Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_49C-90-2011.pdf
PDF · 82.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/90/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou,
v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1,
814 52 Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, P.O.BOX 75, 820 09 Bratislava 29, so sídlom Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1,
811 07 Bratislava, proti odporkyni: W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X,
XXX XX X., t. č. na neznámom mieste, zast. J. L., pracovníčkou C. súdu X. V, o návrhu na zaplatenie sumy 50,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 eur istiny do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, vedený v U. sporiteľni, náhradu trov právneho zastúpenia v sume 34 eur a náhradu trov konania v sume 16,50 eur, všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 03.02.2011 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 50,50 eur a náhrady trov konania vo výške 102,94 eur, a to z dôvodu, že odporkyňa použila dňa 02.08.2010 pri svojej preprave dopravný prostriedok navrhovateľa- linka MHD č. 96, avšak za prepravu nezaplatila cestovné vo výške 0,50 eur, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť aj sankciu vo výške sto násobku cestovného, čo predstavuje 50 eur.
V konaní bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Bratislava V dňa 09.02.2011 pod č. k. 28Ro 203/2011-7, v ktorom bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 50,50 eur a trovy konania vo výške 73,64 eur.
Nakoľko sa súdu v konaní vydaný platobný rozkaz odporkyni nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd v zmysle ust. § 173 ods.2 O.s.p. platobný rozkaz zrušil uznesením vydaným dňa 27.09.2011 pod č.k. 28Ro 203/2011-13.
V priebehu konania tunajší súd zistil, že pobyt odporkyne nie je známy, preto jej bol na ochranu jej práv a záujmov ustanovený uznesením zo dňa 24.11.2011, č. k. 49C 90/2011- 16 opatrovník.
Opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Vo veci súd nariadil pojednávanie, predvolanie na termín pojednávania bolo účastníkom riadne a včas doručené, svoju neúčasť účastníci žiadnym spôsobom neospravedlnili. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, nakoľko sa riadne predvolaní účastníci na nariadený termín pojednávania nedostavili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Súd pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu ako i na vykonané listinné dôkazy predložené navrhovateľom.
Po vyhodnotení dôkazov predložených navrhovateľom, a to: hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 02.08.2010, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom súd zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i :
Dňa 02.08.2010 v čase 8 h 04 min použila odporkyňa pri svojej preprave dopravný prostriedok navrhovateľa, pričom pri revíznej kontrole na linke MHD č. 96, číslo vozňa 1499/1, bolo zistené, že odporkyňa sa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom. O tomto bolo spísané hlásenie, pričom následne bola upomienkou zo dňa 06.09.2010 opätovne vyzvaná na úhradu vo výške stonásobku základného cestovného, cestovného a poštovného. Táto výzva zostala bezvýsledná.
Podľa § 760 Obč. zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho prepravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Povinnosť zaplatiť cestovné ako aj úhradu v prípade, ak sa cestujúci nevie preukázať platným cestovným lístkom, vyplýva zo zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v prípade autobusovej prepravy a zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach v prípade železničnej, električkovej, trolejbusovej, lanovej a špeciálnej preprave.
Podľa § 14 ods. 3 z.č. 168/1996 Z.z., úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm. b/) je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Rovnaké práva a povinnosti ako na strane prepravcu, tak i na strane cestujúceho plynú i pri dráhovej preprave (železničnej, električkovej, trolejbusovej, lanovej a špeciálnej), pričom tento druh prepravy upravuje z.č. 164/1996 Z.z. o dráhach.
Povinnosť mať platný cestovný lístok pri nastúpení do dráhového vozidla vyplýva cestujúcemu z ust. § 46b ods. 2 písm. a) a preukázať sa platným cestovným lístkom na výzvu vodiča alebo sprievodcu alebo iného zamestnanca povereného výkonom kontroly vyplýva cestujúcemu z ust. § 46b ods. 2 písm. g). Z tohto ustanovenia cestujúcemu rovnako vyplýva ďalšia povinnosť, a to zaplatiť cestovné a úhradu podľa odsekov 3 až 7 alebo sa preukázať osobnými údajmi v prípade, ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom.
Úhrada pri nepreukázaní sa cestujúceho platným cestovným lístkom na električkovej, trolejbusovej a špeciálnej dráhe je do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav (§ 46b ods. 7).
V danom prípade mal súd najmä z obsahu hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 02.08.2010, ktoré obsahovalo číslo občianskeho preukazu a ostatné osobné údaje odporkyne za
preukázané, že zo strany odporkyne došlo k porušeniu povinnosti mať zakúpený cestovný lístok, pričom na požiadanie kontrolného orgánu, ktorý toto porušenie zistil, mu predložila doklad s údajmi potrebnými na vymáhanie úhrady a cestovného.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, preto odporkyni uložil povinnosť v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona zaplatiť navrhovateľovi cestovné vo výške 0,50 eur a úhradu vo výške stonásobku základného cestovného, t.j. 50 eur, spolu v sume 50,50 eur v lehote 3 dní.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Dané konanie je drobným sporom, a preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatnenej navrhovateľom vo výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a 86,44 eur trov právneho zastúpenia prihliadal na vyššie uvedené zákonné ustanovenie, ako aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Z uvedených právnych noriem vyplýva zdôraznenie zásady, že úspešnému účastníkovi sa priznávajú účelne vynaložené trovy konania a sledujú zníženie neprimeraných trov, ktoré sú v drobných sporoch voči pohľadávke neprimerané. Je zrejmé, že cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi.
Keďže trovy konania súd považoval za neprimerané voči pohľadávke, teda prevyšujúce uplatnenú pohľadávku súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške pohľadávky v sume 50,50 eur s tým, že takto priznaná náhrada trov konania pokryje zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a primeranú časť trov právneho zastúpenia, nakoľko s prihliadnutím na hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty navrhovateľa je daná i nízka právna zložitosť a časová nenáročnosť poskytnutých úkonov právnej služby.
Podľa § 160 O.s.p., veta prvá, ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Súd uloženú povinnosť odporkyni v zmysle § 160 O.s.p. veta prvá uložil splniť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, nakoľko sa v konaní nepreukázali skutočnosti zdôvodňujúce uloženie dlhšej lehoty na splnenie povinnosti, prípadne určenia splnenia peňažného plnenia v splátkach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave v písomnom vyhotovení dvojmo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.