Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/214/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Igorom Raganom, v právnej veci žalobcu MUDr. Evy Holodňákovej, P. Jilemnického 5829, Michalovce, IČO: 35508795, zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou, AK Michalovce, Nám. osloboditeľov 25, proti žalovanému KOMPROMIS spol. s r.o. Michalovce, Hviezdoslavova 58, Michalovce, IČO: 36 211 435, zastúpenému JUDr. Martinom Landlom, advokátom, AK Rázusova 47/4825, Lučenec, o zaplatenie sumy 328,62 EUR s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e čo do istiny 146,08 EUR.

II. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu 48,12 EUR s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 54,77 EUR od 20.4.2008 do 31.12.2008, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 54,77 EUR od 1.1.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % ročne zo sumy 54,77 EUR od 1.7.2009 do 10.3.2011, vo výške 11 % ročne zo sumy 15,63 EUR od 11.3.2011 do 30.6.2011, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 21.5.2008 do 31.12.2008, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 1.1.2009 do 20.2.2009, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 3,79 EUR od 21.2.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % ročne zo sumy 3,79 EUR od 1.7.2009 do 30.6.2011, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 59,75 EUR od 20.6.2008 do 31.12.2008, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 59,75 EUR od 1.1.2009 do 20.2.2009, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 17,33 EUR od 21.2.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % ročne zo sumy 17,33 EUR od 1.7.2009 do 30.6.2011, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 20.7.2008 do 31.12.2008, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 1.1.2009 do 24.2.2009, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 3,79 EUR od 25.2.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % ročne zo sumy 3,79 EUR od 1.7.2009 do 30.6.2011, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 18.8.2008 do 31.12.2008, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 1.1.2009 do 24.2.2009, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 3,79 EUR od 25.2.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % ročne zo sumy 3,79 EUR od 1.7.2009 do 30.6.2011, vo výške 14,25 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 22.9.2008 do 31.12.2008, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 19,92 EUR od 1.1.2009 do 24.2.2009, vo výške 12,50 % ročne zo sumy 3,79 EUR od 25.2.2009 do 30.6.2009, vo výške 11 % ročne zo sumy 3,79 EUR od 1.7.2009 do 30.6.2011, vo výške 11,25 % ročne zo sumy 48,12 EUR od 1.7.2011 do 31.12.2011 a v každom ďalšom kalendárnom polroku trvania omeškania vo výške, ktorá zodpovedá v percentách súčtu čísla 10 a výške základne úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka a to maximálne vo výške 14,25 % ročne až do zaplatenia.

III. Vo zvyšku nárok žalobcu z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.11.2008 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 9 900 Sk /328,62 EUR/ s príslušenstvom, titulom neuhradenia ceny práce - služby prvej pomoci za 3/2008 až 8/2008 podľa faktúr č. 20080407, 20080507, 20080607, 20080707, 20080807, 20080907.

Na pojednávaní dňa 23.1.2012 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh v časti späť z dôvodu čiastočnej úhrady dlžnej sumy zo strany žalovaného čo do sumy 146,08 EUR. Vo zvyšku zotrval na uplatnenom nároku.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu (čiastočným späťvzatím návrhu) nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu (čiastočnému späťvzatiu návrhu) skôr, než sa začalo pojednávanie.

Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu súd podľa vyššie citovanej právnej úpravy konanie čiastočne zastavil s tým, že ďalej konal a rozhodoval čo do zaplatenia sumy 182,54 EUR s prísl. a trov konania. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr, než súd začal v merite veci pojednávať, súhlas žalovaného k tomu sa nevyžaduje.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov žalovaného, listinnými dôkazmi, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca sa domáhal žalovanej sumy s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný mu neuhradil faktúry, ktorými mu fakturoval cenu práce - služieb prvej pomoci za obdobie 4/2008 fa. č. 20080407 v sume 1 980 Sk (pracovný deň - 6 hodín po 120 Sk, víkend - 7 hodín po 180 Sk), splatnou 10 dní od doručenia /č.l. 10/, za 4/2008 fa. č. 20080507 v sume 720 Sk (pracovný deň - 6 hodín po 120 Sk), splatnou 10 dní od doručenia /č.l. 11/, za 5/2008 fa. č. 20080607 v sume 3 600 Sk (víkend - 8 hodín po 300 Sk, pracovný deň - 6 hodín po 200 Sk), splatnou 10 dní od doručenia /č.12/, za 6/2008 fa. č. 20080707 v sume 1 200 Sk (pracovný deň - 6 hodín po 200 Sk), splatnou 10 dní od doručenia / č.l. 13/, za 7/2008 fa. č. 20080807 v sume 1 200 Sk (pracovný deň - 6 hodín po 200 Sk), splatnou 10 dní od doručenia /č.l. 14/, za 8/2008 fa. č. 20080907 v sume 1 200 Sk (pracovný deň - 6 hodín po 200 Sk), splatnou 10 dní od doručenia /č.l. 15/.

