Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-241-2010.pdf
PDF · 94.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/241/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľky: F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S., W. č. XXXX/X, zastúpená JUDr. Carmen Linkeschovou, advokátkou so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho č. 10 proti odporcovi: Y. L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X. H. A., P. č.16, XXXXX A., zastúpený: HUDEC, s.r.o., so sídlom Bratislava, Na hrebienku č. 1, IČO 36 855 260, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marek Hudec, o určenie výživného na manželku,
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 100 eur a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám, s účinnosťou od 4.10.2010.
II. Zameškané výživné za čas od 4.10.2010 do 31.1.2012 vo výške 1.529,32 eura povoľuje súd odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok a exekúcie.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za návrh vo výške 72 eur a to do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Odporcovi náhradu trov konania a odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 4.10.2010 podala na tunajšom súde návrh na určenie výživného pre manželku vo výške 1.000 eur mesačne s účinnosťou od 4.10.2010. Návrh podala z dôvodu, že odporca je jej manželom, manželstvo bolo uzavreté 19.10.2002 v Spolkovej republike Nemecko. Odporca je štátnym občanom Talianskej republiky, trvale žijúci a podnikajúci na území Spolkovej republiky Nemecko. Ona je v súčasnom období na území Slovenskej republiky aj s maloletým synom L. A., nar. X.X.XXXX. Trvalé bydlisko má v S. u svojej matky. Je nezamestnaná a v dohľadnej dobe nevidí ani možnosť sa zamestnať. Vzhľadom k majetkovým schopnostiam a možnostiam odporcu považovala za primerané určiť výživné sumou 1.000 eur mesačne.
Odporca pred dožiadaným súdom uviedol, že nie je v stave, aby zvládol platiť požadovaný príspevok na výživu navrhovateľky, vzhľadom k jeho vlastným potrebám a na skutočnosť, že na spoločné dieťa už teraz platí mesačne 250 eur. Tieto platby sa realizujú od augusta 2010, odkedy navrhovateľka odcestovala. Z tohto dôvodu nesúhlasí s návrhom na určenie výživného pre navrhovateľku. Požadovaný obnos nie je schopný platiť. Vôbec nie je v situácií, žeby mohol platiť navrhovateľke príspevok na výživu. Ďalej uviedol, že je osobne insolventný. Býva v byte, v ktorom už žil aj s navrhovateľkou. Za byt platí mesačne nájomné 400 eur. Na objasnenie ďalej uvádza, že majiteľom reštaurácie D. nie je, ale je tam
iba zamestnaný. Majiteľkou reštaurácie je jeho matka. Jeho príjem mesačne je 875 eur, ako to uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 20.1.2011. Ďalšie vyživovacie povinnosť nemá, má jednu dcéru, ktorá má 21 rokov, táto študuje, ale na jej výživu neprispieva, nakoľko sa stará sama o seba.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.5.2011 č. k. 6C/241/2010 - 112 bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 200 eur, s účinnosťou od 4.10.2010. Vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Proti rozsudku podal odvolanie odporca. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.9.2011 č. k. 8Co/183/2011 - 144 bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Súd vykonal dokazovanie v zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s vyjadrením právneho zástupcu odporcu a predloženými dokladmi o mzde odporcu za mesiac október a november 2011.