Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_1T-113-2011.pdf
PDF · 139.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/113/2011
Rozhodnutie
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. januára 2012, v trestnej veci obžalovaného Z. X., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a),ods.2 písm. d) Tr. zák., v senáte zloženom z predsedu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Jozefa Prekopa a Mariána Babušu takto
rozhodol:
Obžalovaný Z. X., nar. XX. X. XXXX v R. U. , trvale bytom X. č. XX, R. W., prechodne bytom X. č. XX R. W., živnostník, t.č. od 11.5.2011 vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina,
j e v i n n ý, ž e
od presne nezistenej doby , najmenej od augusta roku 2010 až do 11.5.2011, kedy bol vzatý do väzby, v priestoroch rodinného domu v obci X., týral svoju manželku J. X., nar. X.XX.XXXX a to takým spôsobom, že najmä pod vplyvom alkoholu ju ponižoval, urážal, vulgárne sa o nej vyjadroval, pričom ju napádal aj fyzicky a to tak, že ju udieral otvorenou dlaňou a aj päsťami, kopal ju, stúpal jej na hlavu, hádzal po nej rôzne predmety, týmto jej spôsoboval modriny, škrabance, iné zranenia, opakovane sa jej vyhrážal zabitím, pričom takéhoto správania sa voči poškodenej dopúšťal aj pred ich spoločnými deťmi D. X., nar. XX.X.XXXX a mal. P., nar. XX.XX.XXXX., pričom sa dopúšťal vyššie popísaného konania nasledujúcimi konkrétnymi skutkami :
- dňa 22.4.2011 v rodinnom dome v kuchyni napadol manželku J. X. a to tým spôsobom, že ju fackou zrazil na zem, keď bola na zemi, nohou jej obracal hlavu z boku na bok, následkom čoho poškodená stratila vedomie, tohto konania sa dopustil aj pred dcérou D., ktorá matke chcela pomôcť, čo jej zakazoval so slovami „nech zdochne „ zamkol vchodové dvere do domu , pričom nechal poškodenú ležať bez pomoci na dvore a až potom, čo naňho naliehala dcéra, aby mohla matke pomôcť, dovolil poškodenej vojsť do spoločného domu,
- dňa 10.5.2011 opätovne napadol svoju manželku poškodenú J. X. pritom, ako vykonávali poľnohospodárskej práce a to z dôvodu, že táto nevládala , išla domov, kde si ľahla, prišiel za ňou, kde jej vulgárne vynadal, navliekol jej slučku konopného lana o dĺžke 1 meter okolo krku takýmto spôsobom ju ťahal z postele na terasu ku schodom s tým, že takýmto spôsobom jej chcel demoštrovať, že ho v minulosti údajne z týchto schodov zhodila, na čo sa podarilo poškodenej uvoľniť zo slučky a schovať sa doma. Obžalovaný opätovne v ten istý deň vošiel do rodinného domu a opätovne takým istým spôsobom poškodenej navliekol uvedený konopný špagát okolo krku , opätovne ju ťahal , vyhrážal sa jej pritom zabitím, pričom tohto konania sa dopúšťal aj pred ich dcérou D. s tým, že táto pomohla matke sa z tejto slučky vymaniť a vtedy prestal vo svojich útokoch,
- dňa 11.5.2011 okolo 19.00 až 19.30 hod. opätovne pod vplyvom alkoholu potom, čo poškodená - manželka obžalovaného J. X. pri kopaní zemiakov odišla z role domov s tým, že musí ísť na toaletu, ju začal hľadať, rozčúlil sa a keďže bola poškodená v dome zamknutá aj so svojou dcérou D. a dcéra D. držala dvere, aby sa nemohol ku nim dostať, zobral zo stojanu kovovú mačetu, touto mačetou vyštiepal kazety na vchodových dverách, následne mačetu zanechal pred dverami zaseknutú do dreveného stola a takto rozčúlený vošiel do domu, kde hľadal svoju manželku. Z obavy o život svoj a svojej matky dcéra zavolala hliadku polície.
Obžalovaný sa takýmto spôsobom správal aj voči spoločným deťom s poškodenou J. X. a to voči D. X., ktorej taktiež vulgárne nadával, vyhrážal sa jej a dal jej aj facku a taktiež sa takýmto spôsobom správal aj voči synovi mal. P. X., ktorému taktiež bezdôvodne nadával, kopol ho, hádzal po ňom rôzne predmety, pričom obe deti mali zo správania otca strach, dokonca D. mala strach o život svojej matky, P. zo strachu pred správaním otca utekal z domu, schovával sa pred otcom, čo viedlo k tomu, že D. mávala poruchy spánku, mal. P. mal značné výchovné problémy, ktoré museli riešiť inštitúcie - kuratela ochrany detí a mládeže a súd, pričom všetci traja poškodení J. X., D. X. a mal. P. X. mali z konania obžalovaného strach, sústavne pociťovali počas uvedenej doby , teda najmenej od augusta 2010 stres a správanie obžalovaného vnímali ako fyzické a psychické utrpenie z obavy o život a zdravie. ,
t e d a
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi , ponižovaním, vyhrážaním , vyvolaním strachu a stresu, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie , čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
t ý m s p á c h a l
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák., s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o
Podľa§ 208 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. , § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 / slovom : päť / rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd ukladá ochranné opatrenie spočívajúce v protialkoholickej liečbe v ambulantnej forme.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a),b),j) Tr. zák. na tom skutkovom základe v podstate ako uviedol vo svojej obžalobe.
