Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/112/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. V., E. XXXX/XXX, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. V., dieťa W. O., bytom P. V., E. XXXX/XXX, zastúpenej L.. Z. P., R., so sídlom K., T. XXXX/XX, o návrhu matky na zákaz styku starej matkou R. O., bytom P. V., P. XXX/XX s mal. M., na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 6. októbra 2011, č.k. -24, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že úprava styku starej matky R. O. s maloletou M., stanovená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. októbra 2010, č.k. -15 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10. februára 2011, č.k. -33 sa z r u š u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh matky mal. M., ktorým sa domáhala vyslovenia zákazu styku so starou matkou R. O.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že styk starej matky s mal. M. bol naposledy upravený rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 28. októbra 2010, č.k. -15 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10. februára 2011, č.k. -33 tak, že stará matka bola oprávnená stýkať sa s maloletým dieťaťom každú druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci tak, že si dieťa o 14:00 hod. prevezme pred bytom matky a v ten istý deň o 18:00 hod. dieťa matke pred jej bytom odovzdá. Citované rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 28.02.2011. Súd prvého stupňa skúmal, či zmena rozhodnutia, t. j. požadovaný zákaz styku starej matky s mal. M. je v záujme dieťaťa, či nastali okolnosti odôvodňujúce zákaz styku starej matky s dieťaťom, a či nastala taká zmena pomerov, že skôr vykonaná úprava styku dieťaťa so starou matkou naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že tak, ako v predchádzajúcom konaní, () sú vzťahy matky dieťaťa a starej matky dieťaťa vážne narušené. Rovnako bol v súčasnosti konštatovaný negatívny názor mal. M. na starú matku, tak ako v predchádzajúcom súdnom konaní, čo vyplynulo zo správy psychologičky zo dňa 07.09.2011 po vykonanej konzultácii. V danej správe bolo konštatované, že dieťa má k starej matke negatívny vzťah, vyjadruje želanie nestretávať sa s ňou, pričom ich posledný kontakt, ktorý prebehol krátko pred konzultáciou, prebehol vcelku dobre. Konštatoval, že negatívny až odmietavý postoj dieťaťa súvisí s rovnakým postojom matky, s ktorou dieťa žije v spoločnej domácnosti a je vzhľadom na každodenné spolužitie s matkou prirodzene ovplyvnené. Bol toho názoru, že konflikty medzi matkou a starou matkou maloletého dieťaťa nemôžu byť prenášané na dieťa a matka sa od nich musí odosobniť, keď jej povinnosťou je vytvárať podmienky pre stabilitu citových väzieb a vývojových potrieb maloletého dieťaťa. V konaní nemal za preukázané, že by mal. M. bola ohrozovaná kontaktom so starou matkou v mravnom vývoji, alebo, že by stará matka inak negatívne vplývala na výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam dospel k záveru, že neboli zistené nové

