Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/23/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Romana Dieho, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpenej: Mgr. Soňa Jacková, advokátka so sídlom kancelárie Ličartovce 161, 082 03 Ličartovce, IČO: 54 062 390, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-PO-OVBP2-2023/7239/30911 zo dňa 16.02.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou 03.05.2023 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO- OVB2-2023/7239/30911 zo dňa 16.02.2023, ktorým žalovaný rozhodol v odvolacom konaní vo veci rozhodnutia obce Ličartovce, č. SÚ/4938/120057/2022-Ph zo dňa 07.06.2022 o umiestnení stavby „Skladová hala Virkon“. Žalovaný napadnutým rozhodnutím sa stotožnil s rozhodnutím obce Ličartovce, stavebného úradu, zmenil pisárske chyby v napadnutom rozhodnutí a v ostatnej časti ho potvrdil.

2. Podľa a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej len ako „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o správnej žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom.

3. Žalobkyňa podaním doručeným správnemu súdu dňa 15.06.2023 doručila návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa (ďalej len ako „SSP“), s odôvodnením, že dňa 01.06.2023 bola zverejnená na úradnej tabuli obce Ličartovce verejná vyhláška, ktorou sa oznámilo začatie stavebného konania pre stavbu „Skladová hala Virkon“ s tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie je podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Žalobkyňa poukázala na špecifiká stavebného konania a nemožnosť zastavenia procesu stavby a s tým spojené zasahovanie do jej práv, medzi ktoré zaradila právo pokojne užívať svoj majetok v dôsledku zvýšenej hlučnosti v prípade, že dôjde k realizácii stavby, taktiež bude porušené jej právo na priaznivé životné prostredie a právo na súkromie, čo spája s účinkami emisií rôzneho druhu, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravé životné prostredie osôb. V ďalšom texte podaného návrhu žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že daná lokalita sa nachádza v záplavovom území a má reálnu obavu, že v prípade zastavania daného územia bude dochádzať k zaplavovaniu jej pozemku, pričom túto možnosť správny orgán neposúdil. S odkazom na rozhodnutia Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. a sp. zn. zdôraznila, že priznávanie odkladného účinku správnym

žalobám voči územným rozhodnutiam je jedinou možnosťou ako priznať účinnú ochranu verejnosti, inak by dochádzalo k stavu, kedy súd rozhodol o zrušení územných rozhodnutí, ktoré boli podkladom stavebných povolení, avšak stavba by už dávno stála, a tak by nedošlo k účinnej ochrane verejnosti. Vo veci je podľa žalobkyne splnená aj podmienka, že nariadenie odkladného účinku nepredstavuje rozpor s verejným záujmom, dokonca je výslovne vo verejnom záujme, aby nedošlo k vydaniu stavebného povolenia. Za situácie, kedy stavebník svojvoľne a nezákonne vykonáva terénne úpravy na dotknutých pozemkoch (navyšovanie terénu materiálom vrátane stavebného odpadu) a realizuje iné kroky blížiace sa k realizácii samotnej stavby, je priznanie odkladného účinku, podľa tvrdenia žalobkyne nevyhnutné.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe ponecháva na zváženie správnemu súdu s poukazom na fakt, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov len výnimočný charakter a že návrh žalobcu musí byť odôvodnený osobitnými okolnosťami konkrétneho prípadu, a teda dôkazné bremeno je na žalobcovi a ten je povinný súdu v návrhu preukázať existenciu možnej ujmy a v danom prípade ide výlučne len o rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorým k realizácii stavby nedochádza.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. ( a )

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Úvodom považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

10. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vyhodnotiť na tento účel.

11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

12. V prejednávanej veci žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

13. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Správny súd uvádza, že aj v prípadoch, ak je vo veci jednou z nosných otázok ochrana vlastníckeho práva, je nevyhnutné, aby žalobkyňa v návrhu primerane zdôvodnila aké konkrétne nebezpečenstvo závažného a nenávratného poškodenia jej vlastníckeho práva hrozí v prípade, ak správny súd neprizná žalobe odkladný účinok. Z návrhu žalobkyne však žiadna takáto reálna hrozba nevyplýva, a to ani v kontexte ňou namietaného vykonávania terénnych prác stavebníkom na predmetnom pozemku vzhľadom k tomu, že tieto nesúvisia bezprostredne s napadnutým rozhodnutím o umiestnení stavby.

15. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že ani samotné územné konanie a napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby a ani vydané oznámenie o začatí stavebného konania nevytvára taký skutkový stav, na základe ktorého by hrozila reálna závažná ujma na právach žalobkyne. Navyše žalobkyňa vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku ani nijako nekonkretizovala rozsah hroziacich škôd na svojich právach vydaním napadnutého rozhodnutia. Ako už bolo spomenuté, nepostačuje teoretické konštatovanie hroziacich škôd, ale je nevyhnutné tieto prípadné hroziace škody špecifikovať. Správny súd zároveň konštatuje, že pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa samotným vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby v rámci územného konania nezasahuje do subjektívnych práv žalobkyne, k tomuto zásahu by mohlo dôjsť až pri samotnom vydaní rozhodnutia o stavebnom povolení, ku ktorému smeruje rozhodnutie o umiestnení stavby. Inými slovami priznanie odkladného účinku správnej žalobe by prichádzalo do úvahy pri návrhu v rámci správnej žaloby proti rozhodnutiu o vydaní stavebného povolenia.

16. Správny súd tak konštatuje, že v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že žalobkyni reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok, a nešlo ani o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v , ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v danom prípade nebola splnená, na základe čoho správny súd nemohol návrhu žalobkyne vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.