Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-225-2011.pdf
PDF · 95.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/225/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: Bc. K. A., trvale bytom B., E. X a otca: P. V., trvale bytom B., B. XX, v súčasnosti bytom: K., ul. F. 2, B. republika, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého A. V., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého od 1.7.2009 do 31.8.2011 sumu 100,-€ mesačne a od 1.9.2011 sumu 200,-€ mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.
Zročné výživné za obdobie od júla 2009 do januára 2012 v celkovej sume 3.450,-€ súd p o v o ľ u j e otcovi splácať po 100,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od februára 2012.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.5.2011, tunajšiemu súdu podaným dňa 30.6.2011, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť na neho výživné v sume 250,-€ mesačne od 1.6.2009. V návrhu uviedla, že za otca maloletého nie je vydatá, ani nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý sa s otcom nestýka, pretože otec sa v roku 2009 odsťahoval do zahraničia. Na pojednávaní pozmenila svoj návrh v časti počiatku určenia výživného, ktoré navrhla stanoviť od júla 2009.
Otec nenamietal zverenie maloletého do matkinej osobnej starostlivosti. Nesúhlasil s navrhovaným výživným z dôvodu, že je nezamestnaný a nemá odkiaľ zobrať toľko peňazí ako výživné.
Kolízny opatrovník odporučil maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky. Výživné považoval za potrebné odstupňovať za dobu, kým maloletý navštevoval materskú školu, preto ho navrhol určiť v sume 70,-€ mesačne od júla 2009 do augusta 2011 a od septembra 2011, kedy začal maloletý chodiť na súkromnú základnú školu, v sume 100,-€ mesačne.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, partnerský vzťah ukončili v júni 2009.
Matka je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. S maloletým býva sama v byte svojich rodičov, ktorí sa zdržiavajú vo V. Y.. Obaja ešte pracujú, platia za ňu všetky náklady spojené s užívaním bytu na E. X a finančne jej vypomáhajú. Je nemajetná, z dôvodu zdravotného stavu nemá zvýšené náklady na výživu. Rodičovský príspevok poberala do decembra 2009 v sume 164,22 € mesačne od októbra, predtým v sume 158,67 € mesačne. Od 8.1.2010 je držiteľkou živnostenského oprávnenia pre predmety činnosti: pánske, dámske a detské kaderníctvo a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), pričom činnosť má pozastavenú na obdobie od 7.9.2011 do 30.4.2012. V obchodnom registri vedená nie je. V daňovom priznaní za rok 2010 uviedla: príjmy zo živnosti X.XXX,XX €, výdavky X.XXX,XX €, základ dane XXX,XX € a nulovú daň. V dobe od 19.7.2011 do 31.8.2011 trvala jej evidencia na úrade práce bez vyplácania podpory, vyradená bola pre nástup do zamestnania. Od septembra do októbra 2009 pracovala na Q. odbornej škole na J. XXX v B. s netto príjmom XXX,XX € a XXX,XX €, pracovný pomer bol s ňou ukončený v skúšobnej dobe. V roku 2010 pracovala na dohodu o vykonaní práce na Q. strednej škole na B. XX v B., kedy zarobila celkom XXX,XX €, na základe rovnakého pracovnoprávneho titulu pracovala u tohto zamestnávateľa aj v roku 2011 od januára do júna s celkovým zárobkom X.XXX,XX €, od 1.9.2011 tu pracuje v trvalom pracovnom pomere a jej čistý mesačný zárobok činí do decembra cca XXX,XX €.