Žalobca je prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia - ambulancie s odborným zameraním všeobecný lekár pre deti a dorast, z čoho vyplýva pre žalobcu mimo iného povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci / ďalej len LSPP/ v čase mimo riadnej prevádzky zdravotníckeho zariadenia.

Súd oslovil aj iné subjekty - organizátorov, ktorí zabezpečujú poskytovanie služby LSPP v rámci S. samosprávneho kraja, resp. so spádovou oblasťou porovnateľnou spádovej oblasti, kde pôsobia žalobca a žalovaný.

Z oznámenia K. s poliklinikou S. D. zo dňa 20.10.2009 /č.l. 50 spisu / vyplýva, že dojednaná odmena lekárov v roku 2008 za 1 hodinu služby cez pracovný deň bola 103,22 Sk, za 1 hodinu služby cez víkend bola 95,83 Sk.

Z oznámenia V. I. s.r.o., S. zo dňa 11.11.2009 /č.l. 51/ vyplýva, že dojednaná odmena lekárov v roku 2008 za 1 hodinu služby cez pracovný deň bola 100 Sk, za 1 hodinu služby cez víkend bola 150 Sk.

Z oznámenia K. s poliklinikou sv. O. Y., a.s., zo dňa 13.11.2009 /č.l. 52/ vyplýva, že dojednaná odmena lekárov v roku 2008 za 1 hodinu služby cez pracovný deň bola 100 Sk (od 1.10.2008 - 70 Sk), za 1 hodinu služby cez víkend bola 110 Sk (od 1.10.2008 - 90 Sk).

Z oznámenia Q.. X. O., V. O. zo dňa 29.11.2010 /č.l. 57/ vyplýva, že dojednaná odmena lekárov v roku 2008 za 1 hodinu služby cez pracovný deň bola 128,57 Sk, za 1 hodinu služby cez víkend bola 150 Sk.

Z oznámenia J. W. s.r.o., W. K. B. zo dňa 14.12.2010 /č.l. 58/ vyplýva, že dojednaná odmena lekárov v roku 2008 za 1 hodinu služby cez pracovný deň bola 111,47 Sk, za 1 hodinu služby cez víkend bola 129,54 Sk, za 1 hodinu služby cez sviatok bola 155,15 Sk.

Z prehľadu platieb za LSPP u ďalších subjektov predloženom žalovaným /č.l. 65/ vyplýva, že hodinová sadzba u detskej LSPP je počas pracovného dňa od 2 EUR do 3,615 EUR, počas víkendu od 2,36 EUR do 3,33 EUR, u dospelých aj 5 EUR.

Z rozpisu služieb lekára S. samosprávneho kraja (ďalej len KSK) /č.l. 4 -9/ a evidencie žalovaného /č.l. 47/ vyplýva, že počet služieb žalobcu bol za obdobie 4/2008 pracovný deň - 6 hodín, víkend - 7 hodín, za 4/2008 pracovný deň - 6 hodín, za 5/2008 víkend - 8 hodín, pracovný deň - 6 hodín, za 6/2008 pracovný deň - 6 hodín, za 7/2008 pracovný deň - 6 hodín, za 8/2008 pracovný deň - 6 hodín.

