Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-112-2009.pdf
PDF · 127.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/112/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Adrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: D. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XXX, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Jána Milca 34, 010 01 Žilina, proti odporcovi: I.. L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Jurajom Srählem, advokátom s miestom výkonu činnosti Dolný val 21/180, 10 01 Žilina, o zaplatenie 6.638,78 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.638,78 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 6.638,78 eur od 01.10.2008 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.120,19 eur (z čoho trovy konania spočívajúce v uhradenom súdnom poplatku za podanie návrhu vo výške 398,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.722,19 eur) k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.04.2009 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 24.04.2009 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 6.638,78 eur spolu z úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 6.638,78 eur od 01.10.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom dňa 09.06.2006 ústne zmluvu o pôžičke, na základe ktorej odovzdal odporcovi peňažnú sumu 200.000,- Sk, t. j. 6.638,78 eur. Doba splatnosti pohľadávky nebola dohodnutá. Prevzatie predmetnej čiastky odporca potvrdil svojim podpisom na dlžobnom úpise - výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 09.06.2006. Niekoľkokrát ústne žiadal odporcu o vrátenie požičaných peňazí, avšak odporca uvedené peniaze nevrátil. Dňa 08.09.2008 písomne požiadal odporcu o vrátenie požičaných peňazí v lehote najneskôr do 30.09.2008. Odporca reagoval listom zo dňa 23.09.2008, v ktorom odmietol vrátiť predmet pôžičky. Odporca je tak v omeškaní s platením peňažného záväzku, preto je mu povinný v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. platiť z nesplatenej sumy úroky z omeškania.
Navrhovateľ k návrhu pripojil kópiu výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 09.06.2006, kópiu listu s označením posledná výzva zo dňa 08.09.2008 a kópiu listu odporcu zo dňa 23.09.2008.
Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 2Ro/54/2009-11 zo dňa 27.04.2009.
Keďže odporca podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor podaním zo dňa 26.05.2009, došlo ex lege v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu.
Odporca v podanom odpore uviedol, že právny úkon - podpísanie pokladničného dokladu o prevzatí čiastky 200.000,- Sk od navrhovateľa považuje za neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Už v písomnom vyjadrení k výzve navrhovateľa zo dňa 08.09.2008 sa vyjadril, že pôžička bola dohodnutá s p. P.. Obsah dohody o pôžičke bol vzájomne s ním dohodnutý za prítomnosti tlmočníka p. F. a p. U. (dcéry navrhovateľa). Vzájomne bolo dohodnuté, že pôžička bude bezúročná a jej splatnosť bola stanovená termínom zabezpečenia úveru v prospech spoločnosti SAVAS a. s. p. B.. Príjmový pokladničný doklad o vyplatených zdrojoch vo výške 200.000,- Sk bol podpísaný pri vyplácaní predmetnej čiastky p. U.. Doposiaľ sa s navrhovateľom osobne nestretol. Keďže predmetnú čiastku nevyhnutne potreboval na zaplatenie úradných prekladov listín, ktoré boli nevyhnutné pre ďalší postup spolupráce s p. B. na získanie úveru, podpísal príjmový doklad aj keď bol v rozpore so skutočnosťou. Odporca tak žiadal z uvedených dôvodov návrh zamietnuť v plnom rozsahu a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania.
Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 15.07.2009, v ktorom uviedol, že tvrdenia odporcu sa nezakladajú na pravde. Vrátenie pôžičky nebolo ničím podmienené.
Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 20.09.2011, 08.11.2011 a 20.01.2012, ktoré sa konali za účasti oboch účastníkov konania a ich právnych zástupcov.
Navrhovateľ, ako aj odporca v zásade po celý priebeh konania zotrvali na svojej skutkovej ako aj právnej argumentácii uvedenej vo svojich písomných podaniach
Súd tak vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkov J. U., D. U. a L. Q., ako aj oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a odporcom.
Z navrhovateľom predloženého výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 09.06.2006 vyplýva, že tento bol vystavený navrhovateľom s označením: D. W. stavebná činnosť, XXX XX Q. XXX, S.. Na tomto výdavkovom pokladničnom odporca svojim podpisom potvrdil prevzatie sumy 200.000,- Sk. Ako účel platby je na pokladničnom doklade uvedené: „Pôžička“. Odporca počas konania nenamietal pravosť svojho podpisu na tejto listine a sám na pojednávaní dňa 20.09.2011 túto skutočnosť potvrdil.
