Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/39/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/ XX, XXX XX E., proti žalovanému: Mesto Bytča, so sídlom: Nám. Slovenskej Republiky 1, 014 38 Bytča, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia primátora žalovaného zo dňa 8. novembra 2023, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 25.11.2023 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba podaná žalobcom, v ktorej žalobca uviedol, že požiadal v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) mesto Bytča – Mestský úrad Bytča o zápisnice o výkone štátneho stavebného dohľadu k Podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu zo dňa 13.08.2023 vrátane doplnenia zo dňa 21.08.2023. Žalobca v žalobe uviedol, že mu požadovaná informácia nebola poskytnutá v zákonnej lehote, čím bolo vydané fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu, pričom žalobca voči tomu podal odvolanie, o ktorom taktiež nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, čím bolo vydané fiktívne rozhodnutie odvolacieho orgánu. Žalobca v petite správnej žaloby žiadal, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým zruší fiktívne rozhodnutie mesta Bytča vydané prostredníctvom primátora (odvolací orgán) zo dňa 8. novembra 2023 a zároveň aj fiktívne rozhodnutie mesta Bytča – Mestský úrad Bytča (prvostupňový orgán) zo dňa 17.10.2023 a vec vráti orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

2. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.02.2024, v ktorom uviedol, že dňa 24.10.2023 bolo do elektronickej dátovej schránky mesta Bytča doručené podanie žalobcu, ktorého prílohou bolo „Odvolanie proti odmietnutiu (neposkytnutiu) informácie“. Prvostupňový orgán verejnej správy po preskúmaní doručeného podania dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na postup podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Nakoľko požadovanú informáciu povinná osoba nemala k dispozícií, nebolo preto možné, aby prvostupňový orgán verejnej správy v rámci autoremedúry vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu a vec vybavil. Mestský úrad Bytča následne predložil dňa 22.11.2023 odvolanie žalovanému a zároveň žalobcu upovedomil o predložení odvolania žalovanému listom zo dňa 22.11.2023, doručeným žalobcovi dňa 30.11.2023. Žalovaný prostredníctvom primátora na základe podaného odvolania vydal rozhodnutie č. 17989/2023 zo dňa 13.12.2023, ktorým rozhodol o zrušení fiktívneho rozhodnutia mesta Bytča – Mestského úradu Bytča a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne po vrátení veci mesto Bytča – Mestský úrad Bytča rozhodnutím č. 18233/2023 zo dňa 19.12.2023, doručeným

žalobcovi dňa 27.12.2023, podľa § 18 ods. 2 v nadväznosti na § 15 ods. Zákona o slobode informácií žalobcovu žiadosť o sprístupnenie informácií v celom rozsahu odmietlo z dôvodu, že povinná osoba požadovanými informáciami vymedzenými v žiadosti o sprístupnenie informácií nedisponuje. Žalobca voči tomuto novému rozhodnutiu povinnej osoby nepodal odvolanie, čím sa rozhodnutie povinnej osoby stalo právoplatným dňa 12.01.2024. Na základe uvedeného navrhuje žalovaný žalobu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku. V nej uviedol, že má za to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupovali nezákonne a boli vydané dve fiktívne rozhodnutia. Odvolanie, ktoré žalobca podal voči fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy bolo do elektronickej schránky mesta Bytča doručené dňa 24.10.2023, pričom do textu sprievodnej správy žalobca výslovne uviedol požiadavku, aby odvolanie bolo priamo predložené žalovanému, ktorý je oprávnený o odvolaní rozhodnúť. Lehota na rozhodnutie tak podľa žalobcu uplynula dňa 08.11.2023, pričom požadovaná informácia žalobcovi nebola poskytnutá, čím žalovaný prostredníctvom primátora vydal fiktívne rozhodnutie dňa 08.11.2023, ktoré bolo žalobcovi doručené fikciou dňa 10.11.2023. Žalobca ďalej poukázal na obdobné konanie z roku 2022, kde žalovaný rozhodol v lehote 15 dní od doručenia odvolania. Skutočnosť, že povinná osoba nedisponuje požadovanou informáciou, bola podľa názoru žalobcu zrejmá už v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácie, teda úkony žalovaného považuje za zavádzanie, klamstvo a nesprávny právny postup.

4. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku, v ktorej poukazuje na to, že Zákon o slobode informácií z formálneho aj materiálneho hľadiska kladie zásadne odlišné požiadavky na žiadosť o poskytnutie informácií a na odvolanie voči rozhodnutiu povinnej osoby, či už reálnemu alebo fiktívnemu. Kým na žiadosť o poskytnutie informácií sa kladú len minimálne obsahové požiadavky a preferuje sa neformálnosť jej podania, tak odvolanie a konanie o ňom už podlieha striktnému postupu podľa ustanovení Zákona o slobode informácií a subsidiárne Správneho poriadku. Žalobca podal odvolanie dňa 24.10.2023. Listom zo dňa 22.11.2023 bol informovaný o tom, že jeho odvolanie bolo odvolaciemu orgánu predložené dňa 22.11.2023, teda v rámci lehoty ustanovenej v § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Toto oznámenie si však žalobca prevzal počas plynutia úložnej lehoty na pošte až 30.11.2023, pričom medzitým už podal správnu žalobu dňa 25.11.2023. Vychádzal pravdepodobne z nesprávneho výkladu § 19 ods. 3 prvá veta Zákona o slobode informácií, ktoré však ustanovuje, že odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od predloženia odvolania povinnou osobou. Lehota na rozhodnutie v zmysle § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií neplynie od doručenia odvolania povinnej osobe, ale od doručenia odvolania odvolaciemu orgánu povinnou osobou. Prvostupňový orgán verejnej správy postupoval po doručení odvolania podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku. Znamená to, že prvostupňový orgán verejnej správy má možnosť v lehote 30 dní o odvolaní sám rozhodnúť v autoremedúre a túto možnosť mu nie je možné uprieť. Vzhľadom na to, že účastník konania nemá vedomosť o tom, kedy bolo odvolanie predložené odvolaciemu orgánu, je potrebné ho o tomto okamihu upovedomiť. Tento postup je plne rešpektovaný aj súdnou praxou, o čom svedčí ustálená judikatúra súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03.12.2013), ako aj relevantnou odbornou literatúrou.

5. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa ; ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“)

8. Podľa ; správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).

9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií; proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

10. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií; ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

11. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. 12. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku; ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

13. Správny súd v prvom rade uvádza, že Zákon o slobode informácií síce obsahuje špeciálnu úpravu inštitútu opravných prostriedkov, ale ide o relatívne stručnú štylizáciu (napr. dĺžka lehoty na podanie odvolania). To znamená, že nie je vylúčené subsidiárne použitie Správneho poriadku. Subsidiarita Správneho poriadku pri prieskume rozhodnutí sa prejavuje najmä pri náležitostiach a podávaní opravných prostriedkov. Prejavuje sa však aj pri aplikácií inštitútu autoremedúry, či možnosti vzdať sa práva na podanie opravného prostriedku.

14. V praxi je pomerne častým javom, že povinná osoba zapríčiní svojou nečinnosťou vydanie fiktívneho rozhodnutia. Žiadateľ preto podá voči fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie a domáha sa jeho zrušenia a vydania zákonného rozhodnutia, resp. sprístupnenia požadovanej informácie. Medzičasom však môže dôjsť k sprístupneniu informácie, a to aj po uplynutí príslušnej lehoty. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, vzhľadom na účel fiktívneho rozhodnutia, ak rozhodnutie o žiadosti o informácie bolo neskôr vydané, fiktívne rozhodnutie sa stáva bezpredmetným. V opačnom prípade by sa rozhodnutie v odvolacom konaní zrušilo iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu reálne neprivodia iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa informácie a formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 Zákona o slobode informácií) je potreba poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby. S prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie (uznesenie NS SR sp. zn.. zo dňa 21.11.2013). (viď. Ikrényi, P., Bako, M. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2023, s. 440-441).

15. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, administratívnymi spismi a dôkazmi v súdnom spise správny súd konštatuje, že žalobca podal správnu žalobu ešte predtým, ako uplynula žalovanému lehota na vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní. Z ustanovenia § 57 ods. 1 a 2 Správneho poriadku v spojitosti s § 22 ods. 1 Zákona o slobode informácií je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy mal možnosť v rámci autoremedúry rozhodnúť o odvolaní sám, alebo najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, predložiť spisový materiál odvolaciemu orgánu. Tento postup považuje správny súd za zákonný. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať tak, ako to upravuje § 19 ods. 1 Zákona o slobode informácií a nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca do textu sprievodnej správy výslovne uviedol požiadavku, aby bolo odvolanie priamo predložené žalovanému. Žalovaný prostredníctvom primátora po predložení spisového materiálu rozhodol v zákonnej lehote o odvolaní tak, že fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový orgán verejnej správy následne vydal rozhodnutie o odmietnutí žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, ktoré nebolo napadnuté odvolaním a stalo sa právoplatným.

16. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že zákonným postupom došlo k vydaniu faktického rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný prostredníctvom primátora rozhodol o podanom odvolaní žalobcu tak, že zrušil fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy – povinnej

osoby. Vydaním faktického rozhodnutia primátora žalovaného, ktorým došlo k zrušeniu fiktívneho rozhodnutia povinnej osoby a následným vydaním nového rozhodnutia povinnou osobou prakticky odpadol predmet prieskumu, keďže vecné (faktické) rozhodnutie má prednosť pred inštitútom fiktívneho rozhodnutia, ktorého zmyslom je poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií a tieto mu neboli poskytnuté. Nakoľko inštitút fikcie rozhodnutia, ako už správny súd vyššie uviedol, predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby, na základe zisteného skutkového stavu (vydanie faktického rozhodnutia žalovaného prostredníctvom primátora, ktoré má prednosť pred napadnutým fiktívnym rozhodnutím), správny súd konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia primátora žalovaného zo dňa 08.11.2023 zastavil podľa .

17. Žalobca ako žalovaného v podanej správnej žalobe nesprávne označil primátora mesta Bytča, a to menom a priezviskom, preto správny súd odchylne od toho, ako označil žalobca žalovaného v podanej správnej žalobe, označil v tomto rozsudku žalovaného ako mesto Bytča, ktoré malo vydať napadnuté fiktívne rozhodnutie prostredníctvom primátora ako odvolacieho orgánu.

18. O trovách konania správny súd rozhodol za použitia v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nezistil skutočnosti, za ktorých by mohol uplatniť priznanie náhrady trov konania účastníkom v zmysle .

19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením ( ).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ), v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.