Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-1101-2007.pdf
PDF · 72.36 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/1101/2007
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejárska 1, 814 32 Bratislava, zast. JUDr Marián Chovanec, advokát, P. O. BOX 259, 810 00 Bratislava, proti povinnému P. B.K., N.. XX.XX.XXXX, D. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX K., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Vladimír Usačev, Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pre vymoženie 23,24 eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poveril dňa 19.12.2007 súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Usačeva v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č. k. 14C/75/1999 zo dňa 31.03.2000.
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 28.02.2011 svoje podanie, v ktorom súdu oznámil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX v obci Košúty. V zmysle § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v spojení s § 7 ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na základe uvedených skutočností súdny exekútor navrhuje exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Súd podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania tak na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Súd po preštudovaní spisového materiálu a dôkazového materiálu (úmrtný list zaslaný z Matričného úradu Košúty, uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 24D/47/2008 zo dňa 29.01.2009) mal preukázané, že povinný zomrel dňa 31.01.2008 v obci Košúty. V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku došlo k naplneniu podmienok uvedených v § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s ustanovením § 58 ods.1.Exekučného poriadku a preto súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a ako takú ju zastavil.
V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd predmetnú exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náhradu trov súdneho exekútora, s výnimkou okolností uvedených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku]. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku nie je možné aplikovať z dôvodu, že z ničoho nevyplýva, že by oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. Do úvahy nepripadá ani ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože exekúcia bola, ako je vyššie uvedené, zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g). Z týchto dôvodov nie je možné uložiť oprávnenej, aby nahradil súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
V predmetnej veci došlo počas exekučného konania k úmrtiu povinného v dôsledku čoho bolo potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekučné konanie zastaviť. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol predvídať skutočnosť, že povinný zomrie počas exekučného konania, nezanechá dedičov a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho spôsobilosti mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Na základe uvedeného teda nemožno konštatovať, že by oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a preto mu súd neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora.
Uvedené podporuje aj uznesenie ÚS SR č. 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.