Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-190-2008.pdf
PDF · 96.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5C/190/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhovateľa X. Z., R.Č. W., O. W. XXX/XX, W. I., zastúpeného JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom, so sídlom Bratislava, Strojnícka 8 proti odporcovi Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, zastúpenému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO 00 151 700, o zaplatenie 37.617 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 2.268,80 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 262,49 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia peňažnej sumy 37.617 Eur z titulu mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedol, že 25.05.1998 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil jej druhý účastník a navrhovateľ ako vodič motocykla utrpel ťažké poškodenia zdravia s následkom invalidity. Svoj prípad považoval navrhovateľ za hodný osobitného zreteľa, tak ako to pre mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyžaduje právny predpis. Poukázal na svoju pretrvávajúcu invaliditu, jeho nízky vek v čase nehody, absenciu partnerského vzťahu a nezaloženie rodiny, obmedzenia v športovom i pracovnom živote. Aj terajšie zamestnanie získal iba vďaka zvýšenej snahe zaradiť sa do pracovného života a i tak ho nemôže vykonávať ako keby k úrazu nedošlo. Navrhovateľ žiadal zohľadniť tiež okolnosti nehody, ktorá bola spôsobená vodičom pod vplyvom alkoholu ako aj súčasnú základnú výšku hodnoty bodov uplatnených nárokov, ktorá je neporovnateľne vyššia a spravodlivé rozhodnutie súdu by malo na túto skutočnosť prihliadať, i keď nemožno súčasné predpisy na daný prípad aplikovať. Vzhľadom na úmrtie osoby zodpovednej za požadovanú škodu, uplatnil nárok priamo proti odporcovi. Navrhovateľ žiadal náhradu trov konania.
Odporca žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného nemá podľa odporcu oporu v zistenom skutkovom stave, keď znalecký posudok nekonštatoval zvýšenú bolestivosť utrpených zranení a ich liečby oproti obdobným prípadom. Čo sa týka mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, tu podľa odporcu nie sú dané žiadne výnimočné aktivity v oblasti spoločenského uplatnenia navrhovateľa pred úrazom a v súčasnosti možno považovať
navrhovateľa za sebestačného, práceschopného, čo tiež nasvedčuje neexistencii mimoriadneho sťaženia spoločenského uplatnenia. Odporca pripustil obmedzenie navrhovateľa spôsobené postihom ľavej ruky, za ktoré však navrhovateľovi na základe rozsudku z 15.10.2007 vyplatil 10 násobok hodnoty sťaženia spoločenského uplatnenia, čo považuje za dostatočné, a preto sa v tejto časti ani voči uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa neodvolal. Voči nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z titulu psychických ťažkostí navrhovateľa vzniesol odporca námietku premlčania, pretože tento nárok bol navrhovateľom uplatnený až v rámci zmeny návrhu zo dňa 14.12.2011 a znalecký posudok konštatuje ustálenie psychického stavu navrhovateľa už v roku 2008. Subjektívna dvojročná premlčacia dobu preto v roku 2011 už uplynula a nárok ani v tejto časti nemožno priznať. Odporca žiadal náhradu trov konania.
K námietke premlčania navrhovateľ uviedol, že za okamžik, kedy sa navrhovateľ o predmetnej škode na zdraví dozvedel je potrebné považovať až podanie znaleckého posudku, a preto subjektívna premlčacia doba v tomto prípade ešte neuplynula.
V doterajšom konaní bolo o nárokoch navrhovateľa už rozhodnuté rozsudkom súdu prvého stupňa z 15.10.2007, ktorý bol na odvolanie odporcu (s výnimkou odvolaním nedotknutej časti 171.000 Sk) súdom druhého stupňa zrušený pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a bola vyslovená potreba doplnenia dokazovania odstránením rozporov vo vykonanom znaleckom posudku MUDr. Hudcovského a doplnenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatrie za účelom posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s psychickými ťažkosťami tvrdenými navrhovateľom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením uznesenia ORPZ z 13.06.1998, posudku o bolestnom a SSU z 08.07.1999, posudku o SSU 12.07.1999, rozsudok NSSR 3CDO23/96, zdravotnej dokumentácie navrhovateľa, výpisu z obchodného registra odporcu a jeho zástupcu, zápisnice posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia, kontrolného preukazu, znaleckého posudku č.3/2007 MUDr. Hudcovského v znení opravy posudku z 15.05.2011, vyjadrenia odporcu k znaleckému posudku, znaleckého posudku z Centra duševného zdravia č.171/2011 a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 25.05.1998 bol navrhovateľ vo veku 20 rokov ako vodič motocykla účastníkom dopravnej nehody zavinenej druhým účastníkom, ktorý bol zároveň prevádzkovateľom ním vedeného osobného motorového vozidla. Druhý účastník dopravnej nehody medzičasom zomrel.