Z výpisu z účtu žalobcu /č.l. 114/ vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 20.2.2009 na fa. č. 20080507 sumu 16,13 EUR, dňa 20.2.2009 na fa. č. 20080607 sumu 42,42 EUR a dňa 24.2.2009 za obdobie 6

- 12/2008 sumu 110,52 EUR (z čoho na 6/2008 pripadá 16,13 EUR, na 7/2008 pripadá 16,13 EUR, na 8/2008 pripadá 16,13 EUR).

Z poštovej poukážky doloženej žalobcom aj žalovaným /č.l. 105, 112/ vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 10.3.2011 sumu 39,14 EUR za 3/2008.

Z fotokópii podacích lístkov a doručeniek doložených žalobcom /č.l. 113 - 117/ vyplýva, že faktúry boli doručované žalovanému, ten si ich nepreberal.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.1.2012 uviedol, že žalobca žiada od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie a jeho príslušenstvo, o ktoré sa zvýšil majetok žalovaného z titulu nevyplatenia odplaty za vykonanie lekárskej služby prvej pomoci, ktorú žalobca v jeho prospech vykonal. Právny vzťah medzi účastníkmi konania má s poukazom na ich postavenie obchodno-právnu povahu, no súčasne vykazuje určité špecifiká, ktoré z neho robia vzťah sui generis. Medzi účastníkmi nebola uzatvorená žiadna zmluva, ani v písomnej či ústnej podobe, ktorá by upravovala podmienky za ktorých má žalobca lekársku službu prvej pomoci vykonávať. Preto medzi účastníkmi existuje iba faktický právny vzťah, ktorého základom je o zdravotnej starostlivosti. Obsahom tohto vzťahu je záväzok žalobcu vykonať v mene žalovaného a na jeho účet lekársku službu prvej pomoci a to proti svojej vôli, ktorý žalobca takýto výkon musí trpieť, keďže mu ho ukladá zákon pod hrozbou sankcie. Žiaden právny predpis expressis verbis neupravuje povinnosť žalovaného platiť žalobcovi za výkon služby odmenu. Keďže sa jedná o obchodno-právny vzťah medzi podnikateľmi, podliehajúci režimu , je spravodlivé a dôvodné, aby žalovaný odmenu žalobcovi uhrádzal, čo žalobca odvodzuje aj z účelu LSPP, ktorou je zabezpečenie nepretržitej dostupnosti ambulantnej starostlivosti podľa a nie vytvorenie prostredia na zneužívanie iných subjektov pre kumulovanie vlastného zisku. To že žalobcovi patrí spravodlivá odmena okrem právnych princípov svedčí aj to, že za výkon služby žalovaný inkasuje odplatu za konkrétne poskytnuté zdravotné výkony od zdravotnej poisťovne, úhradu priamo od poistenca za