Navrhovateľ požiadal odporcu listom zo dňa 08.09.2008 označeným ako posledná výzva o vrátenie pôžičky vo výške 200.000,- Sk do 30.09.2008 s odvolaním sa na to, že dňa 09.06.2006 mu poskytol pôžičku vo výške 200.000,- Sk.
Odporca na výzvu navrhovateľa reagoval listom zo dňa 23.09.2008 označeným ako pôžička, v ktorom uviedol, že mu dňa 08.09.2008 bola doručená vyššie uvedená posledná výzva navrhovateľa vo veci pôžičky 200.000,- Sk, ktorú prevzal dňa 09.06.2006. Ďalej odporca v liste uviedol, že do dňa spísania listu s navrhovateľom o vrátení pôžičky nejednal, ani nebol na jej vrátenie ním vyzvaný. Je nesporné, že dňa 09.06.2006 prevzal čiastku 200.000,- Sk z rúk p. U. a výdavkový pokladničný blok podpísal osobne s tým, že mu navrhovateľ vyplatil predmetnú čiastku. Rokovania o predmetnej pôžičke boli vedené dcérou navrhovateľa v prítomnosti p. B.. Q. vzájomne dohodnuté, že predmetnú čiastku vráti z finančných zdrojov, ktoré zabezpečí p. B.. Ďalej bolo dohodnuté, že pôžička je bezúročná a termín splatnosti je po zabezpečení finančných zdrojov p. B.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nechápe výzvu navrhovateľa. Do dňa spísania listu nie je pôžička splatná, pretože zo strany p. B. nie sú zaistené finančné zdroje, ktoré sú predpokladom splatnosti pôžičky. Termín splatnosti bol vzájomne dohodnutý, a preto ho nie je možné bez dohody účastníkov zmeniť. O poskytnutí finančných zdrojov je vzájomne uzavretá zmluva medzi ním a p. B. a táto doposiaľ nebola naplnená. Splnenia svojho záväzku sa nebráni, ale môže ho splniť po naplnení záväzku p. B..
P. B. dňa 25.10.2011 čestne prehlásil, že nikdy neuzavrel s odporcom žiadnu dohodu o tom, že splatnosť pôžičky, ktorú poskytol odporcovi navrhovateľ, by mala nastať po tom, ako budú zaistené finančné zdroje jeho osobou tak, ako to udáva odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.09.2008 adresovanom navrhovateľovi. Obchodnoprávne rokovania medzi ním a odporcom, resp. spoločnosťami, ktoré zastupujú, nemajú žiaden súvis s pôžičkou, ktorú poskytol navrhovateľ odporcovi. Sumu 200.000,- Sk požičal odporcovi navrhovateľ na základe jeho predchádzajúcej požiadavky, pretože v danom čase sa
nenachádzal na Slovensku a odporca ho požiadal o poskytnutie danej pôžičky. Odporca bol oboznámený so skutočnosťou, že peniaze mu požičiava navrhovateľ. Finančné prostriedky v sume 200.000,- Sk, ktoré odporca prevzal, poskytol navrhovateľ z vlastných zdrojov.
Z výpovede svedka D. U. na pojednávaní dňa 20.01.2012 vyplynulo, že tento odporcovi neodovzdával sumu 200.000,- Sk. S odporcom sa v rodinnom dome navrhovateľa na adrese Q. XXX nestretol. Súd aj napriek tvrdeniam odporcu, že peňažnú hotovosť v sume 200.000,- Sk mu mal dňa 09.06.2006 odovzdať práve D. U. v suteréne predmetného rodinného domu, považoval výpoveď svedka za vierohodnú, a to s poukazom na výpoveď svedka L. Q., ktorý na pojednávaní dňa 20.01.2012 vypovedal, že dňa 09.06.2006 priviezol odporcu k predmetnému rodinnému domu, pričom D. U. nevidel. Rovnako súd poukazuje na výpoveď svedkyne J. U., ktorá na pojednávaní dňa 08.11.2011 uviedla, že peňažnú hotovosť odovzdávala odporcovi ona osobne, pričom jej manžel v tom čase prítomný v dome nebol. Ďalej súd poukazuje na tvrdenie odporcu na pojednávaní dňa 20.01.2012, podľa ktorého k odovzdaniu peňazí malo dôjsť v predmetnom dome popoludní okolo 14-tej hodiny. Súčasne v kontexte s tým súd poukazuje na potvrdenie spoločnosti TLAKON SK, s. r. o. zo dňa 19.01.2012, podľa ktorého v deň 09.06.2006 bol ich zamestnanec svedok D. U. podľa dokumentácie dochádzky na pracovisku od 05.50 hod. do 14.00 hod. a na výpoveď svedka D. U., podľa ktorej tento pracoval na pracovisku v Žiline - Bytčica a cesta z práce do bydliska - Q. XXX - mu zvyčajne trvala cca 45 minút. Aj tieto časové súvislosti nasvedčujú tomu, že peňažnú hotovosť odporcovi neodovzdával svedok D. U..
Svedok L. Q. na pojednávaní dňa 20.01.2012 vypovedal, že odporcu priviezol dňa 09.06.2006 k domu navrhovateľa na adrese Q. XXX, avšak do domu tohto dňa nevstúpil, pričom čas, po ktorý čakal na odporcu strávil prechádzaním sa po záhrade patriacej k domu. Pri tejto príležitosti stretol len p. J. U. a staršiu pani, ktorú opísal ako babku. Čo sa týka prípadnej prítomnosti navrhovateľa na mieste dňa 09.06.2006, k tejto sa svedok rozhodne nevedel vyjadriť, pričom najskôr vo svojej výpovedi uviedol, že okrem p. U. a babky iného z obyvateľov domu nevidel. Neskôr sa k otázke odporcu (po tom, ako sa odporca sugestívne vyjadril, že videl navrhovateľa starať sa pred domom o šípové ruže) vyjadril, že nemôže ani potvrdiť a ani vyvrátiť, že navrhovateľa v ten deň videl. Svedok súčasne vo výpovedi uviedol, že v ten deň 09.06.2006 zrejme už s odporcom mimo Q. nebol a že nemá vedomosť, čoho sa návšteva odporcu v Q. tento deň týkala.
V kontexte s výpoveďou svedka L. Q. a otázkou prítomnosti navrhovateľa doma v Q. dňa 09.06.2006 súd poukazuje na tvrdenie navrhovateľa v podanom odpore proti platobnému rozkazu, kde navrhovateľ výslovne uviedol: „Žalovaný do dnešného dňa sa osobne nestretol s pánom žalobcom.“. Toto tvrdenie uvedené v odpore tak zásadne vyvracia tvrdenie produkované odporcom neskôr na pojednávaní dňa 20.01.2012, kde sa odporca vyjadroval, že navrhovateľa osobne daného dňa videl.
Zo svedeckej výpovede svedka J. U. na pojednávaní dňa 08.11.2012 vyplynulo, že jednanie medzi odporcom a p. B. išlo cez jej osobu vzhľadom k tomu, že odporca nevie nemecky a p. B. v tom čase po slovensky taktiež nevedel. K samotnej pôžičke uviedla, že odporca prostredníctvom nej požiadal p. B. o poskytnutie peňazí. Kedy k požiadavke zo strany odporcu došlo, sa už nepamätá. P. B. ju požiadal, aby však odprocovi požičal jej otec - navrhovateľ. Odproca dňa 09.06.2006 prišiel k nej domov na adrese Q. XXX aj s p. Q., ktorý odprocu všade so sebou vozil. Pán Q. však osobne pri ich rozhovore v Q. týkajúcom sa požičaných peňazí ďalej nebol. Odporcovi konkrétne povedala, že peniaze má, len p. B. tu nie je a vybavila to tak s otcom. Povedal, že dobre, že to vráti čo najskôr. Nevadí, že je to od otca. Blok jej dal otec večer predtým, keďže išiel na druhý deň do práce. Penizae tak odovzdala odporcovi osobne ona. Z hľadiska splatnosti pôžičky nebolo dojednané nič. Odporca len povedal, že hneď, ako bude mať peniaze, to vráti. Odporca mal možnosť vidieť, od koho sú peniaze, keďže na doklade bolo meno navrhovateľa. Všetko to bolo rýchle, dlho sa nerozprávalo. Peňažné prostriedky predtým prevzala od otca v predvečer dňa 09.06.2006, keď otec prišiel z práce. Vypísal blok a dal jej peniaze. Otec mal peniaze doma v hotovosti, keďže nedôveruje bankám.
Podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa ust. § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
Podľa ust. § 32 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa ust. § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ust. § 658 Občianskeho zákonníka, pri pôžičke peňažnej možno dohodnúť úroky.
Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo určené k volnému nakladaniu, príp. spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej dobe veci rovnakého druhu. Pri tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie vecí, ktoré sú druhovo určené (pri peňažnej pôžičke určitá peňažná suma), teda nie individuálne určenej veci. V ďalšom je pojmovým znakom tejto zmluvy jej dočasnosť, avšak nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia. Splatnosť pôžičky tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť na požiadanie veriteľa v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Pri zmluve o pôžičke ide o reálny kontrakt, z čoho vyplýva, že k vzinku tohto záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je potrebná nielen ich dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovprávny vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. Jednotlivé prejavy vôle zainteresovaných strán súd vykladal v zmysle interpretačných pravidiel podľa ust. § 34 a § 35
Občianskeho zákonníka. Súd mal tak za to, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo v zmysle vyššie uvedeného výkladu dňa 09.06.2006 tým, že zo strany svedkyne J. došlo k reálnemu odovzdaniu peňažnej sumy 200.000,- Sk odprocovi. Súd v ďalšom vychádzal z toho, že svedkyňa J. U. pri odovzdávaní peňazí konala za navrhovateľa, ktorý jej peniaze za účelom ich pôžičky odporcovi pred tým na jej požiadanie odovzdal. Medzi navrhovateľom a svedkyňou J. U., dcérou navrhovateľa, tak došlo k dohode o plnomocenstve podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak teda svedkyňa J. U. jednala osobne s odprocom a tomuto aj odovzdala predmetnú peňažnú sumu, zaväzovala v zmysle ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľa a práva a povinnosti zo zmluvného vzťahu tak vznikli priamo navrhovateľovi. Odproca peňažnú sumu 200.000,- Sk od J. U. prijal s tým, že v tom čase mal vedomosť o tom, že tieto peniaze sú mu poskynuté titulom pôžičky od navrhovateľa a že peňažné prostriedky mu vráti. Uvedenému záveru a výkladu súdu nasvedčuje niekoľko skutkových okolností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Primárne, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca prevzal dňa 09.06.2006 v hotovosti sumu 200.000,- Sk, a to v mieste bydliska navrhovateľa
- Q. XXX. Bezprostredne pred tým, ako odporca sumu prevzal, jej prevzatie svojim podpisom potvrdil aj na vopred pripravenom výdavkovom pokladničnom doklade, ktorý mu bol predložený J. U.. Na pokladničnom doklade je výslovne a určite ako osoba, od ktorej odporca prevzal peniaze, uvedený navrhovateľ a rovnako je tam výslovne a určite uvedený aj dôvod prijatia: Pôžička. V spojení s výpoveďou svedkyne J. U., ktorá uviedla, že odprocu informovala o tom, že peniaze má, len p. B. tu nie je a vybavila to tak s otcom, na čo jej tento odpovedal, že dobre, vráti to čo najskôr a nevadí, že je to od jej otca, je tak zrejmé, že odproca mal vedomosť o tom, že peňazné prostriedky, ktoré prevzal boli poskytnuté zo strany navrhovateľa. Tomuto záveru nasvedčuje v ďalšom aj časť listu odporcu datovaného dňa 23.09.2008, v ktorom na výzvu navrhovateľa o vrátenie pôžičky uviedol, že: „ ... a výdavkový pokladničný blok som podpísal osobne s tým, že ste mi vyplatili predmetnú čiastku.“ a „ Splnenia svojho záväzku sa nebránim, ale môžem ho splniť po naplnení záväzku p. B..“. Odporca spočiatku v zásade len namietal, že k splatnosti jeho záväzku vrátiť peňažné prostriedky doposiaľ nedošlo vzhľadom k tomu, že zo strany p. B. neboli podľa ich dohody zaistené finančné zdroje na projekt prepojenia Baltického mora s Čiernym morom vodnou cestou E 81 a E 30. Až neskôr odporca už počas súdneho konania namietal, že peňažné prostriedky mu mali byť poskytnuté vlastne P. B., pričom sa odvolával na list Dr. Q. Z. datovaný dňa 08.01.2009 tvrdiac, že ho práve P. B. vyzval na vrátenie sumy 200.000,- Sk. U danej pôžičky tak malo ísť podľa neho o zastretý právny úkon (odproca mal zrejme na mysli, že poskytovateľom peňažných prostriedkov nebol navrhovateľ, ale P. B.). Rovnako až počas samotného konania sa odproca bránil s poukazom na neplatnosť právneho úkonu - podpísania pokladničného dokladu o prevzatí čiastky 200.000,- Sk od navrhovateľa podľa ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka námietky neplatnosti právneho úkonu odporcu podľa ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, odproca v podstate nijakým spôsobom skutkovo nevymedzil dôvod takejto neplatnosti. Súd skúmajúc ex offo platnosť právnych úkonov účastníkov konania v zmysle ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že odporca neuviedol žiadnu skutočnosť a ani z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť najavo nevyšla, z ktorej by vyplývalo, že by právne úkony účastníkov boli v rozpore s dobrými mravmi, alebo by odporovali zákonu, resp. by tento obchádzali (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska absolútnej neplatnosti uzavretej zmluvy v kontexte s ust. § 37 Občianskeho zákonníka, súd mal za to, že jednotlivé právne úkony účastníkov, ktoré smerovali k vzniku právneho vzťahu medtzi nimi, netrpia ani nedostatkom slobodnej a vážnej vôle, ako ani nedostatkom určitosti a zrozumiteľnosti. Z vykonaného dokazovania, ako už bolo aj v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia uvedené, zjavne vyplynulo, že navrhovateľ plne si uvedemojúc svoje konanie prenechal prostredníctvom svojej dcéry odporcovi peňažnú sumu 200.000,- Sk a odproca túto peňažnú sumu vedomí si, že je mu poskytovaná navrhovateľom, prevzal ako pôžičku a zaviazal sa ju vrátiť.
V ďalšom k námietkam odporcu súd považuje za potrebné uviesť, že ak by vychádzal jednak z toho, že v právnom vzťahu medzi odprocom a P. B. (ako to uviedol právny zástupca odprocu na pojednávaní dňa 20.09.2011) bolo dohodnuté, že P. B. bude znášať všetky náklady spojené s realizáciou a zabezpečovaním podkladov potrebných pre získanie finančných zdrojov na realizáciu projektu prepojenia Baltického mora s Čiernym morom vodnou cestou E 81 a E 30 a súčasne jednak z toho (ako to nesporne tvrdil odproca počas konania), že peňažné prostriedky potreboval a aj použil na krytie nákladov spojených s prekladom a overovaním pravosti dokumentov potrebných na zabezpečenie financovania predmetného projektu (na úhradu ktorých sa mal teda zaviazať P. B.), sa mu javí potom ako nelogické, aby P. B. majúc povinnosť znášať všetky uvedené náklady prenechal peňažné prostriedky na ich krytie odporcovi formou pôžičky, a nie aby tieto priamo uhradil, príp. ich poskytol odporcovi
napr. vo forme zálohy, ktorú by musel odporca po úhrade nákladov vyúčtovať. V ďalšom sa tak súdu javilo ako nelogické aj to, že ak by odporca preberal od P. B. prostredníctvom J. U. peňažnú hotovosť 200.000,- Sk oproti podpisu na písomnom doklade, nepožiadal by ich o vystavenie písomného dokladu priamo na meno P. B. ako poskytovateľa peňažných prostriedkov (namiesto navrhovateľa) a rovnako aj s iným účelom poskytnutia (namiesto pôžička). Ak aj P. B. listom prostredníctvom Dr. Q. Z. vyzval odporcu na zaplatenie sumy 200.000,- Sk táto okolnosť bez ďalšieho nepreukazuje tvrdenia odporcu o zastretom právnom úkone. Naopak všetky vykonané a účastníkmi produkované dôkazy v konaní tomuto tvrdeniu navrhovateľa nenasvedčujú. Sám odporca navyše, ako už bolo vyššie uvedené, v liste zo dňa 23.09.2008 takéto námietky nevzniesol a v zásade namietal len splatnosť svojho záväzku voči navrhoavteľovi. V neposlednom rade súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne J. U., ktorá na pojednávaní dňa 08.11.2011 uviedla, že sa skúšali najskôr s p. B. pripomínať odprocovi mailom. Otca (navrhoavteľa) to veľmi mrzelo. Istú dobu si mysleli, že zaberie, ak to napíše právnik p. B.. Potom neskôr oslovili JUDr. Mihálikovú. P. B. povedal otcovi, že mu peniaze dá on, pretože ho to mrzelo, ale otec trval na tom, že nie a že to chce od odporcu. Tak sa to dohodlo a tak to je.
S poukazom na uvedené skutkové okolnosti, ako aj úvahy, súd považoval námietky odprocu za účelovo vznášané až v priebehu samotného súdneho konania.
V ďalšom súd považoval medzi účastníkmi za spornú otázku splatnosti záväzku odporcu vrátiť navrhoavteľovi poskytnuté peňažné prostriedky v sume 200.000,- Sk. Navrhovateľ tvrdil, že medzi ním a odprocom nedošlo k dohode o splatnosti, pričom tak v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka vyzval odprocu listom zo dňa 08.09.2008 na vrátenie sumy 200.000,- Sk do 30.09.2008. Odproca sa bránil tým, že jeho záväzok vrátiť poskytnutú pôžičku bol viazaný na zaistenie finančných zdrojov zo strany P. B. na realizáciu predmetného projektu. Súd má však za to, že odporca svoje tvrdenia o dohode o splatnosti pôžičky nepreukázal. Navrhovateľ takúto dohodu namietal a k otázke splatnosti vo svojej výpovedi uviedol, že považoval za normálne, že peniaze budú vrátené čím skôr. Výpoveď navrhovateľa potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa J. U., ktorá uviedla, že z hľadiska splatnosti pôžičky nebolo dojednané nič. Odporca len povedal, že hneď, ako bude mať peniaze, to vráti. Súd tak vychádzal z toho, že účastníci sa nedohodli na dobe poskytnutia, resp. splatnosti záväzku odporcu vrátiť mu poskytnuté peňažné prostreidky v sume 200.000,- Sk. Odporca tak bol povinný pôžičku vrátiť na požiadanie navrhovateľa v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka, a to do 30.09.2008. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca svoj záväzok navrhovateľovi doposiaľ nesplnil. Počnúc dňom 01.10.2008 sa tak dostal s plnením svojho záväzku do omeškania. Súd tak na základe vyššie uvedených skutkových okolností, ako aj úvah zaviazal navrhovateľa na zaplatenie sumy 6.638,78 eur (200.000,- Sk).
Pokiaľ sa týka nevykonania dôkazu výsluchom svedka P. B., súd považuje za potrebné uviesť, že tento dôkaz nebol vykonaný vzhľadom na to, že ho súd považoval za nadbytočný, a to s poukazom na skutočnosť, že v priebehu konania bolo navrhovateľom predložené čestné prehlásenie P. B. k veci. Súd si je vedomý toho, že uvedené čestné prehlásenie nie je ekvivalentom svedeckej výpovede a môže byť v rámci dokazovania posudzované len ako listinný dôkaz. Aj tento dôkaz v zásade potvrdzuje skutkové tvrdenia navrhovateľa a naopak vyvracia tvrdenia odporcu.
Napokon súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k označeniu navrhovateľa v konaní. Tento na pojednávaní dňa 20.01.2012 zmenil svoje označenie z pôvodného označenia ako fyzickej osoby podnikateľa (D. W. s miestom podnikania: XXX XX S. - Q. XXX a IČO: 10 981 039, ako to aj vyplýva z výpisu zo živnostenského registra č. 511-3898 vedeného Obvodným úradom Žilina) na označenie fyzickej osoby nepodnikateľa (ako je to uvedené v záhlaví tohto rozsudku). Aj napriek úprave Občianskeho súdneho poriadku, ktorá v ust. § 79 ods. 1 O.s.p. v zásade odlišuje u účastníka označenie fyzickej osoby podnikateľa od označenia fyzickej osoby nepodnikateľa, je treba dospieť k jednoznačnému záveru, že z hľadiska hmotnoprávnej (§ 7 Občianskeho zákonníka), ako aj procesnej (§ 19 O.s.p.) ide vždy o totožný subjekt s jedinou právnou subjektivitou (teda nejde o dva rôzne subjekty so samostatnou právnou subjektivitou). Rozlišovanie fyzickej osoby ako podnikateľa, alebo nepodnikateľa, má význam v civilnom konaní len z hľadiska niektorých procesných inštitútov (napr. doručovanie podľa ust. § 47 a § 48 O.s.p.). V prejednávanej veci tak bolo po celý čas nepochybné, že navrhovateľom je D. W.. Posúdenie otázky, či tento konal v danom prípade pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, alebo nie, je otázkou, ktorou sa súd môže zaoberať len pri posudzovaní charakteru zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania. V konaní nepochybne vyšlo najavo, že navrhovateľ nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na tomto závere nemôže meniť nič ani skutočnosť, že navrhovateľ bol uvedený na predloženom výdavkovom doklade ako D. W. stavebná činnosť (mimochodom takéto
označenie nezodpovedá ani obchodnému menu navrhoavteľa zapísanému v obchodnom registri, je však z neho zrejmé, že išlo o navrhovateľa).
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (od 01.01.2003 základnej úrokovej sadzby) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka patria veriteľovi od prvého dňa omeškania dlžníka so splatením svojho peňažného záväzku. Keďže odporca sa dostal do omeškania s vrátením dlhovanej peňažnej sumy až dňom nasledujúcim po dni splatnosti tohto záväzku, t. j. deň po 30.09.2008, teda 01.10.2008, súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % (teda vo výške 2-násobku základnej úrokovej sadzby NBS platnej v prvý deň omeškania odporcu podľa NBS zverejnených údajov na www.nbs.sk, t. j. 2 x 4,5 %) zo sumy 6.638,78 eur (200.000,- Sk) odo dňa 01.10.2008 do zaplatenia. Teda aj v tejto časti vyhovel návrhu v plnom rozsahu.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Ohľadom trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 2.120,19 eur, z čoho titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu sumu 398,- eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 1.722,19 eur [za 5 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - plnomocenstvo zo dňa 22.04.2009, 2. podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 24.04.2009, 3. účasť na pojednávaní dňa 20.09.2011 v rozsahu 02.30 hod., 4. účasť na pojednávaní dňa 08.11.2011 v rozsahu 02.10 hod.a 5. účasť na pojednávaní dňa 20.01.2012 v rozsahu 02.30 hod.; za každý úkon 1. a 2. odmena vo výške 210,73 eur a za každý úkon 3. až 5. odmena vo výške 2 x 210,73 eur (s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. aj keď by navrhovateľovi prislúchala náhrada odmeny vo výške 220,77 eur v zmysle ust. § 9 a § 10 ods. l s použitím § 14 ods. l písm. a) až c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) + paušálna náhrada miestnych telekomunikačných a prepravných výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. za úkony právnej služby poskytnuté: v roku 2009 vo výške 6,95 eur, v roku 2011 vo výške 7,41 eur a v roku 2012 vo výške 7,63 eur]. Súd navrhovateľovi nepriznal uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby vyjadrenie k odporu zo dňa 15.07.2009 vzhľadom k tomu, že uvedené vyjadrenie nie je možné podľa názoru súdu považovať za poskytnutie právnej služby. Uvedené vyjadrenie obsahuje len jednu vetu, že tvrdenia odporcu sa nezakladajú na pravde a návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov. Súd popretie pravdivosti skutkových tvrdení odporcu nepovažuje za úkon právnej služby. Rovnako súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu duplicitne uplatnenej paušálnej náhrady podľa ust. § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. za účasť na pojednávaniach v dňoch 20.09.2011, 08.11.2011 a 20.01.2012, keďže na tento nárok advokáta sa nevzťahuje ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., ktorý určuje len výšku tarifnej odmeny za každé začaté dve hodiny za konanie pred súdom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.