Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-144-2011.pdf
PDF · 96.4 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/144/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom v právnej veci navrhovateľky N. R., M.. W., T.. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, G.Č., t.č. bytom M. XXX/XX, G. proti odporcovi V.. Y. R., M.. R., T.. X.X.XXXX, trvale bytom G. F. X, H. o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Súd odporcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným 22.11.2011 požiadala súd o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 250 Eur mesačne s odôvodnením, že ako živnostníčka aj napriek snahe zarobiť viac mala čistý mesačný príjem v roku 2010 vo výške 77 Eur. Tento nedostatok nahrádzala prácami v domácnosti a starostlivosťou o deti. Jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 18.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.1.2011. Týmto rozsudkom bol do jej starostlivosti zverený syn maloletý U. R., T..XX.XX.XXXX. Odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 150 Eur mesačne. Po rozvode manželstva bolo spoločné bývanie účastníkov konania neúnosné a malo nepriaznivý vplyv aj na maloletého. V máji 2011 sa navrhovateľka so synom odsťahovali do podnájmu. Tým sa dostala ešte do nepriaznivejšej finančnej situácie. Cena za prenájom bytu je 330 Eur mesačne. Preto intenzívne hľadala kupca na dom. Kúpnu zmluvu na predaj domu som podpísala 28.10.2011. Odporca zneužil zlú finančnú situáciu navrhovateľky a aby sa dom predal, navrhovateľka bola nútená súhlasiť s nerovnakým rozdelením ceny (odporca 90.000 Eur, navrhovateľka 72.700 Eur).
Odporca sa k veci písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že s návrhom na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky nesúhlasí a považuje tento návrh za nedôvodný. Podľa jeho názoru by mal súd skúmať, či navrhovateľka je alebo nie je schopná samostatne sa živiť, či už prácou, alebo či jej majetkové pomery sú dostatočné. Podľa odporcu navrhovateľka je zdravá, je práceschopná. Má stredoškolské vzdelanie. V minulosti bola riadne zamestnaná. Z vlastnej iniciatívy sa rozhodla podnikať a to v takom odvetí, ktoré bolo blízke, a ktoré si myslela, že zvládne. Na podnikanie vyčerpala nemalú časť finančných prostriedkov. Skutočnosť, že nakupovala nepredajný druh a množstvo tovaru, ovplyvňovalo jej zisk. Podľa odporcu je zarážajúce, že živnosť má naďalej, hoci uvádza, že jej zisky sú minimálne. Podľa odporcu navrhovateľka mnoho rokov vykazovala stratu z podnikateľskej činnosti a podľa jeho názoru by každý rozumný človek takéto podnikanie dávno ukončil a snažil sa zamestnať a tak získal stabilný príjem. Odporca počas manželstva finančne vykrýval celý chod domácnosti a potreby všetkých jej členov, čo pokladal nielen za svoju zákonnú povinnosť, ale aj za svoju morálnu povinnosť. Podľa odporcom začiatkom a príčinou rozvratu manželstva bolo výlučne správanie navrhovateľky. Toto sa
datovalo od ochorenie odporcu, kedy v dôsledku ochorenia jeho príjmy rapídne poklesli. Poukázal na to, že navrhovateľka sa pokúšala zvýšiť svoje príjmy návrhom na zvýšenie výživného, ktorý podala 4 mesiace po jeho určení rozvodovým rozsudkom v konaní XP X/XXXX. Návrh na zvýšenie výživného bol zamietnutý. Bezprostredne po vyhlásení rozsudku podala návrh o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Podľa odporcu nikto a nič nenútilo navrhovateľku odsťahovať sa zo spoločného domu až do jeho predaja. Dôvodom bolo to, že ju odporca žiadal, aby prispievala sumu 220 Eur na chod domácnosti, ktorý naďalej zabezpečoval on. Navrhovateľka toto nebola ochotná a podľa jej logiky bolo pre ňu výhodnejšie platiť 330 Eur za prenájom, do ktorého sa presťahovala. Pri svojom odchode zo spoločnej domácnosti odniesla všetky hnuteľné veci, a to kompletné zariadenie domu a vybavenie vrátane elektrospotrebičov. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka v súčasnosti disponuje sumou 72.700 Eur, ktorá suma je postačujúca na zakúpenie vyhovujúceho 3-izbového bytu a zostane jej ešte dostatok prostriedkov najmenej na dobu 2 rokov, za ktorý čas môže buď zrušiť živnosť a nájsť si zamestnanie, alebo sa naplno venovať živnosti tak, aby jej poskytovala dostatok prostriedkov na živobytie. Podľa odporcu navrhovateľka je schopná sama sa živiť, má dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie bývania a nie je odkázaná platiť nájomné za prenajatý byt. V prípade, že sa rozhodne ukončiť živnosť, má dostatok finančných prostriedkov na jej výživu do doby, pokiaľ si nenájde primerané zamestnanie. Ďalšie finančné prostriedky v prípade ukončenia živnosti získa predajom vybavenia predajne.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu ako aj na skutočnostiach, ktoré v návrhu uviedla. Tak isto trvá na skutočnostiach, ktoré uviedla v písomnom vysvetlení k vyjadreniu odporcu zo dňa 16.1.2012. V tomto vysvetlení uviedla, že na živnosť pracovala už od januára 2002 pre projekt výstavby akciovej spoločnosti G.. Po skončení projektu v novembri 2003 si hľadala zamestnanie. Nepodarilo sa jej to. Živnosť si rozšírila o ďalšie činnosti, aby si zabezpečila príjem po skončení projektu. Odporca bol v tom čase bez práce už takmer 7 mesiacov. V roku 1988 bývali účastníci konania v družstevnom byte v Žiari nad Hronom, ktoré nadobudli spoločne. Od začiatku až do jeho predaja v januári 2002 platila inkaso za byt navrhovateľka. Toto robila aj počas materskej dovolenky. V decembri 2000 sa presťahovali do domu v Sliači. Všetky náklady na bývanie znovu platila navrhovateľka až do roku 2005, Keď už nedokázala finančne toto utiahnuť, prevzal platenie nákladov na bývanie odporca. Zásobovanie domácnosti potravinami aj ostatným spotrebným materiálom naďalej zabezpečovala navrhovateľka. Uviedla, že keď ležal odporca v nemocnici navštevovala ho dvakrát denne. Varila mu aj prala. Odporca ju však šikanoval, odmietal jesť to, čo mu pripravovala. Vysťahovanie sa z domu bolo v záujme zdravého duševného a telesného vývoja syna. Kým bývali s odporcov, chodieval za ňou každú noc, že sa bojí. Skoro každé ráno ho bolievalo brucho. V deň písomných maturít syna pustil odporca ráno vysávač a nechal ho hučať až kým neodišli.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla aj to, že živnosť mala aj na prekladateľskú činnosť z nemeckého jazyka. Neskôr si živnosť rozšírila na obchodnú činnosť a otvorila si predajňu s knihami v Sliači. Táto predajňa je doteraz otvorená. Na základe dohody s Mestom Sliač má navrhovateľka aj turistické informačné centrum. Prekladateľskú činnosť robí pre fyzické osoby ako aj pre agentúru a má aj webovú stránku na internete. Do zoznamu tlmočníkov pre súdy zapísaná nie je, lebo na to nemá potrebné skúšky. Mesto Sliač jej platí 9,3 Eur za jeden pracovný deň za vedenie turistického informačného centra. Mesačne to vychádza okolo 220 Eur podľa počtu pracovných dní. Obrat z obchodu počíta okolo 400 Eur mesačne, ale po odpočítaní nákladov zisk nie je ani 100 Eur mesačne. Z prekladateľskej činnosti niekedy zarobí 200 Eur mesačne, niekedy 20 Eur. V priemere je to podľa jej názoru do 100 Eur mesačne.
Navrhovateľka do spisu predložila kúpnu zmluvu zo dňa 28.10.2011, ktorú účastníci konania ako predávajúci uzavreli s kupujúcimi V.. V. Š. a I. Š.. Podľa čl. II. Zmluvy predmetom kúpnej zmluvy bol rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 124 m2 a pozemok parcelné č. XXXX/XXX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 124 m2 a parcela č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 206 m2. V bodu III. bola kúpna cena dohodnutá na 166.000 Eur. Z tejto sumy kupujúci ako zálohu zaplatili 3.300 Eur a zvyšnú časť kúpnej ceny 162.700 Eur sa zaviazali zaplatiť tak, že odporcovi vyplatia 90.000 Eur a navrhovateľke 72.700 Eur.
Účastníci konania na pojednávaní potvrdili, že v decembri 2011 im tieto sumy skutočne boli aj zaplatené.
Zo správy Mestského úradu Sliač zo dňa 30.11.2011 bolo zistené, že navrhovateľka je rozvedená, má živnosť na prekladateľskú činnosť a administratívne práce. Pracuje za úhradu v informačnom centre Mesta Sliač.
Zo správy Daňového úradu Zvolen zo dňa 8.12.2011 bolo zistené, že v roku 2010 dosiahla navrhovateľka priemerný mesačný čistý príjem 55,17 Eur. Odporca v tom istom roku dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 1.151,92 Eur.
Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen navrhovateľka nepoberá dávky v hmotnej núdzi a príspevku k tejto dávke.
Zo spisu Okresného súdu Zvolen č.k. XC XXX/XXXX bolo zistené, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 18.1.2011. Týmto rozsudkom bol maloletý U. R., T.. XX.XX.XXXX zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, t.j. v tomto konaní navrhovateľke. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.1.2011.
Pod č.k. XXC XXX/XXXX bolo vedené konania o vyporiadanie BSM, ktoré bolo ešte pred začatím prvého pojednávania zastavené uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-X zo dňa 21.12.2011.
Pod č.k. XP X/XXXX bolo vedené konanie o zvýšenie výživného na maloletého U. R.. Návrh bol zamietnutý rozsudkom č.k. XP X/XXXX-XX zo dňa 30.11.2011. Dňa 11.1.2012 bolo vo veci podané odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci ešte zatiaľ nerozhodoval.
Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj známe nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý s rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Súd zastáva stanovisko, že rozvedený manžel nie je povinný speňažovať svoj nehnuteľný majetok, bytové zariadenie, oblečenie zabezpečujúce primeraný štandard, ani majetkovú podstatu získanú v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do 3 rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.
V tomto prípade navrhovateľka nestratila kvalifikáciu, nie je nezamestnaná, naďalej súkromne podniká. Nemá v starostlivosti dieťa do 3 rokov a ani invalidné dieťa. Neschopnosť vykonávať akúkoľvek prácu nepreukázala lekárskym posudkom. Rodinný dom s pozemkami, ktoré účastníci konania nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, účastníci konania predali. Navrhovateľka dostala v decembri 2011 sumu 72.700 Eur a odporca sumu 90.000 Eur.
Takto uskutočneným dokazovaním mal súd preukázané, že u navrhovateľky nie sú splnené podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky.
Preto súd návrh navrhovateľky zamietol.
Odporca mal v konaní úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca si však toto právo neuplatnil, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).