Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1534-2008.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/1534/2008
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: INVEST-KAPITAL, a.s., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 871 334, proti povinnému: T. W., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom XXX XX I. XX, štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 327,76 Eur (40 000,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 15, 031 01 Liptovský Mikuláš pod spis. zn. EX 3384/07, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 16,74 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 14. 12. 2007 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 327,76 Eur (40 000,- Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom Karpatská 18, Bratislava č.k. 070638 zo dňa 23. 03. 2007.
Poverením č. 5601 040423* zo dňa 18. 11. 2008 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 15, 031 01 Liptovský Mikuláš, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 3384/07.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 26. 03. 2010, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre neprípustnosť exekúcie, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať - povinný zomrel ako nemajetný, pričom súdny exekútor poukázal na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 24D 636/2007-24 zo dňa 23. 11. 2007.
Súd z predložených listinných dôkazov - oznámenia Registra obyvateľov SR a uznesenia tunajšieho súdu 24D 636/2007, Dnot 153/2007, zo dňa 23. 11. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 12. 2007, mal preukázané, že povinný T. W., nar. XX. XX. XXXX, dňa XX. XX. XXXX zomrel. Súd konanie o dedičstve po neb. v zmysle § 175h ods. 1 OSP zastavil, z dôvodu, že poručiteľ B. žiadny majetok.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len "OSP") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti? inak len ten, komu ju zákon priznáva.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno-právna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva občiansky zákonník v spojení s obchodným zákonníkom.
Podľa § 7 ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zaniká.
Podľa § 104 ods. 1 vety prvej OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 3 OSP konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.
Podľa § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Ako vyplýva z vyššie konštatovaných skutočností, povinný zomrel dňa 05. 09. 2007, t.j. ešte pred dňom, kedy bol oprávneným podaný návrh na vykonanie exekúcie. V exekúcii nemožno pokračovať ani proti prípadným dedičom povinného, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko dedičské konanie po povinnom bolo pre nemajetnosť zastavené, a preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 33,50 Eur /z toho odmena 23,24 Eur (13,28 Eur za 2 zač. h. á 6,64 Eur + 9,96 Eur za 3 úkony á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 4,80 Eur, DPH 19 % z celých trov, t.j. 5,40 Eur/.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 14. 12. 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom do 31. 12. 2011/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Keďže v danom prípade má oprávnený svoj procesný podiel zavinenia na zastavení exekúcie, keď podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorý zomrel ešte pred začatím predmetného exekučného konania, je namieste, aby trovy exekútorovi uhradil oprávnený, avšak nie v takej výške v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení platnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení platnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení platnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony - prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotením komplexného spracovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie..... 20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 17. 12. 2008 a jeho expedícia účastníkom konania .....20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi odmenu za uvedené úkony.
Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 40 min. na 0 min.
Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako platca dane z pridanej hodnoty uplatnil DPH z odmeny aj z hotových výdavkov, keďže podľa vyššie citovaného § 196 Exekučného poriadku sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba odmena exekútora. Nakoľko hotové výdavky nemožno subsumovať pod ustanovenia druhého dielu vyhlášky - odmena súdneho exekútora, a podľa vyššie citovaného ustanovenia patrí súdnemu exekútorovi DPH len z odmeny, súd v danom prípade nepriznal súdnemu exekútori tú časť DPH, ktorú si uplatnil z hotových výdavkov.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie podľa § 85j ods. 1. V spojitosti s § 85j horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa § 27 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (zákon č. 490/2010 Z.z.), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.
V súvislosti s vyššie uvedeným tak súd priznal súdnemu exekútorovi DPH vo výške 20 % z odmeny (9,96 Eur), t.j. 1,98 Eur.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 33,50 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 16,74 Eur /z toho odmena 9,96 Eur (za 3 úkony á 3,32 Eur), hotové výdavky 4,80 Eur, DPH 20 % z odmeny, t.j. 1,98/.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.