Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-2299-2008.pdf
PDF · 85.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/2299/2008
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: G. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A., S. P. XXXX/XX, pre vymoženie 780,06 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom zo dňa 06.05.2008 /doručené súdnemu exekútorovi dňa 14.05.2008/ domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 23 500,- Sk s príslušenstvom, čo po prepočítaní konverzným kurzom predstavuje sumu 780,06 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. TP 1132/07 zo dňa 12.02.2008.
Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23.05.2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom v Bratislave.
Výzvou zo dňa 06.05.2009 vyzval súd oprávneného, aby predložil Zmluvu o pôžičke č. 826 003 8424 uzatvorenú dňa 25.10.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným (ďalej len „zmluva o pôžičke“). Oprávnený predložil súdu požadovanú zmluvu o pôžičke vrátane Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytnutej spoločnosťou Quatro, a.s. (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Čo sa týka možnosti exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, súd dáva do pozornosti rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (R 58/1997).
Súd opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o pôžičke vrátane všeobecných obchodných podmienok a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.
Exekučný titul bol vydaný na podklade zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného a povinný dňa 25.10.2004. Predmetom zmluvy bola pôžička vo výške 15 990,- Sk /po prepočítaní konverzným kurzom 530,77 €/, splatná v 49 mesačných splátkach po 500,- Sk (16,60 €). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa stali všeobecné obchodné podmienky nachádzajúce sa na druhej strane zmluvy. V bode IX. písm. o) všeobecných obchodných podmienok si účastníci zmluvy dohodli rozhodcovskú doložku nasledujúceho znenia: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú, podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia.“
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Zásadný význam pre systém ochrany spotrebiteľa v práve EU predstavuje smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „smernica“). V zmysle článku 6 smernice úlohou členských štátov je, aby zabezpečili, že nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa názoru Súdneho dvora oprávnenie súdu vysloviť z vlastného podnetu neprijateľnosť zmluvnej podmienky zakladá vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku zamýšľaného článkom 6 smernice (rozsudok z 27. júna 2000 v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Salvat Editores SA). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26. októbra 2006 vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Súdny dvor judikoval (rozsudok zo dňa 4. júna 2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel.
Súd pridŕžajúc sa právneho názoru nadriadených súdov v exekučných veciach preskúmal rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a posúdil ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Prieskumný inštitút umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3CoE 29/2010, uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3 CoE 229/2010).
Podľa článku 3 smernice 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.10.2004. Zmluva má povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli zákon o spotrebiteľských úveroch. Ide zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu, pretože má znaky štandardnej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorená je medzi veriteľom - dodávateľom, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý pri uzavretí nekonal v rámci predmetu svojho podnikania (predmet financovania - nákup čalúnenej spálne BORNEO - MALAWI). Pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, musí byť exekučný súd obzvlášť obozretný a musí venovať pozornosť zvýšenej miere ochrany spotrebiteľa (ochrana spotrebiteľa je jedným zo základných cieľov Európskej únie, ktorý sa premietol aj do Charty základných práv a slobôd). Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou zakotvenou v bode IX. písm. o) všeobecných obchodných podmienok. Rozhodcovská doložka má charakter výhradnej rozhodcovskej doložky, čo znamená, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené jedine a výlučne pred rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory. Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť rozhodcovskú doložku, pretože bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, a teda zmluvy ako takej. V prípade, ak chcel spotrebiteľ zmluvu o pôžičke uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom (poukaz na § 106 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len „O. s. p.“/). V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám určuje, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.
Predmetná zmluva bola uzatvorená v čase, keď sa vo výpočte zmluvných podmienok, ktoré možno považovať za neprijateľné (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), nenachádzala zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výpočet zmluvných podmienok, ktoré majú charakter neprijateľných (nekalých) podmienok, bol a vždy bude považovaný len za príkladmý. Ak zmluvnú podmienku nie je možné subsumovať pod niektorú z podmienok uvedených vo výpočte neprijateľných podmienok, aj tak ju je potrebné považovať za neprijateľnú, ak napĺňala znaky neprijateľnosti podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Na základe vyššie uvedeného súd považuje uvedenú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, a z tohto dôvodu absolútne neplatnú.
Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
O trovách súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v dvoch vyhotoveniach. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne (§ 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 O. s. p. sú: označenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.