Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_3T-25-2023.pdf
PDF · 93.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/25/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. novembra 2023 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C. XX, D. E., bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý,
že v presne nezistenom čase v období od mesiaca december 2019 do 17.02.2020, v katastrálnom území obce C., okres Rožňava, v Národnom parku Slovenský kras, na časti pozemkov presne nezistených vlastníkov odcudzil presne nezistené množstvo z dreviny druhu hrab, javor poľný, buk lesný, dub, javor mliečny, jaseň štíhly, topoľ osikový, lipa, čerešňa vtáčia, brest a breza previsnutá, v celkovom objeme drevnej hmoty najmenej 28 m3, čím spôsobil vlastníkom dotknutých pozemkov odcudzením drevnej hmoty majetkovú škodu vo výške najmenej 1 140,29 eur,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 447/2019 Z. z. a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených: 1) Reformovanú kresťanskú cirkev na Slovensku – F. G. C., XXX XX C. H. X, IČO: XXXXXXXX, zastúpenú splnomocneným zástupcom B. I. A.; 2) B. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, L.; 3) Slovenský pozemkový fond, zastúpený splnomocneným zástupcom M. J. N., s nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania vyhlásil, že nechce urobiť žiadne z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Z toho dôvodu súd vykonal celé dokazovanie. Obžalovaný zároveň využil svoje právo a rovnako ako v prípravnom konaní k veci odmietol vypovedať.
Svedok poškodený B. J. K. je vlastníkom jednej z parciel uvedených v obžalobe. O tom, že na tejto parcele malo dôjsť k nelegálnemu výrubu sa dozvedel až od polície. Nikomu súhlas na výrub stromov neposkytol. Na samotnom mieste činu vôbec nebol a teda sa nevedel vyjadril ani k množstvu a druhu odcudzenej dreviny.
Splnomocnený zástupca poškodenej Reformovanej cirkvi C. B. A. I. sa tak isto o prejednávanej veci dozvedel od polície. Podľa jeho vedomia súhlas na výrub dreviny nikomu daný nebol. Poukázal na to, že cirkev má veľa pozemkov v predmetnej lokalite a aj keď viackrát bol v tomto priestore, nevie kde sa tie pozemky nachádzajú. S týmito pozemkami doposiaľ ani nehospodárili. Svedok ďalej uviedol, že v minulosti sa prejednávalo na Obvodnom oddelení PZ v O. podozrenie z krádeže dreva na ich pozemkoch práve obžalovaným A. B..
Svedok poškodený A. B. je tiež vlastníkom jednej z parciel uvedených v obžalobe. Nikomu súhlas na výrub dreva nedával. O krádeži sa dozvedel až pri jeho prvom výsluchu, následne sa bol pozrieť aj na mieste samom, avšak len približne, pretože navigácia nestanoví presné hranice pozemkov. Nezistil takú škodu, aby si ju musel uplatňovať. Na mieste našiel asi 3-4 kopy naukladaných konárov. Nikdy predtým na týchto pozemkoch nebol. Poukázal na to, že dakedy to boli pasienky, na ktorých predkovia kosili a pásli kravy. Následne tento priestor zarastal a nikto sa o to nestaral. Nikdy to nebol les.
Svedok J. J. potvrdil, že niekedy v decembri 2019 kúpil od obžalovaného palivové drevo v množstve jednej fúry za 300 eur, a asi o týždeň na to mu C. P. doviezol ďalších desať priestorových metrov (jednu fúru). Išlo väčšinou o hrabovú a bukovú drevinu, a s obžalovaným bol jeho otec a Q. J..
Splnomocnená zástupkyňa poškodeného I. P. J., hlavný radca na odbore Starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy a ochrany prírody a krajiny v E., sa o prejednávanej veci dozvedela až na polícii. Bolo jej uvedené, že došlo k nelegálnemu výrubu stromov na parcelách uvedených v obžalobe. V rozhodnom období nebola podaná žiadosť o výrub dreva. Na mieste činu nebola. Výpočet spoločenskej škody bol vykonaný v súlade s vtedy platnou právnou úpravou.
