Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-73S/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členov senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, vo veci žalobcu twoeco, s.r.o., Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 863 528, zast.: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka TM & PATENT ATTORNEY NEUSCHL s.r.o., Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 44 596 332 a osoby zúčastnenej na konaní Energywater s.r.o., Nádražná 55, 900 81 Šenkvice, IČO: 47 526 505, právne zastúpenej: hbr advokáti s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 310, o preskúmanie rozhodnutia predsedu žalovaného č. UV 7053/II-37-2018 zo dňa 20. 09. 2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Osobe zúčastnenej na konaní náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Dňa 22. 01. 2015 bol do registra úžitkových vzorov zapísaný úžitkový vzor č. 7053 s názvom Iónová polarizačná jednotka na fyzikálnu úpravu vody, so žalobcom ako majiteľom, so štyrmi nárokmi na ochranu, s právom prednosti od 23. 12. 2013 (ďalej len „napadnutý úžitkový vzor“).

2. Dňa 18. 08. 2016 podal ďalší účastník žalovanému návrh na výmaz napadnutého úžitkového vzoru pre nesplnenie podmienky podľa o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), pretože nie je nový a nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti s poukazom na dokumenty D1 až D7.

3. Žalovaný rozhodnutím č. A. XXXX/X-XX-XXXX zo dňa 04. 10. 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa rozhodol o výmaze napadnutého úžitkového vzoru z registra. V odôvodnení uviedol, že žalobca v priebehu konania čiastočne zmenil znenie nároku na ochranu, čo je v súlade so zákonom, a preto vychádzal z takto zmeneného nároku. Žalovaný uzavrel, že technické riešenie napadnutého úžitkového vzoru možno považovať za nové voči riešeniam uvedeným v D1 až D7. Žalovaný ďalej skúmal, či je napadnutý úžitkový vzor

výsledkom vynálezcovskej činnosti za použitia metódy „problém-riešenie“, v rámci ktorej je potrebné identifikovať najbližší stav techniky; posúdiť technické účinky napadnutého riešenia, ktoré sú rozdielne od technických účinkov najbližšieho stavu techniky; definovať objektívny technický problém, ktorý by mal byť napadnutým riešením vyriešený a posúdiť, či riešenie napadnutého úžitkového vzoru je výsledkom vynálezcovskej činnosti na základe stavu techniky a objektívneho technického problému. Dokumenty D1 až D7 patria do rovnakej oblasti techniky ako napadnutý úžitkový vzor, pretože sa týkajú zariadení s ionizačnými procesmi, t. j. ionizátorov a akumulátorov. Za najbližší stav techniky označil žalovaný D6, resp. D2, z ktorého bola uplatnená priorita pre D6 s tým, že cieľ ich riešení je rovnaký, a to zvýšenie účinnosti iónovej polarizačnej jednotky dosiahnuté tvarom elektród, ktoré majú veľký povrch a ich tvar zabezpečuje aj rotáciu, resp. vírivosť pohybu kvapaliny. Porovnaním znakov chránených v nezávislom nároku na ochranu napadnutého riešenia a znakov zariadenia opísaného v D6, resp. D2 dospel žalovaný k zisteniu ich rozdielov spočívajúcich v tom, že D6, resp. D2 opisujú elektródy v tvare kotúčov, diskov alebo rúrky a ich usporiadanie v polarizačnej jednotke, ktoré majú po vytvarovaní nastrihnutých segmentov v podstate špirálovitý tvar. V napadnutom úžitkovom vzore sú elektródy priamo vytvorené ako špirály, resp. ako dvojšpirály a aj po nastrihnutí elektród v tvare rúrok a vyhnutí ich segmentov (druhá alternatíva) ide vo svojej podstate o špirálovité elektródy. Zo všeobecných vedomostí odborníka v danej oblasti je zrejmé, že tvar elektród má vplyv na účinnosť galvanického článku. Zvýšená účinnosť zariadenia na polarizáciu vody sa dá docieliť kombináciou galvanického efektu a prispôsobením prúdenia vody medzi elektródami tak, aby plocha bola čo najväčšia a odpor čo najmenší. V obidvoch porovnávaných riešeniach D6, resp. D2 bolo snahou, aby prúd pretekajúcej vody, resp. kvapaliny mal vírivý charakter, buď pravotočivý alebo ľavotočivý alebo striedavý, čo závisí od tvaru elektród, ktoré sú obtekané kvapalinou. Za objektívny technický problém je preto možné pokladať vytvorenie alternatívneho konštrukčného vyhotovenia tvaru elektród ionizačnej polarizačnej jednotky pracujúcej na galvanickom princípe, ktorá bude mať zvýšenú účinnosť. Špirálovitý tvar elektród zabezpečujúci špirálovité vírenie vody je možné okrem D6, resp. D2 odvodiť aj z D4, kde sú opísané dvojité špirály a z D7, kde sú opísané rôzne typy elektród v olovených akumulátoroch okrem iného aj špirálové, ktorých použitie závisí od konkrétneho účelu. Na základe uvedeného rôzny tvar elektród na zvýšenie účinnosti galvanického článku, vrátane špirálovitého, nebol v danom odbore techniky pred dátumom prednosti napadnutého riešenia neznámy. Pre odborníka v danej oblasti riešenie podľa napadnutého úžitkového vzoru priamo vyplýva z D6, resp. D2, v spojení s D4 a D7. Preto nejde o výsledok vynálezcovskej činnosti. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o rozdielnych riešeniach v prípade použitia kotúčových/diskových elektród postavených kolmo na smer prúdenia kvapaliny (namietaný dokument D2, resp. D6), alebo elektród v tvare rúrky, ktoré sú po dĺžke ponastrihované (napadnutý úžitkový vzor) a ich vplyve na prietok kvapaliny, hlavne namietané spomalenie až zabrzdenie v prípade diskovitých elektród, pretože diskovité elektródy s po obvode nastrihnutými segmentami opísané v D2, resp. D6 nepôsobia ako zátka, pretože nie sú uzavreté. Pootočením a vyhnutím ich segmentov do určitej strany je odpor kladený prúdiacej kvapaline primeraný a zároveň zabezpečujú jej špirálovité, a teda vírivé prúdenie tak, aby styk upravovanej kvapaliny s elektródami bol čo najdlhší a najintenzívnejší.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. V odôvodnení rozkladu namietal, že napadnutý úžitkový vzor bol výsledkom vynálezcovskej činnosti, keďže jej nový oproti všetkým dokumentom D1 až D7, a preto nemohol pre odborníka vyplývať zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Namietol, že je neštandardné za najbližší stav techniky určiť až dva dokumenty (D2 a D6), ktoré nie sú rovnaké. Žalovaný nerešpektoval konštrukciu polarizačných elektród 3 a 4, ktoré sú podľa upraveného nároku vytvarované do rúrok, potom po dĺžke ponastrihované, pričom segmenty takto vzniknuté sú špirálovité, vyhnuté dovnútra k osi rúrok. Takúto konštrukciu odborník v danej oblasti nie je schopný zostrojiť na základe poznania D1 až D7, pretože žiaden z dokumentov nenaznačuje že segmentom by mohla byť nastrihnutá rúrka s vyhnutými ponastrihovanými časťami dovnútra jej osi. Polarizačné elektródy v D2 a D6 spomaľujú tok tekutiny, čo je v praxi nevyužiteľné kvôli slabej prípustnosti potrubia, pričom riešenie v napadnutom úžitkovom vzore je výhodnejšie pre lepšiu priepustnosť a jednoduchšiu konštrukciu, ktorá je odlišná oproti kotúčovým/diskovým elektródam. Tiež nesúhlasil so zvoleným objektívnym technickým problémom, pretože napadnutý úžitkový vzor nie je alternatívou D2 a D6, ale je nový. Prvostupňové rozhodnutie tiež porušilo rozhodnutie sťažnostého senátu (Európskeho patentového úradu, pozn. správneho súdu) T 95/90, podľa ktorého rôzne časti textu v jednom dokumente môžu byť kombinované pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti len, ak odborníkovi nič nebráni, aby tak urobil. Žalovaným boli vyberané rôzne časti z rôznych dokumentov, čo považoval žalobca za účelové, keďže jednotlivé dokumenty napĺňajú podstatu novosti.

