Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/121/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: GEOmark s.r.o., so sídlom v Prievidzi, G. Švéniho 6, IČO: 36 305 049, zast: Mgr. Peter Švarc, advokát so sídlom v Prievidzi, Nám. slobody 1/17, proti povinnému: DESTILLERY, s.r.o. v konkurze, so sídlom v Bojniciach, Prievidzská 53, IČO: 36 013 935, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 61,74 eur (1.860,- Sk), na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -17 zo dňa 13. júla 2011, v pomere hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu podľa Ex. por. v spojení s s odôvodnením, že z výpisu z obchodného registra bola zrušená obchodná spoločnosť- povinný dňa 01.04.2008, ktorý bol následne vymazaný z obchodného registra ku dňu 20.08.2009. Povinný tak v priebehu exekúcie zanikol bez právneho nástupcu a súd exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Uviedol, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, a teda ho nemožno na zaplatenie trov exekúcie zaviazať. Na druhej strane nemohol na zaplatenie trov zaviazať ani oprávneného, pretože neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle Ex. por. Skutočnosť, že počas exekúcie došlo k zániku povinného, nemožno považovať za zavinenie oprávneného, pričom dôvodom zastavenia nebola ani skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor v časti výroku o trovách exekúcie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie. Súd prvého stupňa ho tak svojím rozhodnutím poškodil a porušil SR. Exekútor si nevyberá, či exekúciu vykonávať bude, alebo nie. V prípade, že oprávnený navrhne vykonať exekúciu, teda si „ objedná službu“ a v návrhu označí konkrétneho exekútora, exekútor nemá možnosť odmietnuť takto podaný návrh. Oprávnený mal predpokladať, že povinný môže zaniknúť a pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie bol s tým uzrozumený. Toto riziko má znášať oprávnený a nemožno ho prenášať na exekútora, pretože tento nemá možnosť voľby, či návrh na vykonanie exekúcie prijme alebo nie. Nepriznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré vykonal za účelom zistenia majetku v čase právnej existencie povinného, je nespravodlivé. Súdny exekútor tieto úkony urobil a musel urobiť z úradnej povinnosti. Zdôraznil, že vzhľadom na aktuálny právny stav exekútor nie je podnikateľom a trovy exekúcie vždy znáša oprávnený alebo povinný.

Oprávnený sa k podanému odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne. Vec podrobne preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. a na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva:

Výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa Ex. por. v spojení s odvolaním osoby oprávnenej podať odvolanie v tejto časti, nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal. Odvolanie súdneho exekútora je prípustné len proti výroku týkajúceho sa trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Ex.por.). Výnimku z tejto zásady predstavuje ust. § 203 Ex. por., v zmysle ktorého možno uložiť oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie v prípade, že dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie.

V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že povinný v priebehu exekúcie zanikol bez právneho nástupcu. Nejde teda o prípad, kedy by zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený a ani o prípad, že by exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že neexistuje žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by exekučný súd mal na zaplatenie trov exekúcie zaviazať oprávneného.

Odvolací súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, ktoré mu pri exekúcii vzniknú, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Aj Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 13.1.2005 č.k. -4 konštatoval, že ust. § 203 Ex. por. (teraz ust. § 203 ods. 1 Ex.por.) vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Napokon, aj nález Ústavného súdu SR č. uvádza, že zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania) náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a ).

Riziko, že trovy exekúcie nebudú uspokojené úplne alebo čiastočne, ktoré súdny exekútor nepochybne nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z ustanovení Exekučného poriadku s poukazom na judikatúru Súdneho dvora ES vyplýva, že exekútorov treba považovať sa príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby, spĺňajúcej zákonné predpoklady, že sa dá za súdneho exekútora vymenovať. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, ktorý bol spomenutý aj v odvolaní a v ktorom je zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa 21.5.2008 vo veci . Exekútorskú činnosť súdny exekútor vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, rovnako ako podnikateľ.

V postupe súdu prvého stupňa, ktorý bol v súlade s ustanoveniami a nasl. Ex. por. nezistil odvolací súd rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany vlastníckeho práva podľa , 4 SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal, a preto uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.