Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Saz/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: mal. A. B. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, zákonný zástupca otec: D. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,078 01 Sečovce, zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky, o zrušení rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7986-015/2023-AV zo dňa 08. októbra 2023 a o prepustení žalobcu zo zaistenia takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e sa rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-7986-015/2023-AV zo dňa 08. októbra 2023 o zaistení žalobcu: mal. A. B. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

II. N a r i a ď u j e sa žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu: mal. A. B. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti zo zaistenia.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Podľa odôvodnenia Rozhodnutia o administratívnom zaistení (odsek 4. tohto rozsudku) bol žalobca dňa 08.10.2023 v čase o 4:30 hod zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci Vyškovce nad Ipľom. Následne bol žalobca dňa 08.10.2023 v čase o 10:00 hod predvedený na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky. O predvedení žalobcu bol spísaný úradný záznam č. 847680 zo dňa 08.10.2023, ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu.

2. So zákonným zástupcom žalobcu (otec) p. D. C. bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia sp.zn. PPZ-HCP-BA12-7986-006/2023-AV zo dňa 08.10.2023, v ktorej sa vyjadroval k okolnostiam týkajúcim sa vstupu do schengenského priestoru jeho a žalobcu (ďalej aj „zápisnica o podaní vyjadrenia“).

3. Žalovaný vydal voči žalobcovi rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu sp.zn. PPZ-HCP-BA12-7986-010/2023-AV zo dňa 08.10.2023 (ďalej aj „Rozhodnutie o administratívnom vyhostení“).

4. Žalovaný vydal voči žalobcovi rozhodnutie o zaistení sp.zn. PPZ-HCP-BA12-7986-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023 (ďalej aj „Rozhodnutie o zaistení“), ktorým rozhodol, že:

„zaisťuje účastníka konania dňa 08.10.2023 o 19.00 h podľa § 88 odsek 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 odsek 4 zákona o pobyte cudzincov stanovuje dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 08.01.2024. Podľa § 88 odsek 5 zákona o pobyte cudzincov sa účastník konania umiestňuje do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.“

II.

Správna žaloba, stanoviská, pojednávanie

5. Žalobca podal dňa 26.10.2023 u žalovaného cestou svojho právneho zástupcu: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice (ďalej aj „Centrum“) správnu žalobu označenú ako „Správna žaloba vo veci zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 08.10.2023, Č.: PPZ-HCP-BA12-7986-015/2023-AV“ zo dňa 24.10.2023 (ďalej aj „správna žaloba“). Správna žaloba bola doručená Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) dňa 15.11.2023. Žalobným návrhom uvedeným v správnej žalobe sa žalobca domáha zrušenia Rozhodnutia o zaistení a prepustenia žalobcu zo zaistenia. Správny súd z obsahu správnej žaloby identifikoval nasledovné dôvody žaloby (žalobné body), ktoré sumarizuje v odsekoch 6. až 8. tohto rozsudku.

6. Žalobný bod: absencia krajiny, do ktorej má byť žalobca administratívne vyhostený vo výrokovej časti Rozhodnutia o administratívnom vyhostení, znamená, že Rozhodnutie o administratívnom vyhostení je nevykonateľné. Z Rozhodnutia o zaistení a ani z rozhodovania o administratívnom vyhostení nie je zrejmé, ako konkrétne skúmal a vyhodnocoval žalovaný jednotlivé prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu a vo vzťahu, ku ktorej konkrétnej krajine. Z týchto dôvodov nie je možné preskúmať základnú podmienku zaistenia žalobcu, ktorou je vyhostiteľnosť.

7. Žalobný bod: žalovaný v Rozhodnutí o zaistení neuviedol žiadnu právnu úvahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody žalobcu, ktorý je maloletou osobou a teda považuje sa za zraniteľnú osobu v zmysle a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

8. Žalobný bod: zaistenie žalobcu ako maloletého dieťaťa nie je v jeho najlepšom záujme a je v rozpore s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

9. Žalobný bod: v odôvodnení Rozhodnutia o zaistení nie je zrejmé celé meno a priezvisko tlmočníka, hoci sa má tento údaj v rozhodnutí uvádzať, aby bol tlmočník identifikovateľný a overiteľný. Uvedené má vplyv na zákonnosť Rozhodnutia o zaistení, keďže v dôsledku nesprávneho tlmočenia malo dôjsť k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu o tom, že žalobca je štátnym príslušníkom Tureckej republiky. Podľa skutočností uvedených v správnej žalobe, žalobca má byť štátnym príslušníkom Sýrskej arabskej republiky a kurdskej národnosti. O tejto skutočnosti mal zákonný zástupca žalobcu zaslať kópiu dokladu (správna žaloba nešpecifikuje, o aký doklad sa malo jednať) cit. „do útvaru policajného zaistenia“, ktorý mal potvrdzovať toto tvrdenie zákonného zástupcu žalobcu o jeho pôvode.