5. Predseda žalovaného rozhodnutím č. UV 7053/II-37-2018 zo dňa 20. 09. 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Vzhľadom na obsah rozkladu posudzoval splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti. Za najbližší stav techniky považoval D2, pretože mal s napadnutým riešením najviac spoločných znakov. Je však správne aj označenie D6, resp. obidvoch súčasne, keďže D6 si uplatňuje prioritu z D2 a riešenia v nich obsiahnuté sú vo veľkej miere identické. K námietke o neštandardnosti zvolenia dvoch dokumentov pri metóde problém- riešenie uviedol, že štandardne sa v praxi vychádza len z jedného dokumentu ako najbližšieho stavu techniky, avšak zavedená prax nevylučuje aj alternatívne určenie dvoch dokumentov, ak je takýto postup opodstatnený. Opodstatnenosť v posudzovanom prípade vyplýva z toho, že D6 si uplatňuje prioritu z D2 a riešenia v uvedených dokumentoch sú vo veľkej miere identické. Porovnaním zariadenia podľa napadnutého riešenia a zariadenia definovaného v nároku 1 v D2 dospel žalovaný k záveru, že v podstate ide o rovnaké zariadenia (s uvedením zodpovedajúcich častí), ktoré sa líšia len tvarom elektród. Rozdiel spočíva v tom, že elektródy podľa napadnutého riešenia majú tvar špirály alebo rúrky, pričom rúrky sú po dĺžke viacnásobne nastrihnuté, čím vznikli špirálovité segmenty, ktoré sú vyhnuté dovnútra k osi rúrky a elektródy podľa D2 sú diskovité, avšak po obvode sú tiež viackrát nastrihnuté a jednotlivé vzniknuté segmenty sú vyhnuté pod uhlom alfa na jednu alebo druhú stranu. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že obidve porovnávané riešenia svojou konštrukciou navrhujú zariadenia s čo najväčšou plochou elektród a zároveň zabezpečujúce rotáciu prietoku kvapaliny na zvyšovanie účinku zariadenia, a teda sa obidvoma zariadeniami dosahuje podobný účinok. Za objektívny technický problém formuloval (zhodne s prvostupňovým rozhodnutím) nájdenie vhodného alternatívneho zariadenia dosahujúceho vyšší účinok zariadenia na galvanickú úpravu vôd. Alternatívne riešenie k najbližšiemu stavu techniky je, ak sa ním sleduje ten istý cieľ, pri ktorom sa dosahuje v podstate rovnaký účinok. Keďže porovnávané riešenia tvarom elektród riešia ten istý problém (zvýšenie účinnosti zariadenia), nie je dôvodná námietka žalobcu o nesprávnom stanovení objektívneho technického problému v prvostupňovom rozhodnutí. Tvrdenie žalobcu, že v zariadení podľa napadnutého úžitkového vzoru sa dosahuje vyššia priepustnosť v porovnaní s riešeniami obsiahnutými v D2 a D6 považoval žalovaný za nepreukázané, pretože hoci elektródy v tvare rúrky, resp. špirály sľubujú lepšiu priepustnosť kvapaliny oproti elektródam vyrobeným z diskov, bez predloženia porovnania prietokových parametrov nemožno posúdiť výslednú účinnosť obidvoch porovnávaných typov zariadení. Pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti žalovaný uviedol, že existujúci stav techniky D1 (využíva sústavu elektród, ktorými sú súosé rúrky), D2 (riešenie, v ktorom je druhá elektróda vyhotovená ako rúrka, v ktorej sú umiestnené elektródy jedného druhu), D2 a D6 (úprava okrajov elektród ich nastrihnutím a vyhnutím vzniknutých segmentov za účelom špirálovitého alebo rotačného prietoku vody), D4 (kladné a záporné vírivé elektródy, ktoré majú tvar špirály) zahŕňajú také informácie a riešenia, ktoré odborníka v danej oblasti motivujú k tomu, aby pri hľadaní vhodnej alternatívy k riešeniu podľa D2 nahradil diskovú elektródu elektródou v tvare rúrky (využívaná v D1 a D2) a upravil ju nastrihnutím a špirálovitým vyhnutím, resp. zatočením vzniknutých segmentov za účelom vytvorenia rotačného prúdenia kvapaliny (D2, resp. D6) alebo, aby diskovú elektródu nahradil elektródou v tvare špirály (D4), a preto nie je napadnuté riešenie výsledkom vynálezcovskej činnosti, ale vyžaduje len aplikáciu známych prvkov využívaných pri konštrukcii podobných elektród používaných na rovnaký účel. Tvrdenie žalobcu v rozklade, že ak je v napadnutom riešení navrhovaná konštrukcia polarizačných elektród nová, potom spĺňa aj podmienku vynálezcovskej činnosti, považoval žalovaný za nesprávne. Podľa sú „novosť“ a „vynálezcovská činnosť“ odlišné právne kategórie upravené v rozdielnych zákonných ustanoveniach a hodnotia sa samostatne a nezávisle. Splnenie podmienky „novosti“ nie je zárukou, že posudzované riešenie spĺňa aj podmienku „vynálezcovskej činnosti“. Pri hodnotení novosti technického riešenia sa posudzuje, či stav techniky zahŕňa identické riešenie, t. j. také, ktoré obsahuje všetky znaky definované v nároku na ochranu posudzovaného namietaného riešenia. Pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti sa hodnotí, či stav techniky (kombinácia viacerých dokumentov) zahŕňa také vedomosti a informácie, na základe ktorých by bol odborník motivovaný vytvoriť napadnuté riešenie bez toho, aby musel vyvinúť vynálezcovské úsilie. K namietanému rozporu s rozhodnutím T 95/90 žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie s ním nie je v rozpore. Pri aplikácii metódy „problém-riešenie“ je dovolené kombinovať obsah jedného alebo viacerých dokumentov alebo kombinovať časti dokumentov alebo iné časti stavu techniky s najbližším stavom techniky, ak sú z hľadiska ich obsahu zlučiteľné, t. j. ak pre odborníka existuje primeraný základ na spojenie týchto častí. Záverom žalovaný uviedol, že sa stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou v prvostupňovom rozhodnutí, že napadnutý úžitkový vzor v čase jeho zápisu nespĺňal podmienky na zápis do registra podľa v spojení s , pretože nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti.

