Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-261-2011.pdf
PDF · 95.03 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/261/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 02 Bratislava, IČO: 35 925 922, proti žalovanej: I. L., M.. X.X.XXXX, A. Q. G. Č.. XX/XX, XXX XX F. M. A., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou V. G., P. A.Č. G. P. F. M. A., o zaplatenie sumy 24,28 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 24,28 eur spolu s 9 % ročným úrok z omeškania zo sumy 24,28 eur od 1.5.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie návrhu odôvodnil tým, že dňa 19.11.2008 žalovaná uzavrela s bankou - VOLKSBANK Slovensko, a.s. ( predtým Ľudová banka, a.s.) zmluvu o bežnom účte. Nakoľko žalovaná banke neuhradila debetný zostatok na účte, banka zmluvu o bežnom účte vypovedala. Žalobca potom pohľadávku voči žalovanej nadobudol od veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.6.2010. Postúpenie pohľadávky postupca žalovanej oznámil listom a v tomto liste vyčíslil aj výšku pohľadávky a vyzval ju na jej zaplatenie. Žalovaná na výzvu nereagovala. Pohľadávka ku dňu postúpenia bola celkovo vo výške 24,28 eur a jej príslušenstvo tvorí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 24,28 eur od 1.5.2010 do zaplatenia.
V predmetnej právnej veci Okresný súd Prešov dňa 16.3.2011 vydal platobný rozkaz č. k. 15Ro/25/2011-18, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Súd preto uznesením č.k. 11C/261/2011-49 zo dňa 24.11.2011 platobný rozkaz zrušil.
Vykonaným šetrením aktuálneho pobytu žalovanej sa nepodarilo súdu zistiť jej terajší pobyt a preto uznesením č.k. 11C/261/2011-51 zo dňa 24.11.2011 súd ustanovil žalovanej opatrovníčku na jej zastupovanie v tomto konaní.
Opatrovníčka vo veci navrhla, aby súd rozhodol v zmysle výsledkov vykonaného dokazovania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, výpoveďou zmluvy zo dňa 19.2.2010, Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 29.6.2010 a jej prílohami, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 7.7.2010, správami o šetrení pobytu žalovanej, výpisom z účtu žalovanej, výsluchom opatrovníčky a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 19.11.2008 pôvodný veriteľ a žalovaná uzatvorili Zmluvu o bežnom účte v Sk k programu služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX ( ďalej len ,,Zmluva“). Predmetom tejto zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu k programu služieb Active. Žalobca sa zaviazal žalovanej vydať medzinárodnú platobnú kartu Cirrus/Maestro s denným limitom na platobnej karte vo výške 331,94 eur.
Podľa Článku VII. Zmluvy, výpisy a oznámenia z účtu sa žalovanej zasielajú na adresu je bydliska mesačne.
Podľa Článku XII. bod 3. Zmluvy, majiteľ účtu berie na vedomie a súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, sadzobníkom poplatkov banky, obchodnými podmienkami služieb Index extra k bežnému účtu v Sk a obchodnými podmienkami banky na vydávanie a používanie medzinárodných debetných platobných kariet.
Pôvodný veriteľ výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 19.2.2010 z dôvodu porušovania obchodných podmienok zo strany žalovanej vypovedal zmluvu o bežnom účte s okamžitou platnosťou a zároveň žalovanú upozornil, že výpoveďou jej nezaniká povinnosť vyrovnať všetky záväzky ktoré má voči žalobcovi a v prípade postúpenia pohľadávky voči postupníkovi.
Podľa výpisu z účtu žalovanej ku dňu 30.4.2010 bol debetný zostatok na tomto účte vo výške 24,28 eur a pozostával z istiny vo výške 24,11 eur a úroku vo výške 0,17 eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.6.2010 pôvodný veriteľ - VOLKSBANK Slovensko, a.s. (predtým Ľudová banka, a.s.) postúpil pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými voči žalovanej na žalobcu. Podľa Prílohy č. 1. k Zmluve o postúpení, stav týchto postúpených pohľadávok, teda dlh bol vyčíslený ku dňu 30.4.2010. Písomným podaním zo dňa 7.7.2010 postupca túto skutočnosť oznámil žalovanej.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 os. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 261 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o
otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako vzťah vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte a následne z dôvodu, že pôvodný veriteľ pre žalovanú v zmysle § 710 Obchodného zákonníka realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovanej nemal dostatok finančných prostriedkov, došlo aj k uzavretiu zmluvy o úvere.
Bežný účet v banke bol vedený na meno a v prospech žalovanej a na tomto účte je vedený aktuálny debetný zostatok vo výške 24,28 eur pozostávajúci z istiny vo výške 24,11 eur a úroku vo výške 0,17 eur. Ku dňu 30.4.2010, teda ku dňu vystavenia mesačného výpisu z účtu žalovanej a v súlade aj so zmluvou o postúpení pohľadávok, podľa ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávkam voči žalovanej vo výške dlžnej sumy ku dňu 30.4.2010, teda vo výške 24,28 eur, súd mal za preukázané vzhľadom na vykonané dokazovanie, že predmetná pohľadávka nebola zo strany žalovanej uhradená.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej zaoberal aj vyúčtovaným úrok vo výške 0,17 eur, ktorý vzhľadom na istinu vo výške 24,11 eur predstavoval 0,7 % mesačne, teda 8,4 % ročne. Na internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery pri podobnom úvere v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v období 04/2010 činil úrok 10,01 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok požadovaný žalobcom v danom prípade je nižší ako úrok poskytovaný bankami v tom istom období a teda nie je v rozpore s § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a ani s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je plne dôvodný a preto jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V predmetnej právnej veci mal žalobca úspech v celom rozsahu a preto mu súd v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.