Pri dopravnej nehode utrpel navrhovateľ viaceré zlomeniny v oblasti chrbtice, a to ako celého tela stavca Th 8, tak i kĺbových a priečnych výbežkov stavcov Th 5-8. Došlo tiež k ochrnutiu vretenného, lakťového a stredného nervu, vytknutiu krčnej chrbtice, zlomenine sánky a pomliaždeniu obličky. Po absolvovaní liečby a stabilizovaní zdravotného stavu pretrváva u navrhovateľa ochrnutie ľavej hornej končatiny a bolesti v krčnej a hrudnej chrbtici. Pri posudzovaní bolestí vytrpených v súvislosti s úrazom znalec MUDr. Hudcovský hodnotí zranenie navrhovateľa ako mimoriadne ťažké, sprevádzané veľkými bolesťami no súčasne konštatuje, že súhrn utrpených zranení, priebeh liečby, jej trvanie i trvalé poúrazové následky sa charakterom a rozsahom nelíšia od obdobných prípadov s rovnakými zraneniami utrpenými inými osobami. Základný počet bodov bolestného stanovil na 1015 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia 875 bodov. Počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia je uvedený v zmysle opravy znaleckého posudku z 15.5.2011, čím došlo odstráneniu jedného z nedostatku skutkových zistení pôvodného prvostupňového rozsudku.
Zo znaleckého posudku Centra duševného zdravia z 24.07.2011 bolo zistené, že utrpený úraz zanechal následky i v psychickej sfére navrhovateľa, a to najmä ako pocit ukrivdenia, ostychu a menejcennosti. Uvedené následky znalec kvalifikoval ako vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy a v možnom bodovom rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia (100 - 600 bodov) ich hodnotil počtom 200 bodov. Až do znaleckého vyšetrenia navrhovateľ psychiatricky liečený nebol ani nebol na takéto vyšetrenie doporučený ošetrujúcim lekárom. Osobnosť navrhovateľa je podľa znalca prekonaným úrazom poznamenaná, no nie vo veľmi veľkej miere a v niektorých oblastiach (zamestnanie) sa s následkami úrazu vyrovnal úspešne. Zdravotný stav navrhovateľa bol podľa znalca
čo do psychiatrických následkov zjavne ustálený v roku 2008, kedy sa navrhovateľ zaradil do sociálne fungujúceho stavu.
Čo sa týka samotnej osoby navrhovateľa, v čase pred úrazom bol slobodný s ukončeným stredoškolským vzdelávaním bez maturity, odbor obrábač kovov. Vo vyštudovanom odbore i krátko (do úrazu) pracoval. Po úraze dlhodobo práceneschopný a orientovaný zásadne na liečbu, následne uznaný invalidným, pričom invalidita trvá doposiaľ. I keď navrhovateľ nevyužil možnosť vypovedať na pojednávaní, z psychiatrického znaleckého posudku bolo zistené, že po troch rokoch od úrazu (2008) sa navrhovateľovi podarilo získať zamestnanie. Najprv pracoval ako skladník, neskôr ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy (už viac ako 2 roky).
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podrobnejšie problematiku odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia upravovala vyhláška č.32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinná do 31.7.2004, ktorá bola nahradená zákonom č. 437/2004. Z.z. Keďže poškodenie zdravia navrhovateľa bolo spôsobené za účinnosti uvedenej vyhlášky použije sa podľa prechodných ustanovení citovaného zákona na posúdenie odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa právna úprava vtedy platnej vyhlášky.
Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odseku 1 a 2.
V zmysle horeuvedenej právnej úpravy súd predovšetkým skúmal či možno prípad navrhovateľa považovať za prípad hodný osobitného zreteľa, čo je dôvodom pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia súdom tak, ako sa ho domáhal navrhovateľ. Osobitne súd posudzoval nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného a osobitne sťaženia spoločenského uplatnenia.
Nespochybňujúc závažnosť navrhovateľom utrpeného zranenia a jeho následkov je po vykonanom dokazovaní potrebné konštatovať, že u navrhovateľa nemožno hovoriť o prípade hodného osobitného zreteľa. Kritériom pre toto posúdenie totiž nie je samotná závažnosť zranenia a jeho následkov, ale porovnanie dopadu zranenia na navrhovateľa s porovnaním dopadu na iných obdobne poškodených. Až toto relatívne porovnanie potom dáva odpoveď na otázku existencie prípadu hodného osobitného zreteľa. Pokiaľ má teda zranenie aj krajne negatívny dopad na poškodeného, nejedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa, pokiaľ má také isté zranenie obdobný dopad ako v prípade iných poškodených. Naproti tomu môže pri podstatne nižšej miere poškodenia vzniknúť nárok na mimoriadne zvýšenie
odškodnenia v prípade, že majú následky závažnejší dopad na poškodeného ako tomu býva v porovnateľných prípadoch. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia teda nemá základ v samotnej závažnosti poškodenia, ale v porovnaní s následkami u rovnako poškodených.