Správna žaloba

6. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že obidve rozhodnutia sú nezákonné, pretože sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, sú založené na nesprávne/nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

7. V rámci žalobných bodov namietol nesprávne označenie najbližšieho stavu techniky D2 a D6. Podľa žalobcu sa pri aplikácii metódy problém-riešenie za najbližší stav techniky štandardne označuje len jeden dokument. Použitie dvoch dokumentov musí byť opodstatnené, čo však nebolo podľa žalobcu objasnené. Žalovaný nevysvetlil, v čom spočíva odlišnosť uvedených dokumentov ani v porovnaní s napadnutým úžitkovým vzorom, neuvádza znaky výlučne obsiahnuté len v D6, ktorý vždy uvádza v spojitosti s D2, pričom dôvody tohto postupu nie sú objasnené. Žalovaný poukázal na veľkú mieru identickosti dôkazov D2 a D6, avšak neuviedol, ktoré znaky sú identické a ktoré nie. V prvostupňovom rozhodnutí sa na porovnanie použili aj D4 a D7, žalovaný však neuvádza či ide o najbližší stav techniky. Preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca poukázal na Smernicu upravujúcu pravidlá prieskumového konania o európskych patentových prihláškach Európskym patentovým úradom (ďalej len „Smernica“), podľa ktorej sa použitie postupu „problém-riešenie“ z rôznych dokumentov doterajšieho stavu techniky vyžaduje iba vtedy, ak sa presvedčivo preukázalo, že tieto dokumenty sú rovnako platnými východiskovými dokumentami. Smernica v časti G pripúšťa kombinovať obsah viacerých dokumentov alebo ich častí, dodáva však, že takýto spôsob smie byť považovaný za indikáciu prítomnosti vynálezcovskej činnosti.

8. Žalobca ďalej namietal nesprávne označenie objektívneho technického problému žalovaným ako „alternatívne konštrukčné vyhotovenie tvaru elektród ionizačnej polarizačnej jednotky pracujúcej na galvanickom princípe, ktorá bude mať zvýšenú účinnosť“. Napadnuté riešenie je podľa žalobcu novým za účelom podstatného zvýšenia účinnosti polarizačných jednotiek pracujúcich na galvanickom princípe. Žalovaný uviedol, že napadnuté riešenie dosahuje v porovnaní k D2 podobný účinok. Ako podmienku označenia úžitkového vzoru za alternatívny však žalovaný uviedol, že musí sledovať rovnaký cieľ a dosiahnuť rovnaký účinok. Argumentácia žalovaného pôsobí neurčito, keď používa pojem podobný aj pojem rovnaký, ktoré nie sú synonymá. Podľa žalobcu pri dokumentoch D2 a D6 polarizačné elektródy spomaľujú tok tekutiny (správajú sa ako zátka), pričom riešenie podľa napadnutého úžitkového vzoru má výhodu v priepustnosti a v jednoduchšej konštrukcii, čo predstavuje úplne novú kvalitu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že napadnuté riešenie (elektródy v tvare rúrky, resp. špirály) sľubujú lepšiu účinnosť, čo však nemožno porovnať bez predloženia konkrétnych experimentálnych hodnôt. Žalovaný rozhodol o výmaze napadnutého úžitkového vzoru, ktorý mohol oproti iným existujúcim riešeniam byť účinnejší, no nevyžiadal si od žalobcu dôkaz (analýza, znalecký posudok). Jeho záver je preto nejednoznačný a nezistil presne a úplne skutočný stav veci v zmysle § 32 Správneho poriadku. Ak žalovaný považoval napadnutý úžitkový vzor za alternatívu (čo žalobca nepripúšťa), mal posúdiť, či táto alternatíva spĺňa alebo nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti a nielen sa obmedziť na konštatovanie, že túto podmienku nespĺňa z dôvodu, že ide o alternatívu známeho stavu techniky. Žalobca zdôraznil, že napadnutý úžitkový vzor nie je alternatívou k doterajšiemu stavu techniky, ale predstavuje nové konštrukčné riešenie, ktoré rieši podstatné zvýšenie účinnosti polarizačných jednotiek pracujúcich na galvanickom princípe.

9. V súvislosti s namietaným nesprávnym posúdením splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti žalobca nespochybnil záver žalovaného, že podmienka novosti a podmienka vynálezcovskej činnosti sú samostatné a vzájomne nepodmienené. Trval však na svojom tvrdením, že napadnutý úžitkový vzor je nový vo vzťahu k posúdeniu kritéria vynálezcovskej činnosti, pretože nevyplýva zo stavu techniky. Žalobca považuje za neštandardné za najbližší stav techniky určiť dva dokumenty D2 a D6. Žalovaný nerešpektoval konštrukciu polarizačných elektród 3 a 4 podľa upraveného nároku (vytvarované do rúk, potom ponastrihované po dĺžke, pričom vzniknuté segmenty sú špirálovité vyhnuté dovnútra k osi rúrok), ktorá nesie znaky inventívnosti a vyžadovala vynálezcovskú činnosť. Túto konštrukciu nie je odborník v danej oblasti schopný zostrojiť na základe poznania D1 až D7, ktoré takéto riešenie ani len nenaznačujú. D1 rieši spôsob ionizácie súosími rúrkami alebo mriežkou, či plochou v strede vodiacej rúrky; D2 predstavuje rad vrtuliek v prstenci, výrazne odlišných od nastrihnutých rúrok

s odlišnou výrobou; D3 predstavuje rad vrtuliek v prstenci umiestnených v hrdle nádoby, výrazne odlišných od nastrihnutých rúrok s odlišnou výrobou; D4 obsahuje špirálové elektródy výrazne odlišné od nastrihnutých rúrok; D5 obsahuje mriežkové alebo rúrkovité elektródy výrazne odlišné od nastrihnutých rúrok; pre D6 s prioritou D1 sa aplikuje to, čo pri D1; D7 sú špirálové elektródy a trubkové elektródy (nenastrihnuté), pričom ide o neprietokové zariadenie, a teda irelevantné voči napadnutému úžitkovému vzoru.

10. Žalobca namietal aj neodôvodnený postup vo vzťahu k skôr zapísaným úžitkovým vzorom a patentom tvrdiac, že ak podľa žalovaného pri iónovej polarizačnej jednotke na fyzikálnu ochranu vody nie je vo vzťahu k špirálovitému usporiadaniu (jednoduchá alebo dvojitá špirála), resp. k ponastrihovaniu rúrky do tvaru špirálovitých segmentov vyhnutých dovnútra k osi rúrok potrebná žiadna vynálezcovská činnosť, potom je z namietaných dokumentov jediným oprávnene zapísaným úžitkovým vzorom, resp. patentom, dokument D1, pretože všetky ďalšie namietané dokumenty boli do registra úžitkových vzorov zapísané až po ňom, a preto by podmienku vynálezcovskej činnosti nespĺňali.

11. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že skutkové a právne závery žalovaného boli založené na tvrdeniach, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v platnej právnej úprave. Vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho sú jeho skutkové a právne závery nelogické, prípadne protichodné a interpretácia právnej úpravy bola účelová s opomenutím ustanovení, ktoré boli v neprospech jeho argumentácie. Žalovaný sa uspokojil s nekonkrétnymi a vágnymi úvahami, ktoré nepodložil relevantnými dôkazmi a vykonané dôkazy presvedčivo nevyhodnotil. Žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v rozklade. Ak žalovaný neprihliadal na vyjadrenia žalobcu, bol povinný zdôvodniť takýto postup. Rozhodnutie žalovaného je svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov.

12. Žalobca navrhol správnemu súdu vykonanie dôkazu vypracovaním znaleckého posudku znalca z odboru priemyselné vlastníctvo za účelom vykonania experimentálneho porovnania účinkov napadnutého riešenia a najbližšieho stavu techniky, pretože žalovaný dospel vo vzťahu k účinkom napadnutého riešenia k nejednoznačným a rozporným záverom.

Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu označeniu najbližšieho stavu techniky uviedol, že v napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnil možnosť použitia dvoch dokumentov D2 a D6 (strana 5, odsek 8) a následne vychádzal už len z jedného dokumentu D2. Určenie najbližšieho stavu techniky metódou „problém-riešenie“ slúži na stanovenie objektívneho technického problému a použitie ďalších namietaných dokumentov stavu techniky (D4 a D7, resp. D1) bolo pri hodnotení splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti súčasťou posúdenia, či by bol odborník v danej oblasti v snahe vyriešiť stanovený objektívny problém motivovaný na základe vedomostí zo stavu techniky modifikovať riešenie predstavujúce najbližší stav techniky na dosiahnutie riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru. Žalobca nespochybnil určenie namietaného dokumentu D2, resp. D6 ako najbližšieho stavu techniky po vecnej stránke. Pri aplikácii metódy „problém – riešenie“ je podľa zavedenej praxe Európskeho patentového úradu dovolené kombinovať obsah viacerých dokumentov alebo ich častí s najbližším stavom techniky. K namietanému rozporu so Smernicou a rozhodnutím T-320/15 uviedol, že hoci použitie viacerých dokumentov ako najbližšieho stavu techniky môže byť indikáciou vynálezcovskej činnosti, nie je jej dôkazom. K žalobnému bodu nesprávneho označenia objektívneho technického problému uviedol, že jeho stanovenie je špecifickým krokom použitej metódy „problém-riešenie“ , ktoré vyplýva z predchádzajúcich na seba nadväzujúcich krokov, podľa čoho žalovaný postupoval. Za objektívny technický problém stanovil „nájdenie vhodného alternatívneho zariadenia dosahujúceho vyšší účinok zariadenia na galvanickú úpravu vôd“ a nevylúčil vyššiu účinnosť zariadenia podľa napadnutého úžitkového vzoru. Aj „alternatívne zariadenie“ môže byť vynálezcovské, ak tomu obsah stavu techniky zodpovedá. K otázke vyššej účinnosti zariadenia podľa napadnutého úžitkového vzoru uviedol, že časť napadnutého rozhodnutia zaoberajúca sa touto otázkou netvorí jeho základ (pre splnenie podmienky vynálezcovskej činnosti), ale bola len reakciou na tvrdenia žalobcu v rozklade. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že postupoval v rozpore s Správneho poriadku, pretože uvedené zákonné ustanovenie nie je podľa možné aplikovať. Zisťovanie skutkového stavu sa v konaní pred žalovaným riadi , podľa ktorého žalovaný rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov predložených alebo navrhnutých účastníkmi. Pokiaľ žalobca považoval za potrebné podporiť svoje tvrdenia znaleckým posudkom alebo iným dôkazom, mal tak urobiť sám. Žalovaný sa nestotožnil so žalobcom namietaným nesprávnym posúdením splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti, podľa obsahu ktorej nemal rešpektovať konštrukciu polarizačných elektród 3 a 4 napadnutého riešenia a zopakoval svoje skutkové a právne závery z napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného stav techniky v D1, D2 a D4 zahŕňa také informácie a riešenia, ktoré odborníka v danej oblasti motivujú k tomu, aby pri hľadaní vhodnej alternatívy k riešeniu podľa D2 nahradil diskovú elektródu v tvare rúrky a upravil ju podobne ako v riešení podľa D2, resp. D6 nastrihnutím a špirálovitým vyhnutím, resp. natočením vzniknutých segmentov za účelom vytvorenia rotačného prúdenia kvapaliny alebo, aby diskovú elektródu nahradil elektródou v tvare špirály aká je známa z dokumentu D4. K žalobnému bodu ohľadom nedôvodného postupu vo vzťahu k skôr zapísaným úžitkovým vzorom a patentom žalovaný uviedol, že úžitkové vzory sa do registra zapisujú bez prieskumu splnenia podmienky novosti a vynálezcovskej činnosti a v prípade zistenia absencie týchto podmienok je možné ich z registra na návrh tretej osoby vymazať. Postúpenie prihlášky vynálezu na udelenie patentu je podmienené (okrem iného) splnením podmienky vynálezcovskej činnosti. Tvrdenie žalobcu však bolo nekonkrétne, pretože neuviedol žiadny príklad takéhoto neskôr udeleného patentu, ktorý by mohol byť v kolízii s D1. Argumentáciu žalobcu, že jediným oprávnene zapísaným úžitkovým vzorom, resp. patentom je D1 označil žalovaný za nelogickú, pretože skutočnosť, že odborník v danej oblasti je schopný pri poznaní D1, D2 a D4 dospieť bez vynálezcovskej činnosti k napadnutému technickému riešeniu neznamená, že pri poznaní D1 je schopný dospieť aj k riešeniam podľa D2, D3 a D6. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú ani námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti podľa bolo jasne, prehľadne a zrozumiteľne odôvodnené. Žalovaný sa vysporiadal aj so všetkými argumentmi žalobcu v rozklade.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka a osoby zúčastnenej na konaní

14. Ďalší účastník navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Stotožnil sa s postupom a argumentáciou žalovaného. Namietol nesprávne znenie Smernice použité žalobcom z časového hľadiska.

15. Osoba zúčastnená na konaní navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a uplatnila si náhradu trov konania. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi napadnutého rozhodnutia. Podstata napadnutého technického riešenia bola vo všeobecnosti známa, a preto napadnutý úžitkový vzor nebol nový a ani nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti a nemal byť zapísaný do registra. Neexistuje priamy dôkaz, že zmenou polarity vody sa mení štruktúra minerálov a látok v nej rozpustných, a preto výrobok vyhotovený podľa napadnutého úžitkového vzoru je nefunkčný a nemôže prinášať zamýšľané účinky. Na preukázanie svojho tvrdenia navrhla vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z oblasti priemyselného vlastníctva. K jednotlivým žalobným námietkam sa osoba zúčastnená na konaní vyjadrila v zhode s vyjadrením žalovaného. Vo vyjadrení k replike žalobcu doplnila, že princíp fungovania napadnutého úžitkového vzoru je veľmi podobný s úžitkovým vzorom č. 5817 s názvom „Zariadenie na galvanickú úpravu kvapalín, najmä pitnej vody“, ktorého pôvodcom bol aj spoločník žalobcu. Doplnila, že jednou z podmienok zápisu technického riešenia ako úžitkového vzoru do registra je aj jeho priemyselná využiteľnosť, a preto poprela pravdivosť tvrdenia žalobcu, že funkčnosť a účinnosť úžitkového vzoru nebola predmetom administratívneho konania, ani správnej žaloby. Vo zvyšku sa pridržiavala svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Na pojednávaní dňa 27. 11. 2023 osoba zúčastnená na konaní uviedla, že na návrhu na vykonanie dôkazu netrvá.

Replika žalobcu

16. V rámci repliky k vyjadreniu žalovaného žalobca trval na svojej argumentácii a zopakoval, že žalovaný nedostatočne vysvetlil použitie dvoch dokumentov D2 a D6 ako určenia najbližšieho stavu techniky. Tiež je nezrozumiteľný postup žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí vychádzal už len z D2. Tiež žalovanému vytýkal jeho vyjadrenie k aplikácii Smernice a nedostatočne odôvodnené označenie napadnutého riešenia za alternatívne. Tiež bola podľa žalobcu sťažená jeho obrana pre nejednoznačný postup žalovaného ohľadom „vyššej priepustnosti“ navrhovaného riešenia, keďže jeho záver bol nejednoznačný a nevykonal v tomto smere dokazovanie. Napriek vylúčeniu použitia § 32

Správneho poriadku zostala vo zvyšku zachovaná subsidiarita Správneho poriadku vrátane princípov podľa § 3 ods. 2 postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im príležitosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy, čo bolo porušené bez usmernenia účastníkov pri dokazovaní. Myšlienkový postup žalovaného pri posudzovaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti nezohľadňuje skutkové okolnosti v danej veci. Žalobca musel vyvinúť dostatočné úsilie, vytvoriť prototypy, uskutočniť testovanie s cieľom nájsť správny tvar špirály a jej správne umiestnenie v danom zariadení, čo by bez vynálezcovského kroku nebolo možné, a preto napadnutý úžitkový vzor spĺňa podmienku novosti aj podmienku vynálezcovskej činnosti.