Otec v obchodnom ani v živnostenskom registri vedený nie je. Daňové priznanie za roky 2008, 2009 a 2010 nepodal. Jeho posledná evidencia na úrade práce trvala od 2.10.2002 do 2.6.2003. Nie je poberateľom žiadnych dávok a príspevkov vyplácaných ÚPSVaR, žiadne dávky mu nevyplácala ani sociálna poisťovňa. V súčasnosti sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, aktuálne v B.. Ako sám vypovedal pred dožiadaným súdom, je slobodný a bez iných vyživovacích povinností. Je nezamestnaný, od 2.12.2008 do mája 2010 pracoval vo firme „B M. v meste K., od mája 2010 do januára 2011 v „F. - K.“ H., od januára 2011 do júna 2011 bol v Z. ako stavbár, od júla 2011 do 18.11.2011 pracoval ako stavbár na zmluvu s firmou „Q.“ M. v meste K., pracovné pomery ukončil po vzájomnej dohode. Od štátu nepoberá žiadne dávky, pomáha mu jeho bratranec. Za nájom a elektrinu platí mesačne 200,-BGN. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani cenný hnuteľný majetok. Býva sám v 1-izbovom prenajatom byte. Má stredoškolské, bližšie neskonkretizované vzdelanie, odpracoval 15 rokov na rôznych pracoviskách. Nemá žiadne zdravotné problémy. Podľa obsahu pracovnej knižky pracoval u zamestnávateľa „B M. v reštaurácii ako vedúci od 2.12.2008 do 1.1.2009 s mesačnou mzdou XXX,XX a od 1.1.2009 do 1.12.2009 s mesačnou mzdou XXX,XX a následne ako strážnik od 1.12.2009 do 18.5.2010 s mesačnou mzdou XXX,XX, následne u zamestnávateľa „F. - K.“ H. vo výrobni nábytku ako operátor drevoobrábacích strojov od 2.6.2010 do 10.1.2011 s mesačnou mzdou XXX,XX a nakoniec u zamestnávateľa „Q. M. ako stavebný robotník od 12.7.2011 do 18.11.2011 s mesačnou mzdou XXX,XX. Podľa potvrdenia F. - K. H. za celé obdobie trvania pracovného pomeru tu zarobil celkovo X.XXX,XX BGN netto. Podľa potvrdenia Q. M. počas celého pracovného pomeru zarobil celkom X.XXX.XX BGN netto. Celkový netto zárobok otca u zamestnávateľa B M. činil X.XXX BGN.
Maloletý je vo veku päť rokov, trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemá. Od 2.9.2010 navštevoval F. školu na E. 1 v B., od septembra 2011 už je žiakom 1.UC triedy Súkromnej základnej školy pre žiakov s intelektovým nadaním C. na F. XX v B.. Podľa zmluvy o štúdiu zápisné do školy činí 220,-€, a mesačný poplatok 100,-€, pričom školné nezahŕňa stravné, poplatky za kurzy a honoráre pre lektorov, výlety, krúžky, poobedňajšie aktivity, vstupné na navštevované podujatia a učebné pomôcky a materiály mimo tých, ktoré hradí škola. Školské obedy matka platí v sume 22,-€ mesačne, balí mu raňajky, desiatu a olovrant. Denne ho sprevádza do školy a z nej, z tohto dôvodu musí mať električenku. V čase pobytu maloletého v materskej škole činili tu mesačné náklady celkovo 35,-€ a jednorázový ročný poplatok 60,- €. Základnú školu začal maloletý navštevovať na základe odporúčania klinického psychológa po zistení, že sa jedná o dieťa s vysoko nadpriemerným psychomotorickým vývinom a IQ 150 (vysoký nadpriemer).
Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Nakoľko rodičia nie sú manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodný.
Súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorú mu táto poskytuje bez akejkoľvek účasti otca, pričom v jej výchovnom prostredí neboli zistené žiadne nedostatky.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerané veku. U detí útleho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
Povinnosťou každého rodiča je zadovážiť si taký príjem z pracovnej aktivity, aby na svoje nezaopatrené deti nielen prispieval, ale ich aj riadne uživil, a to aj na svoj vlastný úkor.
Súd určil na maloletého výživné od doby navrhnutej matkou, t.j. od 1.7.2009 do 31.8.2011 sumu 100,-€ mesačne a od 1.9.2011 následne sumu 200,-€ mesačne, čím zohľadnil rozdielnosť nárokov maloletého na výživu v dobe návštevy predškolského zariadenia a od nástupu na základnú školu. Toto výživné korešponduje odôvodneným potrebám primeraným veku maloletého, ktoré sú od septembra 2011 zvýšené následkom nástupu do súkromnej základnej školy. S ohľadom na značnú vzdialenosť školy od bydliska maloletého musí mať matka električenku, aby mohla dieťa sprevádzať, ako aj vhodne upravenú pracovnú dobu. Nakoľko s maloletým žije sama, nemôže získať príjem aj z ďalšieho zamestnania, resp. príležitostnej pracovnej aktivity. Finančne jej vypomáhajú rodičia, ktorý jej uhrádzajú aj bývanie v ich byte. Istá časť potrieb maloletého je hradená aj zo štátneho detského prídavku (v súčasnosti 22,01 €).
U otca súd nemohol brať na zreteľ jeho nezamestnanosť, nakoľko ako sám uviedol, pracovné pomery vždy ukončil po dohode so zamestnávateľom. Otec vo svojej výpovedi nešpecifikoval svoje stredoškolské vzdelanie, uviedol však, že pracoval na rôznych pracoviskách, má podľa všetkého prax vo viacerých odboroch. Z hľadiska zdravotného stavu otec nemá zníženú alebo obmedzenú pracovnú spôsobilosť, preto je jeho povinnosťou participovať na uspokojovaní potrieb svojho jediného dieťaťa tak, aby ho aj riadne uživil. Neobstojí pritom ani jeho tvrdenie, že mu v súčasnosti vypomáha príbuzný. Otec nijako nezdôvodnil, z akého dôvodu sa zdržiava v zahraničí, možno však z toho vyvodiť, že tamojšie pomery sú pre neho vyhovujúcejšie, než na Slovensku.
Súd pri určení výšky výživného vychádzal c celkových možností a schopností otca, ktorý s ohľadom na to, že za celé sporné obdobie prispel matke na výživu maloletého iba celkovou sumou 150,-€ v troch platbách po 50,-€, preniesol v podstate celú ťarchu svojej vyživovacej povinnosti na matku. Aj keď matka má v súvislosti s predčasným nástupom maloletého do súkromnej základnej školy zvýšené náklady na jeho výživu, nemožno tieto namietať, pretože sa jedná o dieťa s vysokým inteligenčným koeficientom a v jeho záujme je, aby sa jeho vyspelosť a nadanie intenzívne rozvíjali. Keď matka vyvíja v tomto smere maximálne úsilie jednak tým, že aj napriek výške svojho zárobku umožňuje dieťaťu navštevovať platenú špecializovanú školu podstatne vzdialenú od ich bydliska, pričom ona sama pracuje v jeho blízkosti a syna denne do školy sprevádza, musí aj otec vyvinúť snahu zabezpečiť si príjem z pracovnej aktivity dostatočný na úhradu súdom určeného výživného, resp. výživné plniť aj na svoj vlastný úkor.
Matka navrhla výživné určiť od júla 2009, návrh však podala až 30.6.2011.
Podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd mal za preukázané, že v danom prípade jestvujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného aj za dobu pred podaním návrhu na súd, a to v dôsledku dlhodobého pobytu otca v zahraničí, keď matka nepoznala adresu jeho bydliska. Navyše otec sám priznal, že za požadované obdobie prispel na maloletého celkovo iba sumou 150,-€ v troch platbách po 50,-€.
Zročné výživné za obdobie od júla 2009 do januára 2012 v celkovej sume 3.450,-€ (100,-€ krát 26 mesiacov plus 200,-€ krát 5 mesiacov mínus 150,-€) súd otcovi povolil splácať po 100,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od februára 2012 (§160 ods. 1 O.s.p.).
Podľa údajov NBS ku dňu 23.1.2012 predstavuje kurz bulharskej meny k Euru: 1 € = 1,9558 BGN.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.