Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_21C-143-2011.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Subarea
21C/143/2011
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľa: G. S., N..M.. so sídlom M. XX O. Z., J. XX, Q. N.- Q. Velho, X., K., na území N. V. H.U. K. Q. L. G. S., N..M.., so sídlom D. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený: M. M., N..V..Q.., so sídlom I. Č.. X/A, G., IČO: XXXXX 679 , proti odporcovi: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpený opatrovníkom Mestom Martin, v konaní o zaplatenie 2 073,48 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 124,61 € a úrok z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 08.05.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa nárok navrhovateľa, zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 08.07.2011, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na splnenie záväzkov zo zmluvy o úvere, ktorú účastníci uzatvorili dňa 21.04.2009. Navrhovateľ uviedol, že odporcovi poskytol úver v celkovej výške 2 365,86 € a to za účelom kúpy motorového vozidla. Odporca sa v tejto zmluve zaviazal, že mesačne bude splácať úver v šesťdesiatich mesačných splátkach po 82,75 €. Odporca sa v zmluve o úvere zaviazal, poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom. Odporca svoj záväzok splnil len čiastočne a zaplatil navrhovateľovi pätnásť splátok po 82,75 € s tým, že posledná splátka bola zaplatená dňa 20.07.2010. Listom, ktorý bol odoslaný dňa 29.04.2011, navrhovateľ vyhlásil celý záväzok z poskytnutého úveru za splatný a to ku dňu 07.05.2011 a zároveň vyzval odporcu, aby dlžnú sumu zaplatil. Navrhovateľ si uplatnil okrem sumy 2 073,48 € aj nezaplatený úrok za poskytnutie úveru odo dňa uzatvorenia zmluvy od 21.04.2009 do 06.05.2011 vo výške 490,54 €, nezaplatený úrok z omeškania do 06.05.2011 vo výške 207,67 €, úrok za poskytnutie úveru vo výške 33,10 € ročne z čiastky 2 073 € od 07.05.2011 až do zaplatenia a úrok z omeškania 9,25 % ročne z čiastky 2 564,03 € od 07.05.2011 do zaplatenia.
Súd návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu vyhovieť nemohol, pretože dojednaný úrok medzi účastníkmi 33,10 % ročne bol na prvý pohľad neprimerane vysoký a podstatne prevyšujúci odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil:
Účastníci dňa 21.04.2009 uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 2 365,86 €. Odporca sa zaviazal, že tento úver zaplatí v šesťdesiatich splátkach po 82,75 € a to do 20.04.2014. Celkove sa odporca zaviazal zaplatiť sumu 4 865,40 €. Odporca sa zaviazal za poskytnutie úveru zaplatiť navrhovateľovi úrok vo výške 33,10 % ročne a zároveň sa zaviazal zaplatiť aj spracovateľský poplatok vo výške 390,46 € ( obvyklá cena je od 30 € do 50 €).