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného rozhodnutia, a preto návrh matky na zákaz styku mal. M. so starou matkou zamietol. Bol toho názoru, že je v záujme maloletého dieťaťa stabilizovať jeho vzťah k starej matke ako najbližšej príbuznej po jej nebohom otcovi a rešpektovať rozhodnutie súdu v predchádzajúcom konaní (sp. zn. ).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zakáže styk starej matky R. O. s mal. M.. Uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa je neobjektívny, nemá základ v riadne zistenom skutkovom stave, neháji záujmy dieťaťa a bezdôvodne preferuje záujmy inej osoby - starej matky. Vyslovila názor, že napadnutý rozsudok môže vyvolať u dieťaťa ďalšie psychické traumy, ktoré mu spôsobuje styk so starou matkou vo forme donútenia štátnym orgánom (súdom), ktorý by mal v prvom rade chrániť blaho a nerušený fyzický a psychický vývoj dieťaťa a nie nútiť ho svojím rozhodnutím k stretávaniu sa s osobou, ktorá nie je jeho rodičom. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy postoj mal. M., ktorému nebola venovaná dostatočná pozornosť a trval na tom, aby sa mal. M. so starou matkou stretávala napriek tomu, že dieťa voči starej matke nemá žiadne citové väzby, ktoré by ju predurčovali k právu stretávať sa s ňou a stretávania spôsobujú dieťaťu len citovú traumu a negatívne vplývajú na jej psychický vývin. Uviedla, že dieťa odmieta akýkoľvek kontakt so starou matkou, bojí sa jej, má obavy zo stretnutia a celá situácia zle vplýva na jej psychický vývin a celkové správanie. Ďalej vytýkala rozhodnutiu súdu prvého stupňa, že nerešpektoval ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine a článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorých vyplýva, že názoru dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. V priebehu konania navrhla výsluch mal. M. pred súdom, nakoľko táto je dostatočne psychicky vyspelá a mohla by svoj názor vyjadriť, ktorý dôkaz súd nevykonal. Rovnako opomenul záver psychologičky, ktorá uviedla „je zlepšenie vzťahov medzi účastníkmi problematické“, ktorú skutočnosť súd vôbec nezohľadnil. Vytýkala súdu prvého stupňa aplikáciu ust. § 25 Zákona o rodine, keď podľa jej názoru mal súd v danej veci aplikovať ust. § 36 ods. 2 Zákona o rodine. Dôvodila, že v danej veci nie je splnený ani jeden z dvoch obligatórnych dôvodov pre úpravu styku dieťaťa s blízkymi osobami, ktoré musia byť splnené súčasne, a to, že to vyžaduje záujem dieťaťa a pomery v rodine. Vyslovila názor, že pokiaľ by sa mal. M. naďalej so starou matkou stretávala za daných okolností, mohlo by to viesť u dieťaťa až k neuróze a mohla by trpieť emocionálnou nestabilitou, čo by sa prejavilo aj v neschopnosti adaptovať sa na nové prostredie a mohol by tak byť ovplyvnený i budúci život mal. M..

Stará matka vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Vyjadrila vo svojom odvolaní túžbu stretávať sa so svojou vnučkou, ku ktorej má citový vzťah a je to jediné, čo jej zostalo po synovi (otcovi dieťaťa). Uviedla, že matka dieťaťa chce stretnutiam s dieťaťom zabrániť, čo je pre ňu nepochopiteľné, ale hnev a zloba matky sa nesmie prenášať cez mal. M.. Uviedla, že dieťa ľúbi a chce vidieť ako vyrastá, tešiť sa z jeho úspechov v škole, občas ho pochváliť a vidieť jej úsmev a šibalský pohľad v očiach. Tvrdila, že postoj mal. M. má svoj zdroj v postoji a správaní sa jej matky, ktorá ju v prvom rade formuje, učí ju sa správať a ukazuje jej dobré a zlé veci a učí ju vidieť medzi nimi rozdiel. Tvrdila, že nikdy nevolala na mal. M. policajtov, ako jej to prezentuje jej matka, políciu volala len preto, aby spísali záznam o marení výkonu úradného rozhodnutia.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa , vo veci nariadil pojednávanie v súlade s a doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením úradného záznamu z pohovoru vykonanom s mal. M. zo dňa 17.01.2012, vyjadrením z konzultácie zo dňa 18.01.2012 a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa

Z ust. § 36 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou, a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela, pričom sa primerane použije ust. § 25.

Podmienky pre úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú zánik manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti, smrťou, návrh na začatie konania o úpravu styku, záujem maloletého dieťaťa a pomery v rodine vyžadujúce úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami.

Súd môže upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomretého manžela podľa citovaného zákonného ustanovenia len na návrh, pričom blízkou osobou je podľa príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom, alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Návrh na úpravu styku spravidla podávajú práve blízke osoby, napríklad rodičia zomrelého rodiča (prarodičia maloletého dieťaťa), ktorí majú k maloletému dieťaťu silný citový vzťah, pomáhali pri jeho výchove odmalička a dieťa je na nich citovo naviazané, pričom prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu jeho výchovného prostredia, citový rozvoj a podobne. Rovnakú úpravu obsahuje ust. Zákona o rodine, na ktoré ustanovenie Zákona o rodine odkazuje. Pri rozhodovaní v danej veci súd musí prihliadať aj na vek a zdravotný stav dieťaťa a osôb domáhajúcich sa styku s dieťaťom, zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

V danej veci bol naposledy styk starej matky s mal. M. na návrh starej matky upravený tak, že je oprávnená sa s ňou stretávať každú druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci od 14:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky, ktoré rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť 28.02.2011.

