Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1Er-669-2002.pdf
PDF · 73.91 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/669/2002
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Prvá ekonomicky nezávislá inštitúcia a základňa efektívnosti - SLOVAKIA, s.r.o. (v skratke P.E.N.I.A.Z.E. - SLOVAKIA, s.r.o), Rozmarínová 15, Komárno, IČO: 36 551 384 proti povinnej I. C., S..Č.. XXXXXX/XXXX, J. S. X/XX, S. J., zast. JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou so sídlom Fučíkova 795/15, Rimavská Sobota vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Štorekom so sídlom v Komárne o vymoženie 1.166,14 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi trovy exekúcie vo výške 121,95 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného požiadal dňa 24. 4. 2002 súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka so sídlom v Komárne o vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie 1.166,14 eura s príslušenstvom na základe platobného rozkazu tunajšieho súdu dňa 19. 12. 2001, č. k. 1Ro 1196/01. Súd dňa 25. 6. 2002 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Uznesením zo dňa 17. 3. 2010, č. k. 1Er 669/02-66 tunajší súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Po odvolaní oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnuté uznesenie potvrdil uznesením zo dňa 26. 10. 2010, č. k. 14CoE/136/2010-80. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2010.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Exekúcia bola v danom prípade právoplatne vyhlásená za neprípustnú. V dôsledku existencie takéhoto rozhodnutia exekučný súd nemá inú možnosť než exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 4. 2008 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 27a vyhlášky) ak súdny exekútor je
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).
Oprávneného návrh na vykonanie exekúcie vykazoval rozpor s dobrými mravmi, pričom táto okolnosť viedla k vysloveniu neprípustnosti ďalšieho priebehu exekúcie. Možno teda konštatovať, že oprávnený nesie zavinenie na zastavení exekúcie, preto mu súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b),§ 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky za nasledovné úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 x 3,32, doručenie upovedomenie o začatí exekúcie 1 x 3,32 eura, doručenie exekučných príkazov 2 x 3,32 eura, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 1 x 3,32 eura, zisťovanie majetku povinného 1 x 3,32 eura. Po nahliadnutí do spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 232/2002 súd zistil, že uplatnené úkony vyplývajú z obsahu spisu tak, ako ich špecifikoval súdny exekútor. Keďže pri každom z týchto úkonov ide o samostatne odmeňovaný úkon, súdnemu exekútorovi patrí paušálna odmena vo výške 19,92 eura (6 x 3,32 eura).
Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 8 x 6,64 eura majúc za to, že odmena za celú hodinu mu patrí za každý z nasledovných úkonov exekučnej činnosti: za prevzatie návrhu, za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, za vypracovanie žiadosti o poskytnutie preddavku, za dopyty uskutočnené na Sociálnu poisťovňu, OR PZ Rimavská Sobota a Geodetický a kartografický ústav SR a za vyhotovenie špecifikácie trov exekúcie. Súd má za to, že jeho postup v tomto smere nebol správny, pretože na účely priznania odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je potrebné sčítať skutočný čas jednotlivých úkonov. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008 totiž súdnemu exekútorovi prislúcha odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu - t. j. za konanie ako celok. Z tohto pohľadu treba preto interpretovať aj odsek 2 citovaného ustanovenia. V tomto smere súd poukazuje na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, s ktorou sa stotožňuje (predovšetkým na rozsudok z 28. 5. 2007, sp. zn. 1 M Cdo 7/2006, zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 69/2007, ASPI ID: JUD33834SK, podporne aj na uznesenie NS SR z 9. 4. 2009, č. k. 5 M Cdo 6/2008, resp. uznesenie NS SR z 28. 8. 2008, sp. zn. 2 Cdo 48/2008 - dostupné na webovej stránke NS SR). Súd ďalej zastáva názor, že pokiaľ je určitý úkon odmeňovaný paušálnou sumou podľa § 15 vyhlášky, nemožno si za ten istý úkon uplatniť aj odmenu podľa času vynaloženého na ten - ktorý úkon, pretože takto by došlo k duplicitnému odmeňovaniu súdneho exekútora. Z tohto dôvodu pri vyčíslení celkového času zohľadnil len nasledovné úkony: 20 minút práce pri prijatí návrhu, 3 x 15 minút za lustráciu majetku povinného, 15 minút za vypracovanie žiadosti o poskytnutie preddavku a 30 minút za vyhotovenie vyúčtovania exekúcie. Dĺžku trvania týchto úkonov súd určil vychádzajúc z obsahu spisu EX 232/2002, ako aj na základe svojich skúseností z iných exekučných konaní. Odmena podľa § 14 ods. 2 vyhlášky teda exekútorovi prislúcha v sume 13,28 eura (2 začaté hodiny po 6,64 eura). Odmenu súdneho exekútora v sume 33,20 eura (19,92 eura + 13,28 eura) súd priznal zvýšenú o daň z pridanej hodnoty v sume 6,64 eura.
JUDr. Ing. Štorko má ďalej podľa § 22 vyhlášky právo na náhradu hotových výdavkov - poštovného v sume 27,62 eura a správnych poplatkov zaplatených v sume 1,66 eura. Súdny exekútor si ďalej uplatnil cestovné výdavky v sume 156,51 eura za tri cesty, ktoré sa podľa vyúčtovania na č.l. 88 spisu mali realizovať v dňoch 14. 2. 2001 a dve cesty dňa 16. 8. 2001. Súd má za to, že ide zjavne o mylne uvedené dátumy, keďže konanie začalo až dňom 24. 2. 2002. Z obsahu spisu však vyplýva, že súdny
exekútor dňa 3. 9. 2003 uskutočnil cestu z Komárna so miesta bydliska povinnej, kde uskutočnil súpis hnuteľných vecí. Za túto cestu mu patrí uplatnená odmena v sume 52,17 eura (za 209 km jazdy x 7,52 Sk/l). Súdnemu exekútorovi s súvislosti s touto cestou patrí aj náhrada za stratu času v sume 0,66 eura podľa § 23 vyhlášky. Podľa obsahu spisu súdneho exekútora sa však žiadne iné cesty do miesta bydliska povinnej neuskutočnili. Pokiaľ ide o deň 11. 9. 2003, bola to povinná, ktorá sa dostavila do sídla súdneho exekútora, kde vyplatila vymáhanú istinu. Súd preto cestovné náklady nad rámec sumy 52,17 eura nemohol priznať.
Celková výška trov súdneho exekútora v zmysle uvedeného činí sumu 121,95 eura. Túto sumu je oprávnený povinný zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, na podpísanom súde, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).