Svedok B. C. P. spoznal obžalovaného v mesiaci november 2019 na zabíjačke. Tu sa dohodli, že mu dovezie drevo. Celkovo doviezol ako majiteľ nákladného vozidla Praga V3S päť fúr dreva, v prvý deň dve a druhý deň tri fúry. Dve fúry predali, jedna sa zložila u obžalovaného a dve si vzal on sám. Obžalovaný mu konkrétne povedal, že má nachystané drevo. Následne keď prišli vyšetrovatelia, svedok nenašiel miesto kde nakladali drevo a poukázal na to, že by tam netrafil ani teraz, netrafili tam ani ochranári, pretože trikrát zablúdili. Uviedol, že keď ho našli, tak ho spoznal. V deväťdesiatich percentách to nebolo ani drevo, ale boli to také smeti a kríky. Boli tam len dva hrubšie kusy a to buk a dub. Drevo bolo naukladané na kôpkach na oboch stranách prístupovej cesty. Všetky kusy boli v hrúbke do dvadsať cm a tenšie okrem spomenutých dvoch kusov. Na miestach výrubov bola haluzina. Na jednu fúru bolo naložených desať priestorových metrov, teda asi 5,5 m3. Svedok nevie o tom, kto vyrúbal drevo. Spomenul si, že niekto dorúbal ešte 1-2 priestorové metre, avšak svedok nevedel uviesť, kto to bol z troch osôb, ktoré sa nachádzali na mieste. Svedok poprel, že by bolo odvezených 48,58 m3 dreva. Určite tam nebolo toľko dreva, ako to bolo uvedené v obžalobe, najmä pokiaľ ide o druh dreva. Na mieste samom svedok nenašiel stopy po čerstvom výrube dreva. Išlo o dávnejšie vyrúbané dreviny.
Svedok N. L. dostal pokyn od M. I. F. na základe ktorého im bolo nariadené vyšetriť nelegálny výrub drevín. Na miesto sa pôvodne dostavili dňa 17.02.2020, a to na pozemky pôvodne klasifikované ako trvané trávnaté porasty. Následne sa mali vyjadriť k spoločenskej hodnote vyrúbaných drevín. Ohliadka
bola vykonaná v Národnom parku Slovenský kras, k tomu im M. L. poskytol GPS súradnice, ktorý túto lokalitu našiel náhodne. Spolu s M. B. zistili, že došlo k výrubu celkovo 104 kusov drevín, väčšinou sorty hrab. Asi o rok na to bola vykonaná obhliadka aj s vodičom, bolo však veľmi nepriaznivé počasie a preto zablúdili až následne podľa GPS súradníc sa dostali na miesto činu. Vodič ukázal odkiaľ odvážal drevo. Pníky sa svedkovi javili byť čerstvo vyrúbané. Samotná obhliadka prebiehala tak, že na základe pokynu policajtov mal svedok P. označiť miesto výrubu, do čoho nemali zasahovať. Keďže menovaný zablúdil a nevedel ho označiť, vtedy do toho vstúpili oni, a na základe GPS súradníc toto miesto označili. Bez tohto zásahu by svedok na miesto netrafil.
Svedok M. R. B. sa zúčastnil v zimných mesiacoch premerania pňov po výrube drevín, avšak na presné okolnosti sa nepamätá. Namerané hodnoty postúpili kolegom, ktorí vykonali výpočet spoločenskej hodnoty,. Na mieste samom zaznamenali GPS súradnice. Nespomenul si ani na nejaké stopy po vozidlách s tým, že vyrúbané pne boli aj čerstvé aj staršie. V zime je však obtiažne odhadnúť aké sú staré takéto pne.
Svedok M. I. L. v čase činu vykonával funkciu riaditeľa správy národného parku. Svedok pripustil, že pri monitoringu veľkých šeliem na mieste ktoré presne nevie určiť, videl vyrúbané dva až tri stromy. Celú lokalitu neobchádzal, a neoprávnený výrub následne zistili až strážcovia M. F. a M. B.. Svedok presné miesto nevie určiť s tým, že tam boli pasienky, kde časť vyzerá ako les, pričom stopy po výrube okrem haluziny pri ceste neboli. Uvedené miesto obchádzali autom spolu s M. S.. V tom čase on nikde nevidel nachystané vyťažené drevo. Miesto nezameriaval GPS súradnicami, strážcom len zhruba popísal uvedenú cestu. Nemal poznatky o tom, kto sú vlastníci pozemkov.