Obžalovaný sa čiastočne k trestnej činnosti doznal, avšak poprel intenzitu svojho konania tak, ako je popísané v obžalobe.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov J. X., D. X., mal. P. X., J.. T. F., K. K., G. X., J. R., ďalej výsluchom znalcov MUDr. Hastíka, Mgr. Kollárovej, PhDr. Frneka, oboznámením sa s podstatným obsahom znaleckých posudkov , fotodokumentáciou, ako i ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :
Obžalovaný spáchanie trestného činu v takom rozsahu ako uviedla prokuratúra vo svojej obžalobe, poprel. Uviedol, že je pravdou, že medzi ním a manželkou dochádzalo k nezhodám, taktiež potvrdil určité fyzické napádanie z jeho strany voči manželke, ale poprel, že by takéto intenzívne správanie bolo od roku 2009. Uviedol, že jeho konanie mohlo mať znaky trestného činu týrania blízkej osoby, ale poprel právnu kvalifikáciu, teda že by sa dopúšťal uvedeného konania po dlhšiu dobu a na viacerých osobách. Uviedol, že problém mal výlučne len so svojou manželkou. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že celý rok 2009 pracoval v Bratislave, vzťahy boli dobré, chodil domov len na víkendy s tým, že rodina chodila pravidelne za ním. Nemal žiadne problémy. Potvrdil, že väčší konflikt mal doma až vo februári 2010 , konkrétne 8. 2., kedy pýtal od manželky peniaze, na čo mu povedala, že peniaze sa minuli, čo ho rozčúlilo, preto aj niečo rozbil, vulgárne jej vynadal a keď si dcéra zastala matku, tak vtedy jej dal facku.
V dôsledku pravdepodobne toho, čo robil, zavolali naňho hliadku polície, pričom sa všetko vysvetlilo. Do júla 2010 robil v Čechách, potom prišiel o zamestnanie, pracoval ešte v Považskej Bystrici, do decembra 2010. Jeho manželka bola tehotná, potratila však a to bol dôvod, prečo táto vo väčšej miere začínala požívať alkoholické nápoje. Z toho dôvodu, že chýbali peniaze, došlo v rodine k hádkam, takže v roku 2010 skutočne priznal, že sa s manželkou hádali a padla aj nejaká facka. Tvrdil, že manželke veľmi vulgárne nadával, nakoľko toto má on vo zvyku. Väčší konflikt mali až posledné dva týždne predtým, ako bol vzatý do väzby, uviedol, že manželka bola opitá, chcel po nej, aby mu spravila jesť, čo ona odmietla, preto ju napadol, zbil ju, dostala viac faciek, ale poprel, že by ju udrel päsťami. Odhodilo ju medzi stoly, ostala tam nehybne ležať a to bol dôvod, prečo ju on nohou po hlave „zmrvil“. Na to tam prišla dcéra, ktorá sa pýtala, čo sa stalo, spolu vytiahli poškodenú von, kde kázal dcére, aby ju obliala. Na to keď sa prebrala, povedal dcére že je ožratá, že jej nič nie je. Nič viacej jej vtedy nerobil . Čo sa týka toho, že ju mal napadnúť so špagátom uviedol, že situácia bola taká, že kopal zemiaky, mala mu pomáhať, avšak ostala doma, čo ho rozčúlilo, nakoľko ju dvakrát volal a bola opitá. Keď išiel pre ňu, zbadal na radiátore špagát, ktorý zobral, prehodil jej tento špagát cez krk a ťahal ju týmto špagátom von s tým, že jej chcel ukázať, kde ho ona v minulosti zhodila a pritom si ublížil na rameno. Podarilo sa jej hlavu vyšmyknúť z tohto špagátu. Stále sa s ňou chcel rozprávať, resp. chcel, aby mu odpovedala, že či je si vedomá, že mu v minulosti ublížila. Nakoľko opätovne mu vulgárne povedala, jej hodil špagát na krk s tým, že v tom prišla aj dcéra. Tá sa pýtala, že čo robí a vtedy prestal. Poprel, že by manželke navliekol špagát viackrát po sebe, teda viac dní po sebe, bolo to v jeden jediný deň dvakrát. Čo sa týka konfliktu 11.5.2011 uviedol, že opätovne kopali zemiaky on, manželka a D. s tým, že manželka nevládala a povedala že pôjde domov zobrať vodu. Keď sa dlho nevracala, toto ho rozčúlilo, potvrdil, že vykrikoval, aj vulgárne, na čo došiel domov skontrolovať, prečo manželka nepríde. Dom bol zamknutý s tým, že videl cez okno, že je tam aj D., preto vykrikoval, aby mu otvorili, použil slová „otvorte vy kurvy“ , lebo to tu rozbijem. Na to D. pustila dvere, ušla do pivnice, on vošiel dovnútra, ale ešte predtým mačetu nechal zabodnutú na stole / vonku /. Následne vyšiel von, zobral si termosku s čajom, dal si do toho víno a sedel. V tom prišiel priateľ jeho dcéry D. R., ktorý mu vytýkal, že čo vyvádza. Na to mu povedal, aby sa do toho nestaral. V tom prišli policajti. Potom, čo prišli policajti, týmto presne popísal čo robil, priznal sa im, že im nadával, vyhrážal sa , ale nič viacej im nerobil. Ďalej uviedol, že je pravda, že v podstate sa im , teda rodine vyhrážal, ale nemyslel to skutočne vážne, on má len taký zvyk takto sa vulgárne vyjadrovať. Taktiež uviedol, že je pravdou, že manželke veľmi vulgárne nadával, taktiež má takýto spôsob komunikácie s manželkou, ale v podstate on z tých reči čo jej povedal, nemyslel nič vážne. Čo sa týka detí, uviedol, že je pravdou, že chlapca vyhrešil, ale chlapec je veľmi neposlušný, vôbec ho nerešpektoval, stalo sa, že v jednom mesiaci bol viackrát na rôznych inštitúciách, či už u psychológa, na sociálnom, dokonca na súde, kde nariadili nad správaním chlapca dohľad. Taktiež je pravdou, že v minulosti chlapec ušiel, bolo to vtedy, keď on vyvádzal. Chlapec uteká, pričom je pravdou, že keď niečo vyvedie, bojí sa , že ho zbijem a preto ujde. Ale v skutočnosti nie je dôvod, aby utekal, lebo nie je pravda, že on by chlapca bil. On ho len vyhreší, fyzicky ho netrestá.
