a
jeho manželke tak, že svojimi opakovanými fyzickými a verbálnymi útokmi hrubo a opakovanie porušuje dobré mravy.
V ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených intencií odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 226 O.s.p. (v zmysle podmienok uvedených v § 630 Občianskeho zákonníka posúdiť, či nárok navrhovateľa na vrátenie daru je dôvodný alebo či podmienky na vrátenie daru nie sú splnené) vykonal súd dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a to rozhodnutiami príslušných orgánov a celým obsahom spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedol, že odporkyni zaslal výzvu na vrátenie daru listom zo dňa 17.12.2008 a na túto výzvu na vrátenie daru odporkyňa reagovala takým spôsobom, že nemieni dar vrátiť, čo je zrejmé z obsahu jej podania označeného ako reakcia na list zo dňa 17.12.2008 datovaného dňom 2.2.2009 (čl. 22,90). Uviedol, že medzi účastníkmi ako súrodencami prebiehajú konflikty, avšak odporkyňa sa dopúšťa konania, ktorým hrubo porušuje dobré mravy tak, že oznamuje spáchania priestupkov ním resp. jeho manželkou, ktoré boli príslušnými správnymi orgánmi šetrené, boli nepravdivé a nakoniec zastavené a poškodzuje jeho dobré meno. Tieto podania zo strany odporkyne sú pre neho stresujúce a majú nepriaznivý dopad na jeho zdravotný stav. Situáciu sa snažil riešiť tým, že už v roku 2007 mal prechodný pobyt na ulici Y. v X. a v súčasnosti býva v novom rodinnom dome v kat. území G. Q. a z domovej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom daru sa odsťahoval v júna 2011 a chodí tam len sporadicky. Osobne sa s odporkyňou nestretáva, keď aj je v domovej nehnuteľnosti súp. č. XX radšej sa odporkyni vyhýba a k vzájomným konfliktom v roku 2011 v tejto domovej nehnuteľnosti nedošlo, ich vzťahy sú nulové a majú spory so záhradou.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že svojmu bratovi nijako neublížila, je medzi nimi dlhoročný konflikt a je vedených niekoľko sporov. Tiež navrhovateľ na ňu dáva podania a nebola voči nemu priestupkovo ani trestne stíhaná a teda podania sú obojstranné. Uviedla, že navrhovateľ nebýva v predmetnej nehnuteľnosti pol roka a nestretávajú sa. Majú spory aj kvôli vysadeným a vyrezaným drevinám.
Navrhovateľ poukazoval na podania oznamované odporkyňou voči nemu a jeho manželke a súd z obsahu jednotlivých právoplatných Rozhodnutí o priestupku zistil, že správny orgán prejednal jednotlivé priestupky proti občianskemu spolunažívaniu resp. proti majetku, ktorých skutkov sa mal navrhovateľ resp. jeho manželka dopustiť v jednotlivých dňoch 25.5.2008, 11.4. až 12.4.2010, 22.4.2010, 21.5.2010 a konania zastavil s odôvodnením, že nebolo spáchanie skutku o ktorom sa konalo z priestupku preukázané resp. že nie sú priestupkom (rozhodnutia Obvodného úradu X., odbor všeobecnej vnútornej správy č. XXXX/XXXXX/XX/ M. zo dňa XX.X.XXXX; číslo XXXX/XXXXX/XXXX/XSD zo dňa 1.7.2010; číslo XXX/XXXX/KAL zo dňa 9.6.2010); číslo XXXX/XXXXX-6/1339,1341/2 DU zo dňa 18.8.2010 (čl.291, 295, 299, 303).
Ďalej sa súd oboznámil s právoplatným rozhodnutím Obvodného úradu v Žiline, odbor všeobecnej vnútornej správy č. XXXX/XXXXX/X/ObU-OVVS/XXXX,XXXX/XKAN zo dňa 11.09.2008 (čl. 111 spisu) a zistil, že správny orgán vo veci prejedania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 25.05 2008 uznal odporkyňu vinnou za priestupok voči manželke navrhovateľa a uložil odporkyni sankciu - pokutu vo výške 500,- Sk.
Odporkyňa poukazovala na podania oznamované navrhovateľom voči nej resp. jej manželovi a súd z obsahu právoplatného Rozhodnutia o priestupku zistil, že správny orgán prejednal priestupky proti občianskemu spolunažívaniu resp. proti majetku, ktorých skutkov sa mala odporkyňa resp. jej manžel dopustiť v dňoch 9.4.2010 do 11.4.2010 a konanie bolo zastavené s odôvodnením, že nebolo jednoznačne preukázané, že by sa dopustili skutkov kladených im za vinu a to rozbitím sklenej výplne skleníka na pozemku v kat. území G. Q. vo vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky ( rozhodnutie
Obvodného úradu X., odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkové číslo XXX,XXX/XXXX/ XDÚ zo dňa X.X.XXXX (čl.373, 374).
Ďalej súd sa oboznámil podaniami navrhovateľa vo veci prečinu porušovania domovej slobody proti odporkyni, ktorého skutku sa mala dopustiť dňa 23.09.2006 a rozhodnutím č. XXXX/XX XXX-/ XXXX,XXXX/XBE zo dňa 18.04.2007 správny orgán konanie zastavil ( rozhodnutia č. listu 9 - 16 spisu) a tiež sťažnosť poškodeného navrhovateľa vo veci trestného stíhania vedeného pre prečin porušovania domovej slobody, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa dňa 23.9.2006 bola zamietnutá, pretože nebola dôvodná (Uznesenia Krajskej prokuratúry Žilina čl. 41 - 46).
Právoplatným rozhodnutím Obvodného úradu v Žilina číslo 2010/05090-7/1006/2 KZ zo dňa 8.7.2010 správny orgán uznal vinnou manželku navrhovateľa zo spáchania priestupku proti majetku odporkyne (čl. 314) a rozhodnutím číslo XXXX/XXXXX/XXXX/SIM zo dňa 26.8.2010 uznal vinnou manželku navrhovateľa zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ktorého sa dopustila tým, že dňa 8.7.2010 na priestupkovom pojednávaní použila urážlivé slová voči odporkyni a bola jej uložená sankcia pokarhanie (č.l. 322).
Svedok S. R. (brat účastníkov konania) uviedol, že naďalej komunikuje len so svojím bratom a so sestrou odporkyňou nekomunikuje minimálne štyri roky. Nebol svedkom ich konfliktov a keď bol na návšteve u brata ten mu ukazoval, že je vypadnutá omietka a že ho odporkyňa udala policajtom, že jej poškodil omietku.
Svedkyňa E. T. (sestra účastníkov konania) uviedla, že niekedy v období roku 2009 údajne brat mal zapchať komín na domovej nehnuteľnosti a sestra nemala prístup na poval. Vie, že brat je odsťahovaný, ale do domu chodí.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobre mravy.
Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
V prejednávanej veci z hľadiska právneho nároku hmotného práva zo strany navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ sa domáha vrátenia daru a poukazuje na skutočnosti, že odporkyňa voči nemu porušuje dobré mravy tým, že oznamuje spáchania priestupkov navrhovateľom resp. jeho manželkou, ktoré nie sú pravdivé a verejne ich prezentuje ako pravdivé. Odporkyňa tieto skutočnosti popierala, nebola priestupkovo ani trestne stíhaná a tieto podania voči nej robí aj navrhovateľ.
V zmysle ustálenej súdnej judikatúry predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania v priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a pod. Uplatnením
práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ale len také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne, nestačí len subjektívny pocit a úsudok darcu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že medzi účastníkmi konania je dlhodobo narušené spolunažívanie čoho dôkazom sú časté priestupkové konania ako aj súdne konania, ktoré sú vyvolané reakciou, či už na strane navrhovateľa alebo odporkyne. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, spravidla sa používajú ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Aj keď sú dobré mravy zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem jej rešpektovania. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov súd vychádzal z princípu vzájomnosti (judikát Najvyššieho súdu SR Rc 111/1998) to znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu a či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že i navrhovateľ podával na adresu odporkyne oznámenia o priestupkoch a v rámci prejednávania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu (v období roku 2008-2010) tieto podanie neboli odmietnuté ako neodôvodnené a nepravdivé (ako mylne sa domnieval navrhovateľ) ale tieto priestupky boli riadne prejednané a proti odporkyni zastavené pre nepreukázanie skutkov. Súd je toho názoru, že hrubým porušením dobrých mravov nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa je možné považovať za upozornenia, podnety k riešeniu alebo žiadosti o objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli prednesené v prostredí oprávnenom vec riešiť. Tiež stupňujúcu sa intenzitu jednotlivých podaní odporkyne voči navrhovateľovi nemožno považovať za správanie (písomný prejav) v rozpore s dobrými mravmi, ku ktorému došlo v rámci výkonu subjektívneho práva. V tomto prípade možno ich vzájomné podania proti občianskemu spolunažívaniu hodnotiť ako spôsob ich komunikácie a to vzájomnej negatívnej komunikácii a možno konštatovať, že vzťahy medzi nimi nezodpovedajú povahe vzťahu súrodencov a úcty k právam spoluobčanov. Ťažko potom správanie sa jedného účastníka k druhému považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Aj výpovede svedkov (ďalších súrodencov) boli ovplyvnené vzájomnou negatívnou komunikáciou, popisovania konfliktov boli všeobecné bez popísania konkrétneho skutku, jeho rozsahu a intenzity a cez sprostredkované informácie medzi sebou. Súd je toho názoru, že samotné oznamovanie priestupkov a sťažností vo veci kontroly u podnikateľa (navrhovateľa) nepostačuje na právnu kvalifikáciu hrubého porušovania dobrých mravov a iné skutočnosti hrubého porušovania dobrých mravov ako i intenzity nevhodného správania zo strany odporkyne pre úspešné uplatnenie práva na vrátenie daru sa v konaní navrhovateľovi nepodarilo preukázať. Dôkazná povinnosť zaťažuje navrhovateľa, ktorý musí dokázať existenciu ním tvrdeného hrubého porušovania dobrých mravov a dôkazné bremeno, ktorým navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vrátenie daru nezaťažuje druhú stranu sporu. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Citované ustanovenie umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo z časti priznal. Podľa názoru súdu v danom prípade aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. by viedla k nežiaducej tvrdosti voči navrhovateľovi vzhľadom na jeho sociálne pomery (starobný dôchodok) a rodinné pomery vo vzťahu k odporkyni (súrodenec) a za daných okolností nebolo by spravodlivé, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia. Preto súd rozhodol tak, že odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).