10. Dňa 15.11.2023 žalovaný doručil správnemu súdu podanie označené ako: „Vyjadrenie odporcu k správnej žalobe, ktorou žalobca A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Turecká republika, napadol rozhodnutie o zaistení číslo PPZ-HCP-BA12-7986-015/2023-AV zo dňa 08.10.2023“ (ďalej aj „vyjadrenie žalovaného). Vyjadrenie žalovaného bolo doručené na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.11.2023.

11. K žalobnému bodu označenému v odseku 9. tohto rozsudku sa vo vyjadrení žalovaného uvádza, že žalobca pred správnym orgánom uviedol ako krajinu pôvodu Tureckú republiku a nie Sýrsku arabskú republiku. Ďalej, že „v konaní o administratívnom vyhostení a zaistení bol stanovený tlmočník z jazyka tureckého do jazyka slovenského, ktorému žalobca rozumie. Tento fakt potvrdzuje aj zápisnica o podaní vyjadrenia, kde žalobca uvádza (pozn. týmto sa pravdepodobne žalovaný odkazuje na zákonného zástupcu žalobcu, ktorý podával príslušné vysvetlenie), že rozumie tu prítomnému tlmočníkovi.“ Žalovaný uvádza, že mu nebola doručená kópia dokladu, ktorý potvrdzuje pôvod žalobcu.

12. K žalobnému bodu uvedenému v odseku 6. tohto rozsudku sa vo vyjadrení žalovaného uvádza, že určenie krajín, do ktorých sa vyhosťuje žalobca je v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a taktiež medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

13. Na túto výzvu správneho súdu č.k. -22 zo dňa 16.11.2023 (ďalej aj „výzva zo dňa 16.11.2023“) žalovaný dňa 23.11.2023 doručil správnemu súdu svoje podanie označené ako „Výzva - odpoveď“ zo dňa 22.11.2023 (ďalej aj „odpoveď zo dňa 22.11.2023“). Odpoveď zo dňa 22.11.2023 bola zaslaná na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu dňa 23.11.2023.

14. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.11.2023 ( a v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/). Na pojednávanie sa účastníci konania ani ich zástupcovia nedostavili (ich neúčasť na pojednávaní bola vopred ospravedlnená). Správny súd v nariadenom pojednávaní pokračoval v neprítomnosti účastníkov konania ( ).

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

15. Podľa Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

16. Podľa Ustanovenie odseku 1 (pozn. ) sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

17. Podľa policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

18. Podľa Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

19. Podľa Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

20. Podľa Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa (pozn. ), rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

21. Podľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.

22. Podľa čl. 3 bodov 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa (1) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (2) Štáty, ktoré

sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

23. Správny súd posudzoval procesné podmienky súdneho konania ( ) a dospel k záveru, že žaloba bola podaná žalobcom ako oprávnenou osobou teda osobou voči ktorej smeruje Rozhodnutie o zaistení.

24. Žiadosť žalobcu označená ako „Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny a v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu“ zo dňa 13.10.2023 založila účinky podľa a to s poukazom na a a o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení .

25. Žaloba bola vo vzťahu k žalobnému návrhu na zrušenie Rozhodnutia o zaistení, (s prihliadnutím na spočívanie lehoty v čase od 13.10.2023 do 24.10.2023) podaná v zákonnej lehote ( ). Vo vzťahu k žalobnému návrhu, ktorým sa žalobca domáha nariadenia svojho prepustenia zo zaistenia, tento môže byť podaný kedykoľvek počas trvania zaistenia ( ).

26. Správny súd sa v súdnom konaní zaoberal žalobnými dôvodmi. Správny súd zároveň posúdil správnu žalobu neformálne, pričom pri svojom rozhodovaní nebol viazaný žalobnými bodmi ( ). Vo svojej právnej úvahe správny súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že žalobca je osoba mladšia ako 18 rokov, ktorá nedosiahla plnoletosť, a teda sa považuje za dieťa podľa čl. 1 Dohovoru o ochrane dieťaťa.

27. Rozhodnutie o zaistení bolo vydané z dôvodu podľa , a teda na účel výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu. Z uvedeného dôvodu správny súd posudzoval splnenie predpokladov pre výkon administratívneho vyhostenia na strane žalobcu ako jednu z podmienok jeho zaistenia.

28. Výrok Rozhodnutia o administratívnom vyhostení odkazuje alternatívnym spôsobom na určité spektrum krajín, do ktorých sa žalobca: „vyhosťuje z územia Slovenskej republiky“. Tieto krajiny nie sú označené názvom príslušnej krajiny. Namiesto uvedeného sú vo výroku Rozhodnutia o administratívnom vyhostení použité označenia ako: „krajina pôvodu“, „krajina tranzitu“, „ktorákoľvek tretia krajina, do ktorej sa účastník konania dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme.“ Toto nemožno považovať za dostatočne určité vymedzenie krajiny, do ktorej má byť žalobca administratívne vyhostený. Uvedenie je podstatné pre náležité preskúmanie toho, nakoľko vo vzťahu ku konkrétnej krajine sú na strane žalobcu prítomné také okolnosti, ktoré bránia jej vyhostiteľnositi do príslušnej krajiny. Zároveň je to podstatné taktiež z dôvodu efektívneho uplatnenia práva žalobcu brániť sa proti svojmu administratívnemu vyhosteniu uvádzaním prekážok jeho vyhostiteľnosti do príslušnej krajiny. Keďže žiadna takáto krajina nie je v Rozhodnutí o administratívnom vyhostení uvedená, nemohol toto svoje právo žalobca účinne využiť. V Rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvádza, že „Správny orgán preskúmal taktiež existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv“. Z rovnakého dôvodu zároveň nie je možné toto konštatovanie podrobiť súdnemu prieskumu, keďže nemá v rámci Rozhodnutia o administratívnom vyhostení žiadnu bližšiu oporu.

29. Vada Rozhodnutia o administratívnom vyhostení uvedená v odseku 28. tohto rozsudku má priamy vzťah k posudzovaniu Rozhodnutia o zaistení. V tejto súvislosti si správny súd dovoľuje poukázať na odsek 50. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.02.2021, v ktorom sa uvádza:

„Na tomto mieste kasačný súd považuje za potrebné upozorniť na skutočnosť, že v samotnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedené, kam má byť sťažovateľ vyhostený (krajina

pôvodu alebo tretia krajina). Neuvedenie krajiny, do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce v v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení, na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné.“

30. Na základe vyššie uvedených dôvodov má správny súd za to, že žalobný bod vymedzený v odseku 6. tohto rozsudku je dôvodný.

31. Pre výkon administratívneho vyhostenia dieťaťa musí byť preukázaný záujem dieťaťa na takomto administratívnom vyhostení ( ). Preukázanie záujmu dieťaťa na jeho administratívnom vyhostení je skutkovou okolnosťou, ohľadom ktorej zaťažuje dôkazné bremeno príslušný administratívny orgán. V Rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedená jediná skutková okolnosť na strane žalobcu, ktorá by mala nasvedčovať záujmu žalobcu na jeho administratívnom vyhostení. Teda ani túto podmienku vo vzťahu k možnosti vykonania administratívneho vyhostenia žalobcu nepovažuje správny súd v predmetnej veci za splnenú.

32. Zákon podľa podmieňuje oprávnenie zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny účelom, ktorým je výkon administratívneho vyhostenia. Takýto výkon administratívneho vyhostenia musí byť teda aspoň potenciálne možný. Za splnenie tejto podmienky nemožno označiť iba formálnu existenciu Rozhodnutia o administratívnom vyhostení, pokiaľ toto trpí takými vadami, ktoré výkonu administratívneho vyhostenia, vo vzťahu k žalobcovi, bránia.

33. Z dôvodov uvedených v odseku 28. až 32. tohto rozsudku je Rozhodnutie o zaistení nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( ) a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

34. V žalobných bodoch uvedených v odseku 7. a 8. tohto rozsudku žalobca v podstate namieta, že Rozhodnutie o zaistení bolo vydané v rozpore s (t.j. zákonné požiadavky pre zaistenie dieťaťa ako zraniteľnej osoby).

35. V Rozhodnutí o zaistení (str. 6) sa uvádza, že „Poukazujúc na záujmy maloletých detí v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, aj keď umiestnenie maloletých detí v ÚPZC Sečovce spolu s ich matkou je síce zásahom do práv dieťaťa, avšak podľa názoru je rozhodnutie správneho orgánu v záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo so svojim rodičom a nebolo od neho odlúčené a odovzdané pracovníkom sociálnej kurately.“ Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o ochrane dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Zachovanie rodinných väzieb medzi dieťaťom a jeho rodinnými príslušníkmi takýto záujem dieťaťa sleduje. Z uvedeného však nie je možné vyvodzovať negatívne dôsledky vo vzťahu k dieťaťu spočívajúce v obmedzení jeho osobnej slobody. V tejto súvislosti platí, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. V tomto smere možno poukázať rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci A. A. a C. A. v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci A. i. v. Belgicko (č. 41442/07). Správny súd preto dospel k záveru, že citovaný dôvod uvedený v Rozhodnutí o zaistení, nemožno podradiť pod zákonné požiadavky stanovené v . Správny súd teda nepovažoval uvedené za nevyhnutný prípad, pre ktorý bolo dôvodné zaistenie žalobcu ako zraniteľnej osoby.