Svedkyňa J. X. uviedla, že s manželom mali pekné manželstvo, k nedorozumeniam začalo dochádzať tak pred dvoma rokmi. Je pravdou, že dochádzalo k nejakým hádkam zo strany obžalovaného, vykrikovania na ňu, ale ona toto jeho konanie nepovažovala za nejaké závažné voči svojej osobe. Situácia sa zmenila až potom, čo ona v auguste 2010 potratila. Uviedla, že potom potrate bola nervóznejšia a od tohto augusta 2010 začalo dochádzať medzi nimi k intenzívnejším nedorozumeniam a konfliktom. Svedkyňa v ostatnom popísala všetko zhodne ako obžalovaný, jeho správanie, že keď kopali zemiaky, mala nejaké problémy, išla do vnútra , jeho to rozčúlilo, prišiel za ňou, začal jej vulgárne nadávať, skutočne jej prehodil lano a týmto lanom cez krk ju potom ťahal von ku schodom, kde jej vytýkal, že ho v minulosti zhodila zo schodov. Taktiež potvrdila, že 22.4.2011 ju v rodinnom dome napadol potom, čo bola hádka, zbil ju, dal jej facku, spadla na zem, kde ju aj kopol. Vie, že ju kopol jedenkrát, resp. pamätá si, že ju kopol len jedenkrát, lebo na základe tohto kopu ona zamdlela. Potom sa prebrala až na dvore, ako sa tam dostala, nevie. Až od D. sa neskôr dozvedela, že ona ju kriesila. K lekárovi nešla, nakoľko na druhý deň jej bolo lepšie. Svedkyňa poprela, žeby bola opitá, aby ju napadol z dôvodu opitosti, nakoľko ona sa podrobila liečbe. Väčšinou mali problémy všetko len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, nakoľko nemali peniaze. Čo sa týkalo incidentu s lanom, aj svedkyňa tak isto ako obžalovaný potvrdila, že lanom ju napadol dvakrát, ale bolo to v jeden deň, nebolo to v priebehu viacerých dní. A svedkyňa jednoznačne poprela , že by sa skutok mal stať posledný aprílový týždeň so slučkou, kde došlo len k napadnutiu, tak ako popísala vyššie, teda dostala len facku, na základe ktorej omdlela. Čo sa týka slučky, toto bolo určite až v máji 2011, desiateho alebo jedenásteho a bolo to v jeden deň, dvakrát. Takže svedkyňa vo svojej výpovedi poprela, že by bola napadnutá lanom aj v apríli 2011.
Pokiaľ sa v jej zápisniciach z prípravného konania takýto dátum uvádza, došlo určite k nedorozumeniu v týchto dátumoch, ona nemala dôvod ani proti obžalovanému vypovedať, ani mu svojou výpoveďou pomôcť. Vypovedala na pojednávaní tak, ako to skutočne bolo. Teda k napadnutiu prehodením lana na jej krk došlo až v máji, nie v apríli. Ďalej svedkyňa v podstate na záver svojej výpovede uviedla, že ju to všetko mrzí, že nechcela, aby to takto dopadlo, nechcela teda, aby muž išiel do väzby, chce s ním naďalej žiť s tým, že myslela si, že mu len nejako dohovoria a on svoje správanie prehodnotí a bude sa správať lepšie. V podstate vo svojej výpovedi oľutovala následok, aký nastal, teda že je vo väzbe. Ďalej svedkyňa uviedla, že pri napádaní obžalovaným, bola aj svedkom D., aj maloletý P., ale to pravdepodobne nevidel, nebol toho svedok, lebo vždy ušiel, keď začal byť obžalovaný agresívny. Svedkyňa D. X., dcéra obžalovaného uviedla, že skutočne medzi otcom a mamou dochádzalo ku konfliktom, ktoré vyprovokoval väčšinou otec, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Matku napádal vulgárne slovne, aj fyzicky. Jeho správania sa bál aj maloletý P.X.. Ona často bránila matku. Konkrétne sa stalo, že ju pred ňou udrel tak, že padla na zem, kde ju dokopal. Ona ju potom musela kriesiť, videla aj to, že otec matku dokopal 3-4 -krát. Ona matku preberala obliatím vody. Matka bola v bezvedomí. Svedkyňa potvrdila, že sa sústavne im vyhrážal bitkou, zabitím a podobne. Robil to vždy, keď mal požité alkoholické nápoje, keď bol triezvy, takéto veci nerobieval. Ďalej svedkyňa uviedla, že taktiež bola svedkom toho, ako otec mamu štrankom ťahal von z izby, nadával jej, že nič nerobí. Pomohla matke sa dostať von zo štranku, matka ušla na dvor, potom keď sa vrátila, ju opätovne otec napadol štrankom, znova jej štranok , teda matke dal na hlavu. Ťahal ju smerom ku schodom a nadával. Pamätá si, že to bolo v máji 2011. Po takomto konaní sa vždy upokojil a potom s matkou normálne komunikoval. Táto svedkyňa potvrdila, že so špagátom napadol matku len dvakrát a to v jeden deň. V iný deň matku so špagátom nenapadol. Posledný konflikt mal s matkou opäť keď kopali zemiaky, s tým, že matke bolo nevoľno, mala žalúdočné problémy, preto išla domov zobrať kávu. Keď sa dlho nevracala, otca to nahnevalo, išiel späť, pričom Dominika ho predbehla, schovala sa doma, držala dvere , ale otec mačetou vyvalil dvere, resp. kazetu na dverách. Vtedy sa veľmi bála o matku, že jej ublíži, matka bola schovaná v dome. Toto sledoval aj P., ktorý potom ušiel k R. volať ho na pomoc. Ďalej svedkyňa potvrdila, že matka mala strach, nebrala vyhrážanie zo strany otca ľahkovážne a sama svedkyňa viackrát nahovárala matku, aby zavolali na otca policajtov. Keď otcovi vytýkali, keď bol triezvy, prečo to robí, sľúbil, že prestane piť a piť nebude. Skutočne aj tri týždne vydržal nepiť. Potom však znova si vypil a nevhodne sa správal. Otec keď matku zbil, na druhý deň sa jej ospravedlňoval a bolo na ňom vidieť, že mu je to ľúto.
