Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoEk-1-2023.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Subarea
11CoEk/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a členiek senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Ivety Záleskej, v právnej veci oprávneného EX CREDIT, a.s., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 572 586, proti povinnej A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XX/X, o vymoženie 438,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 16Er/3931/2011-131 zo dňa 26. júla 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Exekučný súd uznesením č. k. 16Er/3931/2011-131 zo dňa 26.07.2023 zamietol návrh oprávneného zo dňa 23.11.2016 na vydanie pokynového uznesenia. V odôvodnení uviedol, že exekúcia pre vymoženie sumy 438,80 eur na základe exekučného titulu – právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Ro/165/2011-14 zo dňa 11.08.2011 skončila vymožením. Súdny exekútor Ing. JUDr. Bohumil Husťák vrátil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 21.10.2013. Po skončení exekúcie podal oprávnený návrh na vydanie pokynového uznesenia, ktorým by súd uložil súdnemu exekútorovi povinnosť, aby mu ako oprávnenému poukázal vymoženú sumu vo výške 27,90 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že po preverení platieb zistil, že mu súdny exekútor nepoukázal vymoženú sumu vo výške 27,90 eur. Súdny exekútor vo vyjadrení k tomuto návrhu uviedol, že vymožená suma bola jednostranne započítaná na faktúru FA 2013087. Poukázal na to, že na Okresnom súde Košice I. prebieha súdne konanie o zaplatenie sumy 37.521,- eur s prísl., pričom suma, ktorá je predmetom návrhu oprávneného na vydanie pokynového uznesenia, je už predmetom tohto konania, a preto je daná prekážka litispendencie.
2. Okresný súd Košice I. exekučnému súdu doručil kópiu žaloby, ktorú podal oprávnený proti súdnemu exekútorovi v konaní vedenom pod spisovou značkou 17C/178/2014 a následne aj rozsudok v tejto veci zo dňa 27.06.2019 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 11Co/10/2020-3495 zo dňa 13.07.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2022. Bolo zistené, že účastníkmi konania boli oprávnený ako žalobca a súdny exekútor ako žalovaný a predmetom konania bolo zaplatenie sumy 37.521,- eur, ktorá predstavovala jednotlivé vymožené plnenia od povinných z exekučných konaní vedených u súdneho exekútora. Uvedená suma zahŕňa aj sumu 27,90 eur, ktorá bola predmetom návrhu oprávneného na vydanie pokynového konania.
3. Exekučný súd v nadväznosti na to, že mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 17C/178/2014 zo dňa 27.06.2019 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 11Co/10/2020-3495 zo dňa 13.07.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2022, bolo právoplatne rozhodnuté vo veci nároku oprávneného na zaplatenie sumy 37.521,- eur (súčasťou ktorej bola aj suma 27,90 eur z exekučného konania EX 1397/2011) uzavrel, že
„z tohto dôvodu nemôže oprávnený žiadať od súdneho exekútora poukázanie sumy 27,90 eur na základe pokynového uznesenia.“
4. Oprávnený podal proti rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie a s odkazom na ust. § 36 ods. 13, ods. 8, 9 a 12 Exekučného poriadku a § 46 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku uzavrel, že podľa § 46 Exekučného poriadku súdny exekútor nie je za žiadnych okolností oprávnený vykonávať zápočty vlastných pohľadávok voči pohľadávkam oprávneného na vydanie vymoženého plnenia z vykonávaných exekúcii. Naopak je povinný s týmito finančnými prostriedkami nakladať predpísaným spôsobom. Svojim konaním, jednostranným započítaním pohľadávky podľa jeho názoru, súdny exekútor poškodzuje oprávneného, ale aj povinného, ktorý má v danom prípade postavenie spotrebiteľa. V predmetnej exekučnej veci súdny exekútor oznámil, že si pohľadávku jednostranne započítava, avšak neoznámil dátum úhrady zo strany povinného, ani to, či prišlo k jednorazovému vysporiadaniu pohľadávky, či postupným plnením.
5. Zdôraznil, že zmyslom a cieľom exekučného konania má byť uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného, nie uspokojovanie iných pohľadávok exekútora. Poukázal na postavenie súdneho exekútora, ktorý plní úlohy štátneho orgánu a namietal, že v predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor započítal sumu 98,08 eur, ktorá bola vymožená od povinného so svojou súkromnou pohľadávkou, ktorú evidoval voči oprávnenému. Započítanie je pritom právnym úkonom typickým pre oblasť súkromného práva. Vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania však nemôže byť považovaný za súkromnoprávny vzťah. Ďalej uviedol, že v procese exekúcie plní súdny exekútor okrem iného aj funkciu platobného miesta, čo je explicitne vyjadrené v ust. § 46 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku. Aj z tohto dôvodu stanovuje Exekučný poriadok pre súdneho exekútora krátke lehoty na to, aby prijaté finančné prostriedky ďalej poukázal oprávnenému. Cieľom takejto regulácie je zabezpečiť, aby sa tieto vymožené prostriedky rýchle previedli do majetkovej sféry oprávneného. Súdny exekútor nemôže disponovať s vymoženými finančnými prostriedkami tak, ako keby bol on sám dlžníkom voči oprávnenému.