Návrhom zo dňa 22.06.2011 sa matka mal. M. domáhala, aby súd vyslovil zákaz styku starej matky s mal. M..

Z ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý na danú vec súd prvého stupňa správne aplikoval, vyplýva, že ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. Z ust. § 25 ods. 3 vyplýva, že ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk dieťaťa v danej veci so starým rodičom, alebo ho zakáže.

Zákaz styku starého rodiča s dieťaťom podľa citovaného ustanovenia je špecifickým druhom obmedzenia práva starého rodiča, ktorým sa starému rodičovi odoberá právo úplne sa s dieťaťom stýkať, a to hocijakým spôsobom. Takéto rozhodnutie prichádza do úvahy len vtedy, keď súd na základe vykonaného dokazovania zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku starého rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Záujem dieťaťa predstavuje nielen hľadisko ohrozenia jeho fyzického, alebo psychického zdravia, ale i hľadisko iných, zásadne negatívnych vplyvov nepriaznivo pôsobiacich na vývoj maloletého dieťaťa.

Matka mal. M. pred odvolacím súdom uviedla, že zlom v správaní sa dieťaťa k starej matke - odmietanie starej matky a z toho vyplývajúce problémy pri styku nastali z dôvodu, že stará matka pri realizácii styku po rozhodnutí súdu z roku 2011 zavolala k realizácii styku s maloletou hliadku polície. Od tejto doby je dieťa, v čase, keď má dôjsť k realizácii styku so starou matkou, rozrušené, nervózne, nepokojné, nekľudné, a pokiaľ sa ho i ona snaží ukľudniť, má pocit, že mal. M. si to vysvetľuje tak, že nemá v matke takú oporu, ktorú by očakávala, aby styku so starou matkou zabránila. Tvrdila, že dieťa nemôže na styk so starou matkou žiadnym spôsobom nútiť. Od rozhodnutia súdu prvého stupňa sa styk maloletej so starou matkou realizoval podľa úpravy súdu tak, že stará matka prišla k bytu, v ktorom sa zdržuje dieťa, pár minút sa s dieťaťom vo dverách bytu rozprávala, odovzdala mu sladkosti a styk sa skončil.

Stará matka vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom trvala na realizácii styku s mal. M., pričom situáciu, ktorá nastala, podľa jej názoru, zavinila matka dieťaťa tým, že dieťaťu hovorila o tom, akí sú starí rodičia zlí. Poprela, že zavolala políciu na mal. M., políciu volala z dôvodu, že matka dieťa na styk nepripravila. Uviedla, že styk s dieťaťom jej bol umožnený od posledného rozhodnutia súdu

len 4 krát. Trvala na tom, že má záujem sa s mal. M. stretávať aspoň občas, pri príležitosti narodenín, vianočných sviatkov a podobne.

Kolízny opatrovník pred odvolacím súdom uviedol, že podľa jeho poznatkov mal. M. v súčasnosti styk so starou matkou úplne odmieta, a preto nemá existujúce rozhodnutie súdu o úprave styku starej matky s maloletou žiaden význam. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodol tak, aby sa dosiahol medzi účastníkmi taký právny stav, že styk starej matky s dieťaťom nebude upravený a bude ponechaný priestor, aby sa matka so starou matkou na styku s dieťaťom dohodli. Podľa jeho názoru však nie je dôvodné, aby styk starej matky s mal. M. bol zakázaný súdnym rozhodnutím, aby sa tak predišlo situácii, že keď sa stará matka s dieťaťom stretne, bude za to sankcionovaná.