Súd vypočul v prítomnosti kolízneho opatrovníka ako svedka maloletého P. X., syna obžalovaného, ktorý uviedol, že spočiatku nevedel, že otec mamu bíjava, ale potom tušil, že mamu bíjava, videl na nej modriny. Videl, ako otec nadáva mame škaredo,/pič./ a D. tej tak škaredo nenadával, tej nadával do kráv a podobne. Vždy keď otec začal nadávať, on radšej ušiel preč, lebo sa bál. Stalo sa, že aj jeho napadol, resp. kopol ho a bolo to aj vtedy, keď si to nezaslúžil, resp. si myslí, že si to vtedy nezaslúžil. Bolo to silné a bál sa ho. On utekal k babke alebo ku kamarátovi. Hádali sa často pre peniaze.
Svedok J.. F. uviedol, že je priateľom obidvoch, obžalovaný je zručný, svedok v podstate nebol svedkom nejakého napádania zo strany obžalovaného, uviedol že je prekvapený z toho, čo mu kladie obžaloba za vinu a nikdy by to o ňom nepovedal. Sa mu to nezdá. V podstate veci svedok vypovedať relevantné dôkazy nevedel.
Y. K. K., nadriadená poškodenej J. X. v práci uviedla, že si v minulosti viackrát všimla, celkovo teda asi trikrát, že mala po sebe poškodená J. X. modriny. Keďže mala podozrenie na týranie, pýtala sa jej konkrétne, či ju manžel nebije, vždy to poprela. Uviedla jej až pri poslednom incidente, teda v máji 2011, že bola napadnutá manželom. Ku konkrétnym napadnutiam sa však vyjadriť nevedela.
Svedkyňa G. X., matka obžalovaného uviedla, že jej syn s manželkou dobre žili do doby, pokiaľ jej syn bol riadne zamestnaný. Zlomilo sa to, až keď prestal pracovať, vtedy sa vzťahy zhoršili. Stalo sa, že boli kriky v domácnosti obžalovaného, vedela o tom, že tento sa vulgárnym spôsobom a násilnícky správa voči svojej manželke. Často krát mu dohovárala , aby zmenil svoje správanie, pričom aj susedia ju často krát upozorňovali na to, že v rodine obžalovaného sú zasa neporiadky a že sú tam hádky, aby s tým niečo robila. Konkrétne konflikty v rodine nevidela, ale videla v minulosti J., že bola zbitá. Správanie syna pripisovala k nadmernej konzumácii alkoholických nápojov, uviedla, že syn bol šikovný, pracovitý a dokonca mal odpor k alkoholu. Športoval. Všetko začalo až potom, keď prišiel o robotu a začal piť. Svedkyňa uviedla, že konkrétne nevidela, kedy bil obžalovaný svedkyňu, akým spôsobom ju bil.
Svedok R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedenom období, kedy malo dôjsť k fyzickým útokom a psychickému týraniu zo strany obžalovaného, bola dcéra obžalovaného D. jeho priateľka, s ktorou bol v kontakte takmer každý deň. Často krát si na nej všimol, že je smutná, že má nejaké problémy , pričom keď sa jej pýtal, z čoho tieto problémy vyplývajú, nechcela sa mu zdôveriť. Taktiež poznal dobre obžalovaného, pomáhal mu v dielni, pričom obžalovaný sa pred ním často vyjadroval k rodinným príslušníkom vulgárne. Nakoľko svedok vypovedal rozdielne ako v prípravnom konaní, na otázku prokurátorky a predsedu senátu, či jeho výpovede z prípravného konania sa teda nezakladajú na pravde , svedok uviedol, že si už nepamätá detaelné správanie obžalovaného, avšak pridržiava sa toho, čo uviedol v prípravnom konaní s výnimkou výpovede, keď mal pred vyšetrovateľkou údajne povedať, že videl „veľa krát“ obžalovaného biť päsťami poškodenú J. X., bolo to zle zaprotokolované, nakoľko on videl veľa krát len konflikt, teda keď obžalovaný nadával poškodenej, ale fyzicky ju udrieť videl len raz, keď sedela na stoličke a obžalovaný ju päsťou udrel tak, až padla. Videl taktiež na poškodenej modriny a raz videl, že má rozbitú peru. Toto časovo svedok určil asi do roku 2010. V máji 2010 , teda pri poslednom konflikte obžalovaného s poškodenou pribehol za ním mal. P., ktorý plakal, s tým, že obžalovaný zbil mamu , preto išiel k ním, obžalovaného videl sedieť pred domom a keď sa ho opýtal čo vyvádza, tento mu povedal: „kurva to má za sebou . Videl rozbité dvere, mačetu a prestrašenú priateľku D.. Preto on inicioval zavolanie polície. K povahovým vlastnostiam obžalovaného sa vyjadril, že je prchký, bolo úplne pre neho bežné, že poškodenú sácal a taktiež vedel od D. aj mal. P., že títo sa ho báli, P. pred ním utekal zo strachu. On však iné fyzické napadnutia zo strany obžalovaného voči poškodeným tak ako popísal, nevidel.
Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom znalca z odboru psychiatrie MUDr. Hastíka a to najmä na skutočnosť, či v minulosti prekonaný zápal mozgových blán u obžalovaného mohol mať vplyv na rozpoznávaciu a ovládaciu zložku obžalovaného. Znalec ako v doplnenom znaleckom posudku, tak i na hlavnom pojednávaní uviedol, že prekonanie mozgových blán v detstve u obžalovaného, nebola žiadnym spôsobom ovplyvnená jeho rozpoznávacia o ovládacia zložka konania, pričom znalec zhodne so závermi svojho znaleckého posudku uviedol, že obžalovaný v značnej miere konzumuje alkoholické nápoje, pod vplyvom alkoholických nápojov sa dostáva do stavu zúrivosti . U obžalovaného bol preukázaný syndróm závislosti na alkohole a je potrebné uloženie protialkoholického liečenia ambulantnou formou.
V rámci prípravného konania bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých - vypracovaný Mgr. Emíliou Kollárovou a to ohľadne J. X., D. X. a mal. P. X.. Súd na hlavnom pojednávaní uvedenú znalkyňu vypočul, pričom znalkyňa uviedla , že ohľadne všetkých troch poškodených jednoznačne zotrváva na svojich záveroch, čo sa týka poškodenej J. X. - manželky obžalovaného, v súčasnej dobe vytesňuje správanie obžalovaného a v podstate ako keby ľutovala, že vec skončila tak, ako skončila, nie je s tým stotožnená a v podstate si vyčíta, že v dôsledku jej konania je teraz obžalovaný vo väzbe. Jednoznačne znaleckým dokazovaním však bolo preukázané, že správanie obžalovaného voči nej u nej vyvolalo silnú postraumatickú stresovú poruchu , pričom celkové konanie obžalovaného voči poškodenej bez akýchkoľvek pochýb možno klasifikovať ako týranie, nakoľko jeho správaním poškodená značne trpela a to i napriek tomu, že si to teraz ani nepripúšťa. Znalkyňa ďalej na hlavnom pojednávaní uviedla, že bez akýchkoľvek pochýb bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že konaním obžalovaného trpeli ich deti D., ktorá mala strach o život matky, bola vystavovaná neustálym stresom a teda konanie obžalovaného jednak voči matke, ju silne ovplyvňovalo, bála sa o mamu , pričom konaním obžalovaného sa u svedkyne vyvinula špecifická úzkostne fobická porucha viazaná na rodinné vzťahy. Dotýka sa to anticipačných úzkostných myšlienok ohľadom situácie v rodine. Toto všetko spôsobilo u D. psychické problémy vo forme špecifickej úzkostne - fobickej poruchy .Ohľadne maloletého P. sa vyjadrila znalkyňa tak, že i keď tento priamo vzhľadom k veku si nejakým závažnejším spôsobom konanie obžalovaného nevyhodnocuje ako týranie voči svojej osobe, má otca rád, celkové rodinné prostredie a aj skutočnosť, že mu nadával a musel pred ním utekať, lebo sa ho bál, spôsobilo práve teraz také správanie sa P. aké je diagnostikované / neposlúchanie, úteky z domu /, pričom maloletý v čase, keď bol obžalovaný, jeho otec vo väzbe sa dokonca pokúsil o samovraždu, nakoľko je z celej situácie psychicky značne vyčerpaný.
Znalkyňa na záver uviedla, že bez akýchkoľvek pochýb konanie obžalovaného spôsobovalo u všetkých troch poškodených následky týrania, žili v neustálom strachu, strese a toto bolo bezprostredne spojené s konaním obžalovaného voči nim.
V rámci prípravného konania bol vypracovaný aj znalecký posudok z odboru psychológie ohľadne samotného obžalovaného a to znalcom PhDr. Andrejom Franekom - znalca z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, ktorého súd vypočul na hlavnom pojednávaní, pričom znalec uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov znaleckého posudku , u obžalovaného ide o anomálne štrukturovanú a nevyváženú osobnosť a to v oblasti efektov a expozivity. je zlostný, agresívny, pričom každodenná konzumácia alkoholických nápojov ešte znásobuje tieto prejavy osobnosti. Počas vyšetrovania sa snažil zľahčovať a skresľovať uvedené skutočnosti. Znalec taktiež uviedol, že obžalovaný pri vypočúvaný povedal, že sa ho báli , že bude vystrájať a potvrdil, že pri nadávaní dostala po hlave aj dcéra. Znalec ešte uviedol, že za celý čas, čo pracuje ako znalec, sa málokedy stretol s tak výslovne negatívnym hodnotením páchateľa zo strany obce ako u obžalovaného.
Skutočný stav bol ďalej preukázaný najmä fotodokumentáciou ohľadne zranení poškodenej J. X., lekárskou správou NsP Pov.Bystrica,(čl. 166 ) ,z ktorej mal súd za preukázané, že dňa 12.5.2011 bola poškodená J. X. vyšetrená na chirurgickom oddelení, kde uviedla, že bola napadnutá manželom, kde boli zistené odreniny v oblasti krku, so záverom, napadnutá s použitím fyzickej sily, otvorená rana krku.
Podľa správy ZŠ R., mal. P. nerešpektoval školský poriadok, podľa riaditeľky školy škola má vedomosť o tom, že spolužiaci, ktorí bývajú v susedstve P. uviedli, že P. spáva u babky a cudzích ľudí, lebo P. otec bol často pod vplyvom alkoholu a potom P. bil. Matka na výhrady zo strany školy uvádzala, že so synom si nevie rady a nezvláda jeho správanie.
Podľa správy ÚPSVaR s maloletým P. sú výchovné problémy a bolo nutné pedagogicko psychologické vyšetrenie. Matka absolvovala vyšetrenie dvakrát, na ďalšie vyšetrenie sa neobjednala, pričom od decembra 2010 je maloletý P. v evidencii problémových detí.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák., teda že konania sa dopustil na viacerých osobách, z nasledovných dôvodov: Vina obžalovaného bola preukázaná v značnej miere aj samotnou výpoveďou obžalovaného. Obžalovaný uviedol, že je pravdou, že je prchký a že dochádzalo ku konfliktom medzi ním a jeho manželkou. Vo svojich výpovediach ako v prípravnom konaní tak i na hlavnom pojednávaní však poprel, že by takémuto správaniu dochádzalo tak, ako je to uvedené v obžalobe od začiatku roku 2009, argumentujúc, že v tom čase riadne pracoval, domov chodieval len sporadicky na víkendy, celý týždeň bol mimo domu. Vzťahy boli dobré, deti ho s manželkou navštevovali dokonca aj v práci, i keď nepoprel, že došlo k nejakým nadávkam, ale jednalo sa o bežný spôsob komunikácie tak, ako boli v rodine zvyknutí. Obžalovaný uviedol, že situácia sa zmenila potom, čo v auguste roku 2010 jeho manželka - poškodená J. X. potratila, pričom začala konzumovať alkoholické nápoje, situáciu nezvládla, on stratil zamestnanie a problémy v rodine začali pre peniaze. Poprel, že by obžalovanú deti pravidelne vystavoval psychickému, fyzickému násiliu , potvrdil však jednotlivo dielčie útoky a to z 22.4.201l, ktoré správanie popísal tak, že manželke dal len jednu facku, na čo táto „zaletela“ medzi stoličky, ostala ležať a kázal dcére aby ju obliala, pričom tento stav on nepripisoval bitke, ale tomu, že ona bola opitá. Odmietol tvrdenia, že ju v uvedený deň mal viackrát biť päsťami a kopať do nej. Taktiež sa doznal k tomu, že v máji 2011 a to 10. mája potom, čo robili poľnohospodárske práce, sa rozčúlil na poškodenú , túto našiel doma ležať , čo považoval za lenivosť a prehodil jej špagát okolo krku s tým, že takýmto spôsobom jej chcel len ukázať schody, z ktorých ho zhodila a ublížila mu. Taktiež potvrdil vo svojej výpovedi, že v ten istý deň ju obdobným spôsobom napadol dvakrát, že špagát jej prehodil na krk aj pred dcérou D.. Pokiaľ jej mal stáť na hlave ako lovnej trofej uviedol, že vôbec nebolo jeho úmyslom ju takýmto spôsobom ponížiť , alebo nejakým spôsobom prejaviť nadradenosť, on v podstate nohou len kontroloval stav poškodenej a tieto slová boli použité len v zápisnici u vyšetrovateľa, keď sa ho pýtal, akým spôsobom nohou otáčal hlavu poškodenej vyjadril sa, že to bolo takým spôsobom, ako keď poľovník dá nohu n a zviera, takže len popisoval tak ako vedel toto konanie. Nebol v tom žiaden úmysle. Vylúčil, že by napadnutiu špagátom došlo v posledný aprílový týždeň, k takémuto konaniu došlo len dvakrát v jeden deň. Taktiež vo svojej výpovedi potvrdil, že 11.5.2011 opätovne z role prišiel do domu, resp. pred dom značne rozčúlený, nakoľko spoločne kopali zemiaky, poškodená manželka mala ísť zobrať len kávu do domu, a keďže sa dlho nevracala, toto ho nahnevalo, že sa jej nechce robiť. Potvrdil že pri tomto vulgárne nadával, pravdepodobne sa aj vyhrážal, ale uňho je to takýto prejav. V skutočnosti to vážne nemyslí. Potom, čo prišiel k domu, nahnevalo ho, že boli dvere zamknuté, zobral mačetu , pričom nemal žiaden úmysel uvedenou mačetou hoci koho v
dome napadnúť, mačetu použil len ako nástroj na vypáčenie kazetových dverí, aby sa mohol dostať ku kľučke, s uvedenou mačetou vôbec nevošiel dnu, túto nechal zaseknutú v stole pred domom, o čom svedčí aj fotodokumentácia. Jednoznačne však obžalovaný poprel, že by sa takéhoto násilného konania dopúšťal voči deťom, D. uznával ako šikovnú dievčinu, bol na ňu hrdý a pokiaľ jej škaredo povedal, bolo to z toho dôvodu, že si neprial, aby udržiavala akékoľvek styky so svedkom R.. Taktiež vylúčil, že by akýmkoľvek fyzickým spôsobom napádal syna, doznal, že kričal po ňom, nadával mu, ale chlapec bol nezvládnuteľný, stalo sa, že v jednom mesiaci bol niekoľkokrát riešiť problémy ohľadne P.. Vylúčil, že by po ňom hodil pásmo, ako je uvedené v obžalobe, pripustil však, že mohol po ňom hodiť drevený meter.
Obžalovaný je zo skutkov uvedených vo výrokovej časti usvedčovaný výpoveďou poškodenej J. X., jeho manželky. Je pravdou, že bezprostredne po spáchaní trestnej činnosti táto vypovedala ohľadne správania sa obžalovaného inak, teda z jej prvotných výpovedí sa dalo ustáliť, že obžalovaný sa uvedeným spôsobom voči nej správa dlhodobo. Na hlavnom pojednávaní však zhodne ako obžalovaný uviedla, že najpodstatnejšie problémy nastali až potom, čo potratila, čo bolo v auguste 2010. Aj ona obdobie do tohto času označila ako bežné rodinné hádky. Ku konkrétnym skutkom uviedla, že skutočne ju 22.4.2011 fyzicky napadol tak, že ju udrel päsťou, nie fackou do tváre a pamätá si ešte, že ju aj kopol, potom stratila vedomie, takže koľkokrát ju kopal, nevie. Taktiež táto svedkyňa potvrdila, že sprostredkovane od dcéry vie, že nechcel dovoliť dcére, aby jej pomohla, na čo sa ona prebrala, vošla do vnútra, kde zaspala. Potvrdila, že obžalovaný sa potom ku nej správal úplne normálne. Taktiež svedkyňa potvrdila, že konkrétne 10.5.2011 ju fyzicky napadol a to len z toho dôvodu, že jej bolo zle a nemohla pracovať na roli. Navliekol jej lano okolo krku, ťahal ju k schodom a v podstate popísala konanie obžalovaného zhodne s výpoveďou obžalovaného. Potvrdila, že v uvedený deň ju týmto spôsobom napadol aj druhýkrát, teda prevliekol jej špagát okolo krku. Zhodne ako obžalovaný vyvrátila tvrdenie obžaloby, žeby došlo k napadnutiu s lanom v dva rôzne dni, a pokiaľ je to tvrdené v obžalobe, došlo pravdepodobne pri jej výsluchoch k nepochopeniu. Taktiež svedkyňa dosvedčila, že na druhý deň po tomto incidente, teda 11.5.2011 došlo k napadnutiu slovnému, zo strany obžalovaného, schovala sa v pivnici, pričom on mačetou vylámal dvere. Vtedy sa jej vyhrážal zabitím, mala z neho veľký strach, pričom konania sa dopustil aj pred ich dcérou D. a videl to aj maloletý P.. Svedkyňa zároveň však uviedla, že ona by celú vec vôbec nenahlasovala, bola zvyknutá na takéto správanie zo strany obžalovaného a v podstate si myslela že celá vec skončí tým, že mu nejak dohovoria a podobne. Skutočnosť, že obžalovaný je vo väzby a pôjde pravdepodobne do výkonu trestu znáša zle, má ho rada a chce s ním žiť. V prípade, že by to priateľ jej dcéry R. nenahlásil, ona by to nahlásiť nešla. Potvrdila, že obžalovaný sa takýmto spôsobom správal aj pred deťmi a pripustila, že psychické problémy mal. P. môžu byť spôsobené aj konaním obžalovaného.
Zo spáchania trestnej činnosti bol usvedčený aj svedkyňou D. X. - dcérou. Táto svedkyňa popísala, akým spôsobom dochádzalo zo strany otca k napádaniu najmä matky, uviedla, že otec bol agresívny, pokiaľ mal vypité, bála sa ho a taktiež potvrdila tvrdenia poškodenej J. X. ohľadne skutku zo dňa 22.4.2011 ako i 10.5.2011 s tým, že aj táto svedkyňa uviedla, že napadnutie lanom bolo len v jeden deň dvakrát. Svedkyňa potvrdila, že snáď najväčší strach z obžalovaného mala 11.5.2011, kedy sa snažil s mačetou vniknúť do domu, vyhrážal sa a skutočne sa vtedy bála aj o život svojej matky. Na otca sa v súčasnej dobe nehnevá a aj ju mrzí, ako to dopadlo.
Mal. svedok P. aj vzhľadom k svojmu veku v podstate nechápe rozsah konania obžalovaného, popísal len, že nevidel, žeby tato mamu bíjal, ale videl mamu zbitú, nakoľko videl modriny a napadlo ho, že ju asi bije. Tatu sa aj on bál, s tým že sa stalo, že niekedy ho otec zbil, ale niekedy si aj zaslúžil a niekedy ho zbil, keď si to aj nezaslúžil. Keď mal otec vypité a začal nadávať, vždy radšej ušiel k svojej babke , kde aj prespal. Otca má rád, najradšej by bol, aby sa otec vrátil domov, spolu robili v dielni a správanie obžalovaného keď bol triezvy, ako veľmi dobré. O vzťahu maloletého k otcovi svedčí aj tá skutočnosť, že keď prišiel do pojednávacej miestnosti obžalovaný, vyskočil k nemu , chytil ho za ruku a povedal „tatino neboj sa“.
Svedecká výpoveď J.. F. v podstate bola zameraná na osobu obžalovaného, ktorou popísal, ako pracovitého človeka, šikovného, ku skutkom sa tento svedok vyjadriť nevedel, sám uviedol, že je prekvapený z toho, čo je kladené obžalovanému za vinu a v podstate tomu nechcel uveriť.
Svedkyňa K. K. bezprostredná nadriadená poškodenej J. X. uviedla, že ju uvidela s modrinami, avšak poškodená odmietla sa vyjadriť, ako ku nim došlo, klamala, že padla a podobne, táto svedkyňa sa len domnievala, že bola mužom bitá.
K trestnej činnosti je nepriamo usvedčovaný aj svedkyňou G. X., svojou vlastnou matkou, ktorá ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný vo zvýšenej miere konzumuje alkoholické nápoje, potom je agresívny, susedia jej hovorili, aby išla robiť k synovi poriadok, že ju zasa bije. Ona sama nebola nikdy svedkom fyzického napadnutia a ani nevesta sa jej nikdy nesťažovala.
Skutočný stav bol ďalej preukázaný znaleckými posudkami , kde jednoznačne znalkyňa PhDr. Kollárová uviedla v zhode so svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní, že konanie obžalovaného malo charakteristické znaky týrania a to voči všetkým členom domácnosti a to nielen voči poškodenej manželke, nakoľko z dôvodu správania sa obžalovaného bola traumatizovaná celá rodina , správanie sa mal. P. je v priamej súvislosti s tým,, čo zažíval doma a taktiež D. trpela psychicky sa trápila tým, že mala permanentný strach, čo sa bude doma diať a dokonca mala strach o život matky.
Skutočný stav bol ďalej preukázaný fotodokumentáciou, kde sú zdokumentované zranenia samotnej poškodenej X., na ktorých záberoch je bez akýchkoľvek pochýb zdokumentované, že bola zbitá, v oblasti pása má hematómy, škrabance na krku a teda už z tohto samotného je zrejmé, že obžalovaný ju v dňoch 10. a 11.5. 2011 napadol tým spôsobom, ako to popisuje poškodená. Z ďalšej fotodokumentácie mal súd za preukázané, že na drevenom stole pred domom obžalovaného a poškodenej je výrazná ryha, kde bola zaseknutá mačeta a taktiež je preukázané, že rozlámal dvere. Zo svojho nevhodného správania voči mal. P. je usvedčený aj správami úradu práce soc. vecí , ako i správou zo školy, ako i ostatnými správami, z ktorých všetkých v súhrne je zrejmé, že mal. P. je v súčasnej dobe skutočne nezvládnuteľný, sú s ním problémy pričom v kontexte zo znal. posudku PhDr. Kollárovej je toto správanie výsledkom toho, čoho bol maloletý svedkom v rodine. Na základe vyššie uvedeného sa potom teda súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako navrhovala prokuratúra, že obžalovaný sa mal dopustiť uvedeného skutku v zmysle § 208 ods. 1 písm. a/, ods.2 písm. d/, s poukazom na ustanovenie § 138 psím. a/, b/ Tr. zák., teda že závažnejší spôsob konania treba vidieť v tom, že obžalovaný páchal trestnú činnosť po dlhší čas a že uvedený skutok spáchal so zbraňou. Súd dospel k záveru, že nie je možné kvalifikovať konanie obžalovaného, že tento skutok spáchal so zbraňou tým, že len v jednom čiastkovom skutku celého konania obžalovaného síce použil mačetu, ale výlučne na prekonanie prekážky , t.j. dverí, ktorými sa v obytných priestoroch , resp. v pivnici nachádzala manželka obžalovaného. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že obžalovaný touto mačetou útočil na poškodené, nevnikol s touto zbraňou dovnútra, túto potom, ako vypáčil dvere, nechal zaseknutú pred domom takže nie je preukázané, že uvedenou mačetou chcel svoj útok vedený proti poškodenej nejakým spôsobom zdôrazniť, tak, ako to má na mysli ustanovenie § 122 ods. 3 Tr. zák. Taktiež súd nevyhodnotil konanie obžalovaného ako páchanie po dlhšiu dobu, nakoľko bolo samotným obžalovaným, ale najmä samotnou poškodenou preukázané, že takáto intenzita konania, ktorú možno kvalifikovať už ako zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby, trvala od augusta 2010, čo nemožno považovať za páchanie po dlhšiu dobu.
Na základe týchto skutočností teda bola vina obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností preukázaná tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, súd sa nestotožnil s argumentáciou ani obžalovaného, teda že jeho správanie bolo len voči manželke-poškodenej J. X. nevhodné a že deťom žiadnym spôsobom neubližoval a taktiež teda sa stotožnil s tvrdením aj znalca PhDr. Franeka, že obžalovaný má tendenciu zľahčovať svoje konanie a takýto dojem nadobudol aj súd zo samotnej výpovede obžalovaného. Je pravdou však, že obžalovaný v podstate správanie voči poškodenej popísal obdobne ako poškodená, i keď rôzne argumentoval, prečo sa tak správal, vinu za svoje správanie videl v poškodenej s tým, že to bola ona, ktorá ho svojim konaním vyprovokovala a on v podstate jej ani nič také vážne neurobil. je zarážajúce však, že takýto postoj k veci má obeť tohto trestného činu - samotná poškodená, ktorá viackrát vo svojej výpovedi zdôraznila, že nechcela, aby celá vec takto skončila, že ona by celú vec polícii nehlásila, obžalovaného má rada, chce s ním žiť a v konečnom dôsledku to, že je teraz obžalovaný vo väzbe, ona pociťuje ako ujmu. Nie je možné, aby spoločnosť tolerovala takéto správanie , bez ohľadu na to, či poškodená dodatočne nevníma takéto zarážajúce konanie voči svojej osobe, ako týranie, je až nepochopiteľné , že v podstate si určitým spôsobom zastáva obžalovaného, ktorý sa takýmto spôsobom správal aj k ich spoločným deťom. Z uvedených dôvod potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného bez akýchkoľvek pochýb ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. j/ Tr.zák., nakoľko obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky uvedeného trestného činu - zločinu tak, ako to má na mysli zákonodarca.
Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený v podstate negatívne. Je o ňom známe, že má nevhodné správanie a to najmä pod vplyvom alkoholu. Z väzby, ktorú vykonáva od 11.5.2011 v Ústave na výkon väzby Žilina, je hodnotený dobre, bez porušovania ústavného poriadku. doposiaľ bol trikrát súdne trestaný aj pre násilnú trestnú činnosť, naposledy však roku 2009 pre majetkovú trestnú činnosť, s podmienečným odkladom. Na odsúdeného sa hľadí, ako keby nebol trestaný.
Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaného prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery ako i možnosť jeho nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa v neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho konania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. ,pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti , pričom u obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, v zmysle § 36 Tr. zák., a taktiež nezistil ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 Tr.zák.
Súd pri ukladaní trestu zobral do úvahy skutočnosť, že obžalovaný sa v podstate doznal , i keď nie úplne k trestnej činnosti. Obžalovaný popísal, akým spôsobom sa správal k poškodenej, toto nepopieral a toto skutočne aj oľutoval. neuznával, že by týmto konaním však mohol poškodiť svojim deťom, preto sa nestotožnil s kvalifikáciou, že by sa konania dopustil závažnejším spôsobom konania v zmysle § 208 ods.2 písm. d/ Tr. zák. Na základe teda týchto skutočností dospel súd k záveru, že je možné vyhodnotiť samotnú výpoveď obžalovaného ako čiastočné doznanie a vzhľadom teda aj na postoj samotnej poškodenej, ktorá to, že je obžalovaný vo väzbe berie ako ujmu, súd vyhodnotil pri ukladaní trestu tieto skutočnosti tak, že vzhľadom na okolnosti uvedeného prípadu by uloženie nepodmienečného trestu čo aj na dolnej hranici zákonnej sadzby, t.j. sedem rokov , by bolo neprimerane prísne a teda na zabezpečenie ochrany spoločnosti je možné uložiť a je postačujúce aj trest kratšieho trvania a preto v zmysle § 39 ods. 1 s poukazom na § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v trvaní 5 rokov, čo považoval za dostatočný trest pre obžalovaného a zároveň uloženým druhom trestu a jeho výmerou bude zabezpečený účel trestu tak, ako to má na mysli § 34 ods. 1,4 Tr.zák.
Podľa § 48 ods.2 písm. a/ Tr.zák. súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia , nakoľko tento v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
V zmysle § 73 ods.2 písm. c/ Tr.zák. súd uložil ochranné opatrenie obžalovanému, spočívajúce v ochrannom liečení ,nakoľko skutku sa dopúšťal väčšinou pod vplyvom návykovej látky ,pričom súd vyhádzal aj pri ukladaní tohto ochranného opatrenia so záverov znaleckého posudku MUDr. Hastíka.
Záverom súd konštatuje, že neuložil navrhovaný trest prepadnutia veci 2 ks mačiet, nakoľko neboli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie a to z toho dôvodu, že obžalovaný nie je výlučným vlastníkom týchto veci, je len spolumajiteľom týchto vecí, nakoľko tieto veci tvoria súčasť BSM a preto si súd na hlavnom pojednávaní vyhradil o týchto doličných veciach rozhodovať samostatne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.