17. K vyjadreniu ďalšieho účastníka žalobca uviedol, že jeho tvrdenia považoval za formálne, všeobecné a neurčité. Ohľadom nesprávneho znenia Smernice žalobca uviedol, že jej nové znenie z roku 2018 bolo len detailnejším rozpracovaním staršieho znenia, bez zásadných obsahových zmien.

18. Vyjadrenie osoby zúčastnenej na konaní označil žalobca za subjektívne tvrdenia s prevažne hodnotiacim obsahom a navrhol nebrať ho do úvahy. V podrobnostiach sa vyjadril k podstate napadnutého riešenia a namietal, že by napadnutý úžitkový vzor nebol funkčný a neprinášal opísané účinky. K návrhu osoby zúčastnenej na konaní na nariadenie znaleckého dokazovania uviedol, že funkčnosť a účinnosť napadnutého úžitkového vzoru nebola predmetom administratívneho konania a nie je ani predmetom podanej správnej žaloby. Žalobca tiež poprel tvrdenia osoby zúčastnenej na konaní uvedené aj v jej následnom vyjadrení.

Pôvodné rozhodnutie a kasačné konanie

19. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -264 zo dňa 09. 01. 2020 správnu žalobu zamietol, pretože nepovažoval za dôvodný ani jeden zo žalobných bodov. Žalobnú námietku týkajúcu sa určenia dvoch namietaných dokumentov ako najbližšieho stavu techniky označil za nekonkrétnu. Považoval za správny záver žalovaného, keď označil za objektívny technický problém alternatívne konštrukčné riešenie vyhotovenie elektród. Žalobca v správnej žalobe nereagoval na podstatu rozhodnutia žalovaného pri neuznaní splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. Podľa sú účastníci povinní predkladať a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný nemá v tomto konaní povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Ani neusmernenie žalobcu na predloženie dôkazu o účinnosti napadnutého riešenia nie je vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože zvýšenie účinnosti nie je charakteristikou vynálezcovskej činnosti. Námietku ohľadom nesprávneho posúdenia splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti považoval len za polemiku žalobcu so závermi žalovaného a vlastným hodnotením splnenia tejto podmienky. Námietku nedôvodného postupu žalovaného vo vzťahu k skôr zapísaným úžitkovým vzorom a patentom považoval za nekonkrétnu. Námietku nepreskúmateľnosti vyhodnotil len ako nesúhlas žalobcu s rozhodnutím žalovaného, ktorý nepostačuje pre záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Krajský súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie na zistenie účinnosti napadnutého riešenia, pretože táto skutková okolnosť nebola pre rozhodnutie právne významná, pretože rozhodnutie bolo založené na nesplnení podmienky vynálezcovskej činnosti a účinnosť technického riešenia nie je jej podmienkou.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) na základe kasačnej sťažnosti žalobcu rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Za dôvodnú považoval kasačnú námietku nevyhodnotenia zásadnej námietky žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu vynálezcovskej činnosti, k prípustnosti porovnávacej metódy ,,problém-riešenie“, že žalovaný pri postupe hodnotenia tejto vynálezcovskej činnosti za najbližší stav techniky určil dva dokumenty D2 a D6 a nie jeden dokument. Odôvodnenie krajského súdu, že ide o nekonkrétnu žalobnú námietku považoval kasačný súd za nepreskúmateľné. Podľa kasačného súdu ide o dostatočne konkrétnu a odôvodnenú námietku (bod III. 2 správnej žaloby), na ktorú reagoval aj žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe aj v rámci administratívneho konania. V tejto súvislosti bude potrebné vyhodnotiť tvrdenie žalovaného, že od druhého stupňa bol už za najbližší stav techniky vybraný len dokument D2, či ide o tvrdenie konzistentné alebo si vzájomne odporujúce. Ku kasačnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci kasačný súd uviedol, že krajský súd v podstate v odôvodnení len prevzal názory žalovaného bez vlastnej právnej argumentácie. Rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože sa náležite nevysporiadal so žalobcom uplatnenými námietkami. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vysporiadať sa so všetkými podstatnými námietkami, ktoré uplatnil žalobca v správnej žalobe so

zohľadnením kasačným súdom uvedených rozhodnutí (odseky 101. až 103.) ohľadom posudzovania vynálezcovskej činnosti. Posúdenie veci správnym súdom

21. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa Správny súd preskúmal správnu žalobu a administratívne konanie, vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie dňa 27. 11. 2023 a dospel k záveru, že ani jeden zo žalobných bodov nie je dôvodný, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa (ďalej len „“) zamietol.

22. Správny súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný nesprávne označil ako najbližší stav techniky dva dokumenty D2 a D6. Dôvodom výmazu napadnutého úžitkového vzoru z registra bolo podľa odôvodnenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia, že nejde o spôsobilý predmet ochrany, pretože nejde o výsledok vynálezcovskej činnosti podľa s odkazom na . V súlade s rozhodovacou činnosťou správnych súdov, na ktoré poukázal kasačný súd (rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. a ) je otázka, či je vynález výsledkom vynálezcovskej činnosti, otázkou právnou. Takýto výklad vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03. 08. 2016, podľa ktorého je otázka posúdenia, či bol predmet ochrany úžitkového vzoru v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis, je otázkou právnou, správna úvaha orgánu verejnej správy sa preto v takomto prípade uplatní iba v obmedzenom rozsahu. Skutkové a právne závery orgánu verejnej správy o týchto otázkach správny súd preskúmava v rámci riadneho posudzovania námietok uplatnených v žalobe, a to v plnom rozsahu. Preto je predmetom prieskumu správneho súdu, či technické riešenie podľa napadnutého úžitkového vzoru je výsledkom vynálezcovskej činnosti ako jednej z podmienok spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom podľa . Podľa a je technické riešenie výsledkom vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky, pričom sa neprihliada na obsah prihlášok, patentových prihlášok, medzinárodných prihlášok a európskych patentových prihlášok, ktoré ku dňu práva prednosti (v danej veci k 23. 12. 2013) neboli zverejnené.

23. Žalobca v tomto žalobnom bode v podstate namieta, že označenie dvoch dokumentov D2 a D6 ako najbližšieho stavu techniky je neštandardné a nebolo žalovaným objasnené. Správny súd sa v súvislosti s týmto žalobným bodom vzhľadom na záver kasačného súdu osobitne zaoberal aj tým, či je konzistentné alebo vzájomne si odporujúce tvrdenie žalovaného, ktorý od druhého stupňa za najbližší stav techniky považoval už len D2.

24. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaný vysvetľuje použitie dvoch dokumentov D2 a D6 ako najbližšieho stavbu techniky tak, že ich cieľ riešení je rovnaký, a to zvýšenie účinnosti iónovej polarizačnej jednotky dosiahnuté tvarom elektród, ktoré majú veľký povrch a ich tvar zabezpečuje aj rotáciu, resp. vírivosť pohybu kvapaliny a tiež uviedol, že z D2 bola uplatnená priorita pre D6. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný poukázal na veľkú mieru identickosti D2 a D6, avšak neuviedol, ktoré znaky sú identické a ktoré nie, pretože v prvostupňovom rozhodnutí uvádza znaky D2 na strane 9 v predposlednom odseku a následne v poslednom odseku uvádza zhodné znaky D6. Žalobca nesprávnosť určenia dvoch dokumentov namietal aj v rozklade, s čím sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí (strana 5, odsek 8) tak, že pri metóde problém-riešenie sa štandardne vychádza len z jedného dokumentu ako najbližšieho stavu techniky, avšak zavedená prax nevylučuje aj alternatívne určenie dvoch dokumentov, ak je takýto postup prístup opodstatnený, pričom opodstatnenosť videl žalovaný v tom, že riešenia obsiahnuté v obidvoch dokumentoch sú vo veľkej miere identické a D6 si uplatňuje prioritu z D2. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí považoval za najbližší stav techniky len D2, ale za správne považoval aj označenie D6, resp. obidvoch dokumentov, keďže D6 si uplatňuje prioritu z D2 a obsahujú vo veľkej miere identické riešenia.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že žalovaný v prvostupňovom aj napadnutom rozhodnutí riadne vysvetlil s ohľadom na individuálne skutkové okolnosti predmetnej veci (uplatňovanie priority D6 z D2 a veľká miera identickosti riešení uvedených dokumentov), prečo bolo možné za najbližší stav techniky považovať dokumenty D2 aj D6 súčasne, ako to urobil v prvostupňovom rozhodnutí, alebo len D2, ako to urobil v napadnutom rozhodnutí. Pre veľkú mieru identickosti uvedených dokumentov sa pri aplikovaní metódy problém-riešenie zvolením obidvoch dokumentov alebo len jedného z nich

vychádza v podstate z rovnakého skutkového základu, a teda sa dospeje k rovnakému záveru. Preto správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené a udržateľné.

26. Pokiaľ žalobca v tomto žalobnom bode ďalej namieta, že v prvostupňovom rozhodnutí sa na porovnanie použili aj dôkazy D4 a D7 a žalovaný neuviedol, či ide o najbližší stav techniky, správny súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného k žalobe, že tieto dokumenty boli použité pri hodnotení splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti (teda, či by bol odborník v danej oblasti v snahe vyriešiť stanovený objektívny problém motivovaný na základe vedomostí zo stavu techniky modifikovať riešenie predstavujúce najbližší stav techniky na dosiahnutie riešenia podľa napadnutého úžitkového vzoru). Toto vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný výslovne uviedol, čo môže byť považované za najbližší stav techniky, a to dokument D2, D6, alebo oba súčasne (strana 5, odsek 8). Ostatné dokumenty uvádza v napadnutom rozhodnutí až následne pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti a vysvetľuje ako môže obsah týchto dokumentov motivovať odborníka v danej oblasti na zostrojenie riešenia ako v napadnutom úžitkovom vzore (strana 6, posledný odsek a nasl.). Je teda zrejmé, že žalovaný dokumenty D4 a D7 neoznačil za najbližší stav techniky.

27. Žalobca v tomto žalobnom bode poukazuje aj na záver Smernice, podľa ktorej sa použitie postupu „problém-riešenie“ z rôznych dokumentov doterajšieho stavu techniky vyžaduje iba vtedy, ak sa presvedčivo preukázalo, že tieto dokumenty sú rovnako platnými východiskovými dokumentami. Podľa správneho súdu žalovaný v súlade s týmito kritériami postupoval a vysvetlil, prečo D2 a D6 považuje za takéto dokumenty (ako to správny súd uviedol v odsekoch 24. a 25. tohto rozsudku). Pokiaľ žalobca ďalej uvádza, že podľa časti G Smernice kombinovanie obsahu viacerých dokumentov smie byť považované za indikáciu prítomnosti vynálezcovskej činnosti, ide len o tvrdenie vo všeobecnej rovine, ktoré automaticky neznamená, že podmienka vynálezcovskej činnosti bola splnená v preskúmavanej veci.

28. K tomuto žalobnému bodu správny súd dodáva, že nie je jeho úlohou posudzovať správnosť (čistotu) použitej vedeckej metódy problém-riešenie, ktorej prvý krok je určenie najbližšieho stavu techniky. Správny súd nemá potrebné odborné znalosti, ani mu nie je zákonom zverené (na rozdiel od žalovaného) posudzovať výlučne odborné otázky. Úlohou správneho súdu je posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákonným kritériom je v tomto ohľade len posúdenie právnej otázky, či riešenie v napadnutom úžitkovom vzore je výsledkom vynálezcovskej činnosti, ktorú definuje tak, že pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Nesprávne určenie, ktorý dokument je najbližším stavom techniky podľa metódy problém-riešenie samo osebe nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. Z pohľadu prieskumu zákonnosti je podstatné, aby sa napadnuté rozhodnutie dostatočne vysporiadalo so zákonnými kritériami vynálezcovskej činnosti definovanými v , teda porovnalo napadnuté riešenie so stavom techniky (celým stavom techniky, teda dokumentov D1 až D7 bez ohľadu na to, ktorý z nich je označený za najbližší stav techniky) a odôvodnilo, či napadnuté riešenie pre odborníka vyplýva zo stavu techniky zrejmým spôsobom. Správny súd má za to, že žalovaný túto otázku v prvostupňovom aj napadnutom rozhodnutí odôvodnil dostatočne (k tomu viac v odsekoch 39. a 40. tohto rozsudku).

29. V ďalšom žalobnom bode žalovaný namieta nesprávne určenie objektívneho technického problému žalovaným ako „alternatívne konštrukčné vyhotovenie tvaru elektród ionizačnej polarizačnej jednotky pracujúcej na galvanickom princípe, ktorá bude mať zvýšenú účinnosť“. Podľa žalobcu riešenie v napadnutom úžitkovom vzore nie je alternatívne, ale nové, ktoré podstatne zvýši účinnosť polarizačných jednotiek pracujúcich na galvanickom princípe. Podľa správneho súdu žalobca v tomto žalobnom bode v podstate tvrdí obsahovo to isté ako žalovaný, len mení slovo „alternatívne“ za „nové“. Pojmy „alternatívne“ resp. „nové“ konštrukčné riešenie sú v tomto prípade synonymá s významom „iné“ riešenie ako v doterajšom stave techniky odlišujúce sa tvarom elektródy, ktoré bude účinnejšie pri úprave vody polarizačnými jednotkami pracujúcimi na galvanickom princípe. Samotná „novosť“ riešenia tvrdená žalobcom, nie je podmienkou vynálezcovskej činnosti, ale ide o samostatnú podmienku spôsobilosti na ochranu úžitkovým vzorom podľa , ktorá bola podľa žalovaného splnená. Splnenie podmienky novosti nemá vplyv na posúdenie podmienky vynálezcovskej činnosti, na posúdení ktorej bolo založené napadnuté rozhodnutie. Preto táto argumentácia žalobcu nespôsobuje nezákonnosť ani nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.

30. Žalobca ďalej rozvádza dôvody, prečo nepovažuje napadnuté riešenie za alternatívne (zamieňanie slov „podobný“ a „rovnaký“ účinok zo strany žalovaného, že riešenie podľa D2 a D6 sa správa ako zátka na rozdiel od vyššej priepustnosti) a v závere tohto žalobného bodu uvádza, že ak žalovaný považoval napadnutý úžitkový vzor za alternatívu, mal posúdiť, či spĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti a neobmedziť sa na konštatovanie, že ju nespĺňa, pretože ide o alternatívu. Podľa správneho súdu však žalovaný svoj záver, že riešenie napadnutého úžitkového vzoru nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti, nezaložil na konštatovaní, že ide o „alternatívu“, ale posudzoval, či ide o výsledok vynálezcovskej činnosti podľa , teda, či toto riešenie pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Preto samotné označenie riešenia v napadnutom úžitkovom vzore za „alternatívne“ nie je relevantné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože na vyriešení tejto otázky nebolo napadnuté rozhodnutie založené.

