Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_53C-56-2023.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Subarea
53C/56/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: B. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. C.Ž. XXXX/X, XXX XX P., proti žalovanému: RETAIL PROJEKT BOX s. r. o., IČO: 51 868 971, Šancová 48, 811 05 Bratislava, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a. II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.10.2023 podala žalobkyňa na podpísaný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadala zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom X., katastrálny odbor, pre okres X. N., obec X. - B. T., katastrálne územie B. T., a to konkrétne k stavbe so súpisným číslom XXXX stojacej na adrese T. Č.. XX v X., druh stavby Administratívna budova, postavenej na pozemkoch parcelách reg. „C“, parcelné číslo XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1046 m2, parcelné číslo XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, a parcelné číslo XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, ako aj k pozemkom - parcelám registra „C“, parcelné č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 279 m2, parcele číslo XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parcele číslo XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 140 m2, parcele číslo XXXXX/ XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, parcele číslo XXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1046 m2, parcelné číslo XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2, a parcelné číslo XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2 za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči žalovanému titulom škody a ušlého zisku vo výške 24.389,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 31.08.2023 do zaplatenia a titulom primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 8.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 31.08.2023 do zaplatenia. Zároveň žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V návrhu žalobkyňa uviedla, že dňa 21.04.2022 podpísala so žalovaným rezervačnú zmluvu a neskôr dňa 05.05.2022 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej mala od žalovaného nadobudnúť byt č. XX.XX, sklad č. XX, parkovacie miesto č. XX, a k nim prislúchajúce podiely v projekte T. XX P. X.. Na základe týchto zmlúv postupne vyplatila žalovanému 5.000,- Eur dňa 23.04.2022, 25.000,- Eur dňa 09.05.2022 a 5.000,- Eur dňa 27.07.2022, spolu teda 35.000,- Eur. Vzhľadom na to, že projekt nepokračoval z pohľadu žalobkyne podľa zmlúv a ústnych dohôd, dohodla sa so žalovaným dňa 13.05.2023 o ukončení zmluvy o budúcej zmluve s tým, že odkladacou podmienkou platnosti tejto dohody bolo zaplatenie dlžnej sumy vo výške 35.000,- Eur na účet žalobkyne do 14 dní. Keďže túto podmienku žalovaný nesplnil, na základe článku 6 zmluvy o budúcej zmluve žalobkyňa od tejto zmluvy jednostranne odstúpila, a to odstúpením doručeným žalovanému dňa 31.07.2023. Žalobkyňa tak tvrdila, že má voči žalovanému splatnú pohľadávku vo výške 35.000,- Eur. Na základe tejto skutočnosti si žalobkyňa podala dňa 11.08.2023 na tunajší súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy, že jej pohľadávka voči žalovanému vo výške 35.000,- Eur bude ohrozená. Súd návrhu vyhovel uznesením č.k. 56C/19/2023-59 zo dňa 28.08.2023 a zriadil záložné právo v prospech
žalobkyne k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu. Nakoľko jej žalovaný uvedenú sumu nevrátil, podala žalobkyňa na Okresný súd v Banskej Bystrici návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 35.000,- Eur, ktorému súd vyhovel a dňa 11.09.2023 vo veci vydal platobný rozkaz č. 22Up/1124/2023-0, ktorý v čase podania tohto návrhu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Mala za to, že v dôsledku porušenia zmluvného vzťahu žalovaným vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy jej došlo k spôsobeniu nasledovnej škody. Na kúpu vyššie uvedenej nehnuteľnosti si vzala hypotekárny úver vo výške 130.000,- Eur s celkovou výškou nákladov 52.062,01 Eur a úrokovou sadzbou vo výške 2,09 % ročne, preto žiada od žalovaného náhradu zaplatených úrokov za minimálne jeden kalendárny rok, a to od načerpania (jún 2022), čo predstavuje sumu 1.735,- Eur (ako 52.062,07/30) a súčasne žiada náhradu škody za predčasné splatenie zvyšku nesplateného hypotekárneho úveru vo výške 1 % zo zvyšnej časti a mimoriadnej splátky taktiež vo výške 1 % (mesačná splátka 48638 Eur x 12 mesiacov je 5.836,56 Eur, a teda 130.000 - 5.836,56 je 124.163,44 Eur z toho 1 % vo výške 1.241,63 Eur). Ďalej uviedla, že keďže si vzala hypotekárny úver, nebola schopná platiť nájom v mieste výkonu jej práce a to vo P., preto bola nútená kúpiť si motorové vozidlo na cestovanie z miesta bydliska (Vráble) na miesto výkonu práce a to vo výške 14.500,- Eur, nakoľko nemala inú možnosť cestovať do práce, keďže medzimestská sieť na dennej báze z P. do P. nie je. Ako ďalšiu škodu uviedla uhrádzanie nájmu bytu vo výške 300,- Eur mesačne, a to za obdobie od 31.12.2022 (plánované ukončenie projektu na bývanie) do augusta 2023, t.j. 8 mesiacov, spolu 2.400,- Eur, nakoľko zostala bez bývania skončením nájomnej zmluvy vo Viedni a nemala inú možnosť ako si prenajať bývanie vo P.. Zároveň žiada aj škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti s právnymi úkonmi a nákladmi na právnu službu v celkovej výške 1.205,- Eur (1. právna analýza, 2. dohoda o jednostrannom odstúpení, jednostranné odstúpenia, 3. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s poplatkom, 4. žaloba na vydanie bezdôvodného opatrenia spolu so žalobou o náhradu škody). Ďalej uviedla, že nakoľko v predmetnej nehnuteľnosti mienila bývať minimálne po dobu 5 rokov, došla tak o následné zhodnotenie uvedenej nehnuteľnosti v prípade budúceho predaja, čím žalobkyni vznikol ušlý zisk za jeden rok splácania úveru a hypotekárnych úrokov v celkovej výške 16.728,- Eur vyčíslený v súlade vývoja cien nehnuteľností podľa NBS za posledných 5 rokov. Súčasne si dala vypracovať vizualizáciu/návrh konkrétneho interiéru k uvedenému bytu, ktorá je neprenosná, za čo zaplatila 1.080,- Eur. Celková škoda, ktorá jej vznikla činí sumu 7.661,63 Eur a ušlý zisk vo výške 16.728,- Eur, čo dokopy predstavuje sumu 24.389,63 Eur (1.735,- Eur + 1.241,63 Eur + 2.400,- Eur + 1.205,- Eur + 1.080,- Eur + 16.728,- Eur). Žalobkyňa si taktiež uplatnila primerané finančné zadosťučinenie za spôsobenú škodu a jej vzniknuté problémy súvisiace s neplnením si zmluvného vzťahu žalovaného vo výške 8.000,- Eur. Žalobkyňa zároveň poukázala na už vydaný rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/46/2022-629 zo dňa 26.01.2023 v obdobnej právnej veci, aby súdu preukázala opodstatnenosť jej návrhu. Dodala, že na žalovaného rovnako podala trestné oznámenie z dôvodu podozrenia na spáchanie viacerých trestných činov. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že podľa jej informácií má žalovaný viacero neuhradených pohľadávok, nakoľko na nehnuteľnosť v jeho vlastníctve je vedených viacero exekučných záložných práv. Uviedla, že podľa jej informácií sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. T. (t.j. tie, vo vzťahu ku ktorým sa domáhala zriadenia záložného práva), jediné, ktoré žalovaný vlastní. Zároveň sa tieto nehnuteľnosti snaží žalovaný previesť, čo vyplýva z konania o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. P.-XXXXXX/XXXX, súčasne dodala, že do tohto konania poslala žiadosť o prerušenie konania, na základe ktorej následne katastrálny odbor dané konanie prerušil. Žalobkyňa napokon poukázala na už vydané uznesenie o zriadení záložného práva proti žalovanému v obdobnej veci v prospech iných žalobcov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11C/23/2023 (uznesenie č.k. 11C/23/2023-90 zo dňa 17.04.2023). Vzhľadom na doposiaľ uvedené žalobkyňa bola toho názoru, že je nevyhnutné zabezpečiť nielen jej pohľadávku vo výške 35.000,- Eur, ale aj zabezpečenie uplatnenia si jej škody voči žalovanému spolu s ušlým ziskom vo výške 24.389,63 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania ako aj zabezpečenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 8.000,- Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a to nariadením zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko tvrdila, že uhradenie jej pohľadávky je ohrozené a nezriadenie záložného práva podstatne zníži možnosť jej uspokojenia. Uviedla, že po vydaní zabezpečovacieho opatrenia bude postupovať v zmysle CSP a podá civilnú žalobu. 3. K návrhu pripojila: Rezervačnú zmluvu na byt č. XX.XX zo dňa 21.04.2022, Zmluvu o budúcej zmluve na byt č. XX.XX zo dňa 05.05.2022, Dodatok k tejto zmluve zo dňa 29.07.2022, potvrdenia o platbách spolu vo výške 35.000,- EUR zo dňa 23.04.2022, 09.05.2022 a 27.07.2022, Dohodu o zrušení zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 13.05.2023, trestné oznámenie na konateľa žalovaného N.. Y.. Š. Š., jednostranné odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 07.07.2023, podací lístok zo dňa 07.07.2023, výzvu adresovanú Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 24.05.2023,
anonymizované uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/23/2023-90 zo dňa 17.04.2023 a výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie X.-B. T. zo dňa 07.07.2023, Kúpnu zmluvu zo dňa 22.07.2023 za účelom kúpy motorového vozidla, faktúry: č. XXXXXXXX zo dňa 15.07.2022 a č. XXXXXXXX zo dňa 23.12.2022 v celkovej výške 1.080,- Eur za projekt interiéru (bytu), vyčíslenie odmeny za poskytnuté právne služby vo výške 605,- Eur, faktúry za vyčíslené právne úkony v celkovej výške 1.205,- Eur zo dňa 02.12.2022, 20.03.2023 a 05.05.2023, čestné vyhlásenie o prevzatí finančnej hotovosti vo výške 2.400,- Eur za prenájom bytu vo P. zo dňa 01.08.2023, Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie ,,VÚB Hypotéka bezúčelová“ č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 20.05.2022, výpis z LV č. XXXX, platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica č.k. 22Up/1124/2023-0 zo dňa 11.09.2023, potvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica o prijatí návrhu vo veci žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie sumy 35.000,- Eur s príslušenstvom dňa 05.09.2023, elektronická doručenka o prevzatí platobného rozkazu 22Up/1124/2023-0 zo dňa 11.09.2023, návrhu s prílohami a poučením žalovaným s fikciou doručenia dňom 28.09.2023, doručenka o prevzatí písomnosti žalovaným dňa 31.07.2023. 4. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 7. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. 8. Pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva. 9. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: a) zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy o budúcnosť marenia exekúcie. 10. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzuje, či predmetom návrhu je spôsobilý predmet záložného práva, či zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia môže zabezpečovať peňažnú pohľadávku a tiež, či existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. 11. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 12. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Postihuje tak majetok patriaci dlžníkovi za účelom zabezpečenia budúcej vymožiteľnosti pohľadávok, ktoré má navrhovateľ voči dlžníkovi. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP je tak zrejmé, že záložné právo možno zriadiť iba k veciam, právam, či iným majetkovým hodnotám, ktoré (v čase rozhodnutia) vlastnícky patria dlžníkovi, t.j. dlžník (žalovaný) musí byť v čase rozhodnutia vlastníkom majetku, ktorý má slúžiť ako záloh.
13. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia by malo zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobkyne na náhradu škody vo výške 24.389,63 Eur a finančného zadosťučinenia vo výške 8.000,- Eur, celkom sumu vo výške 32.389,63 Eur. Súd po oboznámení sa s návrhom a jeho prílohami má za to, že žalobkyňa pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčila jeho dôvodnosť. Dôvodnosť nároku žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie sumy celkom vo výške 32.389,63 Eur nevyplýva ani zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov. Súd má za to, že žalobkyňa v miere dostatočnej pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčila danosť práva (nároku) na zaplatenie sumy v požadovanej výške, t.j. náhradu škody vo výške 24.389,63 Eur a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- Eur, vo vzťahu k žalovanému a dôvodnosť jej finančných nárokov vo vzťahu k žalovanému nevyplýva ani z predložených listinných dokladov. Žalobkyňa síce tvrdí, že si jednak vzala hypotekárny úver vo výške 130.000,- Eur, poukazuje pritom na Zmluvu o hypotekárnom úvere zo dňa 20.05.2022 titulom čoho si uplatňuje náhradu zaplatených úrokov vo výške 1.735,- Eur ako aj náhradu škody za predčasné splatenie zvyšku nesplateného hypoúveru vo výške 1.241,63 Eur, pričom dôkaz o tom, že pravidelne uhrádzala mesačné splátky hypoúveru po dobu jedného roka v dohodnutej výške v spise absentuje. Rovnako to platí aj v prípade Kúpnej zmluvy zo dňa 22.07.2023, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla vo výške 14.500,- Eur za účelom dochádzania na miesto výkonu práce z P. do P., ako aj v prípade faktúr za poskytnuté právne služby vo výške 1.205,- Eur, či vypracovanú vizualizáciu interiéru bytu č. 6.16. vo výške 1.080,- Eur. V prípade ušlého zisku nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom dospela žalobkyňa k výpočtu uvedenej sumy 16.728,- Eur. Rovnako sa to vzťahuje aj na žalobkyňou požadované primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- Eur. Navyše, v prípade nákladov na právne služby súd dodáva, že úkon ,,návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu so súdnym poplatkom“ sa týka už raz súdom právoplatne priznaného nároku na náhradu trov konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 56C/19/2023-59 zo dňa 28.08.2023 a v prípade úkonu ,,žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 35.000,- Eur s príslušenstvom“ ten bol taktiež už raz priznaný v konaní vo veci samej vydaním platobného rozkazu v právnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 22Up/1124/2023-0 zo dňa 11.09.2023, konkrétne vo výroku II. predmetného rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa má pohľadávku voči žalovanému vo výške 35.000,- Eur, ktorú si uplatnila v inom konaní a vo vzťahu ku ktorej bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie súdom, nepreukazuje aj dôvodnosť jej peňažnej pohľadávky voči žalovanému z iného titulu, t.j. z titulu náhrady škody, ušlého zisku a primeraného finančného zadosťučinenia, celkom vo výške 32.389,63 Eur. Preto súd uzavrel, že existencia hmotnoprávneho nároku žalobkyne voči žalovanému (t.j. existencia peňažnej pohľadávky vo výške 32.389,63 Eur) nebola osvedčená a to ani v miere minimálne potrebnej na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd poukazuje na to, že žalobkyňa v danom prípade dostatočne neosvedčila pravdepodobnosť svojho nároku a teda základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 15. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná a preto by úspešný žalovaný mal proti nej nárok na náhradu trov konania. S poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. 7 53C/56/2023
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.