Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-73-2011.pdf
PDF · 82.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/73/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľky: R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Y. 5, U., proti odporcovi: H. M., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v U. U. - X., Y. XX, priečinok 1, XXX XX, U. U. 5, o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2011 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na manželku voči odporcovi. Navrhovateľka žiadala, aby bol odporca zaviazaný prispievať jej na jej výživu sumou 50 eur mesačne.
Na pojednávanie vytýčené vo veci na deň 20.1.2012 boli procesné strany riadne volané. Odporca, ktorému bolo predvolanie doručené prostredníctvom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa nachádza od 09.08.2011 sa nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil a ani nežiadal o zabezpečenie svojej prítomnosti na pojednávaní..
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní a ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd na pojednávaní konanom v neprítomnosti odporcu vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi navrhovateľky, rodným listom N. M., potvrdením o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom rozsudkov tunajšieho súdu sp. zn. 22P 375/2007-137 a 22P 204/2005-70, oznámením ÚVTOS v Banskej Bystrici - Kráľovej, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka uzavrela manželstvo s odporcom dňa XX.XX.XXXX v Bratislave. Toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Petržalka vo zväzku 20, ročník 2009 na str. 224 pod por. č. 103.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že ich manželstvo nebolo dobré a preto aj na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod. Bola týranou ženou, ale v tejto veci sa iba začalo trestné konania odporca zatiaľ nebol odsúdený za jej týranie. Vo výkone trestu sa nachádza pre iný trestný čin, pravdepodobne za krádež. Navrhovateľka je momentálne na protidrogovej liečbe na Hraničnej ulici v Bratislave. Drogy začala brať s odporcom ešte v čase, keď spolu chodili. Pod vplyvom drog sa aj sobášili. Za pomoci svojej matky sa však navrhovateľka rozhodla s drogami skončiť a od 04.11.2011 nastúpila na dobrovoľnú liečbu. Jej dcéra N. bola zverená rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 22P 375/2010-137 zo dňa 05.05.2011, právoplatným 04.07.2011 do náhradnej osobnej starostlivosti jej matky, pričom ona bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 50 eur a odporca sumou 70 eur, ktorý si však žiaden z nich neplní. Sama nemá žiaden príjem. Keďže je evidovaná na úrade práce dostáva nemocenské, ktoré je ale vyplácané ústavu, v ktorom sa lieči. Na liečbu nič nedopláca a za dávku v hmotnej núdzi jej matka nakupuje potrebné veci osobnej potreby a hygieny a tiež lieky, pretože je astmatička, na ktoré ale matka zo svojich príjmov uhrádza doplatky. Okrem N. má ešte staršie dvojičky, synov D. a Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú rovnako zverení do náhradnej osobnej starostlivosti jej matky a to rozsudkom tunajšieho súdu 22P 204/2005-70 zo dňa 29.09.2005, právoplatným dňa 20.10.2005. Dorába si školu, za čo platí 50 eur mesačne, kým je však na liečení má v škole odklad. S odporcom žili do začiatku augusta r. 2011 a to vo T., kam utiekol pred trestným stíhaním na Slovensku. Ani vtedy nikde nerobil. Ona robila na neho ako prostitútka. Už v tom čase bola aj spolu s odporcom drogovo závislá. Krátko na to, čo sa vrátila domov za mamou odporcu zavreli. Ešte kým spolu žili, pichol ju do nohy. Pred tým ako začali brať drogy, nebol taký agresívny. Prvé dva roky bolo ich spolužitie normálnejšie, ale veľmi sa zmenil práve pod vplyvom drog.
Navrhovateľka súdu predložila potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti od 04.112011, resp. 09.11.2011.
Z oznámenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici - Kráľovej bolo zistené, že odporca za nachádza vo výkone väzby a výkone trestu od XX.XX.XXXX a po celú dobu je pracovne nezaradený. Predpokladaný koniec trestu má dňa 06.06.2012.
Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Konanie vo veci výživného na manžela je návrhovým konaním. Požadovaná výška tvorí hranicu pre rozhodnutie súdu. Hľadiská, z ktorých pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádza mu však nebránia, aby znížil vyživovaciu povinnosť v nižšom rozsahu, než navrhovateľ požaduje, prípadne návrh po vykonanom dokazovaní posúdiť ako nedôvodný.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, aby by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 Zákona o rodine).
Vyživovacia povinnosť medzi účastníkmi ako manželmi vznikla uzavretím manželstva a trvá až dokým manželstvo nezanikne. Ku dňu rozhodnutia vo veci manželstvo účastníkov trvalo.
V konaní bolo preukázané, že životná úroveň oboch účastníkov v čase začatia konania bola zásadne rovnaká, resp. rovnako nízka. Porovnanie životnej úrovne nie je len vecou mechanickej rovnosti príjmov manželov. Ani jeden z účastníkov v danom prípade nedosahuje príjem zo závislej činnosti, resp. podnikania - navrhovateľka je bez príjmu, evidovaná ako nezamestnaná, odkázaná na dávky v hmotnej núdzi a súčasne sa podrobujúca dobrovoľnej liečbe drogovej závislosti; odporca je vo výkone trestu odňatia slobody, kde je po celý čas pracovne nezaradený. U oboch je teda v čase rozhodovania vo veci
možnosť vlastnou prácou získať prostriedky obživy limitovaná ich súčasným osobným a spoločenským statusom, pričom obaja sa dostali do ich súčasnej nepriaznivej situácie z čisto subjektívnych dôvodov. Ekonomicky je ešte od oboch účastníkov závislé aj ich spoločné dieťa, maloletá N. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, pričom obaja rodičia majú určený porovnateľný rozsah vyživovacej povinnosti voči maloletej, pričom výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavky rodičov a teda aj pred vyživovacou povinnosťou medzi manželmi. V danom prípade teda medzi manželmi nedochádza k nepomeru ich životnej úrovne a ani ich osobných, zárobkových a majetkových pomerov, resp. ich schopností a možností.
Aktívna legitimácia pre konanie o vyživovacej povinnosti vzniká, ak je životná úroveň manželského partnera nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Táto podmienka pre priznanie vyživovacej povinnosti navrhovateľke nebola v danom prípade splnená, preto súd jej návrh s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporcovi, ktorému ako úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov tieto nepriznal, keďže mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.
Navrhovateľka bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 71/1992 Z.b. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky za návrh. Vzhľadom na zamietnutie návrhu a teda plný úspech odporcu v konaní na neho neprešla poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 cit. zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.