36. Z dôvodu vady uvedenej v odseku 35. rozsudku Rozhodnutie o administratívnom zaistení vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

37. Výzvou zo dňa 16.11.2023 bol žalovaný vyzvaný oznámiť správnemu súdu, kedy a aké úkony boli vykonané ku dňu doručenia výzvy za účelom realizácie administratívneho vyhostenia žalobcu. Vo svojej odpovedi zo dňa 22.11.2023 žalovaný uvádza, že „od umiestnenia cudzinca v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej len „ÚPZC“) vykonávajú všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu cudzinca z územia Slovenskej republiky policajti zaradení v príslušnom ÚPZC“. Ďalej sa v odpovedi zo dňa 22.11.2023 uvádza zoznam úkonov, ktoré sa majú považovať za „všetky úkony súvisiace s realizáciou vyhostenia cudzincov“. Pri rozhodovaní o správnej žalobe vo veci zaistenia je pre správny súd rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia ( ). V tejto súvislosti správny súd prihliada taktiež na dodržiavanie povinnosti podľa orgánom verejnej správy. Žalovaný oznámil správnemu súdu takýto zoznam úkonov iba vo všeobecnej rovine. Žalovaný neoznámil správnemu súdu, ktoré konkrétne úkony týkajúce sa administratívneho vyhostenia žalobcu (a kedy), už boli skutočne zrealizované do času vyhotovenia odpovede zo dňa 22.11.2023. Správny súd zároveň nevie zaujať stanovisko, nakoľko je v tomto kontexte možno považovať za chybu v písaní, keď sa v odpovedi zo dňa 22.11.2023 ďalej uvádza: „Policajti príslušného oddelenia, ktoré rozhodlo o umiestnení cudzinca do ÚPZC, skúmajú, či účel zaistenia nezanikol a nevykonávajú žiadne úkony súvisiace s realizáciu vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky“ (čím si žalovaný zjavne odporuje). Odpoveď zo dňa 22.11.2023 nemožno z hľadiska podania informácie o vykonaných úkonoch vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu považovať za úplnú, dostatočne určitú a teda ani za dostatočnú. Tento záver platí o to viac, že vo veci sa jedná o zaistenie žalobcu ako zraniteľnej osoby, pri ktorej zákon pripúšťa jeho zaistenie len na čo najkratší čas ( ). Z uvedeného dôvodu je nutné posúdiť zaistenie žalobcu ku dňu vydania tohto rozsudku ako samoúčelné.

38. Správny súd venoval pozornosť žalobnému bodu označenému v odseku 9. tohto rozsudku. V tejto súvislosti správny súd dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o príslušnosti ku kurdskej národnosti (a súvisiace tvrdenie o vade tlmočenia v konaní pred orgánom verejnej správy) nemá relevanciu vo vzťahu k rozhodovaniu vo veci samej. Uvedené by bolo potrebné preukazovať v prípade administratívneho vyhostenia žalobcu do takej konkrétnej krajiny, v ktorej by existovala kvalifikovaná hrozba pre žalobcu z dôvodu príslušnosti k ním uvádzanej kurdskej národnosti (prípadne administratívneho vyhostenia do takej krajiny, u ktorej by neboli dané dostatočné garancie zohľadnenia uvedenej skutočnosti pri posudzovaní prípadného nadväzujúceho administratívneho vyhostenia žalobcu). Z dôvodu, že v tejto veci nedošlo zo strany žalovaného vôbec k ustáleniu krajiny, do ktorej by malo byť vykonané administratívne vyhostenie žalobcu, nie je tento žalobný bod možné podrobiť prieskumu pred správnym súdom. K príslušnej vade Rozhodnutia o administratívnom vyhostení v nadväznosti na Rozhodnutie o zaistení odkazuje správny súd na svoje právne závery v odsekoch 28. až 33. tohto rozsudku.

V.

Záver

39. Z dôvodov uvedených v časti IV. tohto rozsudku správny súd Rozhodnutie o zaistení, zrušil výrokom I. tohto rozsudku. V súlade s správny súd II. výrokom tohto rozsudku zároveň nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

41. Tento rozsudok bol vyhlásený podľa druhá veta vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu dňa 24.11.2023 po dobu 14 dní.

Poučenie:

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia ( v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/.) Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom

súde v Košiciach ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( SS).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia v zmysle .

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.