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že sa nechce zamestnať. Veľmi rada by sa zamestnala, ale mohla by pracovať iba do 14.00 hod., kedy končí synovi škola, ktorý je žiakom 2. ročníka základnej školy. Po škole mu začínajú krúžky, ktoré má denne, keďže 3-krát do týždňa sa venuje florbalu a 2-krát do týždňa futbalu. Chodí aj na doučovanie a po týchto krúžkoch sa s ním musí učiť. Snažila sa zamestnať brigádnicky, potom ako prišla do republiky pracovala ako čašníčka. Nevyhovovala jej pracovná doba, kde bolo otvorené 24 hodín. Nenašla si zatiaľ prácu ani na skrátenú pracovnú dobu. Naďalej je evidovaná na úrade práce, ktorý navštevuje pravidelne, číta na ňom oznamy, ktoré sú tam vyvesené. Nikto ju však nezamestná, aby pracovala do 14.00 hod. Ďalej uviedla, že nemá sa kto postarať o jej syna, keďže jej matka je zamestnaná, pracuje ako masérka do 17.00 hod. a niekedy aj do 20.00 hod. Zo spoločnej domácnosti s odporcom odišla kvôli tomu, že tento mal milenku. Dozvedela sa o tom asi pred dva a pol až tromi rokmi. Odišla od neho na Slovensko, kde žila štyri mesiace. Potom ako jej odporca sľuboval, že ukončí známosť sa vrátila, ale známosť neukončil. Nepáčilo sa jej akceptovať to, že odporca má okrem nej aj milenku. Keď žila spolu s odporcom v Spolkovej republike Nemecko, pracovala tam stále, pokiaľ nezostala tehotná. Pracovala u odporcu v jeho reštaurácií, ktorá je však napísaná na jeho matku. K svojím majetkovým pomerom uviedla, že na seba, keď žila spolu s odporcom nemala nič napísané, okrem motorového vozidla zn. AUDI, rok výroby 2002. Vozidlo odporca na ňu napísal potom, ako sa k nemu vrátila. Ďalej uviedla, že odporca prerobil bytový dom, v ktorom bolo asi sedem bytov, avšak keď nájomcovia neplatili, tak tento bytový dom zobrala banka. Spolu s odporcom mali svoj byt, ktorý odkúpil p. C. za nich, aby tento byt nestratili. Menovaný si zobral za tým účelom pôžičku z banky, avšak sa dohodli s odporcom, že odporca mu bude dávať zato 400 eur. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že žije v 3-izbovom byte, ktorý je vlastnícky vedený na ňu a jej brata, ako to preukazovala z výpisu LV č. 3805. V byte žije so svojím synom, svojou matkou a jej manželom. Za bývanie platia asi 130 eur, plus energie, ktoré sú asi 30 eur mesačne. Na týchto nákladoch sa podieľa podľa toho, ako jej to finančne vychádza. Je bez príjmu, vyživovaciu povinnosť má voči jednému dieťaťu, na ktoré poberá od odporcu výživné 250 eur mesačne. Poukázala nato, že naposledy keď prišiel odporca za maloletým, prišiel na novom aute - Mercedese, typu E, trieda kupé.
Právny zástupca odporcu poukázal nato, že počas doby, keď je syn účastníkov v škole, má možnosť navrhovateľka sa zamestnať. Keby mal odporca prispievať na výživu navrhovateľky mesačne 200 eur dostal by sa práve on do nevhodnej finančnej situácie. Ďalej uviedol, že na strane odporcu sa pomery nezmenili, naďalej žije v prenajatom byte, za ktorý uhrádza pravidelné nájomné. Zamestnaný je tak ako naposledy a prispieva tiež naďalej rovnako na výživu dieťaťa mesačne sumou 250 eur. Návrh navrhovateľky žiadal zamietnuť, pretože táto svoje tvrdenia nepreukázala a nedoložila relevantnými dôkazmi. Nepreukázala konkrétne výdavky.
Na základe vykonaného dokazovania, ktoré súd vykonal doplnením, výsluchom navrhovateľky v zmysle intencií rozhodnutia Krajského súdu v Nitre a oboznámením sa s pripojenými dokladmi zistil tento skutkový stav: Účastníci sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v A., Spolková republika Nemecko. Z ich manželstva pochádza maloletý Gianpaul Nico, nar. 9.2.2004. Obaja účastníci žili v Spolkovej republike Nemecko, odkiaľ navrhovateľka spolu s dieťaťom odišla v auguste 2010 a presťahovala sa do Slovenskej republiky ku svojej matke, potom ako odporca nadviazal známosť s inou ženou.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že navrhovateľka je vedená ako uchádzač o zamestnanie od 19.11.2011 naďalej, nepoberá žiadne sociálne dávky vyplácané úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že žije v 3-izbovom byte, ktorý vlastnícky je vedený na ňu a jej brata. V byte žije so svojím synom, matkou a jej manželom. Za bývanie platia 130 eur mesačne a za energie 30 eur mesačne, na ktorých sa podieľa podľa toho, ako jej to finančne vychádza. Vyživovaciu povinnosť má voči jednému dieťaťu a to maloletému L. A., nar. X.X.XXXX, ktorý je žiakom 2. triedy ZŠ v S., ul. S..