6. Mal za to, že neobstojí ani tvrdenie súdneho exekútora, že existuje prekážka skôr začatého konania. Doručením návrhu na vydanie pokynového uznesenia sa nezačalo nové súdne konanie. Uznesenie vydané podľa § 36 ods. 13 Exekučného poriadku je procesným rozhodnutím a jeho úlohou je zabezpečiť disciplínu v exekučnom konaní. Pokynové uznesenie umožňuje súdu flexibilne a efektívne zasiahnuť v prípadoch, kde hrozí vykonávanie exekúcie mimo intencií zákonom predpokladaného rozsahu exekúcie, v záujme zabezpečenia primeranosti exekúcie. Procesným rozhodnutím sa upravuje konanie, a teda sa nerozhoduje o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov konania. Všeobecne sa procesným rozhodnutím konanie nekončí. Poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrené v náleze č. k. IV. ÚS 14/2022-48 zo dňa 13.12.2022.
7. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Vyjadril názor, že v skončenom exekučnom konaní neprichádza do úvahy vydanie pokynového uznesenia. Uvedené vyplýva aj zo systematického zaradenia ust. § 36 ods. 13 a z toho, že je procesného charakteru, a teda v skončenom konaní neprichádza do úvahy. Okrem toho poukázal na vyjadrenie samotného oprávneného ako žalobcu, ktoré je zachytené v rozsudku Okresného súdu Košice I. zo dňa 27.06.2019, ktorý bol vydaný v konaní vedenom pod spisovou značkou 17C/178/2014. Sám žalobca poukázal na to, že exekučné súdy nevydávajú ním navrhnuté pokynové uznesenia práve z dôvodu prekážky litispendencie. Vyjadril sa k charakteru vzťahu medzi súdnym exekútorom a oprávneným.
8. Oprávnený v následnom vyjadrení zopakoval svoju argumentáciu, ktorú uviedol v podanom odvolaní. Trval na tom, že vzťah medzi súdnym exekútorom a oprávneným má verejnoprávny charakter.
9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v preskúmavanej veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné podľa
§ 386 písm. c) CSP odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 36 ods. 13 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak exekútor oprávnenému peňažné prostriedky podľa odsekov 8 a 9 nepoukáže, môže súd na návrh oprávneného a po predchádzajúcom vyjadrení exekútora uložiť exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
13. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m), je prípustné odvolanie.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2011 domáhal vydania pokynového uznesenia, ktorým by súd uložil povinnosť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, aby v exekučnom konaní vedenom pod č. k. EX 1397/2011 poukázal oprávnenému vymoženú sumu celkovo vo výške 27,90 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd o jeho návrhu rozhodol uznesením zo dňa 26. júla 2023, č. k. 16Er/3931/2011-131 tak, že návrh oprávneného na vydanie pokynového uznesenia zamietol.
17. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 pripúšťal odvolanie len proti tým rozhodnutiam, pri ktorých je to výslovne uvedené. To znamená, že proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu na vydanie pokynového uznesenia, je odvolanie prípustné len vtedy, ak to explicitne vyplýva z exekučného poriadku.
18. Súd v poučení napadnutého rozhodnutia uviedol, že je možné podať odvolanie, pričom odkázal na ust. § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uvedené zákonné ustanovenie však stanovuje, že odvolanie je prípustné proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m), teda proti rozhodnutiam, ktorými boli exekúcie zo stanovených dôvodov zastavené.
19. Uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie pokynového uznesenia podľa § 36 ods. 13 Exekučného poriadku, však nie je uznesením, ktorým by súd exekúciu zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie v poučení preto nesprávne odvodzoval prípustnosť podaného odvolania podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, keďže toto možno aplikovať v prípade, ak súd uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu zastavil.
20. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu podľa § 36 ods. 13 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie o prípustnosti odvolania. Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku vo vzťahu k prípustnosti opravného prostriedku (odvolania) nie je možné, keď takto je možné postupovať len v tých prípadoch, keď Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
21. Vzhľadom na uvedené je potrebné odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).