Z úradného záznamu z pohovoru s mal. M. za prítomnosti triednej učiteľky, sociálneho pracovníka a psychologičky za účelom získania názoru mal. M. k úprave styku za prítomnosti a bez prítomnosti matky zo dňa 17.01.2012 vyplýva, že dieťa sa so starou matkou stretávať nechce, pričom udáva že „...jej vadí, nemá na ňu čas, nechce sa s ňou stretávať, ...robí jej stále zle, ...obťažuje ju, ...neverí jej. Pretože, keď ju R. vytiahne pred dvere, tak si môže s ňou robiť čo chce.“, pričom dieťa udáva, že takto sa rozhodlo, keď malo 5, 6 rokov. Pri pohovore s dieťaťom bolo dieťa nervózne, podráždené, skoro plakalo a opakovalo „R. mi stále robí zle, stále ma obťažuje“.

Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 18.01.2012 uviedol, že z rozhovoru s dieťaťom dňa 17.01.2012 je zrejmé, že dieťa vedelo (domyslelo si), z akého dôvodu sa koná návšteva opatrovníka a hneď v úvode rozhovoru zostalo zreteľne nepokojné a téma styku so starou matkou mu bola výsostne nepríjemná. Z rozhovoru vyplynulo, že mal. M. nemá záujem o stretávanie sa so starou matkou ani v súčasnosti a ani v budúcnosti, pretože jej neverí, odmieta akýkoľvek kontakt s ňou a svoj postoj odôvodňuje tvrdením „že mu robí zle“. Pri skúmaní tohto vyjadrenia dieťaťa podalo dieťa vysvetlenie, že stará matka „ťahá mamu po súdoch“, mama je potom smutná, nemôže spať a podobne, čo ubližuje aj dieťaťu. Okrem toho uviedlo rôzne vyjadrenia starej matky (možno nie celkom správne pochopené) o tom, že keď vyjde von z dverí bytu, babka si s ním môže robiť, čo chce, prípadne vyjadrenia o tom, že dieťa je povinné stretávať sa s ňou a podobne. Dieťa tiež zažilo prítomnosť polície privolanej starou matkou pri riešení stretnutia, alebo prítomnosť ďalších členov rodiny (zrejme súrodencov nebohého otca, prípadne ďalších), ktorí zasahovali do priebehu stretnutia. Ich prítomnosť a vyjadrenia smerom k mal. M. na ňu zapôsobili negatívne. Konštatoval, že situácia ohľadom stretávania sa starej matky s dieťaťom je dlhodobo napätá a dieťa žije s vedomím, že sa so starou matkou musí stretnúť, čo pôsobí naň stresujúco. Dieťa o mnohých veciach vie a prirodzene sa v tomto ohľade prikláňa na stranu matky, pričom ide predovšetkým o vzťahy dospelých osôb zúčastnených v tomto spore, v dôsledku ich nevyriešených majetkových alebo dedičských záležitostí. Za ideálne riešenie kolízny opatrovník považuje, aby si dospelí doriešili svoje záležitosti, situácia sa tým spôsobom upokojí a na stretávaní starej matky a dieťaťa by sa časom postupne dohodli bez účasti štátnych inštitúcií, čím by odpadla povinnosť stretávania sa a nastúpila by slobodná vôľa a pestovanie skutočných rodinných vzťahov. Preto navrhoval, aby stará matka netrvala na určení styku súdnou cestou, ale aby spoločne s matkou dieťaťa a dieťaťom samotným pomaly hľadali iné možnosti rozvíjania vzájomných kontaktov a pestovania, alebo aspoň udržiavania rodinných vzťahov.

Odvolací súd preskúmaním danej veci a po doplnení dokazovania na pojednávaní pred odvolacím súdom dospel k záveru, že nie je v súčasnosti daný dôvod, a to ani s prihliadnutím na záujem mal. dieťaťa, pre rozhodnutie súdu o zákaze styku starej matky s maloletou M., ktoré rozhodnutie by znamenalo odobratie práva starej matky stýkať sa s dieťaťom akýmkoľvek spôsobom (telefonicky, náhodné stretnutie, príležitostné stretnutie, odovzdanie darčekov a pod.). K tomuto záveru dospel odvolací súd aj s prihliadnutím ku skutočnosti, že ku styku medzi starou matkou a mal. M. od roku XXXX (po smrti jej otca) dochádzalo síce sporadicky a s určitými výhradami zo strany matky i starej matky a po úprave styku súdnymi rozhodnutiami, ale tento sa realizoval až do februára 2011 v prítomnosti matky a po určitej prestávke v obmedzenom rozsahu až do rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto konaní. Stará matka, vedomá si súčasného postoja dieťaťa ku stretávaniu sa s ňou, mala záujem na styku s dieťaťom aspoň pri príležitosti narodením dieťaťa alebo vianočných sviatkov, ktorú možnosť by jej súd rozhodnutím o zákaze styku s dieťaťom zamedzil. Rozhodnutie o zákaze styku nepovažoval odvolací

súd ani v záujme dieťaťa, napriek vyjadreniu dieťaťa, že sa so starou matkou nechce stýkať, keď i napriek deklarovanej intelektuálnej úrovni dieťaťa toto nemohlo postrehnúť rozdiel medzi zákazom styku so starou matkou a neupravením jeho styku so starou matkou.

V prípade rozhodovania súdu o zákaze styku starého rodiča s dieťaťom, ktorý návrh zahŕňa i obmedzenie styku starého rodiča s dieťaťom, ako i zrušenie doterajšej úpravy styku starého rodiča s dieťaťom súdom, je potrebné, ako správne poukazovala matka vo svojom odvolaní, aby súd poznal aj názor maloletého dieťaťa, ak je schopné vzhľadom na svoj vek a celkovú rozumovú vyspelosť (duševnú, intelektuálnu) svoj názor súdu poskytnúť. Pri splnení týchto predpokladov má maloleté dieťa právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a ak sa v týchto veciach koná, má právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa súd musí venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti ( Zákona o rodine). Uvedené zákonné ustanovenia premieta článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Aj podľa súd prihliadne na názor dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, ak s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť je schopné samostatne vyjadriť svoj názor. Názor mal. dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, alebo výsluchom mal. dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu dieťaťa.

Mal. M. pred kolíznym opatrovníkom, psychológom i triednou učiteľkou, ktorej dôveruje, bez prítomnosti matky a starej matky jednoznačne vyjadrila svoj názor, že sa so starou matkou stretávať nechce, styk s ňou odmieta. Tento názor dieťaťa nemohol odvolací súd nechať bez povšimnutia a ponechať účinnú doterajšiu úpravu styku starej matky s dieťaťom súdnym rozhodnutím.

Zo správy kolízneho opatrovníka o vykonanom pohovore s mal. M., ako i obsahu spisu vyplýva, že v súčasnosti, vzhľadom na postoj mal. M. k stretávaniu sa so starou matkou, nie je úprava styku starej matky s maloletou súdnym rozhodnutím dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil s názorom kolízneho opatrovníka, že je v danej veci potrebné dosiahnuť taký právny stav, aby styk starej matky s mal. M. nebol upravený súdom a bol tak ponechaný priestor, aby sa matka so starou matkou po uplynutí určitej doby na styku s dieťaťom dohodli, prípadne ponechaný priestor na záujem o styk so starou matkou zo strany dieťaťa. Tento záver odvolacieho súdu vychádza z ustanovení Zákona o rodine o úprave styku dieťaťa s blízkymi osobami (§ 36 ods. 2, § 25 ods. 5 Zákona o rodine), ktoré takúto úpravu považujú za dôvodnú vtedy, ak medzi starým rodičom a dieťaťom existuje silný citový vzťah, starý rodič pomáha pri výchove dieťaťa a dieťa je na neho citovo naviazané, pričom prerušenie týchto stykov by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia dieťaťa, citový rozvoj a podobne. V danej veci sa o takúto situáciu nesporne nejedná.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že úpravu styku starej matky s mal. M., ktorá vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.10.2010, č.k. -15 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.02.2011, č.k. -33 zrušil, čím sa dosiahne právny stav vyhovujúci záujmu dieťaťa, na ktorý záujem súd predovšetkým prihliadal. V takomto právnom stave sa nemôže stará matka domáhať nútenej realizácie styku s mal. M., nedôjde však k porušeniu žiadneho súdneho rozhodnutia, pokiaľ by ku styku starej matky po vzájomnej dohode s matkou dieťa po uplynutí určitej doby došlo. Tým je vytvorený priestor medzi starou matkou, matkou a dieťaťom, aby sa ich vzťahy navzájom v budúcnosti mohli upraviť.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .