Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/212/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: G. I. - CORYN, Prešov, Jesenná 8, IČO: 32925042, zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Prešov, Floriánova 2, proti odporcovi: Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO: 327646, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, o náhradu škody takto

rozhodol:

návrh z a m i e t a ,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.886,60 Eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.05.2007 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumu 16.596,96 Eur titulom náhrady škody. Tento nárok odôvodnil skutočnosťou, že odporca vydal príkaz na odstránenie prenosnej bunky s elektrocentrálou a rampami, ktorá bola umiestnená na pozemku navrhovateľa, ktorý prenechal zmluvou o nájme do užívania spoločnosti KP Bau, pričom z dôvodu nemožnosti užívať predmet nájmu uplatnila spoločnosť KP Bau voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 16.596,96 Eur, pričom túto pohľadávku postúpila spoločnosti BENC s.r.o. a tejto navrhovateľ túto sumu uhradil dňa 04.05.2007. Uvedenú finančnú čiastku žiadal priznať titulom náhrady škody, ktorá mu konaním odporcu vznikla.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, uviedol, že je vlastníkom pozemnej komunikácie postavenej na pozemku navrhovateľa. Na tejto pozemnej komunikácii nesmú byť postavené predmety, ktoré tvoria prekážku v cestnej doprave a navrhovateľ mal povinnosť zdržať sa inštalácie prístupových rámp na uvedenom pozemku. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je v rozpore s ustanovením . Vzniesol tiež námietku premlčania.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením výpisu z LV č. XXXX, kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva, výpisu zo živnostenského registra navrhovateľa, zmluvy o nájme z 23.12.2004, dodatku č. 1 k zmluve, oznámenia o postúpení pohľadávky, výdavkových a príjmových pokladničných dokladov, predžalobnej výzvy, faktúr, peňažného denníka navrhovateľa, zmluvy o postúpení pohľadávky, výpisu z pokladne spoločnosti BENC s.r.o., hlavnej knihy analytickej evidencie, rozhodnutia o predbežnom opatrení zo dňa 21.12.2004, rozhodnutia o predbežnom opatrení zo dňa 04.08.2005, rozsudkov Krajského súdu v G. sp. zn. X D. XX/XXXX a Najvyššieho súdu SR sp. zn. X D. XX/XXXX ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parc. č. XXX/X o výmere 9673 m2 v k. ú. L. Š.. Na uvedenej parcele je postavená miestna komunikácia, ktorá je vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľ uzatvoril nájomnú zmluvu s nájomcom KP Bau s.r.o., na základe ktorej mu prenechal do užívania za odplatu pozemok parc. č. XXX/X v k. ú. L. Š.. Za nemožnosť užívania predmetu nájmu zo strany nájomcu bez jeho zavinenia sa zaviazal zaplatiť navrhovateľ zmluvnú pokutu vo výške 16.596,96 Eur za každý, aj začatý, mesiac, počas ktorého nemôže predmet nájmu užívať. Dňa 21.12.2004 bolo umiestnené na tomto pozemku zariadenie pre výber mýta, ktoré bolo odstránené príslušníkmi Technických služieb Mesta Prešov za asistencie Mestskej polície a Polície SR. Následne spoločnosť KP Bau vyúčtovala navrhovateľovi zmluvnú pokutu za mesiac január 2005 z dôvodu nemožnosti užívania predmetu nájmu a predmetnú pohľadávku postúpila spoločnosti BENC s.r.o. Navrhovateľ vyplatil sumu 16.596,96 Eur spoločnosti BENC s.r.o. a vyzval odporcu na zaplatenie tejto sumy, ktorý na toto nereagoval.

Dňa 21.12.2004 vydal primátor Mesta Prešov rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým nariadil odstránenie rampy a strážnej búdky z parc. č. XXX/X v k. ú. L. Š., pričom obdobné rozhodnutie bolo vydané aj dňa 04.078.2005. Toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd v G. a Najvyšší súd SR svojim rozsudkom zmenil rozhodnutie odporcu zo 04.08.2005 v spojení s rozhodnutím primátora zo dňa 21.1.2004 a vrátil na nové konanie. Ďalšie predbežné opatrenie zo strany Mesta Prešov vydané nebolo. Okresný súd G.Š. vydal dňa 22.12.2004 uznesenie č. k. XC XXX/XXXX - XX, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zdržať sa inštalácií prístupových rámp a iných prekážok zabraňujúcich prístupu na komunikáciu umiestnenú na pozemku č. Q. T. Č.. XXX/X v k. ú. L. Š. zapísaných na LV č. XXXX.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa (ďalej ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.

Podľa , ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonáva v dobe v tomto zákone ustanovenej, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa Zbierky o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Podľa , správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa § 20 Cestného zákona, na vozovke a krajniciach diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, nesmú sa s výnimkou dopravných značiek a dopravných zariadení umiestňovať predmety tvoriace pevnú prekážku. Jestvujúce pevné prekážky musia sa v lehotách určených vykonávacím predpisom odstrániť. V odôvodnených prípadoch povoľuje výnimky z tohto zákazu cestný správny orgán, ktorý môže tiež určiť odchýlne lehoty na odstránenie stĺpov nadzemných vedení.

Podľa § 23 Cestného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnení záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená miestna komunikácia. Vlastníkom predmetnej komunikácie je odporca. Navrhovateľ prenajal predmetný pozemok, na ktorom je postavená komunikácia, za účelom osadenia zariadenia pre výber poplatkov od áut, ktoré prechádzajú po predmetnej komunikácii. Jedná sa o komunikáciu, ktorá dlhodobo slúži na prepravu v tejto časti Mesta Prešov, pričom iná možnosť prístupu do tejto, zväčša priemyselnej, časti mesta nie je možná.

Navrhovateľ žiadal priznať uplatnenú peňažnú sumu titulom náhrady škody, pričom v zmysle ustanovení je možno priznať náhradu škody len po preukázaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Týmito sú:

a/ porušenie právnej povinnosti

b/ existencia škody

c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

d/ zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nutné preukázanie všetkých zákonných predpokladov jej vzniku, pričom súd dospel k záveru, že zo strany odporcu nedošlo k porušeniu právnej povinnosti nijakým spôsobom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal subjekt zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne z porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle . V danom prípade bolo preukázané, že odporca neporušil svoju právnu povinnosť, naopak, jeho konanie, ktorým zabezpečil prejazdnosť komunikácie, bolo konaním, ktorým postupoval v zmysle zákona o pozemných komunikáciách, podľa ktorého má vykonávať správu na pozemných komunikáciách vo svojom vlastníctve. Nakoľko navrhovateľ, resp. jeho nájomca, porušil ustanovenie Cestného zákona, odporca bol povinný konať tak, aby zabezpečil prejazdnosť tejto komunikácie, pričom toto jeho konanie, ktoré spočívalo vo vydaní pokynu, aby bolo odstránené prenosné zariadenie, bolo v súlade s týmto zákonom. Nedošlo teda k porušeniu jeho právnej povinnosti, čím nedošlo k vzniku jeho zodpovednosti za škodu, ktorú uplatňoval navrhovateľ v tomto konaní.

Naviac súd dodáva, že je dôvodná aj námietka odporcu o premlčaní nároku navrhovateľa, nakoľko podľa sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade, ak by teda mal navrhovateľ za to, že došlo k vzniku škody na jeho strane, a to na základe odstránenia prenosnej centrály dňa 21.12.2004, pričom nepochybne navrhovateľ mal vedomosť o nájomnej zmluve, ktorú podpísal, a kde uplatňoval nájomca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za mesiac január 2005, podľa názoru súdu najneskôr dňa 31.01.2005 začína plynúť subjektívna premlčacia doba v trvaní dvoch rokov, nakoľko táto subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade je zrejmé, že nájomca navrhovateľa objektívne mohol uplatniť svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. V danom prípade nie je rozhodujúce to, kedy došlo k fakturácii predmetnej zmluvnej pokuty, resp. k jej reálnemu zaplateniu. Podľa názoru súdu týmto dňom začína plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, nakoľko aj z predbežných opatrení, ktoré boli navrhovateľovi doručené, tento nepochybne vedel o tom, kto dal pokyn na odstránenie týchto zariadení. Táto doba uplynula dňa 31.01.2007, pričom návrh na tunajšom súde bol podaný dňa 14.05.2007, teda po márnom uplynutí tejto premlčacej doby. Toto sú ďalšie dôvody, ktoré súd považoval za nutné dodať, napriek tomu, že podľa názoru súdu nevzniklo právo na náhradu škody navrhovateľovi.

Pri posúdení nárokov navrhovateľa súd vychádzal aj z ustanovenia ako základného výkladového pravidla občianskoprávnych vzťahoch, v konaní bolo preukázané, že pozemná komunikácia, pozemku pod ktorou sa stal vlastníkom navrhovateľ, dlhodobo slúži ako prístupová komunikácia v miestnej časti obce Prešov a navrhovateľ napriek tomu, že už v mesiaci december 2004 mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu G., kde formou predbežného opatrenia mu bolo zakázané inštalovať zariadenia, ktoré by obmedzili prevádzku na tejto komunikácii, plnil zo zmluvy, ktorá sa týkala takýchto aktivít. Z týchto dôvodov súd má za to, že konanie navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi a nemožno mu priznať súdnu ochranu. Pokiaľ sa týka jeho námietok o skutočnostiach, že Najvyšší súd SR zrušil predbežné opatrenie Mesta Prešov, resp. primátora Mesta Prešov pre procesné nedostatky, súd má za to, že tieto rozhodnutia nie sú v tomto konaní relevantné a dôležité pre posúdenie veci samej.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , keď súd priznal úspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli určené v zmysle vyhlášky č. , pričom odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 320,34 Eur, vychádzajúc z hodnoty veci 16.596,96 Eur. V konaní boli vykonané tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej a zastupovanie na pojednávaní, dvakrát s prejednaním veci a trikrát bez prejednania veci. Za tieto úkony prináleží odmena za úkon právnej služby vo výške 80,08 Eur. Spolu činí odmena za úkony právnej služby sumu 1.521,60 Eur, k čomu je treba pripočítať režijný paušál vo výške 50,57 Eur, a to za 2 úkony po 6,95 Eur, 3 úkony po 7,21 Eur, 1 úkon za 7,41 Eur a 1 úkon v hodnote 7,63 Eur + 10 % DPH vo výške 314,43 Eur. Spolu činia trovy právneho zastúpenia 1.886,60 Eur. Nakoľko sa jednalo o konanie odporcu ako obce vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, je odporca oslobodený od platenia súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.