V zmysle uvedeného princípu je potom u navrhovateľa vylúčený nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného, keď znalec priamo konštatuje, že napriek závažnosti zranenia sprevádzaného veľkými bolesťami je súhrn utrpených zranení, priebeh liečby, jej trvanie i trvalé poúrazové následky charakterom a rozsahom totožný s obdobnými prípadmi s rovnakými zraneniami. Chýba tu teda výnimočnosť najmä čo do intenzity a trvania vytrpených bolestí v porovnaní s obdobnými prípadmi.
Rovnako pri sťažení spoločenského uplatnenia absentuje zvýšená závažnosť dopadu zranenia na navrhovateľa v porovnaní s obdobnými prípadmi. Pri tomto nárok je podstatné porovnanie spoločenského uplatnenia pred úrazom a miery obmedzenia v doterajších aktivitách. Z dokazovania nebolo preukázané, že by bol navrhovateľ pred úrazom činný v spoločenských aktivitách nad rámec bežnej populácie. Súčasne nebolo zistené, že by utrpené zranenia navrhovateľa následne obmedzili v spoločenskom uplatnení viac ako obdobne poškodených. Naopak, navrhovateľ dokázal prekonať závažné negatívne následky zranenia vlastnou snahou do takej miery, že sa plnohodnotne zaradil do pracovného procesu pričom vykonáva náročné zamestnanie vodiča kamiónovej dopravy, čo mnohokrát nie je v schopnostiach ani u osôb s podstatne lepším zdravotným stavom.
Pre úplnosť ostáva konštatovať, že uvedený nedostatok mimoriadnosti prípadu sa vzťahuje i na psychické následky utrpeného zranenia. Je nepochybné, že tak závažné zranenie bude mať trvalé následky na psychickú pohodu navrhovateľa, no ani tu sa ich miera evidentne nevymyká obdobným prípadom a sám navrhovateľ u znalca z odboru psychiatrie konštatoval, že takéto problémy nepociťuje. I keď sa súd v tejto časti zaoberal otázkou dôvodnosti samotného nároku, je potrebné konštatovať, že i námietka premlčania bola vznesená dôvodne a v podrobnostiach odkazuje na vyjadrenie odporcu, s ktorým sa stotožňuje.
K výslovným poukazom navrhovateľa napokon súd uvádza, že pre posudzovaný nárok sú okolnosti samotnej nehody (opitý vodič a pod.) ako príčiny poškodenia zdravia bez významu. Čo sa týka mladého veku navrhovateľa, má súd za to, že prisúdené a už vyplatené mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany odporcu bolo dostatočné na kompenzáciu tejto okolnosti, pričom presiahlo dvojnásobok zvýšenia bodového hodnotenia, s ktorým z titulu veku počíta ustanovenia § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky. Rovnako nemožno pri rozhodovaní prihliadať s poukazom na spravodlivosť súdneho rozhodnutia na následnú zmenu právnej úpravy podstatne zvyšujúcu základnú hodnotu bodu. Nejednalo by sa totiž už o výklad právneho predpisu, ale nahrádzanie vôle zákonodarcu, cestou súdneho rozhodnutia, čo je postup neprípustný, i keď by sa subjektívne javil akokoľvek nespravodlivý.
Vzhľadom na uvedené súd pre nedostatok dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní plne úspešný, preto mu proti neúspešnému navrhovateľovi patrí uplatnená plná náhrada trov konania pozostávajúca zo súdneho poplatku za odvolanie voči pôvodnému prvostupňovému rozsudku 1.802,83 € (54.312 Sk), a preddavkov na trovy znaleckého dokazovania zložených odporcom vo výške 165,97 € (09.11.2006) a 300 € (21.01.2010).
O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Ako bolo uvedené vyššie, bol výsledkom konania plný úspech odporcu, preto je neúspešný navrhvoateľ, ktorý nespĺňa predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov, povinný nahradiť trovy štátu 262,49 Eur, pozostávajúce zo znalečného vyplateného z rozpočtu vo výške 213,77 Eur a 48,72 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si navrhovateľ nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľ domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.