Svedok M. I. F. vypovedal, že vo februári 2020 bol kolegami zistený nelegálny výrub dreva v Národnom parku Slovenský kras. Kolegovia boli zistiť konkrétne parametre vypílených pňov a zamerali ich GPS súradnice. Na základe takto zistených údajov vykonal vyčíslenie spoločenskej škody podľa vtedy platnej vyhlášky. Išlo o 104 kusov listnatých drevín v celkovej spoločenskej hodnote 88 392 eur. Na mieste samom bol svedok až o rok neskôr, keď sa vykonávalo šetrenie za účasti polície. Bol tam prítomný aj vodič, ktorý mal drevo odvážať, a ktorý mal ukázať miesto činu. Na toto miesto však netrafil, a preto až oni mu pomocou GPS súradníc toto miesto ukázali.
M. I. S. nemal presné poznatky o prejednávanom prípade pre množstvo prípadov ktoré realizuje, a taktiež vykonáva množstvo vyčíslení škôd. Po predložení k nahliadnutiu konkrétne vyčíslenej škody uviedol, že pri vypracovaní vyčíslenia vychádzal z pokladov, ktoré mu boli doručené ako výpočet spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín v katastrálnom území obce C.. To znamená, že až po vyčíslení spoločenskej hodnoty on na základe takto získaných podkladov vyčíslil samotnú materiálnu škodu na dreviny. Na mieste samom nebol. Výrub nebol vykonaný na ich pozemkoch, a preto vyčíslenie vykonal na základe podkladov.
Svedok Q. J. potvrdil, že bol pomáhať za 10 eur nakladať drevo na požiadanie obžalovaného. Obžalovaný mu nepovedal kto je vlastníkom dreva, svedok sa tam zúčastnil dvakrát, kedy naložili dve fúry. Na mieste samom boli štyria, okrem neho a obžalovaného tam bol otec obžalovaného a ešte jedna neznáma osoba. Jedna fúra sa odviezla obžalovanému, a druhá J.. K druhu dreva sa svedok vyjadriť nevedel. Svedok nevedel označiť miesto kde bol pomáhať, uviedol, že by tam nebol trafil ani krátko po naložení fúry.
Svedok A. B. st., otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a v trestnej veci svojho syna odmietol pred súdom vypovedať. Rovnako tak učinil aj v prípravnom konaní, ako to vyplýva zo zápisníc, s ktorými sa súd oboznámil.
Súd sa oboznámil aj so zápisnicou o výsluchu M. J. N. z ktorej vyplýva, že sa vyjadroval ako pracovník poverený Slovenským pozemkovým fondom so sídlom v E. k výške spôsobenej škody a ktorý poznamenal, že Slovenský pozemkový fond nedával žiaden súhlas na výrub drevín ani na čistenie pastvín.
Svedok O. J. potvrdil, že obžalovaný v minulosti žiadal o povolenku na výrub dreva. Zároveň súdu predložil tri súhlasy na ťažbu dreva v samovýrube zo dňa 01.08.2019, 23.08.2019 a 07.11.2019, avšak ako bolo zistené, na iné lokality, než je to v prejednávanom prípade.
Zo správy Okresného úradu E., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 22.09.2023 vyplýva, že prejednával priestupkovú vec obžalovaného, ktorý bol obvinený zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť dňa 04.08.2016, kedy mal odcudziť v lesnom poraste 8 priestorových metrov drevnej hmoty sorty dub a hrab v hodnote 217,76 eur. Túto drevinu bez povolenia naložil na nákladné auto a chcel odviesť za účelom predaja, avšak bol zastavený policajnou hliadkou. Za tento priestupok mu rozkazom o uložení sankcie dňa 30.03.2017 bola uložená pokuta vo výške 10 eur.
Súd sa oboznámil aj a celým ďalším spisovým materiálom a po takto vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným záverom:
Obžalovanému sa v obžalobe predovšetkým kládol za vinu prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny v značnom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný bez akéhokoľvek oprávnenia odcudzil a odviezol drevnú hmotu v celkovom objeme najmenej 28 m3. Výpovede svedkov ktorí boli v priebehu trestného stíhania vypočutí síce svedčia o tom, že v oblasti Národného parku Slovenský kras bolo vyrúbaných celkovo 104 kusov stromov rôzneho druhu v celkovom objeme drevnej hmoty 48,58 m3, avšak žiadny objektívny dôkaz nesvedčí o tom, že by túto drevnú hmotu bol vyťažil, resp. vyrúbal práve obžalovaný Attila Máté. Lokalita v ktorej malo dôjsť k nelegálnemu výrubu bola viac-menej objavená náhodne M. L. a jeho spolupracovníčkou, ktorí vykonávali monitoring v inej veci. Aj on však zistil výrub na dvoch pňoch. Je zrejmé, že k zisteniu výrubu 104 stromov došlo na oveľa väčšom priestranstve. Žiadny objektívny dôkaz nesvedčí o tom, že by takého množstvo stromov bol vyťažil práve obžalovaný A. B.. Naopak, všetky vykonané dôkazy svedčia o tom, že menovaný odviezol z tohto priestoru drevinu uloženú v kopách popri prístupovej ceste na planine. Navyše priamy svedok tohto konania potvrdil, že išlo skôr o haluzinu a „smeti“ a len dva kusy boli hrubšie. Pokiaľ ide o samotný priestor, ani tento sa vierohodným spôsobom nepodarilo preukázať, pretože všetky zainteresované osoby vrátane ochrancov, policajtov či vodiča ktorý drevo odvážal na miesto netrafili, a toto sa pri obhliadke lokalizovalo len na základe GPS súradníc, ktoré určili strážcovia, ktorí konkrétne pne v prírode dohliadli. Je nepochybné, že obžalovaný naložil a odviezol celkovo najmenej päť fúr dreviny v úmysle ju zúžitkovať sám, resp. ju predať. Vodič nákladného motorového vozidla rozhodne nesúhlasil s takým množstvom odvezeného dreva, ako je to obžalovanému kladené za vinu. Ak máme zato, že jedna fúra predstavuje 10 priestorových metrov dreva a v prepočte sa na auto zmestí 5,5 m3 dreva, tak mohli odviezť do 28 m3 dreva. Obžalovaného nikto nevidel ťažiť drevo a svedkovia potvrdili, že po príchode na miesto činu bolo drevo naukladané na kopách. Z týchto dôvodov preto súd v zmysle zákonného pravidla „in dubio pro reo“ ( v pochybnostiach v prospech obvineného) nemohol obžalovaného uznať vinným z toho, že by bol vyrúbal stromy, resp. kry, alebo že by ich bol v takom rozsahu ako je to uvedené v obžalobe poškodil.
Obžalovaný už aj v minulosti sa dopustil krádeže dreva (rok 2016), kedy pri prejednávaní priestupku taktiež nebolo konštatované, že by bol vyrúbal stromy, ale zistené bolo, že bez povolenia „naložil na nákladné auto drevnú hmotu“. Preto súd aj v tomto prípade má zato, že vykonané dôkazy svedčia nanajvýš o tom, že obžalovaný si bez oprávnenia privlastnil nachystanú drevnú hmotu, ktorú vyťažila neznáma osoba. Množstvo drevnej hmoty bolo potrebné upraviť na najmenej 28 m3, ktoré množstvo zodpovedá nosnosti piatich fúr nákladným motorovým vozidlom. Z tohto dôvodu je zrejmé, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu (škoda bola upravená priemerom na výšku najmenej 1 140,296 eur, pretože nie je zrejmé, ktorá drevina bola v tomto množstve zastúpená), čím naplnil všetky zákonom stanovené znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona z ktorého ho súd uznal vinným.
Konanie obžalovaného je závažné pre spoločnosť, pretože úmyselným konaním narušil jej záujmy na ochrane majetku.
V mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne, v obci sa už dlhšiu dobu nezdržiava, no inak sa správal slušne a priestupkov sa nedopúšťal. Toho času nikde nepracuje. Doposiaľ súdne trestaný nebol.
Súd pri rozhodovaní a druhu a výmere trestu postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom neboli zistené žiadny poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu a doterajší život obžalovaného súd uložil menovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s tým, že jeho výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Ako už bolo vyššie uvedené vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne preukázať, z ktorých pozemkov pochádza odcudzená drevná hmota a kto je jej vlastníkom. Keďže dokazovanie v tomto smere by neprimerane presiahlo potreby a rámec trestného konania, súd vyššie uvedených poškodených s ich nárokmi na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.