Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-104-2011.pdf
PDF · 98.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/104/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., so sídlom v Banskej Bystrici, na ul. Lazovnej č. 64, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v konkurze, so sídlom v Sládkovičove, na ul. Košútskej č. 1342, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, na ul. Hurbanovej č. 14A, proti žalovanému Q. B., nar. X.X.XXXX, bývajúcemu v W. - N. M., na ul. A. č. XXXX/XX, t. č. v W. - E. č. X, o zaplatenie 681,59 Eur prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.3.2011 č.k. 8C 204/2010 - 80 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26.7.2011 č.k. 8C 204/2010 - 97 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.
Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalovaný ako spotrebiteľ uzatvoril dňa 11.2.2002 s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou DRUKOS, a. s. zmluvu o nájme televízneho prijímača. V zmysle tejto zmluvy vznikol žalovanému záväzok zaplatiť dodávateľovi sumu v celkovej výške 19.990,-Sk s tým, že nultá splátka predstavovala čiastku 5.997,-Sk, pričom ďalšie mesačné splátky boli dohodnuté vo výške po 1.166,-Sk. V súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami tvoriacimi neoddeliteľnú súčasť zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade omeškania s úhradou nájomného. Žalovaný svoju povinnosť splniť záväzok riadne a včas porušil a najneskôr dňa 16.2.2003 sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 9.702,-Sk. Ohľadne nároku na zaplatenie sumy 9.702,-Sk sa viedlo na Okresnom súde Prešov konanie pod sp. zn. 16 C 58/06. V tomto konaní mal právny predchodca žalobcu čiastočný úspech a žalovaný bol v ňom zaviazaný na zaplatenie sumy 7.202,-Sk.
Uzatvorená zmluva má charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy a preto aj keď bola uzatvorená pred 1.4.2004 je potrebné pri jej posudzovaní prihliadať tiež na to, či neobsahuje zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považovalo dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 0,1 % denne z dlžnej splátky, čo predstavuje 36,5 % ročne. Zmluvná pokuta bola dohodnutá na neobmedzenú dobu bez akéhokoľvek limitu pri výhrade vlastníctva.
Pri takejto výhrade vlastníctva je prípadná argumentácia predávajúceho o vzniku škody nezaplatením splátky kúpnej ceny značne problematická, nakoľko škoda predstavuje zmenšenie majetku alebo ušlý zisk. Ak sa v súvislosti s výhradou vlastníctva majetok nezmenšil tak ostáva už len zabezpečenie ušlého zisku zmluvnou pokutou plniacou úlohu tzv. paušalizovanej náhrady škody. Sadzba až 36,5 % ročne však vysoko prevyšuje akékoľvek produkty bánk na Slovensku, ktoré umožňujú dosiahnuť zisk, a to v násobkoch. Podľa zmluvy si DRUKOS, a.s. vyhradil prevod vlastníctva nielen zaplatením splátok kúpnej ceny, ale aj zmluvnej pokuty. Tak vysoká zmluvná pokuta za nezaplatenie splátky kúpnej ceny je pri výhrade vlastníctva prehnaná. Dodávateľ v jednom okamihu má vlastníctvo, popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a vzniká mu aj nárok na úroky z omeškania. Nijako nelimitovaná zmluvná pokuta 0,1 % denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny pri súčasnom dojednaní výhrady vlastníctva k predávanému tovaru, pretože v jednom okamihu zvýhodňuje dodávateľa tak, že má vlastníctvo k tovaru, popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a pri omeškaní má právo na zákonné úroky z omeškania. Navyše predmetnú žalobu žalobca podal po uzatvorení zmluvy s odstupom takmer 8 rokov a pri 36,5 % zmluvnej pokute ročne si žalobca takýmto spôsobom zabezpečuje navýšenie svojej pohľadávky v násobkoch.
Zmluvná pokuta vo výške 36,5 % ročne je značne neprimeraná oproti úrokom z omeškania a výrazne znevýhodňuje žalovaného spotrebiteľa. Keďže takáto neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná, súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené.
Ako dôvod uviedol, že so závermi rozsudku nie je možné sa stotožniť, nakoľko tieto bezdôvodne abstrahujú od dostupnej judikatúry a sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Pri posúdení vzniknutého zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského je potrebné brať do úvahy aj hodnotenie zmluvy v kontexte ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento právny predpis nahradil dovtedy platnú právnu úpravu a to zákon č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 129/2010 Z. z. neponecháva celkom na voľnej úvahe súdov rozhodovanie ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky. Tento právny predpis za spotrebiteľský úver považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej spotrebiteľovi veriteľom bez ohľadu na právnu formu, samozrejme s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 3. Podľa dôvodovej správy k predmetnému zákonu sa odloženou platbou rozumie napr. splátkový nákup, resp. predaj. Uzatvorená zmluva svojimi ustanoveniami nesporne smerovala k zamýšľanému prevodu vlastníckeho práva určitej hnuteľnej veci na žalovaného a teda má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V zmysle ustanovenia § 3a ods. 1 a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. V tomto ustanovení je teda stanovená maximálna možná výška súhrnu sankcii za omeškanie s platením peňažných prostriedkov v rámci spotrebiteľských úverov, ktorá je zákonom povolená za jeden kalendárny rok. V ilustratívnom príklade sa rieši výpočet maximálnej možnej výšky sankcii za omeškanie dlžníka v súčasnosti (rok 2010), kedy oproti obdobiu v ktorom bola uzatvorená zmluva je ročná percentuálna miera nákladov bežných spotrebiteľských úverov omnoho
nižšia. Maximálna výška všetkých sankcií vychádzajúc z tohto prepočtu nesmie byť vyššia ako 70, 23 %. Výška dojednanej zmluvnej pokuty ( 36,5 % ročne) je o 33,73 % nižšia než je celkový primeraný súhrn sankcií vzťahujúcich sa na omeškania dlžníka. Z tohto hľadiska je žalobcom požadovaná zmluvná pokuta primeraná a súladná s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o výhradu vlastníctva táto je svojou povahou určitým vedľajším dojednaním pri kúpnej zmluve. Hlavným účelom použitia inštitútu výhrady vlastníctva v podmienkach kúpnej zmluvy je jednoznačne obmedzenie možnosti kupujúceho s predmetom kúpy do zaplatenia kúpnej ceny slobodne nakladať. Tento inštitút podobne ako zmluvná pokuta, avšak iba v jednej zo svojich funkcií, má najmä kupujúceho motivovať k včasnému zaplateniu kúpnej ceny a tým okrem samotného užívania predmetu kúpy tak nadobudnúť aj ďalšie zložky vlastníckeho práva, ako je napr. možnosť odplatného scudzenia takejto veci, prípadne jej nájmu. To bol aj hlavný dôvod zahrnutia uvedeného dojednania v zmluve zo strany predávajúceho. Pri hnuteľnej veci malej nadobúdacej ceny navyše s vysokým stupňom amortizácie právny inštitút výhrady vlastníctva nie spôsobilý plniť riadnu funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Preto jeho porovnávanie s inštitútom zmluvnej pokuty nie je namieste.
Zákon nevylučuje aby zmluvné strany uzatvorili dohodu o zmluvnej pokute, ktorej predmetom bude záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu v prípade omeškania so zaplatením peňažného záväzku. V prípade, ak sa zmluvné strany bez ďalších zmluvných modifikácií dohodnú na takomto zmluvnom dôsledku omeškania s plnením peňažného záväzku dlžníka, dostane sa dlžník v prípade omeškania do situácie, kedy bude musieť okrem istiny dlhu zaplatiť i úrok z omeškania z tejto sumy a dojednanú zmluvnú pokutu.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, čo nespochybňuje ani samotný žalobca. Uvedené je dôvodom k tomu aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri tom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádzal z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, čo do vyjednávacej sily ako aj úrovne informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
V prejednávanej veci zmluva o nájme bola uzatvorená dňa 11.2.2002 pričom novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla inštitút neprijateľných zmluvných podmienok bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004.
Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa ma klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.
Pokiaľ ide o otázku retroaktivity spotrebiteľských noriem na zmluvu uzatvorenú v roku 2002 neexistuje dôvod, aby spotrebiteľ nebol efektívne chránený normami európskeho práva založeného na principiálnych otázkach alebo aby ochrana sa mala striktne vzťahovať až od určitého dátumu. Z terminologického hľadiska termínu neprijateľná zmluvná podmienka zodpovedá aj termín nečestná, nemorálna alebo nekalá podmienka. Za takejto situácie je súd oprávnený aj bez návrhu vo svetle smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prihliadnuť na zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky aj u zmlúv uzatvorených pred 1.4.2004.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať tiež na ustanovenie § 879f ods.3 a ods.4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods.1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53,§ 54,§ 57 tohto zákona podľa odseku 3 sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ ma právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa ods. 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods.1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa ods. 3.
Cieľom tohto intertemporálneho ustanovenia je dosiahnuť čo najefektívnejšie očistenie života spotrebiteľov od neprijateľných podmienok v skôr uzavretých spotrebiteľských zmluvách. Preto žalovanému ako spotrebiteľovi musí byť poskytnutá ochrana hoci v čase vzniku zmluvy inštitút neprijateľných podmienok v zákone výslovne upravený nebol. Právnemu predchodcovi žalobcu totižto nič nebránilo dať zmluvu do súladu so zákonom a s cieľmi európskeho spotrebiteľského práva (§ 879f Občianskeho zákonníka).
Každá zmluvná klauzula priečiaca sa dobrým mravom je absolútne neplatná od počiatku, a teda právo na plnenie z takejto klauzuly nie je nadobudnuté legálne. Takéto podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné zmluvné dojednanie nemohlo nikdy vyvolať záväzné účinky.
Podľa článku 4 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Uzatvorenou zmluvou o nájme k prechodu vlastníckeho práva na žalovaného nedošlo. Pri prenechaní veci do nájmu je argumentácia o vzniku škody pre dodávateľa nezaplatením splátky nájomného značne problematická. Škoda totiž predstavuje zmenšenie majetku alebo ušlý zisk. Ak v súvislosti s prenechaním veci do nájmu sa majetok dodávateľa nezmenšil zostáva mu už len zabezpečenie ušlého zisku formou zmluvnej pokuty plniacej úlohu takzvanej paušalizovanej náhrady škody. Sadzba až 36,5 % ročne však vysoko prevyšovala akékoľvek produkty bánk na Slovensku umožňujúce dosiahnuť zisk a to v násobkoch.
Podľa Všeobecných obchodných podmienok k zmluve o nájme k prechodu vlastníctva na žalovaného mohlo dôjsť až splnením všetkých zmluvných povinností, teda aj povinnosti vyplývajúcich z dohodnutej zmluvnej pokuty. Dodávateľ si tak poistil svoje postavenie vlastníka aj zmluvnou pokutou a to bez ohľadu na jej výšku. Tak vysoká zmluvná pokuta za nezaplatenie splátky nájomného je pri zachovaní vlastníctva dodávateľovi prehnaná. Dodávateľ v jednom okamihu má vlastníctvo, popritom prijíma
ekvivalent hodnoty nájmu v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a vzniká mu aj nárok na úroky z omeškania.
Nijako nelimitovaná zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie ceny nájmu pri súčasnom zachovaní vlastníctva k prenajímanému tovaru, pretože v jednom okamihu zvýhodňuje dodávateľa tak, že vlastníctvo k predmetu nájmu mu zostáva zachované, popritom prijíma ekvivalent hodnoty nájmu v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a pri omeškaní má právo na zákonné úroky z omeškania.
Zmluvná pokuta vo výške 36,5% ročne je značne neprimeraná v porovnaní s úrokmi z omeškania a výrazne znevýhodňuje žalovaného spotrebiteľa. Percentuálne vyjadrená zmluvná pokuta obchádza právnu úpravu úrokov z omeškania pokiaľ ide o jej sankčnú zložku. Čo sa týka zložky kompenzačnej tak obchádza zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku predstavujúceho paušalizovanú náhradu škody. Slovo paušál už samo o sebe predstavuje spravidla určitú pevne stanovenú sumu, ktorou sa sleduje zjednodušenie konkrétneho výpočtu. Vyjadrenie zmluvnej pokuty v percentách sa míňa zmyslu paušálneho vyjadrenia škody, pričom ako to vidno zo samotného dojednania o zmluvnej pokute dodávateľ nemal snahu percentuálne stanovenú zmluvnú pokutu ani len limitovať a aspoň priblížiť ju k skutočnému cieľu tohto prostriedku súkromného práva v spotrebiteľských vzťahoch. Ničím nelimitovaná percentuálna zmluvná pokuta je obchádzaním úrokov z omeškania, ktoré lepšie vystihujú sankciovanie spotrebiteľa za jeho pridlhé omeškanie.
Vo veci sa nedá stotožniť s názorom, podľa ktorého nejde o rozpor s dobrými mravmi pri zmluvnej pokute vo výške 36,5% ročne. V spotrebiteľských veciach ide o neprimeranú výšku. Takáto zmluvná pokuta pokiaľ ide o jej sankčnú zložku o viac ako 100% prevyšuje zákonné úroky z omeškania a pokiaľ ide o jej kompenzačnú zložku, výrazne presahuje výšku úrokov z poskytovaných úverov v podnikateľskej sfére, ktoré podľa tvrdenia samotného žalobcu v čase omeškania sa pohybovali na úrovni 10 a viac percent ročne.
Význam zmluvnej pokuty a jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania sú nepopierateľné. Rovnako nie je vylúčené popri sebe ani uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty avšak muselo by ísť o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Je pritom zrejmé, že v obchodnoprávnych veciach môže ísť o prísnejšie dôsledky spojené so zmluvnou pokutou. Sporná vec má však nesporne charakter spotrebiteľský. Aj keď dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenú cenu nájmu v percentách nie je zákonom explicitne zakázané, je potrebné zohľadniť skutočný zmysel a cieľ jednotlivých inštitútov súkromného práva, zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok v spojení opravným uznesením ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil ustanovením § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods.1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.