Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/95/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W., Y., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., deti rodičov J. W., bytom A., U. XXXX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky a D. W., bytom R. P. XXX, štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného L.. T. L., advokátom so sídlom A., M. P. J. XXB, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -52 zo dňa 25. augusta 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom uložil otcovi povinnosť platiť na výživné pre mal. Y. sumou po 80 eur mesačne a pre mal. V. sumou po 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 01.02.2011, čím sa zvýšila jeho vyživovacia povinnosť k mal. Y. z doterajšej sumy 66,50 eur mesačne a k mal. V. z doterajšej sumy 55,50 eur mesačne určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. -36 zo dňa 13.07.2009. Rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 01.02.2011 do rozhodnutia súdu pre mal. Y. vo výške 94,50 eur a pre mal. V. vo výške 101,50 eur sa povoľuje otcovi detí splácať v mesačných splátkach po 10 eur, k rukám matky, od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok (správne tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na strane mal. detí došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výšky výživného, keď obe deti sú vekovo staršie, vyspelejšie a ich potreby prirodzeným spôsobom narástli. Obe deti sú žiačkami základnej školy - Y. v súčasnosti žiačkou X. ročníka a V. v súčasnosti žiačkou X. ročníka, obe deti nosia okuliare, navštevujú výtvarný krúžok a stravujú sa v školskej jedálni. Matka detí je na materskej dovolenke s mal. F., ktorá sa narodila zo súčasného vzťahu s jej otcom, poberá rodičovský príspevok vo výške 256 eur a prídavok na tri deti. Žije v spoločnej domácnosti s otcom mal. F., ktorý dosahuje priemerný mesačný zárobok v spoločnosti A. 550 eur brutto. Otec detí pracuje ako živnostník v oblasti stolárskej výroby a podľa jeho osobného vyjadrenia mal v roku 2010 a ku dňu pojednávania aj za rok 2011 spolu hrubý príjem 1.400 eur, čím nedosiahol príjem požadovaný zákonom na podanie daňového priznania. Porovnaním príjmu otca v čase posledného rozhodovania (4.772,50 Sk mesačne), súčasného príjmu otca, pomerov na strane otca a mal. detí, zohľadniac okolnosť, že otec bol ochotný uhrádzať výdavky na výtvarný krúžok pre obe mal. deti po 10 eur mesačne, považoval okresný súd za primerané možnostiam a schopnostiam otca, ako aj potrebám mal. detí zvýšiť výživné pre mal. Y. na sumu 80 eur mesačne a pre mal. V. na 70 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2011 (od mesiaca, v ktorom bol podaný návrh na začatie konania) s tým, že vzniknutý nedoplatok na dlžnom výživnom povolil otcovi splácať

podľa v mesačných splátkach po 10 eur. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec, ktorý navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že uloží otcovi povinnosť platiť výživné pre mal. Y. sumou 70 eur mesačne a pre mal. V. sumou 60 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, čím sa zvýši vyživovacia povinnosť otca k mal. Y. z doterajšej sumy 66,50 eur mesačne a k mal. V. z doterajšej sumy 55,50 eur mesačne a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti sa zmení rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. -36 zo dňa 13.07.2009. Uviedol, že uznáva, že na strane mal. Y. došlo k zvýšeniu životných nákladov v dôsledku jej zmeneného veku, tieto však nekorešpondujú so zvýšením výživného o cca 20 %. Zmena pomerov nastala aj u mal. V., ktorá je žiačkou základnej školy, pričom v roku 2009 navštevovala predškolské zariadenie, ktorá zmena pomerov odôvodňuje zmenu úpravy výživného, avšak pri jeho určení mal súd prihliadnuť na jeho zárobkové pomery. Súdu vytýkal, že nezohľadnil, že je dôvodný predpoklad, že u oboch maloletých bude dochádzať k ďalšej zmene pomerov a môže nastať situácia, keď bude ohrozené zabezpečovanie základných životných potrieb otca. Uviedol, že v konaní poukázal na odôvodnené výdavky na jeho strane, ktoré spolu s vyživovacou povinnosťou ďaleko prevyšujú jeho zárobkové možnosti. Maloletým aj napriek rozvodu manželstva chce byť dobrým otcom a s prispením svojich rodičov a brata vytvára pre deti čo najlepšie podmienky, v čase pobytu u neho je o ne vždy dobre postarané, nad rámec vyživovacej povinnosti určenej súdom maloletým kupuje ošatenie a školské potreby, zakúpil CD s kartami výučby anglického jazyka. Zvažoval prerušenie jeho neúspešného živnostenského podnikania, tento krok nevykonal pred súdnym pojednávaním, aby nebol vnímaný ako pokus o vzdanie sa finančného príjmu bez dôležitého dôvodu.

Kolízny opatrovník navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Matka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správny.

Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo zistené, že okresný súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav a zo svojich skutkových zistení vyvodil správny právny záver o tom, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. V odvolacom konaní neboli otcom dieťaťa tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre iné rozhodnutie o rozsahu výživného na mal. deti.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).

V danej veci okresný súd svojím rozsudkom čiastočne vyhovel návrhu matky a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. Y. na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2011 a k mal. V. na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2011 s ohľadom na zmenu pomerov na strane mal. detí a s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca v takom rozsahu výživné mal. deťom platiť.

O uplatnenom návrhu matky na zvýšenie výživného súd postupoval dôsledne podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súdna prax ustálila, že zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanovenú súdom, musí byť takej povahy, aby bol reálny dôvod zmeniť už vydané súdne rozhodnutie. Zákonnými kritériami zostávajú odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Posúdiť schopnosti a možnosti povinného rodiča znamená posúdiť schopnosti, možnosti tohto rodiča dosiahnuť zárobok, resp. príjem, z ktorého sa výživné uhrádza. Schopnosti rodiča dosiahnuť takýto zárobok sú dané okolnosťami subjektívnymi, pričom možnosti rodiča sú dané okolnosťami objektívnymi. V tomto smere bolo zistené, že otec pracuje ako živnostník a dosahuje taký nízky obrat, pre ktorý podľa platnej právnej úpravy nemá povinnosť podávať daňové priznanie. Otec však z dosahovaného príjmu podľa svojho vlastného tvrdenia za pomoci svojich rodičov a svojho brata prispieva, aj keď v minimálnom rozsahu, na potreby mal. detí nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti a uvedomujúc si zvýšené potreby na strane mal. detí je ochotný prispievať na úhradu zvýšených nákladov vyššiu sumu výživného, resp. platiť úhradu za výtvarný krúžok detí po 10 eur mesačne. Reálne zhodnotiac situáciu na strane mal. detí, najmä ich zmenené pomery a zvýšené náklady, ktoré objektívne za dobu od poslednej úpravy výživného vzrástli, možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že aj pokiaľ si odôvodnené potreby mal. detí vyžadujú vyšší príspevok na výživné, rozsah vyživovacej povinnosti je limitovaný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča.

V danom prípade otec vykonáva živnosť v oblasti výroby stolárskych výrobkov a drevených bytových doplnkov. Je všeobecne známou skutočnosťou, že situácia na trhu práce nie je priaznivá, otec má k mal. deťom zákonnú vyživovaciu povinnosť, je mladý, zdravý človek v produktívnom veku, má nesporne schopnosti, na ktoré mu bolo živnostenské oprávnenie vydané a v tejto oblasti môže prácu vykonávať. Opak nebol otcom tvrdený, ani v konaní preukázaný. S prihliadnutím na osobné pomery otca možno dôvodne usudzovať, že nie je viazaný na prácu výlučne v mieste svojho bydliska. Môže pracovať v ktoromkoľvek regióne Slovenska, prípadne i v zahraničí tak, aby zabezpečil dostatočný príjem na to, aby mohol platiť výživné pre svoje mal. deti v rozsahu, ktorý pokryje ich odôvodnené potreby.

Pokiaľ otec detí namietal, že napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa došlo ku zvýšeniu výživného o cca 20 %, ktoré zvýšenie nekorešponduje s jeho zárobkovými pomermi, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že návrh na zvýšenie výživného bol uplatnený po dvoch rokoch, pomery na strane mal. detí sa zmenili, deti sú vekovo staršie, menia sa ich záujmy a potreby, ktorú skutočnosť si aj sám otec podľa svojho vyjadrenia uvedomuje. S ohľadom na tieto okolnosti je potom zvýšenie výživného v rozsahu určenom súdom prvého stupňa primerané.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .