Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-170-2011.pdf
PDF · 97.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2C/170/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. Q. XXX, XXX XX S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, AK Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 561,57 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy v sume 99,55 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému trovy konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 105,06 eura s 13 % úrokom z omeškania ročne od 31.12.2005 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 postúpil postupca Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „postupca“) na neho pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 20.1.200 so žalovaným zmluvu k úverovému účtu alebok číslu zákazníka 1651717253 v znení jej dodatkov, ktorého súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s. pre depozitné produkty v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke. V zmysle všeobecných obchodných podmienok Všeobecná úverová banka, a. s. zriadila žalovanému na účte prečerpanie (tzv. kontokorentný úver). Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca vyhlásil, že so žalovaným nedohodol predĺženie konečnej splatnosti úveru. Zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný využil povolené prečerpanie na účte, prípadne sa dostal do nepovoleného prečerpania na účte, pričom splátky úveru nehradil riadne a včas, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Jeho pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 204,66 eura (6.165,59 Sk), ktorá pozostáva z istiny 204,66 eura (6.165,59 Sk) v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu,
ktorým postupca bankovým systémom deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. V konaní si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 31.12.2005, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, resp. Európskej centrálnej banky považuje deň 31.12.2005, t. j. deň nasledujúci po dni dátumu výpovede tak, ako je uvedený vo výpise z účtovných kníh peňažného ústavu.
Na podporu žalovaného vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, oznámením zo dňa 21.10.2011.
V písomnom vyjadrení k žalobe zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že vznáša námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy k úverovému účtu zo dňa 20.1.2004 finančné prostriedky, ktoré žalovaný nesplácal v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobcu zmluvu vypovedal dňa 30.12.2005, čím sa stal splatný celý dlh. Uvedené okolnosti vyplývajú z výpisu účtových kníh peňažného ústavu VÚB, a. s..
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 uzatvorila so žalovaným dňa 20.1.2004 zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 1651717253. Na základe tejto zmluvy VÚB, a. s. zriadila žalovanému na účte prečerpanie (tzv. kontokorentný úver). Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení boli upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Z výpisu účtovných kníh peňažného ústavu Všeobecnej úverovej banky, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava zo dňa 2.12.2009 je zrejme, že aktuálny zostatok žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávok je ku dňu 8.12.2006 vo výške 6.165,59 Sk (204,66 eura).
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 postúpil postupca Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 8.12.2010 je zrejme, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili predmetnú dohodu, pričom dohoda obsahovala uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Z dohody bodu 3.1 vyplýva, že žalovaný sa zaviazal splatiť svoj záväzok vo výške 121,66 eura v mesačných splátkach, pričom výška splátky nie je uvedená, dátum splátky 21. deň v mesiaci a dátum prvej splátky dňa 8.1.2011. V bode 2. žalovaný uznal záväzok voči žalobcovi vo výške 121,66 eura čo do právneho dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB, a. s. č. zmluvy 1651717253. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následok obsahuje bod 3 označený ako forma splatenia záväzku.
Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že predmetnú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísal, pričom k jej podpisu došlo tak, že niekto bol za ním na návšteve doma a bolo mu povedané, v akej výške je dlh, že ho môže splatiť v splátkach či už po 50,- Sk alebo viac, keď si nájde prácu, nakoľko v tom čase, keď podpisoval túto dohodu nepracoval. Bolo mu povedané, aby papier podpísal, že boli u neho na návšteve. Pokiaľ sa týka výšky splátky dohodli sa tak, že keď bude mať peniaze, tak bude platiť po 200,- Sk, a keď peniaze mať nebude, tak stačí zaplatiť aj 50,- Sk. Nakoľko mu nepovedali, na aké číslo účtu má platiť, nedali mu šeky, žiadnu sumu nezaplatil. Pri podpise dohody mu nebolo povedané, že by pohľadávka, ktorá je predmetom dohody mala byť premlčaná. Pri podpise predmetnej dohody nemal ani vedomosť, že by malo ísť o pôžičku, ktorú mu poskytla VÚB, a. s., nakoľko v banke bol a tam mu povedali, že jeho dlh dali druhej spoločnosti, preto sa tým už nezaoberal. Vzhľadom na to, že pohľadávka je premlčaná, vzniesol na pojednávaní námietku premlčania žalovaného dlhu.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. uzatvorila so žalovaným zmluvu k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 1651717253. Na základe tejto zmluvy zriadila žalovanému na účte prečerpanie (tzv. kontokorentný úver). Žalovaný využil povolené prečerpanie na účte, prípadne sa dostal do nepovoleného prečerpania, pričom splátky úveru nehradil riadne a včas a jeho pohľadávka ku dňu postúpenia voči žalovanému predstavovala sumu 105,06 eura.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v žalobe, že zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.
Ako už bolo uvedené, zástupca vedľajšieho účastníka ako aj samotný žalovaný na pojednávaní vzniesli námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Zástupca žalobcu s tým nesúhlasil, nakoľko žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku dňa 8.12.20101.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík.
Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva.
Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa.
Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa).
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 30.12.2005 a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Žalobca podal žalobu dňa 28.9.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 8.12.2010, ktorú žalovaný podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovaným v dohode zo dňa 8.12.2010 považuje súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vedel o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku. Aj zo samotnej výpovede žalovaného vyplynulo, že tento pri podpisovaní predmetnej dohody nemal vedomosť o premlčaní uplatnenej pohľadávky. Nakoľko vedľajší účastník a žalovaný vzniesli námietku premlčania, túto súd považoval za odôvodnenú, preto z uvedených dôvodov žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný žalovaný si žiadne trovy konania neuplatnil, preto súd mu trovy konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi boli priznané trovy konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Bola priznaná odmena za 3 úkony právnej pomoci po 16,60 eura, pričom tarifná hodnota veci predstavuje suma 105,06 eura (§ 10 ods. 2 AT) a to: prevzatie a príprava zastúpenia (§14 ods. 1 písm. a/ AT), vyjadrenie zo dňa 30.12.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ AT), účasť na pojednávaní dňa 23.1.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ AT), 2x7,41 eura a 1x7,63 eura režijný paušál (§ 16 ods. 3 AT), cestné Stropkov Svidník a späť osobným motorovým vozidlom TOYOTA RAV4 ev. č. SP 111 AH (§ 15 písm. a/ AT) v sume 4,35 eura (uplatnená polovica cestovného), náhrada za stratu času 6,36 eura (uplatnená polovica náhrady straty času) a 20 % DPH v sume 16,59 eura. Celkom boli priznané trovy konania v sume 99,55 eura.
Povinnosť žalobcu zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajšom súde.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.