Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Co-94-2011.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/94/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., Y. XX, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Slovenskou správou ciest, Bratislava, Miletičova 19, IČO: 00 33 28, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 14C 259/2009-205 zo dňa 15. 06. 2011 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 82,58 Eur a žalovaný je povinný ju uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Ivanovi Jurčišinovi, advokátovi.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 031,52 Eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 24. 03. 2009 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po doplnenom dokazovaní mal za preukázané, že
žalobca je podielovým spoluvlastníkom parciel, ktoré sú predmetom žaloby a ktoré sú zapísané v k.ú. T., mesto Y. (LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX). Po zohľadnení celkových výmer podielov žalobcu a násobení tejto celkovej výmery sumou 2,66 Eur/m2 dospel k sume 515,76 Eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie jedného roka. Zo znaleckého posudku Ing. R. L. zo dňa 06. 12. 2004 vyplýva, že nájomné za totožný pozemok v roku 2002 predstavovalo sumu 2,66 Eur/m2. Súd považoval túto výšku bezdôvodného obohatenia reprezentovanú nájomným za primeranú, čo ani žalovaný nenamietal, pričom napr. aj z predložených kúpnych zmlúv vyplýva, že žalovaný odkúpil predmetné pozemky za sumu 74,06 Eur/m2. Teda pokiaľ by bolo nájomné za jeden rok určené ako 10 % z tejto sumy, tak nájomné by predstavovalo sumu 7,406 Eur/m2. Konštatoval, že z dokazovania bolo nesporné, že pozemná komunikácia (cesta I. triedy) je postavená aj na parcelách, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu, pričom vlastníkom tejto cesty je štát a správcom Slovenská správa ciest. Uzavrel, že predmetom žaloby nie je užívanie cesty, ale skutočnosť, že pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcu sú zastavané pozemnou komunikáciou a z tohto dôvodu žalobca tieto pozemky nemôže užívať. Žalovaný tieto pozemky užíva tým, že je tam postavená pozemná komunikácia, pričom bezdôvodné obohatenie videl v tom, že majetok žalovaného sa nezmenšil v žalovanom období o hodnotu, ktorú by inak musel platiť ako náhradu za užívanie pozemkov, napr. platením obvyklého nájomného. Poukázal, že vzhľadom na
inštitút bezdôvodného obohatenia je právne irelevantné to, či žalovaný vykonáva na tejto pozemnej komunikácii nejakú podnikateľskú činnosť, z ktorej by mu plynul zisk, resp. že tam vykonáva činnosť, ktorá je vo verejnom záujme, pretože pozemná komunikácia je postavená aj na parcelách, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a z tohto dôvodu žalobca nemôže tieto parcely užívať, pričom žalovaný sa skutočne bezdôvodne obohacuje tým, že vlastne „užíva“, na parcelách žalobcu postavenú cestu bez toho, aby žalobcovi platil nejakú náhradu (nájomné), čím sa vlastne nezmenšuje jeho majetok, hoci by pri bežnom prenájme parciel musel určité nájomné uhrádzať a tým by sa jeho majetok zmenšil. K námietke o tom, že k nevysporiadaným pozemkom, ktoré sú pod cestami vzniká zákonné vecné bremeno, uviedol, že táto skutočnosť nemá právny význam pre posúdenie vydania bezdôvodného obohatenia, ale znamená to, že žalovaný môže zákonným spôsobom užívať pozemok pod cestou, teda stavbu, ktorá je postavená na cudzom pozemku. Naviac poukázal na to, že takáto právna úprava sa vzťahuje iba na diaľnice a cesty II. a III. Triedy, ako aj na skutočnosť, že žalovaný už vykúpil predmetné pozemky, a to aj pozemky, ktorú sú predmetom tejto žaloby a nemá to vplyv na vydanie bezdôvodného obohatenia, napr. do času kým predmetné parcely neboli prevedené kúpnou zmluvou na žalovaného.
Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. 09. 2010. Konštatoval, že sa mu nepodarilo zabezpečiť žiadne dokumenty týkajúce sa predmetnej komunikácie (územné rozhodnutie, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, resp. ďalšie súvisiace doklady). Uzavrel, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal vyvlastnenie predmetných parciel žalobcovi, resp. jeho právnym predchodcom a za tejto situácie je nesporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom sporných parciel. V súvislosti so zistením, či ide o v danom prípade o oprávnenú, resp. neoprávnenú stavbu konštatoval, že v danej veci je predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia a je nesporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parciel, na ktorých je postavená cesta I. triedy vo vlastníctve štátu, pričom predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenie. Aj keby mal vyporiadavať stavbu na tomto cudzom pozemku, tak definitívnym spôsobom došlo k vyporiadaniu po podaní žaloby tým, že došlo k odkúpeniu predmetných spoluvlastníckych podielov žalobcu žalovaným. Otázka vlastníctva pozemku, ktorý sa nachádza pod cestou, je už vysporiadaná. To však nespôsobuje zoslabenie alebo zánik práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže je nesporné, že žalovaný v žalovanom období neplatil žiadnu náhradu (nájomné) za pozemok, na ktorom stojí jeho stavba. Rovnako dokazovaním dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje ani žiadne zákonné obmedzenie žalobcu ako spoluvlastníka pozemku, pretože zákon č. 66/2009 Z. z. účinný od 01. 07. 2009, na základe ktorého vzniklo právo vecného bremena sa týka iba ciest, ktoré prešli do vlastníctva obce (mieste komunikácie) a do vlastníctva vyšších územných celkov (cesty II. a III. triedy). Navyše žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 24. 03. 2007 do 24. 03. 2009, kedy tento zákon ešte ani nebol účinný. Zákonné obmedzenie vlastníckeho práva nevyplýva ani zo zákona č. 639/2007 Z. z.. ktorý sa vzťahuje na diaľnice. Preto aj po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný sa v žalovanom období bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že nemusel platiť žalobcovi ako vlastníkovi pozemku za jeho užívanie obvyklé (nájomné). Právo žalobcu ako vlastníka je chránené aj Ústavou SR (článok 20), pričom právo vlastniť majetok obsahuje aj právo užívať tento majetok. Preto žalobe vyhovel a zavial žalovaného na zaplatenie predmetnej sumy reprezentované nájomným za dané obdobie.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1, úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Keďže však odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia a právny zástupca má nárok vyčísliť trovy konania do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia (§ 151 ods. 1 O. s. p.) v súlade s ust. § 151 ods. 7 O. s. p. rozhodol o trovách konania tak, že ich vyjadril percentom účelne vynaložených trov, pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne aj o samotnej výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že v danom prípade išlo o obmedzenie vlastníka pozemku, pretože predložil aj do spisu rozhodnutie o zaradení predmetnej stavby - cesty do cestnej siete, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Až po vydaní stavebného povolenia a zaradení cesty do cestnej siete mohlo byť na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie. Nespochybňoval, že išlo o oprávnenú stavbu, keďže išlo o líniovú stavbu cesty hradenú zo štátnych prostriedkov, čo potvrdilo aj vyjadrenie krajského úradu pre cestnú dopravu. Stavba cesty je stavba trvalého charakteru. Povinnosťou žalovaného v dobe výstavby bolo vyporiadať sa s