31. Aj k tomuto žalobnému bodu (podobne ako pri určení najbližšieho stavu techniky) správny súd uvádza, že nepreskúmava otázku správnosti použitia vedeckej metódy „problém-riešenie“, ktorej jedna fáza predstavuje aj označenie objektívneho technického problému. Správny súd posudzuje výlučne zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo svetle kritérií pre posúdenie vynálezcovskej činnosti podľa . (k tomu viac v odsekoch 39. a 40. tohto rozsudku).

32. Nedôvodná je aj námietka žalobcu o nezistení skutočného stavu veci zo strany žalovaného v zmysle § 32 Správneho poriadku nevyžiadaním si dôkazu od žalobcu (analýza, znalecký posudok) o vyššej účinnosti napadnutého riešenia. Použitie § 32 Správneho poriadku (podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a sám bez viazanosti návrhmi účastníkov obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie) ako všeobecného predpisu o správnom konaní je pre konanie o výmaze úžitkového vzoru výslovne vylúčené v . Dokazovanie sa v tomto konaní riadi , pričom podľa odseku 1 sú účastníci povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a podľa odseku 3 žalovaný rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov predložených alebo navrhnutých účastníkmi. Ide o osobitnú procesnú úpravu, v rámci ktorej žalovaný dôkazy nevyhľadáva a skutkový stav zisťuje len z navrhnutých alebo predložených dôkazov. Preto si žalovaný nemohol v zmysle zákona vyžiadať od žalobcu akýkoľvek dôkaz, ako to žalobca namieta, pokiaľ ho žalobca sám nepredložil alebo nenavrhol vykonať. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v priebehu administratívneho konania znalecké dokazovanie ani iný podobný dôkaz nenavrhoval. Preto žalovaný nepochybil, ak takýto dôkaz nevykonal ani ak si od žalobcu takýto dôkaz nevyžiadal.

33. Pokiaľ ide o samotnú skutkovú otázku, ktorá mala byť takýmto dôkazom zodpovedaná, či riešenie v napadnutom úžitkovom vzore je účinnejšie ako doterajší stav techniky, nejde o relevantnú otázku, na vyriešení ktorej je založené napadnuté rozhodnutie. V napadnutom rozhodnutí žalovaný posudzoval, či riešenie v napadnutom úžitkovom vzore je výsledkom vynálezcovskej činnosti podľa , pričom otázka účinnosti nie je kritériom pre toto posúdenie. Preto jej zodpovedanie (či už kladné alebo záporné) je irelevantné pre rozhodnutie vo veci.

34. S týmto úzko súvisí aj návrh žalobcu na vykonanie dôkazu v súdnom konaní vypracovaním znaleckého posudku za účelom experimentálneho porovnania účinkov napadnutého riešenia a najbližšieho stavu techniky. Správny súd poukazuje na to, že nie je skutkovým súdom a dokazovanie vykonáva len za podmienok ustanovených v a), b) a c) , ktoré neboli splnené. Správny súd nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci doplniť dokazovanie (ad písm. a)), pretože otázka účinnosti nie je vzhľadom na vyššie uvedené relevantnou pre právne posúdenie veci a takýto dôkaz nie je pre rozhodnutie potrebný. Taktiež nejde o konanie podľa , , , , SPP, ale o všeobecnú správnu žalobu (ad písm. b)), ani o rozhodovanie podľa o peňažnej moderácii (ad písm. c)). Preto správny súd dokazovanie navrhnuté žalobcom nevykonal.

35. V ďalšom žalobnom bode žalobca namieta nesprávne posúdenie splnenia podmienky vynálezcovskej činnosti. Preskúmaním tohto žalobného bodu správny súd zistil, že žalobca v ňom vôbec nekonkretizuje, v čom bolo posúdenie podmienky vynálezcovskej činnosti zo strany žalovaného nesprávne alebo nezákonné, a preto je tento žalobný bod nedôvodný.

36. Žalobca uvádza, že napadnutý úžitkový vzor vzhľadom na jeho novosť nemohol pre odborníka vyplývať zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Otázka novosti a otázka vynálezcovskej činnosti sú však

dve odlišné podmienky ochrany technického riešenia podľa , ktoré sú jednotlivo definované v a s vlastnými kritériami. Tieto podmienky sú nepodmienené a ich splnenie sa skúma samostatne. Konštatovanie novosti nemá vplyv na posúdenie, či je napadnutý úžitkový vzor výsledkom vynálezcovskej činnosti, a preto je argumentácia žalobcu o jeho novosti irelevantná.

37. V tomto žalobnom bode žalobca ďalej opakuje predošlý žalobný bod, že považuje za neštandardné určiť za najbližší stav techniky dva dokumenty, s čím sa správny súd už vysporiadal vyššie so záverom, že táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (odseky 24. a 25.).

38. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nerešpektoval konštrukciu polarizačných elektród 3 a 4 podľa upraveného nároku (vytvarované do rúk, ponastrihované po dĺžke, pričom vzniknuté segmenty sú špirálovité vyhnuté dovnútra k osi rúrok), čo podľa žalobcu nesie znaky inventívnosti a vyžadovalo vynálezcovskú činnosť. Podľa žalobcu túto konštrukciu nie je odborník v danej oblasti schopný zostrojiť na základe poznania dokumentov D1 až D7, ktoré riešenie napadnutého úžitkového vzoru ani len nenaznačujú. Podľa správneho súdu žalobca v tejto časti správnej žaloby len uvádza vlastné hodnotenie dôkazov D1 a D7 a prezentuje svoj záver, prečo považuje napadnuté riešenie za výsledok vynálezcovskej činnosti. Žalobca však nenapáda závery žalovaného a jeho posúdenie absencie vynálezcovskej činnosti a neuvádza, v čom je tento záver nesprávny, neúplný, nelogický, či v rozpore so zákonom. Tento žalobný bod je len polemika so závermi žalovaného, čo nie je postačujúce pre záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

39. K samotnému posúdeniu vynálezcovskej činnosti správny súd uvádza, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a pre posúdenie tejto otázky správne aplikoval a skúmal, či technické riešenie v napadnutom úžitkovom vzore vyplýva pre odborníka v danej oblasti zrejmým spôsobom zo stavu techniky (dokumenty D1 až D7). Myšlienkový postup žalovaného je logický a riadne odôvodnený. V prvostupňovom rozhodnutí je toto podrobne vysvetlené na strane 10, kde žalovaný uviedol, že zo všeobecných vedomostí odborníka v danej oblasti je zrejmé, že tvar elektród má vplyv na účinnosť galvanického článku. V obidvoch porovnávaných riešeniach D6, resp. D2 bolo snahou, aby prúd pretekajúcej vody, mal vírivý charakter, čo závisí od tvaru elektród, ktoré sú obtekané kvapalinou. Špirálovitý tvar elektród zabezpečujúci špirálovité vírenie vody je možné okrem D6, resp. D2 odvodiť aj z D4, kde sú opísané dvojité špirály a z D7, kde sú opísané rôzne typy elektród v olovených akumulátoroch, okrem iného aj špirálové, ktorých použitie závisí od konkrétneho účelu. Na základe uvedeného rôzny tvar elektród na zvýšenie účinnosti galvanického článku, vrátane špirálovitého, nebol v danom odbore techniky pred dátumom prednosti napadnutého riešenia neznámy. Pre odborníka v danej oblasti riešenie podľa napadnutého úžitkového vzoru priamo vyplýva z D6, resp. D2, v spojení s D4 a D7, a preto nejde o výsledok vynálezcovskej činnosti.

40. Rovnako v napadnutom rozhodnutí žalovaný porovnáva riešenie z napadnutého úžitkového vzoru so stavom techniky a od druhého odseku na strane 6 po druhý odsek na strane 7 uvádza, že porovnaním zariadenia podľa napadnutého riešenia a zariadenia definovaného v nároku 1 v D2 dospel k záveru, že v podstate ide o rovnaké zariadenia, ktoré sa líšia len tvarom elektród (špirály alebo rúrky po dĺžke viacnásobne nastrihnuté, čím vznikli špirálovité segmenty, ktoré sú vyhnuté dovnútra k osi rúrky podľa napadnutého riešenia oproti D2, kde sú diskovité, po obvode viackrát nastrihnuté a jednotlivé vzniknuté segmenty vyhnuté pod uhlom alfa na jednu alebo druhú stranu). Obidve porovnávané riešenia navrhujú zariadenia s čo najväčšou plochou elektród a zároveň zabezpečujúce rotáciu prietoku kvapaliny na zvyšovanie účinku zariadenia, teda sa dosahuje podobný účinok. Existujúci stav techniky D1 (využíva sústavu elektród, ktorými sú súosé rúrky), D2 (riešenie, v ktorom je druhá elektróda vyhotovená ako rúrka, v ktorej sú umiestnené elektródy jedného druhu), D2 a D6 (úprava okrajov elektród ich nastrihnutím a vyhnutím vzniknutých segmentov za účelom špirálovitého alebo rotačného prietoku vody) a D4 (kladné a záporné vírivé elektródy, ktoré majú tvar špirály) zahŕňajú také informácie a riešenia, ktoré odborníka v danej oblasti motivujú k tomu, aby pri hľadaní vhodnej alternatívy k riešeniu podľa D2 nahradil diskovú elektródu elektródou v tvare rúrky (využívaná v D1 a D2) a upravil ju nastrihnutím a špirálovitým vyhnutím, resp. zatočením vzniknutých segmentov za účelom vytvorenia rotačného prúdenia kvapaliny (D2, resp. D6) alebo, aby diskovú elektródu nahradil elektródou v tvare špirály (D4), a preto nie je napadnuté riešenie výsledkom vynálezcovskej činnosti, ale vyžaduje len aplikáciu známych prvkov využívaných pri konštrukcii podobných elektród používaných na rovnaký účel. Žalovaný sa tak dostatočne vysporiadal s tým, prečo nepovažuje napadnuté riešenie za výsledok vynálezcovskej

činnosti, pričom túto argumentáciu žalobca v správnej žalobe nerozporoval. Vyššie uvedené časti odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia predstavujú podstatnú časť rozhodnutia, ktorá rieši hlavnú spornú otázku predmetnej veci, a to vyhodnotenie vynálezcovskej činnosti. Táto časť odôvodnenia má rozmer zákonnosti, ktorú môže správny súd preskúmavať, na rozdiel od otázok určenia najbližšieho stavu techniky a objektívneho technického problému, ktoré predstavujú len fázy metódy problém-riešenie, s tým, že správny súd uzatvára, že žalovaný pri vyhodnotení tejto otázky nepostupoval v rozpore so zákonom.

41. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal neodôvodnený postup vo vzťahu k skôr zapísaným úžitkovým vzorom a patentom tvrdiac, že prijatím argumentácie žalovaného o vynálezcovskej činnosti je jediným oprávnene zapísaným úžitkovým vzorom dokument D1 a všetky ďalšie namietané dokumenty boli do registra úžitkových vzorov zapísané až po ňom. Tieto skutočnosti však nesúvisia s preskúmavanou vecou. Posúdenie otázky vynálezcovskej činnosti v iných veciach neodôvodňuje skonštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci. Žalobca sa môže v súlade s domáhať len ochrany svojich subjektívnych práv, pričom ochrany iných ako vlastných subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne oprávnený zákonom, čo žalobca nie je. Preto na prieskum prípadného porušenia práv majiteľov iných zapísaných úžitkových vzorov v dokumentoch D1 až D7 nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný.

42. Odlišné posúdenie vynálezcovskej činnosti pri dokumentoch D1 až D7 by mohlo mať relevanciu jedine z pohľadu, či žalovaný postupuje pri posudzovaní tejto otázky jednotne. Tu sa však správny súd stotožňuje s argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že záver, že odborník v danej oblasti je schopný pri poznaní dokumentov D1 až D7 dospieť bez vynálezcovskej činnosti k technickému riešeniu obsiahnutom v napadnutom úžitkovom vzore automaticky neznamená to, že pri poznaní dokumentu D1 je schopný dospieť aj k riešeniam podľa ostatných predložených dokumentov. Správny súd tiež poukazuje na úpravu , podľa ktorej sa podmienka vynálezcovskej činnosti pri zápise úžitkového vzoru do registra neskúma, ale skúma sa až v konaní o jeho výmaze podľa . Preto samotný zápis do registra nemôže predstavovať odlišné právne posúdenie.

43. V poslednom žalobnom bode žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Tento žalobný bod považuje správny súd za nekonkrétny. Správny súd si nemôže žalobné body sám vyvodzovať, ani ich konkretizovať a vyhľadávať z napadnutého rozhodnutia alebo administratívneho spisu. Je povinnosťou žalobcu tieto v konkrétnostiach uviesť v správnej žalobe ( ). Žalobca v tomto žalobnom bode len všeobecne tvrdí, že závery žalovaného nemali oporu vo vykonanom dokazovaní a právnej úprave. Neuviedol však, ktorý konkrétny záver a v čom bol v rozpore s dokazovaním alebo právnou úpravou. Pokiaľ žalobca v tomto žalobnom bode ďalej namieta, že žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, s týmto sa správny súd už vysporiadal v odseku 32. tohto rozsudku, na ktorý odkazuje. Nekonkrétna je aj námietka žalobcu, podľa ktorej sú úvahy žalovaného (o účinkoch napadnutého riešenia a splnení podmienok podľa Smernice) nekonkrétne a vágne, nepodložené relevantnými dôkazmi. Žalobca jednak nekonkretizuje úvahy žalovaného o týchto otázkach a ani neuvádza v čom sú tieto nesprávne, nelogické, či v rozpore so zákonom. Tiež je nekonkrétna námietka, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s argumentáciou v rozklade a že neodôvodnil, prečo neprihliadal na vyjadrenia žalobcu, nakoľko žalobca neuvádza, s ktorými konkrétnymi argumentami z rozkladu sa žalovaný nevysporiadal, resp. na ktoré vyjadrenia neprihliadal. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný reagoval na všetky námietky žalobcu uvedené v rozklade, a to konkrétne, či napadnutý úžitkový vzor bol výsledkom vynálezcovskej činnosti, námietky určenia dokumentov D2 a D6 ako najbližšieho stavu techniky, či je odborník v oblasti schopný zostrojiť konštrukciu elektród na základe poznania dokumentov D1 až D7, námietky určenia objektívneho technického problému a možnosťou kombinovania viacerých dokumentov pri hodnotení vynálezcovskej činnosti.

44. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, pretože súd jeho žalobu zamietol v celom rozsahu, nepriznal mu podľa a contrario ani náhradu trov konania.

45. Súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi a osobe zúčastnenej na konaní, pretože v zmysle majú (voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný) právo na

náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Súd v priebehu konania neuložil ďalšiemu účastníkovi konania ani osobe zúčastnenej na konaní žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy a taktiež súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ani takéto dôvody neboli tvrdené.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.