spracovanie údajov, kapitačnú platbu podľa opatrenia MZ SR. Ďalej poukázal na nerovné postavenie žalobcu a žalovaného ako podnikateľov, keď žalobca je zákonom nútený vykonávať pre žalovaného službu za vykonanie ktorej odplatu inkasuje žalovaný. Žalobca bez ohľadu na to, či má záujem činnosť LSPP vykonávať, musí tak robiť, a to iba u žalovaného. Legislatívne je znemožnené vykonávať viacerým subjektom poskytovať rovnakú službu ako žalovaný a to z dôvodu tzv. minimálnej siete LSPP. Bez činnosti žalobcu by žalovaný prospech nedosiahol. Žalovaný v rozpore s dobrými mravmi využíva legislatívny stav zneužívaním žalobcu, aby dosiahol v podnikaní zisk, resp. využíva iné subjekty na dosiahnutie vlastného prospechu. Tým konanie žalovaného porušuje základné ústavné práva žalobcu vlastniť majetok. Vzhľadom na povahu núteného výkonu služby LSPP by mal žalobca mať nárok na celý zisk, ktorý žalovanému ostane z inkasovaných príjmov (zo služby žalobcu) po odrátaní nákladov priamo spojených so zabezpečením fungovania LSPP, vo výške vykalkulovanej na dobu v rámci ktorej žalobca službu poskytoval. Zároveň táto odmena má zahŕňať aj paušálnu náhradu toho, že žalobca musí proti svojej vôli vykonávať službu a svoj čas tráviť mimo rodiny. Skutočnosť, že si žalovaný ponechal zisk zo služby vykonanej žalobcom považuje s poukázaním na generálnu klauzulu obsiahnutú v žalobca za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 22.01.2012 poukázal na svoje prednesy a vyjadrenia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , kde uviedol, že pokiaľ ide o vzťah medzi účastníkmi konania, zdravotná starostlivosť, resp. jej poskytovanie je upravené v osobitných právnych predpisoch. Treba si uvedomiť, že v prípade zdravotnej starostlivosti jej nákup realizujú zdravotné poisťovne, pričom rozsah a podmienky určuje štát. Žalovaný je len poskytovateľom v zmysle príslušnej právnej úpravy. Nemožno súhlasiť s tým, že zodpovednosť za daný stav tak, ako to tvrdí žalobca, je na žalovanom, teda že sa neposkytuje žalobcovi primeraná a spravodlivá odplata. Ide o zodpovednosť štátu a príslušného samosprávneho kraja. Žalovaný danú situáciu, pokiaľ ide o LSPP nezneužíva. Uviedol, že účastníci konania nemajú uzavretú žiadnu zmluvu a aj napriek tomu žalovaný poskytuje za lekárske služby, ktoré vykonáva žalobca, odplatu v rozsahu, ako mu dovoľujú podmienky LSPP Q.. Uviedol, že LSPP Q., resp. v priestoroch žalovaného poskytuje LSPP 33 subjektov, 30 má uzatvorené so žalovaným zmluvy a 3 lekári takéto zmluvy uzatvorené nemajú. Cena, resp. odplata za výkon LSPP poskytovaná žalovaným žalobcovi je ponížená oproti ostatným zmluvným subjektom o sumu 10 %, pretože žalobca nemá uzatvorenú so žalovaným zmluvu a nemožno spravodlivo žiadať, aby všetci mali rovnaké sumy, keď napr. lekár, ktorý je zazmluvnený má určité povinnosti zo zmluvy, pričom bezzmluvný lekár uvedené povinnosti voči žalovanému nemá. Cena sa odvíja od výšky príjmu žalovaného, kde všetok príjem sa rozdeľuje jednak na náklady budovy, jednak napr. pri službe LSPP je to plat ďalšieho personálu. Samozrejme žalovaný zabezpečuje aj všetko materiálno-technické zabezpečenie. Vzhľadom k tomu žalovaný ekonomicky nie je schopný poskytnúť vyššiu sumu. Je nepravdivé, že žalobca sa nemôže uchádzať, resp. aj keby sa uchádzal, bol by neúspešný, pokiaľ ide o výkon LSPP tak, ako to realizuje žalovaný, pretože v zmysle právnych predpisov nie je na to žiaden limit, resp. obmedzenia. Každý sa môže uchádzať o príslušnú licenciu a na základe licencie poskytovať službu LSPP za zákonom stanovených podmienok, pričom je stanovená iba minimálna sieť poskytovateľov, nie maximálna, teda je stanovené, že na každých 50 000 detí musí byť 1 LSPP, pričom nie je stanovené, že ich nemôže byť viac. V čase, keď sa nemocnice zbavovali LSPP, nikto z lekárov nechcel prevziať na seba uvedenú zodpovednosť a v tom treba vidieť aj to, že systém tak, ako sa teraz realizuje, by teoreticky mohol byť nastavený aj inak. Ak by tu nebol žalovaný, ktorý by zabezpečoval LSPP, tak by musel každý z lekárov byť permanentne v pohotovosti 24 hodín na telefóne v prípade, ak by nastal akútny prípad a bola by potreba ošetriť pacienta, čo zákon taktiež umožňuje takúto možnosť. Poukázal, že to tak bolo v iných mestách, napr. pol roka to takto fungovalo v B.. Systém je nastavený tak, že je zoznam KSK a tak, ako si nemôže vybrať žalobca, že nebude slúžiť služby LSPP, tak ani žalovaný nemôže žalobcu vylúčiť z týchto služieb, resp. mu zakázať výkon týchto služieb, keď je raz zaradený na zozname. Uviedol, že medzi účastníkmi konania je rovné postavenie. Je tu v širšom slova zmysle vzájomná rovnomerná obchodno-záväzková reciprocita. Sumy odplaty za LSPP je rozdielna aj z toho dôvodu, že je rozdiel v hustote obyvateľstva. Keď je viac poistencov v rámci spádovej oblasti a slúži viac lekárov, tak náklady sú nižšie a v takomto prípade je odplata vyššia. Poukázal, že nastali aj také situácie, kde lekári, ktorí boli povinní slúžiť LSPP, sami nosili do príslušného zariadenia, okolo sumy 200 - 300,- Sk, pričom išlo o sumy na nákup buď materiálu, alebo zabezpečenie prevádzky, aby vôbec bolo možné takýmto spôsobom poskytovať LSPP. Opačne by totiž museli byť v službe lekári permanentne, na telefóne a dochádzať z iného okresu. Čiže pre nich to bolo praktickejšie a ekonomicky výhodnejšie. Išlo o Santu s.r.o. z Hnúšte. V zmysle , je podstatný ods. 1, kde žalobca v rámci