vlastníkmi trvalým spôsobom, t. j. odkúpením, vyvlastnením za náhradu platnú v čase vyporiadania. Tento spôsob vyporiadania pri líniových stavbách platí doteraz a má za to, že ak nedošlo k vyporiadaniu pozemku pod cestou v čase jej výstavby, vlastník pozemku bol ukrátený na finančnej čiastke, ktorá by mu patrila za majetkovoprávne vysporiadanie, teda odkúpenie alebo vyvlastnenie, avšak v čase realizácie stavby. V tomto prípade by sa dalo hovoriť o bezdôvodnom obohatení na úkor žalobcu, ak bol v tom čase vlastníkom. Išlo by však o náhradu trvale zabratý pozemok. Tu však namietal premlčanie nároku na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia, keďže právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu najneskôr za tri roky. Je si vedomý, že pozemky, ktorých sa spor týka neboli vyporiadané, resp. nemá doklad, že v čase realizácie stavby cesty došlo k právnym úkonom smerujúcim k vyporiadaniu. Mal snahu vyporiadať sa so žalobcom, a preto aj uzatvoril s ním kúpne zmluvy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu za zabraté pozemky a na základe týchto zmlúv bola žalobcovi vyplatená náhrada vo výške všeobecnej hodnoty majetku aktuálnej v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy - 74,06 Eur/m2. Je názoru, že v danom prípade išlo o oprávnenú stavbu. Žalobca ako vlastník pozemku pod stavbou bol obmedzený v užívaní svojho pozemku, avšak išlo o oprávnené obmedzenie, v konečnom dôsledku však došlo k úprave vlastníckych práv k pozemku pod stavbou, pričom náhrada mu bola priznaná a vyplatená. Žalobca nepreukázal a súd prvého stupňa neskúmal, či nájom, ktorý bol priznaný je reálny. Nezaoberal sa otázkou, že v čase zabratia pozemku išlo o poľnohospodárske pozemky a tieto boli zabraté pri výstavbe cesty. Zastavanou plochou sa stali až výstavbou cesty a žalobca nadobudol vlastníctvo k pozemkom, ktoré už boli dávno zastavané cestou. Poukázal, že priznanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ako nezaplateného nájomného navyše zakladá v podobných prípadoch pre vlastníka stavby cesty nebezpečenstvo, že ak sa s vlastníkom pozemku nedohodne, stav bezdôvodného obohatenia bude naďalej trvať. Súd prvého stupňa v rozsudku poukázal na to, že nie je podstatné či išlo o oprávnenú alebo neoprávnenú stavbu, so záverom, s ktorým sa nestotožňuje a tým sa nepridržal ani právneho názoru odvolacieho súdu. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia o oprávnenosti obmedzenia vlastníka žiadnym spôsobom nepreukázal. Nebolo preukázané, žeby žalovaný parcely žalobcu vyvlastnil, zriadil vecné bremeno alebo uzatvoril inú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala na užívanie parciel. Ani zo zákona nevyplýva žiadne oprávnenie pre žalovaného obmedziť vlastníka parciel a zákon č. 66/2009 Z. z. sa týka len ciest, ktoré prešli do vlastníctva VÚC a obcí, pričom zákon č. 639/2007 Z. z. sa viaže len na diaľnice. Samotná zástupkyňa žalovaného priznala, že vo vzťahu k cestám I. triedy, takéto zákonné oprávnenie obmedziť vlastníka chýba.. Nesúhlasil s tým tvrdením, že vlastník môže byť ukrátený len pokiaľ ide o finančnú čiastku, ktorá by mu patrila za majetkovoprávne vysporiadania v čase realizácie stavby, pričom tento nárok je premlčaný. V danom prípade ide o ničím nepodloženú konštrukciu. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohatenia. Pôvodný investor nevykonal majetkovoprávne vyporiadania všetkých parciel, preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie náhrady za vyporiadanie. Na druhej strane je nepopierateľné, že v danom prípade žalovaný pozemok žalobcu dlhodobo užíva, má na nej postavenú stavbu, pričom neexistuje žiadny právny titul k takémuto užívaniu. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať je objektívne vzniknutý vzťah z obohatenia, t. j. presun majetkových hodnôt, ktorý nastal spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Žalovaný užíva určitú vec vo vlastníctve žalobcu, čím získava majetkový prospech. To, že v konečnom dôsledku došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným o predaji uvedených pozemkov a na cene za ich predaj, neovplyvňuje právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto otázka bola riešením danej situácie do budúcna, nie však riešením užívania nehnuteľnosti žalobcu bez právneho titulu v danom období. Pokiaľ žalovaný namietal aj posudzovanie uplatnenej náhrady ako nájomného, jeho tvrdenia o danom nájme je iba hypotetické. V danom prípade platí, že výška bezdôvodného obohatenia sa určuje ako nájomné za užívanie toho ktorého pozemku. Otázka týkajúca sa charakteru pozemku, ako aj reálnosť nájmu sa prejavujú vo výške nájmu, resp. bezdôvodné obohatenie, proti ktorému žalovanému nemá námietky. Preto súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil svoj právny názor, pričom sa zaoberal aj otázkou oprávnenosti obmedzenia vlastníckeho práva. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 61,41 Eur + 7,41 Eur + 20 % DPH , spolu 82,58 Eur.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa v súlade s pokynmi odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove a dospel k správnym právnym záverom. Nebolo možné prisvedčiť odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvého stupňa nerešpektoval pokyny odvolacieho súdu. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia jasne vyplývajú závery, ktoré vyvodil na základe dokazovania, a to v zmysle pokynov odvolacieho súdu. V rozhodnutí jasne vymedzil, že doplnil dokazovanie, že sa mu nepodarilo zabezpečiť žiadne dokumenty týkajúce sa výstavby predmetnej komunikácie, pričom konštatoval, že v súvislosti s tým sám žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal vyvlastnenie predmetných parciel, resp. jeho právnym predchodcom. Presne v rozhodnutí deklaroval, že sa zaoberal aj dokazovaním hlavne v tej súvislosti, či v danom prípade existuje zákonné obmedzenie žalobcu ako spoluvlastníka alebo nie, pričom dospel k záveru, že takéto zákonné obmedzenie neexistuje. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Správne sa zaoberal aj tým, či išlo v danom prípade o oprávnenú stavbu alebo nie, v súvislosti ktorej odvolací súd poukazuje, na to, že žalovaný svoje tvrdenia o oprávnenosti obmedzenia žalobcu v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a rovnako tak nepreukázal, že došlo aj k vyporiadaniu predmetného pozemku. Nebolo možné prisvedčiť jeho odvolacej námietke, že súd prvého stupňa sa nedržal pokynov odvolacieho súdu a že v tomto smere nekonal. Žalovaný mal dôkazné bremeno a neprodukoval žiadne konkrétne dôkazy, resp. nepreukázal skutočnosti, ktoré by svedčili o titule užívania týchto nehnuteľností. Počas celého konania žalovaný vo vzťahu k výške finančnej náhrady a finančného ohodnotenia výšku bezdôvodného obohatenia reprezentovanú nájomným na základe znaleckého posudku Ing. Milana Vinklera nespochybňoval. V skutočnosti predstavuje v prepočte nižšiu sumu než sumu, za ktorú žalovaný sám odkúpil predmetné pozemky (74,06 Eur/m2). Preto túto odvolaciu námietku považoval za účelovú. V tejto súvislosti je právne významné aj ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak je užívateľ povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ide o plnenie, ktoré je obvyklé nevyhnutne vynaložiť na danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej náhrady nájomného, ktoré by nájomca na danom mieste a v čase platil, ak by vec užíval na základe nájomnej zmluvy. Voči záverom znaleckého posudku, z ktorého súd vychádzal, žalovaný počas celého konania nemal námietky. Jeho námietku je potrebné považovať za nedôvodnú.
Keďže nebolo súdom ani zistené a ustálené, aby išlo o zákonné obmedzenie vlastníka nehnuteľností, preto bolo dôvodné žalobe vyhovieť a ustáliť, že bezdôvodným obohatením bola tá skutočnosť, že štát neplatil žiadne nájomné za pozemok, na ktorom stála jeho stavba - cesta, a preto sa neznížil jeho majetok, o čo by sa bol znížil pri platení riadneho nájomného. Preto výška bezdôvodného obohatenia bola správne reprezentovaná výškou primeraného obvyklého nájomného za pozemok žalobcu.
Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 85,58 Eur za jeden úkon právnej pomoci (61,41 Eur + 7,41 Eur režijný paušál + 20 % DPH).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.