Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-29C/55/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovovu v právnej veci žalobkyne F. G., U.. XX.X.XXXX, R. D. T. XX, L. - G., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 68, Svidník proti žalovanému W. E. K..E.., E. E. T. X, L.B., B.: XXXXXXXX, právne zastúpenému JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom, so sídlom Mäsiarska 3, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Košického rozhodcovského súdu zo dňa 14.3.2011 sp. zn. .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX € a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške XXX,XX € a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet práv. zástupcu žalobkyne.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške XX,XX € a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Košice II.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za žalobu vo výške XX,XX € a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.4.2011 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Košického rozhodcovského súdu zo dňa 14.3.2011 pod sp. zn KRS / 35/2011 a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX €, ako aj nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 8.7.2009 podpísala zmluvu o pôžička č. XX/XX/XX/ XXXX pričom v zmysle išlo o spotrebiteľský úver, ktorý bol vo výške X.XXX € za mesačný úrok X % teda XX % ročne. Žalovaný na základe tejto zmluvy vyvolal rozhodcovské konane napriek tomu, že sa viedol súdny spor pred Okresným súdom Košice II pod sp. zn. a v tomto rozhodcovskom konaní došlo k rozsiahlemu porušovaniu spotrebiteľských práv žalobkyne. Rozhodcovská doložka, ktorá umožňovala vykonať rozhodcovské konanie bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, osobitne si osobu rozhodcu žalobkyňa nevyjednala, táto rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa už mu musí nezvratne podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľný. Má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu, taktiež pravidlá rozhodcovského konania

považuje za nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Plnenie, ktoré sa vymáhalo bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, pričom rozhodca ignoroval predpisy na ochranu spotrebiteľa, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa z. Žalobkyňa si primerané finančné zadosťučinenie podľa z. uplatňuje za stresy vyvolané rozhodcovským rozsudkom, ktoré je len v symbolickom zlomku z proti plnenia, ktoré chcel dosiahnuť žalovaný rozhodcovským rozsudkom a to v rozsahu menej ako tretiny zo sumy, ktorú by neoprávnene žalovaný podľa spornej zmluvy získal ako úroky. Na základe toho považuje uplatňované zadosťučinenie za primerané.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.6.2011 uviedol, že žaloba je nedôvodná, žalobkyňa uvádza nepravdivé, nepodložené, pravdu skresľujúce a neúplne informácie, ktoré majú za cieľ zaviesť súd v rámci svojej účelovej obrany. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie ani nepredložila žiadne dôkazy z ktorých by vyplývalo, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou, uvádza všeobecne , že zmluva o pôžičke má toľko nedostatkov, avšak neuvádza, aké konkrétne nedostatky zmluve vytýka. Podľa názoru žalovaného podmienky dohodnuté v predmetnej zmluve o pôžičke nie je možné klasifikovať ako úžernícke a vo výške úrokovej sadzby je zohľadnená miera rizika žalovaného s návratnosťou poskytnutej pôžičky, ktoré žalovaný podstúpil pri poskytnutí predmetnej pôžičky žalobkyni. Žalobkyňa uzavrela predmetnú zmluvu o pôžičke na základe toho, že žiadna finančná inštitúcia, ktorá štandardne poskytuje pôžičky alebo úvery jej nechcela poskytnúť takúto pôžičku nakoľko nespĺňala prísne kritéria finančných inštitúcií sledujúce zabezpečenia návratnosti poskytnutej pôžičky. Podmienky, ktoré si účastníci konania dohodli boli v súlade s ich slobodnou, vážnou a určitou vôľou. Žalovaný má zato, že dohodnuté úroky vo výške 48 % ročne nie sú v rozpore s dobrými mravmi, takúto výšku úrokov ani platná legislatíva, ani slovenská ani európska judikatúra nepovažujú za úroky v rozpore s dobrými mravmi. Nepodložený a neodôvodnený je nárok žalobkyne na finančné zadosťučinenie podľa z. V prípade, ak žalobkyňa mala stresy z rozhodcovského konania tak je to len jej pričinením, nakoľko riadnym a včasným splatením poskytnutej pôžičky sa týmto stresom mohla vyhnúť. Nie je pravdou, že rozhodcovská doložka bola v zmluve vopred naformulovaná, táto bola do zmluvy zakomponovaná až po vzájomnej dohode so žalobkyňou. Pochybnosti žalobkyne o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu považuje žalovaný za účelovú obranu žalobkyne, keďže neuviedla skutočnosti, o ktoré svoje tvrdenie opiera. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, listinnými dôkazmi nachádzajúci sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. , výpoveďami účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa so spisom Košického rozhodcovského súdu sp. zn. KRS 35/11, pričom ďalšie dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle ust. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke č. zo dňa 8.7.2009, kde predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníčke vo výške X.XXX € pri podpise tejto zmluvy s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutú pôžičku do 8.7.2010. Za požičanie finančných prostriedkov si účastníci konania dohodli mesačný úrok vo výške 4 % dlžnej sumy, t.j. ročnú úrokovú mieru vo výške XX,XX %, celkových nákladov spotrebiteľa vo výške X.XXX,XX € a ročnú priemernú mieru nákladov vo výške XXX,XX % (bod 1,2.3 čl. I zmluvy). Pre prípad omeškania dlžníka so splatením istiny respektíve splátky bol žalovaný oprávnený uplatňovať si voči žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške X,XX % z výšky dlžnej sumy istiny respektíve jej splátky za každý deň omeškania s jej úhradou, minimálne však XX € denne (bod 2 čl. IV zmluvy), zároveň si dohodli v čl. X bodu 1 , že všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy budú riešené s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Košickým rozhodcovským súdom. Súčasťou zmluvy o pôžičke bol aj splátkový kalendár a formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorom je uvedený deň 8.6.2009, pričom správne má byť uvedené 8.7.2009, pretože tento formulár sa týka zmluvy o pôžičke zo dňa 8.7.2009 podľa obsahu údajov uvedených v tomto formulári. Formulár obsahuje informácie o veriteľovi, základnú charakteristiku spotrebiteľského úveru, a náklady na spotrebiteľský úver a ďalšie informácie. Zároveň dňom 8.7.2009 bola uzavretá medzi účastníkmi konania aj dohoda o vydaní a vyplnení bianco zmenky, ktorú v zmysle čl. I predmetnej dohody vystavil žalovaný s tým, že je neúplná, dátum a miesto vystavenia je 8.7.2009 v Košiciach a zmenka je s doložkou bez protestu ako vyplýva z čl. I,II dohody. Zároveň žalovaný ako vystaviteľ zmenky mal právo k dátumu splatnosti

pôžičky vyplniť zmenku spolu s chýbajúcimi údajmi ako sú údaje o dlžnej sume (zmenkovej sume, ktorú sa vystaviteľ zaviazal zaplatiť). Zmluva o pôžičke zo dňa 8.7.2009 aj dohoda o vydaní a vyplnení bianco zmenky z toho istého dátumu majú notársky overené podpisy žalobkyne.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( účinného do 28.2.2010).

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné ( účinného do 28.2.2010).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( účinného do 28.2.2010).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( účinného do 28.2.2010).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( účinného do 28.2.2010).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( účinného do 28.2.2010).

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( účinného do 28.2.2010).

Podľa ust. účinného do 28.2.2010 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,

i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( účinného do 28.2.2010).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( účinného do 28.2.2010).

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( účinného do 28.2.2010).

V danom prípade je nepochybné, že právny vzťah vznikol na základe zmluvy o pôžičke, ktorú žalobkyňa uzavrela ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čo potvrdil aj samotný konateľ žalovaného B.. D. Š. vo svojej výpovedi keď uviedol, že v predmete činnosti majú uvedené požičiavanie vlastných finančných prostriedkov, avšak ako hlavnej činnosti sa tomu nevenujú.

Žalobkyňa bola v pozícií spotrebiteľa a žalovaný v pozícií dodávateľa, preto súd túto zmluvu posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú , aj keď v priebehu konania žalovaný sa nestotožňoval s názorom žalobcu, že tu ide o spotrebiteľský úver a teda o spotrebiteľskú zmluvu.

Na základe rozhodcovskej žaloby , ktorú ako žalobca podal Finančný servis, a.s. a žalovanou bola G. F. vydal dňa 14.3.2011 Košický rozhodcovský súd rozsudok pod sp. zn. KRS 35/11, ktorým bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X.XXX €, zmluvnú pokutu vo výške X,X % za každý deň omeškania zo sumy X.XXX € od 8.8.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Žalobu v prevyšujúcej časti zmluvnej pokuty zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2011 a dňa 21.3.2011 sa stalo vykonateľným.

Podľa ust. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, a podľa písm. j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ust. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa vetá prvá Z. z žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa podala na Okresný súd Košice II žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom súdu táto žaloba bola doručená ako je zrejmé z podacej pečiatky tunajšieho súdu dňa 14.4.2011. Žalobkyňa rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 16.3.2011, o čom svedčí podpis na doručenke, zákonom stanovená 30-dňová lehota v súlade s ust. § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní u žalobkyne teda bola dodržaná.

Žalobkyňa v konaní, ako to vyplýva z odôvodnenia žaloby namietala platnosť rozhodcovskej zmluvy, preto sa súd v prvom rade zaoberal platnosťou tohto právneho úkonu.

Podľa Z. z rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa Z. z rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa Z. z rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná , ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente

podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch , ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré jej dohodli.

Rozhodcovská zmluva v danom prípade mala formu rozhodcovskej doložky a je uvedená v čl. X bodu 1 až 5 zmluvy o pôžičke, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy budú riešené s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Košickým rozhodcovským súdom.

Takáto rozhodcovská doložka , ako je upravená v čl. X zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku podľa citovaného ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. . Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť po nadobudnutí jeho právoplatnosti exekučným titulom. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj v prípade , ak si síce spotrebiteľ má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom , ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Je pravdou, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, v danom prípade Košického rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu neobstojí námietka žalovaného, že žalobkyňa nenamietala a nevyjadrila nesúhlas s rozhodcovskou doložkou zakotvenou v zmluve. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takou doložkou viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na konanie zo zmluvy o pôžičke (spotrebiteľskej zmluvy) oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd a to Košický rozhodcovský súd , je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným SR. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj v súlade s ust. Obč. zákonníka podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách .

V predmetnej veci vydal rozsudok Košický rozhodcovský súd, ktorého vopred stanovil žalovaný. Rozhodca, ktorého si vyberá žalovaný, je oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného rozhodcovský rozsudok, ak sa v žalobnom návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočnosti uvedených žalobcom. Žalovaný teda spotrebiteľ, nemal žiadnu možnosť ovplyvniť tak výber rozhodcu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( o rozhodcovskom konaní) teda týmto dochádza k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľa. Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o „vyjednávaciu silu“, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

V zmysle čl. 3 bodu 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej v texte len Smernice) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú , ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 bodu 2 predmetnej Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 6 bodu 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V súvislosti s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice existuje celý rad rozhodnutí Súdneho dvora napr. rozhodnutie OCEANO GRUPO EDITORIAL SA a ROCIO MURCIANO QUINTERO a medzi SALVAT EDITORES SA a spol. ( C- 240/98 - 244/98), vec C-168/05 ELISA MARIA MOSTAZA CLARO proti CENTRO MÓVIL MILENIUM SL, vec C- 243/08 PANNOM GSM a vec C- 40/08 ARTUCOM TELECOMUNICCIONES, kde Súdny dvor rozhodol , že tento článok Smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a skutočnou rovnováhou, ktorú medzi nimi môže znovu zaviesť( rozsudok Mostaza Claro bod. 34, rozsudok PANNON GSM bod 25).

Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok OCEANO bod 27, rozsudok MOSTAZA CLARO bod. 26). Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

Z rozsudku súdneho dvora zo dňa 26.10.2006 vo veci C - 168/05 ELISA MARIA MOSTAZA CLARO proti CENTRO MÓVIL MILENIUM SL Súdny dvor rozhodol, že Smernica Rady 93/13 EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

Smernica Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňom 1.4.2004 z 2.3.2004 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon v znení neskorších predpisov ( do ust. § až 54 ).

Európsky súdny dvor rozsudkom zo dňa 27.6.2000 v spojených prípadoch C- 240/98 až C-244/98 OCEANO GRUPO EDITORIAL SA a RUCIO MURCIANO QUINTERO a medzi SALVAT EDITORES SA a spol. rozhodol, že ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných , nečestných podmienkach vspotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojím vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi.

Systém ochrany uvedenou Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabšom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalosti. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho ,aby mohol ovplyvniť ich obsah. Cieľ čl. 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok,. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie nech vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V niektorých členských štátov procedurálne predpisy neumožňujú jednotlivcom brániť sa v týchto konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku vznesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len ak národný súd prehlási, že má právomoc hodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Žalovaný v priebehu konania poukazoval nato, že rozhodcovská doložka v zmluve o pôžičke bola individuálne dohodnutá (výpoveď aj B.. D. Š., predsedu predstavenstva žalovaného, ktorý uviedol, že „ rozhodcovská doložka bola do zmluvy doplnená práve z toho dôvodu, že zo strany žalobkyne nebolo poskytnuté zabezpečenie návratnosti predmetnej pôžičky“citácia str. 70 spisu). Predseda predstavenstva žalovaného poukázal , že v hlavných bodoch bola žalobkyňa so zmluvou oboznámená,

pričom zmluvu vytlačil sám z počítača alebo ju vytlačila jeho zamestnankyňa p. D., presne si to už nepamätal, pričom zmluva ako celok bola konzultovaná s právnikom.

Svedkyňa G. D., zamestnankyňa žalovaného potvrdila, že prvotné informácie týkajúce sa žiadosti žalobkyne o požičanie finančných prostriedkov jej boli tlmočené prostredníctvom D..R. , následne potom s týmito skutočnosťami oboznámila majiteľa spoločnosti a po konzultácii s právnym zástupcom firmy bola pripravená zmluva na podpis s tým, ž pri osobnom stretnutí , ktoré bolo už za účasti aj žalobkyne a pani R., jej bola predložená zmluva k pripomienkovaniu a bola vyzvaná, aby poskytnuté finančné prostriedky zabezpečila akoukoľvek formou, či už formou ručenia najlepšie nehnuteľnosťou, prípadne spoludlžníkom. Žalobkyňa odmietla takéto zabezpečenie a potom čo odmietla dať kontakt na svojho manžela prípadne kontakt do zamestnania, túto skutočnosť oznámila svedkyňa právnemu zástupcovi žalovaného a tento navrhol, aby sa do zmluvy pripojila rozhodcovská doložka. Súd cituje z výpovedi svedkyne D. na čl. 95 str. 8 zápisnice: „ právny zástupca žalovaného odporučil, aby sa do zmluvy ešte pripojila rozhodcovská doložka, na ktorú mi poukázal aj povedal, že sme to mali v niektorej zmluve, nech ju teda prekopírujem a nech ju vložím do tohto návrhu zmluvy. Takto ja som to potom urobila, zmluvy som vytlačila a dala na kontrolu majiteľovi spoločnosti a potom následne k pripomienkovaniu p. G.“. Ďalej potvrdila, že žalobkyňa voči rozhodcovskej doložke nenamietala, výhrady mala len voči výške úroku , ktorý sa jej zdal privysoký, ako aj voči osobe p. A. G..

Svedkyňa E. R. podrobne popísala proces uzatvárania zmluvy medzi účastníkmi konania , potvrdila, že spoločne so žalobkyňou sa zúčastnila jednania vo firme Finančný servis, a.s. za účasti p. G. Perekstovej s tým, že dostali návrh zmluvy a keďže zo strany žalobkyne nebolo poskytnuté ručenie ani nehnuteľnosťou ani ručiteľom, do zmluvy bola doplnená rozhodcovská doložka. Všetky ostatné náležitosti už v zmluve boli vyplnené vrátane sumy, úrokov z omeškania.

Na základe výsluchov svedkýň R. K. D. mal súd síce za preukázané, že síce v pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke sa článok č. X nenachádzal , ten tam bol doplnený až potom, čo žalobkyňa odmietla zabezpečiť poskytnutú pôžičku akokoľvek inou formou t.j. či už ručením nehnuteľnosťou, prípadne inou osobou, z tohto dôvodu tam svedkyňa D. po konzultácii s právnym zástupcom vložila odsek týkajúci sa rozhodcovskej doložky avšak v zmysle § 53 ods. 2 Obč. zákonníka síce žalobkyňa pred podpisom zmluvy mala možnosť oboznámiť sa s týmto zmluvným dojednaním t.j. konkrétne s čl. X t.j. s rozhodcovskou doložkou, avšak nemohla ovplyvniť obsah tohto článku, ktorý tam bol vložený z inej zmluvy žalovaným. S takto doplneným článkom a so zmluvou ako celkom mohla len súhlasiť, podpísať ju a na základe nej prevziať finančnú hotovosť, ktorú podľa jej slov súrne potrebovala alebo s rozhodcovskou doložkou mohla nesúhlasiť, zmluvu nepodpísať s dôsledkom nezískania finančných prostriedkov. Na základe vyššie uvedeného teda nemožno mať za to, že rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, keďže nemohla ovplyvniť jej obsah.

Súd zmluvu, ktorá je pod názvom Zmluva o pôžičke posudzoval podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a to podľa jej obsahu, kde v zmysle spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky ,úveru alebo v inej právnej forme. Zmluva o sprostredkovateľskom úvere v zmysle - s) síce neobsahuje všetky tieto náležitosti napr. neobsahuje písm. k) a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, práva spotrebiteľa podľa písm. p), avšak táto zmluva je aj napriek tomu platná, v zmysle ust. zákona pretože na jej podklade už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné. To že ide o spotrebiteľský úver potvrdil aj samotný žalovaný, ktorý k zmluve vyplnil aj formulár o zmluvných podmienkach, ktorý sa vypĺňa len pri zmluvách o sprostredkovateľskom úvere, aj napriek tomu, že v konaní pred súdom tvrdil, že nejde o sprostredkovateľský úver , ale o zmluvu o pôžičke, pričom z obsahu zmluvy je zrejmé, že obsahuje také náležitosti, ktoré nie sú súčasťou štandardných zmlúv o pôžičke ako napr. ročnú percentuálnu mieru nákladov, výpočet nákladov, je tam uvedený kontrolný orgán v zmysle ust. a podobne. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru , že zmluva pod označením Zmluva o pôžičke je vlastne spotrebiteľským úverom v zmysle z. a to aj s prihliadnutím na ustanovenie Obč. zákonníka, ktoré

ustanovuje povinnosť v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv zaujať taký výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zároveň v prípade, ak by predsa len nešlo o spotrebiteľský úver, v zmysle ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvu. Ako vyplynulo zo správ bankových inštitúcií, ktoré poskytujú spotrebné úvery v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke t.j. v júli 2009, u Slovenskej sporiteľni pre bezúčelový úver bola úroková sadzba od 7,8 % ročne a úrok z omeškania X % ročne s lehotou splatnosti 1-10 rokov, Všeobecná úverová banka mala v tom čase bezúčelovú flexi pôžičku s ročným úrokom od 8,9 % a úrok z omeškania bol 5 % a Tatra banka a.s. poskytovala bezúčelový úver TB Clasic (bezúčelový úver bez zabezpečenia) s úrokovou sadzbou od 6,9 % a so sankčným úrokom 9 % ročne. Už aj z týchto informácii peňažných domov je zrejmé, že odplata, ktorú žiadal žalovaný za poskytnutie pôžičky a úrok za požičanie finančných prostriedkov vo výške 4 % mesačne podstatne prevyšuje odplatu, ktorú požadujú banky za spotrebné úvery.

Je potrebné poukázať na ust. čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EU, kde únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

K jednotlivým podmienkam ustanoveným v zmluve o pôžičke zo dňa 8.7.2009 súd dodáva:

Článok IV bod 1 zmluvy pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú dodatkom k tejto zmluve o iných následkoch omeškania dlžníkov, ma nesplatenie splátky istiny alebo mesačného úroku za následok vznik práva veriteľa okamžite odstúpiť od tejto zmluvy. Okamžité odstúpenie veriteľa od tejto zmluvy má za následok okamžitú splatnosť celej dovtedy nevrátenej pôžičky spolu s celým jej príslušenstvom a oprávnenie veriteľa vymáhať celý dlh akýmkoľvek spôsobom, ktorý je dohodnutý v tejto zmluve. Odstúpenie od zmluvy veriteľ oznámi dlžníkom písomne. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje vážny hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa , pretože umožňuje veriteľovi v prípade nesplatenia čo i len jednej splátky istiny alebo mesačného úroku okamžite odstúpiť od zmluvy, čo znamená okamžitú splatnosť celej dovtedy nevrátenej pôžičke spolu s jej celým príslušenstvom, a teda táto zmluvná podmienka v súvislosti s omeškaním dlžníka zakotvuje konštrukciu zosplatnenia úveru v rozpore s ust. Obč. zákonníka a predstavuje pre spotrebiteľa neprimeranú sankciu. Od ust. sa zmluvná úprava práv a povinnosti pritom nemôže platne odchýliť ( ).

Zároveň v čl. IV bodu 2 si účastníci stanovili, že pre prípad omeškania dlžníkov so splatením istiny respektíve jej splátky je veriteľ oprávnený uplatňovať voči dlžníkom zmluvnú pokutu vo výške 0.25 % z výšky dlžnej sumy istiny respektíve jej splátky za každý deň omeškania s jej úhradou minimálne však 10 € denne. Pre prípad omeškania dlžníkov s riadnym a včasným splatením mesačného úroku je veriteľ oprávnený uplatňovať voči dlžníkom zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa výške mesačného úroku, ktorý nebol zaplatený riadne / včas. Veriteľ má okrem zmluvnej pokuty nárok aj na uplatnenie úroku z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k 1. Dňu omeškania z dlžnej sumy, t.j. istiny s príslušenstvom. Dlžníci berú na vedomie, že úhradu zmluvnej pokuty a uplatnených úrokov z omeškania sú prednostné v tomto poradí pred úhradou istiny a mesačných úrokov, t.j. akákoľvek platba dlžníkov v čase omeškania sa bude považovať za úhradu uplatnenej zmluvnej pokuty alebo úrokov z omeškania až do ich úplného splatenia. Táto zmluvná podmienka je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) obč. zák. keďže požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a to raz vo forme zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % z výšky dlžnej sumy istiny respektíve jej splátky za každý deň omeškania minimálne však 10 €, ďalej umožňuje v prípade omeškania s plnením mesačného úroku uplatňovať zmluvnú pokutu vo výške mesačného úroku a zároveň duplicitne umožňuje veriteľovi uplatniť za omeškanie ďalšiu sankciu a to úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS. Zároveň je neprijateľnou podmienkou, že akákoľvek platba dlžníkov v čase omeškania sa bude považovať za úhradu uplatnenej zmluvnej

pokuty a úrokov z omeškania a to prednostne bez ohľadu nato, aby tieto boli počítané na úhradu istiny a mesačných úrokov. V súlade s týmto čl. IV bodu 2 je neprijateľné, aby spotrebiteľ pre prípad svojho omeškania platil až 91,25 % zmluvnú pokutu a to dokonca popri povinnosti platiť v prípade omeškania aj úrok z omeškania z nesplatenej časti úveru s príslušenstvom. V ďalšej časti zmluvnej podmienky sa upravuje právo dodávateľa započítať platbu spotrebiteľa na svoje pohľadávky podľa ním stanoveného poradia, pričom započítanie platby na istinu je určené až v poslednom rade. Podľa ust. § 566 ods. 2 Obč. zákonníka je to práve dlžník / spotrebiteľ, ktorý má zákonné právo určiť poradie započítania. Podľa predmetnej zmluvnej podmienky však veriteľ nie je viazaný účelom platby, ktorú stanovil dlžník. Je tu zjavný rozpor s citovaným ust. , ktorý iba zvýrazňuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka.

Podľa čl. IV bodu 5 dlžníci nie sú oprávnení splácať svoj dlh vyplývajúci im z tejto zmluvy žiadnom formou započítania. Aj táto zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou vo svojej podstate podľa . Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku rozhodcovského súdu , tento sa síce zaoberal článkom IV bodom 2 zmluvy, v súlade s ust. znížil zmluvnú pokutu na výšku 0,1 % denne, čo znamená 36,5 % ročnú zmluvnú pokutu, v prevyšujúcej časti zmluvnú pokutu zamietol, avšak podľa názoru súdu sa zvyškom zmluvnej pokuty zaoberal nedostatočne, a aj zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne je neprimerane vysoká a to vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti t.j. vzhľadom na požičanú sumu vo výške X.XXX €.

V čl. V bodu 1 veta tretia je uvedené, že okrem týchto nákladov sa dlžníci zaväzujú uhradiť veriteľovi sumu 200 € ako paušálnu náhradu ostatných administratívnych, právnych a správnych nákladov súvisiacich so zabezpečením alebo výkonom splatenia celého dlhu dlžníkov s príslušenstvom. V súlade s čl. XI bodu 4 zmluvy je uvedené, že v prípade, ak dlžníci neoznámia akúkoľvek zmenu údajov uvedených v záhlaví tejto zmluvy, ako aj zmeny tých údajov, ktoré oznamovali dlžníci veriteľovi pred uzavretím tejto zmluvy a to do 15 dní odo dňa kedy nastane, je veriteľ oprávnený uplatniť si zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50 € za každé porušenie tejto povinnosti a v čl. XI bodu 11 zmluvné strany sa dohodli, že veliteľ je oprávnený okrem iných účtovať dlžníkom tieto poplatky: a) 20 € za zaslanie listu „výzva na zaplatenie „, ktorý bude dlžníkom zaslaný v prípade ak sa dostanú do omeškania, b) za zaslanie listu „výzva na stretnutie“, ktorý bude dlžníkom zaslaný v prípade, ak dlžníci nezaplatia dlžnú čiastku ani na základe listu „výzva na zaplatenie“, a po c) 40 € za zaslanie listu „výzva pred exekúciou“, ktorý bude dlžníkom zaslaný v prípade, ak dlžníci nezaplatia dlžnú čiastku ani na základe listu „ výzva na stretnutie“ a na predmetnom stretnutí nebolo dohodnuté niečo iné. Predmetné poplatky sú splatné okamžite a v prípade ich neuhradenia budú veriteľom pripočítané k dlžnej istine. Dlžníci sú povinní reagovať na predmetné výzvy, v opačnom prípade je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkom zmluvnú pokutu vo výške XX % z dlžnej sumy, minimálne XX € a zároveň v bode 12 predmetného článku je uvedené, že v prípade akéhokoľvek porušenia povinnosti uvedených v čl. X bod. 7 alebo čl. X bod 8 je veriteľ oprávnený uplatniť si voči dlžníkom zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške XX% zo sumy nesplatenej istiny, všetky tieto sankcie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa v spojení s . Početnosť týchto sankcií spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa čl. V bodu 2 zmluvné strany sa dohodli, že uzatvárajú spolu s touto zmluvou aj dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia splácania predmetnej pôžičky. Podľa čl. V bodu 4 zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ preukáže splatnosť celého dlhu podľa bodu 2 tohto článku zmluvy svojim čestným prehlásením. Toto čestné prehlásenie je veriteľ povinný predložiť platiteľovi mzdy alebo dôchodku spolu s dohodou a výzvou na vykonávanie zrážok. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je v čase splatnosti celého dlhu oprávnený v dohode doplniť platiteľa mzdy aktuálneho v čase jej uplatnenia, výšku celého dlhu ako aj výšku jednotlivých splátok.

V súlade s bodom 6 predmetného článku veriteľ je oprávnený v súlade s touto zmluvou ako formu zabezpečenia splatenia akéhokoľvek dlhu dlžníkovi vyplývajúceho z tejto zmluvy zadať príkaz ktorejkoľvek banke, v ktorej je vedený ktorýkoľvek účet dlžníkov na prevod peňažných prostriedkov za účelom úhrady splatnej časti dlhu. Dlžníci podpisom na tejto zmluve udeľujú bankám, v ktorých sú vedené účty dlžníkov, súhlas na poskytnutie informácii veriteľovi o stave účtu. Uvedené zmluvné

podmienky v čl. V spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a sú teda s v rozpore s , pretože spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. V prípade podmienok , ktoré dojednáva dodávateľ, súd tieto uvedené zmluvné dojednania posúdil aj v kontexte viacnásobného zabezpečenia pohľadávky veriteľa a to napr. aj formou záložnej zmluvy respektíve zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva v zmysle čl. V bodu 7, ako aj vzhľadom na uzavretie dohody o vydaní a vyplnení bianco zmenky zo dňa 8.7.2009 ,ako aj vzhľadom na ust. čl. IV ods. 2 zabezpečenie záväzku formou zmluvnej pokuty. Zároveň je neprijateľné, aby veriteľ preukázal platiteľovi mzdy splatnosť dlhu dlžníka len čestným prehlásením a naviac do dohody o zrážkach zo mzdy si doplňoval veriteľ automaticky aktuálneho platiteľa mzdy, výšku celého dlhu, ako aj výšku jednotlivých mesačných splátok. Na jednej strane je pohľadávka veriteľa z predmetnej zmluvy zabezpečená rôznymi zabezpečovacími inštitútmi na druhej strane dlžníci nie sú oprávnení splatiť predmetný dlh žiadnou formou započítania voči veriteľovi, ako to vyplýva z čl. IV bodu 5 ,čo v tomto kontexte spôsobuje tiež hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, navyše , ak dlžníci dávajú súhlas na poskytnutie informácii veriteľovi o stave na svojich účtoch , zasahuje to do ich súkromia a osobnostnej sféry, čo tiež spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa Obč. zákonníka.

V čl. VI bodu 2 je stanovené , že dlhom zmluvné strany rozumejú poskytnutú pôžičku a jej príslušenstvo. Príslušenstvo pôžičky zmluvné strany rozumejú dohodnuté mesačné úroky, prípadne aj uplatnené sankčné úroky z omeškania a zmluvná pokuta. Dlhom sa rozumie aj akákoľvek pohľadávka voči dlžníkom, ktorú veriteľ počas trvania tejto zmluvy nadobudne od tretej osoby. Aj na túto nadobudnutú pohľadávku sa vzťahuje zabezpečenie zriadené a realizované v súlade s touto zmluvou. Takáto zmluvná podmienka je v rozpore so zákonom a to konkrétne s ust. § 121 ods. 3 Obč. zákonníka kde je stanovené, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Príslušenstvom pohľadávky nie je zmluvná pokuta. Taktiež bez rozdielu toho akú formu bude mať to, čo veriteľ počas trvania zmluvy nadobudne od tretej osoby je akákoľvek iná pohľadávka voči dlžníkovi ponímaná ako dlh, na ktorý sa bude vzťahovať zabezpečenie v súlade s touto zmluvou. Koncepcia čl. VI bodu 2 je v rozpore so zákonom, je v rozpore s ust. a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa.

Článok VIII. Obd 1, kde dlžníci ako splnomocnitelia splnomocňujú Radovana Marcina, bytom Užhorodská 11, Košice na a) spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, b) na písomné uznanie dlhu, c) na všetky právne úkony vo vzťahu k centrálneho depozitárovi cenných papierov, d) na všetky právne úkony voči Sociálnej poisťovni, e) na zadanie prevodného príkazu ktorýchkoľvek účtov dlžníkov v ktorejkoľvek banke za účelom úhrady ktorejkoľvek platby , f) na preberanie akýchkoľvek písomností zasielaných veriteľom, po g) na uzavretie záložnej zmluvy a/alebo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, i) na uzavretie dohody o mimosúdnom vysporiadaní dlhu, j) na zastupovanie v rozhodcovskom konaní sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa a spôsobujú hrubý nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa, pretože nútia spotrebiteľa, najmä aby sa vopred vzdal svojich práv, ktoré mu zákon priznáva a na základe toho si zhoršoval svoje zmluvné postavenie napr. v zmysle ods. 1 písm. a) je len na dlžníkovi, či uzná záväzok vo forme notárskej zápisnice alebo nie, do akej výšky a podobne. Túto splnomocnenú osobu A. G., ako to vyplynulo z výpovede žalobkyne táto ani nepoznala, bola jej osobne aj menom neznáma. Je absurdné požadovať od spotrebiteľa, dlžníka, aby splnomocnil na závažné právne úkony osobu, ktorá mu je neznáma, a ktorá má „akože chrániť jeho práva spotrebiteľa“.

Článok X týkajúci sa rozhodcovskej doložky je neprijateľný v súlade s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka z dôvodov, ktoré súd bližšie uviedol v predchádzajúcich častiach svojho rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného v súlade s ust. zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci konania dospel súd k záveru, že žaloba podaná žalobkyňou bola v plnom rozsahu

dôvodná a je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle a v platnom znení.

Podľa z. účinného do 31.8.2009 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 predmetného zákona proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi domáhať na súde ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonnom a osobitnými predpismi, má právo na primerane finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Na základe predmetného ustanovenia žalobkyňa si uplatnila za stresy vyvolané rozhodcovským konaním finančné zadosťučinenie vo výške XXX € a vzhľadom na rozsiahle porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne na množstvo neprijateľných podmienok, ktoré obsahuje zmluva o pôžičke, súd priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 200 €, ktoré považoval za primerané vzhľadom k výške pohľadávky, ktorá bola uvedená v zmluve o pôžičke a vzhľadom aj na celkové okolnosti, za ktorých došlo k požičaniu peňazí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady, podanie žaloby, zastúpenie na pojednávaní dňa 27.10.2010, 1.12.2011, a 23.1.2012), Xx Á. XX,XX € + Xx Á. X,XX € režijný paušál, Xx Á. XX,XX €. K. Xx Á. X,XX € spolu odmena bez DPH XXX,XX €, pričom základnú hodnotu súd určil výpočtom pri spojení 2 vecí a to jednej s neurčitou hodnotou, čo predstavuje podľa vyhlášky č. 655/2004 za 1 úkon právnej služby do 1.1.2012 odmenu XX € ( výpočtový základ XXX €) a od 1.1.2012 podľa nového výpočtového základu (výpočtový základ XXX €) odmena XX,XX € a druhej s hodnotu XXX € 1 úkon právnej služby XX,XX €, pričom zo spojenej veci bolo podľa advokátskej tarify 1/3 čo predstavuje za 1 úkon právnej služby odmenu X,XX € a spolu odmena za 1 úkon právnej služby za spojené veci predstavuje do 1.1.2012 XX,XX €. (XX €. + X,XX €. =. XX,XX €) a X,XX € paušál, od 1.1.2012 XX,XX € (XX,XX €. + X,XX €. =. XX,XX €. K. X,XX € paušál). Hotové výdavky pozostávali z cestovného vlastným motorovým vozidlom zástupcu žalobcu Š. J. Y. D. a to dňa 27.10.2010 na trase Svidník - Košice a späť 200 km á X,XX €/km t.j. 54 €, náhrada za stratu času v trvaní 6 polhodín á XX,XX €. F..C.. XX,XX €, dňa 1.12.2011 na trase E. - L. a späť 200 km á X,XX €/km t.j. 56 km a náhrada za stratu času v trvaní 6 polhodín á 12,35 € spolu XX,XX €, dňa 23.1.2012 na trase Svidník - Košice a späť v trvaní 200 km á 0,28 €/km t.j. 56 € a náhrada za stratu času v trvaní 6 polhodín á XX,XX € t.j. spolu XX,XX €. Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Škoda Yeti dňa 27.10.2010 predstavuje základnú sadzbu za 1 km jazdy v čase úkonu X,XXX € /km a náhradu spotrebované pohonné hmoty, ktorá predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa technického preukazu (X,X + X,X + X,X =. XX,X /. X =. X,XX M. U. XX L.) X,XXX M. /. L. K. D. V. U. X,XXX € za liter predstavuje X,XX € / km. Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (X,XXX €) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1 km (X,XX €. /. L. D. X,XXX € / km a po zaokrúhlení X,XX € / km. Náhrada za použitie motorového vozidla dňa 1.12.2011 a dňa 23.1.2012 predstavuje základnú sadzbu za km jazdy v čase vykonania úkonov X,XXX € na km a na náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa technického preukazu (X,X + X,X + X,X =. XX,X /. X =. X,XX M. /. XXX km) X,XX l na 1 km a pri cene nafty X,XXX € /l predstavuje sumu 0,09 / km. Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (X,XXX €) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1 km (X,XX € / km predstavuje X,XXX € za km a po zaokrúhlení 0,28 € na km. Hotové výdavky spolu bez DPH predstavujú sumu vo výške XXX,XX €. Trovy konania spolu predstavujú sumu XXX,XX t.j. odmena XXX,XX € + hotové výdavky XXX,XX €. + XX % DPH vo výške XXX,XX € spolu trovy konania vo výške XXX,XX € a to v zmysle Vyhlášky č. z. platnej v čase vykonávania jednotlivých úkonov právnej služby.

Podľa je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený vo VÚB a.s. Prešov, č. účtu XXXXX-XXX/XXXX, variabilný symbol XXXXX.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1, a na ich náhrade zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal úspech pričom trovy štátu pozostávajú z poplatku, ktorý si vyúčtovala Tatra banka, a.s. Bratislava vo výške XX,XX € za podanie správy o úrokových sadzbách, ktoré súd uhradil na základe platobného poukazu vydaného dňa 29.11.2011, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II.

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol podľa ust. . platnom v čase podania návrhu, keďže žalobkyňa bola od poplatku oslobodená v súlade s ust. , jej návrhu súd vyhovel, preto na súdny poplatok podľa úspechu v konaní zaviazal žalovaného. Súdny poplatok predstavoval XX,XX € a to podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.