Odporca svoj záväzok zo zmluvy o úvere splnil len z časti a navrhovateľovi zaplatil pätnásť splátok po 82,75 €, t.j. spolu 1 241,25 €. Túto skutočnosť navrhovateľ preukázal aj evidenciou finančného plánu. Pretože odporca svoj záväzok z úverovej zmluvy prestal platiť, navrhovateľ podľa bodu 19. všeobecných úverových podmienok vyhlásil záväzok odporcu z úverovej zmluvy za splatný a to ku dňu 07.05.2011. Jednostrannú splatnosť úveru k uvedenému dátumu navrhovateľ vyhlásil listom zo dňa 29.04.2011, ktorý doručil odporcovi na adresu uvedenú v zmluve o úvere. V tomto liste navrhovateľ svoju pohľadávku na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru ako aj pohľadávku na zaplatenie úroku z omeškania podrobne špecifikoval.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa 21.04.2009 je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch. Normy obchodného práva vrátane všeobecnej úpravy úveru, sú v danom prípade použiteľné len ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov uvedenej v občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch určitú otázku neupravuje, na daný prípad sa aplikuje úprava spotrebiteľského práva uvedená v ustanovení § 52 a nasledovných Občianskeho zákonníka. Ustanovenia obchodného zákonníka sa v danom prípade môžu uplatniť len tam, kde nenarazia na obmedzenia občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní plní spotrebiteľské zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a opravných záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Zo štatistických údajov o priemerných úrokových mierach vykazovaných domácimi úverovými inštitúciami, vypočítaných podľa harmonizovanej metodiky, ktorá je v súlade s nariadením ( EC No63/2002 Európske centrálne banky), boli v prvom štvrťroku 2009 spotrebiteľské úvery uzatvárané na obdobie od jedna do päť rokov, úročené priemernou úrokovou sadzbou 13,20 % ročne z požičanej sumy ( www.nbs.sk). Navrhovateľ však požičal odporcovi sumu 2 365,86 € za úrok vo výške 33,10 %. To znamená, že dohodnutá cena úveru medzi účastníkmi bola o vyše 150 % vyššia, než aká bola priemerná obvyklá cena ( odplata) za poskytovanie úverov v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Jedná sa skoro o trojnásobok obvyklej ceny úveru na trhu v čase poskytnutia úveru. To znamená, že úroky za poskytnutie úveru boli účastníkmi dohodnuté v rozpore s požiadavkou rovnovážnych zmluvných podmienok ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a v rozpore s požiadavkou na konanie účastníkov v súlade s dobrými mravmi. Dobré mravy sú všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku a to poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny výkon práv a rešpektovanie rovnosti účastníkov občiansko- právnych vzťahov. Dohodnutý úrok za poskytnutie úveru vo výške 33,10 % z poskytnutej sumy, výrazne prekračuje obvyklé úroky za poskytnutie úveru poskytované bankami v prvom a druhom štvrťroku roku 2009 a preto takáto úverová zmluva je v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Nemecký spolkový súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 13.03.1990 (AZ: XIZR252/89) vyhlásil úver s rozdielom o 12 % vyšším oproti priemeru na trhu za nemravný a žalobu, ktorej predmetom bolo splnenie záväzkov z úverovej zmluvy zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi.
V danom prípade navrhovateľ požadoval splatenie úveru za odplatu, ktorá bola o 150 % vyššia, než aktuálny priemer na trhu pre obdobný úver. Z týchto dôvodov súd určil, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 21.04.2009, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcovi sumu 2 365,86 €, je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. V tom prípade navrhovateľovi vzniklo voči odporcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a to podľa § 451 a nasledovných občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 2 365,86 € a odporca mu tento úver vrátil v rozsahu 1 241,25 €. Z tohto dôvodu je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi ešte sumu 1 124,61 €. Z týchto dôvodov súd odporcu zaviazal, aby navrhovateľovi túto sumu 1 124,61 € a úrok z omeškania 9,25 % ročne z tejto sumy od 08.05.2011 až do zaplatenia zaplatil, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 9,25 % ročne od 08.05.2011 až do zaplatenia. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 29.04.2011, aby dlh z úverovej zmluvy zaplatil do 07.05.2011. Nasledujúceho dňa, teda 08.05.2011 sa odporca dostal do omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka;§ 3 Vládneho nariadenia č. 98/1995 Z.z.).
V časti, ktorá prevyšovala priznaný nárok 1 124,61 €, súd uplatnený nárok zamietol.
Zo sumy uplatnenej istiny 2 073,48 € súd navrhovateľovi priznal sumu 1 124,61 € a vo zvyšujúcej časti 948,80 € návrh na začatie konania zamietol. Súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov od uzavretia zmluvy do 06.05.2001 vo výške 490,54 €, nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 06.05.2011 vo výške 207,67 € a úrok vo výške 33,10 % ročne z čiastky 2 073,48 od 07.05.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z čiastky, ktorá prevyšovala sumu 1 124,61 € a to do 08.05.2011 až do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pretože navrhovateľ mal úspech vo veci len čiastočný a v rozhodujúcej časti sporu úspešný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.