poskytovania lekárskej starostlivosti je povinný poskytovať aj LSPP a to v dôsledku výslovnej dikcie uvedeného ustanovenia. Všeobecní lekári, tak ako aj žalobca sú poberateľmi tzv. kapitačnej platby ako platby, ktorá zahŕňa v sebe určitú kompenzáciu za to, že sú povinní slúžiť služby na LSPP, ale nie len výlučne. Jednou z podmienok výkonu všeobecného lekárstva je aj služba v LSPP, a preto nie je pravdou, že za službu LSPP sa nedostáva protiplnenie. Žalobca je tak priamo odmeňovaný od zdravotných poisťovní v rámci uvedených kapitačných platieb. Právna kvalifikácia tak, ako ju uvádza právny zástupca žalobcu, t.z., že ide o bezdôvodné obohatenie, neobstojí, pretože žalobca má za výkon LSPP platby z verejného zdravotného poistenia. Výkon LSPP je plnením povinností žalobcu, tým, že žalovaný umožňuje, aby žalobca realizoval službu LSPP u žalovaného, tým mu poskytuje protiplnenie, že žalobca príde na stanicu LSPP a len ošetruje pacientov a žalovaný poskytuje žalobcovi odmenu v rámci svojich ekonomických možností. Je nesprávne tvrdenie a nárok žalobcu, že by mal žalovaný poskytovať žalobcovi všetky príjmy, resp. čo dostane od verejných zdravotných poisťovní alebo od poistencov, ktoré sú definované zo zákona iba na administratívu. V takomto prípade by bol žalovaný len medzičlánkom medzi poisťovňami a žalobcom, a tým by sa poprela aj možnosť, resp. právo žalovaného na zisk, resp. podiel na zisku. Nemožno totiž oddeľovať výkon LSPP od ambulancie, pretože ide o súbor jednej činnosti. Žalobca sa totiž taktiež zúčastňuje rôznych školení počas víkendov na úkor svojho voľného času, čo je podmienkou na to, aby mohol získať kredity a obnoviť si licenciu. Ide o spoločný súbor činností, takže nemožno jednostranne striktne odlišovať a oddeľovať jednu zložku od druhej, resp. sú prepojené a všetkému tomu dáva právny rámec príslušná zákonná úprava. Ak sa žalobca nazdáva, že výkon LSPP je pre neho stratový, tak má vrátiť povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Služba LSPP je proporcionálne rozdelená, pretože ak slúži žalobca, tak slúži pre celý obvod LSPP. Takisto musia slúžiť aj iní lekári, ktorí taktiež slúžia pre celý obvod, t.z. proporcionálne slúžia tak pre svojich pacientov, ako aj pacientov ostatných lekárov, ktorí sú povinní vykonávať službu LSPP.

Žalobca v podaní zo dňa 18.1.2011 /č.l. 107/ uviedol, že zmluvu so žalobcom nepodpísal pretože bola pre neho neakceptovateľná. Preto slúžil bez zmluvy a platieb od žalovaného. Realizované služby fakturoval žalovanému, jednotlivé faktúry zasielal poštou, ktorú žalovaný nepreberá. Žalovaný dostáva za prevádzku LSPP od zdravotných poisťovní paušál, podľa poštu pacientov v regióne. Zároveň od pacientov sa vyberá priama platba vo výške 1,99 EUR a platba za výkony (ktoré vykoná lekár pri ošetrení pacienta). Z priamej platby pacienta a platby za výkony vychádzal žalobca pri fakturácii žalovanému, kde za rok 2008 obdržal žalovaný sumu 56 740 Sk a žalobca mu fakturoval 15 300 Sk.

Štatutárny orgán žalovaného pri svojom výsluchu v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. uviedol, že po tom, čo výkon LSPP prestala vykonávať nemocnica v Q., tak od roku 2002 ju vykonávala jeho manželka, pričom stav už od začiatku bol neúnosný. Ostatní lekári odmietli vykonávať LSPP, pretože sa nevedeli s nimi dohodnúť na podmienkach, resp. chceli neprijateľné podmienky. Spočiatku boli platby 40,- Sk za hodinu. Vychádzalo sa z podkladov, ktoré dodala nemocnica. Ozrejmil, že pri LSPP sa samozrejme viac zarobí cez deň, keď chodí viac pacientov. Menej sa zarobí za noc, resp. nemusí sa zarobiť nič. Tak by boli ukrátení tí lekári, ktorí by robili v noci oproti tým, ktorí by robili cez deň. Preto sa to po dohode s lekármi určitým spôsobom spriemerovalo. Keby sa to zobralo tak, ako to tvrdí žalobca, že by sa zobrala suma, ktorú vyrobí konkrétny lekár v konkrétnej službe, tak je tu nerovnosť, resp. sumy sú rozdielne, pretože najviac sa zarobí a vyrobí na denných službách a soboty nedele. Najhoršie v noci. Tak by príslušný lekár, ktorý by slúžil doobeda sobou a nedeľu by si vyrobil určitú veľkú sumu, pričom by zase povedal, že nechce slúžiť cez sviatky v noci, pretože by tam prakticky nezarobil nič. Tak sa to pomerne a proporcionálne prepočítalo a taxa je stanovená fixne. Lekári sú podnikatelia, žalovaný s nimi má pouzatvárané obchodné zmluvy. Lekári, ktorí boli dôchodcovia, pracovali na dohodu o vykonaní práce. Žalovaný zabezpečoval všetko ohľadom služby LSPP, lekári dostali stále zaplatené, dokonca boli aj platby naviac, keď sa zvýšilo z fondu za služby a v tom prípade sa to prerozdelilo. Vyskytli sa prípady, keď žalobca neprišiel do služby, pričom žalovaný to musel riešiť tak, že zabezpečil iného lekára. Nešlo však o služby, ktoré sú predmetom fakturácie žalobcu v konaní. V prípade, že príde pošta od žalobcu, žalovaný je nepreberie, pretože komunikujú cez právnikov.

Žalovaný ako objednávateľ uzatváral v roku 2008 s lekármi ako vykonávateľmi zmluvy podľa /č.l. 66 - 67/. Predmetom je vykonávanie lekárskej služby prvej pomoci pre deti. Za výkon dohodnutých prác poskytoval objednávateľ vykonávateľovi odmenu v pracovný deň medzi 16.00 - 22.00 sumu 90,- Sk/hod., medzi 22.00 - 07.00 sumu 80,- Sk/hod, sobotu, nedeľu, deň medzi

07.00 - 14.00, 14.00 - 22.00 sumu 110,- Sk/hod., 22.00 - 07.00 80,- Sk/hod., sviatok a dni pracovného pokoja 07.00 - 14.00, 14.00-22.00 130/hod., 22.00 - 07.00 130,- Sk/hod., na základe faktúry, ktorú vykonávateľ zašle objednávateľovi do 14 dní po skončení zúčtovacieho obdobia, ktorým je mesiac. Odmena je splatná do 60-teho dňa po doručení správne vyplnenej faktúry.

Z podania Úradu košického samosprávneho kraja zo dňa 28.7.2010 /č.l. 53 - 56/ vyplýva, že v zmysle je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný splniť si svoju zákonnú povinnosť vykonávať lekársku službu prvej pomoci. Na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je zaviazaná zdravotná poisťovňa, ktorej ukladá povinnosť uzatvárať zmluvy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti a uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žiaden právny predpis poskytovateľovi LSPP neukladá povinnosť, aby svoje finančné prostriedky vynakladal aj na odmeňovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykonávajúcich LSPP. Odmeňovanie LSPP by tak malo byť chápané ako náklad zahrnutý pod kapitačné platby, ktoré uhrádzajú zdravotné poisťovne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, prípadne by si mal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný vykonávať LSPP osobitne dohodnúť odmeňovanie výkonu LSPP v zmluvách so zdravotnými poisťovňami. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. , kde súd neakceptoval argumentáciu žalobcu smerujúcu k dôvodom nenastúpenia do LSPP ako neuzavretie obchodno-právnej zmluvy s prevádzkovateľom stanice LSPP pre ekonomickú nevýhodnosť, alebo preto, že ide o nútenú prácu.

Podľa , o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, vykonávať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť.

Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú zubno- lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ambulanciu lekárskej služby prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje. Lekársku službu prvej pomoci pre dospelých môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore vnútorné lekárstvo, lekársku službu prvej pomoci pre deti a dorast môže vykonávať aj lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v odbore pediatria. Lekárska služba prvej pomoci sa vykonáva podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom, ktorý obsahuje miesto výkonu lekárskej služby prvej pomoci, čas vykonávania lekárskej služby prvej pomoci a zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s uvedením dátumov vykonávania lekárskej služby prvej pomoci v období, na ktorý sa tento rozpis vyhotovuje.

Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon (ods. 2).

Podľa - táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožívajú právnu ochranu

Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Podľa - výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Súd nezistil, že konanie žalovaného odporovalo dobrým mravom alebo zásadám poctivého obchodného styku. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, medzi ktoré možno zaradiť nezneužívanie výkonu práva, či poctivosť ako takú. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu, na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, a to nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V danom prípade je dosahovanie zisku (tak žalobcom, ako aj žalovaným) zákonnou charakteristikou podnikania podľa . Nemožno preto konanie žalovaného tým, že nevydá v rámci predmetu svojho podnikania žalobcovi celý zisk, považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Napokon žalobca ani nepreukázal, že konanie žalovaného vybočilo z medzí správania sa ďalších takýchto subjektov.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania vyhodnotil súd s poukazom na ich postavenie ako obchodno- právny sui generis. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vykonával v jednotlivých mesiacoch služby LSPP u žalovaného. Účastníci však mali rozdielny názor na výšku odplaty, ktorá patrí žalobcovi za výkon takejto služby. Keďže ide o podnikateľov, v rámci ich podnikateľskej činnosti, súd sa nestotožnil s názorom, že by uvedené služby mali byť zo stranu žalobcu poskytované bezodplatne, hoci kogentná právna úprava expressis verbis jej odplatnosť neupravuje. Napokon aj žalovaný tým, že uzatváral s jednotlivými lekármi ako poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti nepomenované zmluvy, kde bola dohodnutá cena takejto služby, uznáva jej odplatný charakter. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzoval analogicky pokiaľ ide o nárok na odplatu za výkon LSPP podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Ide o použitie tzv. analógie legis vtedy, ak tu existuje právny vzťah, avšak neexistuje právna norma na tento vzťah priamo dopadajúca (medzera v práve), a ak existuje právna norma svojim obsahom a účelom najbližšia, t.j. upravujúca podobný vzťah. Nemožno pripustiť, že v danom prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nepoctivých zdrojov, ak samotný právny predpis upravuje vzájomný vzťah žalobcu a žalovaného a ich práva a povinnosti. To isté platí aj na prípad bezdôvodného obohatenia pri plnení bez právneho dôvodu. Preto súd mal za to, že výkonom služby LSPP žalobcu u žalovaného a to bez zmluvného rámca, sa žalovaný na úkor žalobcu

obohacoval. Preto toto obohatenie musí žalobcovi vydať. Keďže bezdôvodné obohatenie spočívalo v poskytnutí služby, patrí žalobcovi peňažná náhrada. Pokiaľ však ide o jej výšku, súd tu vychádzal z toho, že účelom LSPP je zabezpečiť fungovanie a výkon LSPP a nie fungovanie trhového hospodárstva a hospodárskej súťaže. Tým je odôvodnený verejný záujem, ktorého cieľom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo predstavuje aj významnú garanciu základného práva na ochranu zdravia podľa článku 40 . Žalobca síce navrhol za účelom zistenia spravodlivej odmeny za výkon LSPP nariadiť znalecké dokazovanie, ktorým by bol vyčíslený príjem žalovaného zo služieb vykonaných žalobcom a vyčíslené náklady na prevádzkovanie LSPP s posúdením ekonomickej opodstatnenosti týchto nákladov a v prípade nehospodárnych nákladov vyčísliť iba ich opodstatnenú výšku, pričom rozdiel týchto položiek by tvoril bezdôvodné obohatenie žalovaného, tu však súd vychádzal z ustálenej judikatúry, kde zisk, ktorý podnikateľ dosiahne svojou podnikateľkou činnosťou, nie je úžitkom v zmysle ustanovenia . Zisk žalovaného je totiž výsledok jeho podnikania, ktoré predstavuje široký súbor činností, a to najmä fyzickej a duševnej práce, ako aj činnosti strojov a zariadení. Z týchto dôvodov uvedený zisk nepredstavuje samostatný druh bezdôvodného obohatenia ( ), ale ani úžitok z tohto obohatenia ( ).

Súd vychádzal z obvyklej odmeny ako kategórie, ktorá sa použije aj v prípade napr. mandátnej zmluvy, zmluvy o dielo a pod., keď výška ceny (odplaty) nebola dohodnutá. Preto oslovil viacerých poskytovateľov LSPP a z toho vychádzal pri určení tzv. obvyklej odmeny, ktorá patrí žalobcovi. Z oznámení týchto subjektov bolo zistené, že odmena sa pohybovala v roku 2008 v rozpätí od 70,-Sk do 130,-Sk za 1 hodinu pokiaľ ide o pracovný deň a od 90,-Sk do 155,-Sk za 1 hodinu pokiaľ ide o sviatok a víkend. Na základe toho súd ustálil, že žalobcovi patrila v roku 2008 odmena vo výške 100,-Sk/hodina pokiaľ ide o pracovný deň a vo výške 150,-Sk/hodina pokiaľ ide víkend. Pri sadzbe za pracovný deň sa sú priklonil k dolnej sadzbe hodinovej odmeny, pri službe za víkend k jej hornej sadzbe, čo odzrkadľuje určitú kompenzáciu za povinné služby proti vôli žalobcu v čase dní pracovného voľna, ktorý je prevažne určený na regeneráciu pracovných síl. Žalobca požadoval za rozhodné obdobie na žalovanom 328,62 EUR, žalovaný mu uhradil sumu 146,08 EUR. Podľa sadby ktorú sud považoval za obvyklú mal žalovaný žalobcovi poskytnúť sumu 194,18 EUR (za 3/2008 sumu 54,77 EUR, za 4/2008 sumu 19,92 EUR, za 5/2008 sumu 59,75 EUR, za 6/2008 sumu 19,92 EUR, za 7/2008 sumu 19,92 EUR, za 8/2008 sumu 19,92 EUR). Rozdiel v nezaplatenej sume tak prestavuje suma 48,12 EUR, na ktorú úhradu súd zaviazal žalovaného. Vo zvyšku presahujúcu túto sumu súd žalobu žalobcu zamietol.

Podľa , účinného do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Žalobcovi súd priznal nárok na zákonný úrok z omeškania zo súm nezaplateného peňažného záväzku, vzhľadom k tomu, že sa žalovaný sa dostal do omeškania tak ako je to uvedené na jednotlivých faktúrach, ktoré sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného ako adresáta, ktoré súd považoval za výzvu na vydanie plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pretože žalobca žiadal na žalovanom celkovo sumu 328,62 EUR, pričom v čase podania návrhu bola dôvodná suma čo do výšky 194,18 EUR a až po podaní návrhu uhradil žalovaný žalobcovi sumu 146,08 EUR, rozhodol súd, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike od 1.1.2009 a s ustanoveniami o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd priznal uplatnenú sumu a trovy konania navrhovateľovi v mene euro prepočítanej podľa konverzného kurzu, t.j. 1 euro = 30,1260 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.