Z vyjadrenia triednej učiteľky súd zistil, že maloletý je v škole aktívny, reaguje na otázky a dokáže na ne odpovedať. Pracuje však pomalším tempom, pri práci potrebuje pomoc učiteľa. Problémom je jazyková bariéra. Je potrebné mu vysvetľovať slová, aby pochopil učebnú látku nielen na slovenskom jazyku, ale aj na hodinách vlastivedy a prírodovedy. Vyžaduje si individuálny prístup učiteľa ale aj rodiča. Výborné výsledky, ktoré v škole dosahuje sú vďaka intenzívnej starostlivosti matky. Tá sa mu venuje v maximálnej miere, rozpráva sa s ním, vysvetľuje mu neznáme slová. Je to práca náročná, vyžaduje si nielen trpezlivosť, ale aj dostatok času. Žiak, ktorý rozpráva slovenským materinským jazykom sa bežne pripravuje na vyučovanie 30 až 40 minút. Príprava na vyučovanie maloletého L. si však vyžaduje oveľa viac času, pretože sa vzdeláva v cudzom jazyku. Ak sa má stať rovnocenným a vyrovnaným žiakom je potrebná intenzívna starostlivosť zo strany matky. Z vyjadrenia učiteľky P.. T. P.I. súd zistil, že maloletý navštevuje doučovanie zo slovenského jazyka od októbra 2011 na doporučenie pani učiteľky triednej aj na základe žiadosti matky, ktorá má záujem, aby jej syn v triede napredoval, prekonal jazykové bariéry a dosahoval stále lepšie výsledky.
Odporca je zamestnancom v reštaurácií, ktorej majiteľkou je jeho matka. Z vyúčtovania jeho príjmu za rok 2010 bolo zistené, že jeho čistý príjem bol 875,17 eura, za január 2011 bol jeho čistý mesačný príjem 765,54 eura, za február 2011 bol jeho čistý príjem 963,22 eura a rovnako tento mesačný čistý príjem 963,22 eura mal súd za preukázaný z výplatných pások predložených právnym zástupcom odporcu za mesiac október 2011, november 2011, december 2011. Žije v byte, v ktorom žili ešte spolu s navrhovateľkou, za bývanie platí mesačné nájomné 400 eur. Vyživovaciu povinnosť má voči jednému dieťaťu, na ktoré ako to bolo potvrdené navrhovateľkou, prispieva mesačne sumou 250 eur.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zásadami, ktoré platia pri ustanovení § 71 Zákona o rodine, ktorý upravuje vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov, sa súd zaoberal v rozsudku zo dňa 27.5.2011, ktorý rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na manželské výživné, tento je dôvodný, pretože ako vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ak jeden z manželov si túto povinnosť neplní, na návrh niektorého z nich určí jeho rozsah súd, tak aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. K tomu súd dodáva, že pokiaľ manželstvo trvá a manželia žijú spolu, o manželstve možno hovoriť ako o základe pre rodinu tak, aby bola riadne zabezpečená, či už po materiálnej stránke alebo ostatnej rodinnej stránke, teda po materiálnej v tom zmysle, že obaja manželia sú zamestnaní, prípadne jeden z manželov a druhý, najmä matka sa stará o domácnosť, zabezpečuje aj starostlivosť o dieťa a jeho riadnu výchovu. Takže keď manželia žijú riadne spolu, môžu sa dohodnúť na tom, či manželka starajúca sa viac o domácnosť a o rodinu bude zamestnaná, alebo či bude pracovať v kratšom pracovnom čase, alebo nebude pracovať
vôbec. V prípade však, že manželia prestanú žiť spolu, manželke, ktorej ako matke zostane maloleté dieťa v starostlivosti a opatere zostáva u nej o to väčšia ťarcha postarať sa o dieťa, zabezpečiť chod rodiny a to už bez riadneho a pravidelného príjmu do domácnosti, ktorý zabezpečuje otec, teda manžel. Navrhovateľka v konaní poukázala nato, že potom ako sa presťahovala zo Spolkovej republiky Nemecko, potrebovala vzhľadom na rečovú bariéru maloletého zvýšenú starostlivosť. Toto jej tvrdenie bolo preukázané aj vyjadrením triednej učiteľky maloletého, ako aj učiteľky, ktorá ho doučuje v slovenskom jazyku. Táto zvýšená starostlivosť, ktorá pretrváva naďalej, ovplyvnila navrhovateľke možnosť sa zamestnať. Ako sama uviedla, jej starostlivosť o dieťa je taká, že musí sa nielen viacej venovať maloletému, ale chodiť aj pre neho a potom ho odprevádzať na rôzne športové krúžky. Takže táto starostlivosť jej bráni v tom, aby sa riadne zamestnala. Podľa súdu však nie je opodstatnené od navrhovateľky požadovať, aby sa zamestnala tak, aby rozsah pracovnej doby presahoval dobu, kedy má zabezpečovať starostlivosť o dieťa, nakoľko z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa táto starostlivosť je prvoradou starostlivosťou. Situáciu má sťaženú i v tom, že sama zabezpečuje túto starostlivosť, i keď žije so svojou matkou, avšak táto je zamestnaná tak, ako to uviedla navrhovateľka. Pokiaľ ide o odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s odporcom, ktorou otázkou sa súd zaoberal v zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu, súd výpoveď navrhovateľky považoval za pochopiteľnú z jej strany, že zvolila radšej odchod zo spoločnej domácnosti potom, ako zistila niekoľko ročnú neveru zo strany odporcu, ktorý keď odišla zo spoločnej domácnosti prvýkrát na dobu 4 mesiacov jej sľuboval, že ukončí známosť, avšak tak neurobil a navrhovateľka ďalej nemohla akceptovať situáciu, že odporca naďalej udržiava známosť s inou ženou a preto sa rozhodla odísť.
Pri rozhodovaní o výške manželského výživného súd bral do úvahy na jednej strane odôvodnené potreby oprávnenej - navrhovateľky a na strane druhej schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného, t. j. odporcu. Vzhľadom na výšku preukázaného príjmu odporcu, výšku jeho výdavkov, výšku jeho vyživovacej povinnosti, ktorú si riadne plní, súd dospel k záveru, že za primeranú možno považovať výšku výživného na navrhovateľku mesačne sumou 100 eur, ktorá suma pri riadnom plnení si vyživovacej povinnosť zo strany odporcu neovplyvní negatívne jeho životnú úroveň. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil výživné v zmysle návrhu navrhovateľky, pokiaľ ide o účinnosť a podanie návrhu od 4.10.2010.
Zameškané výživné za čas od 4.10.2010 do 31.1.2012 vo výške 1.529,32 eura povolil súd odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok a exekúcie.
Vo zvyšku, vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, bolo potrebné návrh navrhovateľky zamietnuť.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol súd podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb., vzhľadom nato, že navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a vychádzal pritom z položky 8a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý predstavuje 2 % z 3-násobku ročného plnenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p., keď v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka bola odkázaná podať návrh na určenie manželského výživného. Jej návrhu bolo vyhovené, avšak iba čiastočne, čo do sumy 100 eur. Bolo potrebné k tomu vykonať dôkladnejšie dokazovanie, aby boli zistené pomery na strane navrhovateľky, ale aj na strane odporcu. Ďalej vzhľadom na citované ustanovenie súd zohľadnil nielen dôvody, pre ktoré navrhovateľka podávala návrh, ale aj jej sociálnu situáciu tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Preto súd odporcovi, ktorý v konaní mal podstatnejší úspech, náhradu trov konania nepriznal, a rovnako ani náhradu trov odvolacieho konania, o ktorom rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.