Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_1T-4-2023.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Veronikou Mikovou, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. novembra 2023, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
A. B. narodený X. XXXXXXX XXXX v A., trvale bytom C. D. XX, E.,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 21.04.2021 v čase okolo 15.54 h, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. FIAT DOBLO, EČ: A. v obci Zohor po ulici Záhradná, pričom pri predchádzaní poškodenej F. G., nar. XX.XX.XXXX jazdiacej v tom čase na bicykli v tom istom smere jazdy, v rozpore s ustanovením § 15 ods. 3, § 137 ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, sa dostatočne nevenoval riadeniu motorového vozidla Fiat, v dôsledku čoho na bicykel poškodenej jazdiacej pred ním nereagoval, nedodržiac pritom bezpečnostný bočný odstup pri zamýšľanom predchádzaní, narazil prednou časťou vozidla Fiat, do zadnej časti bicykla, resp. zadnej strany tela cyklistky, následkom čoho poškodená spadla z bicykla na zem a utrpela pomliaždenie mozgu v pravej čelovej oblasti s následným rozvojom jeho opuchu, s nutnosťou hospitalizácie, pričom na následky týchto zranení, poškodená F. G. dňa 28.06.2021 zomrela,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov.
Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava III z 05. novembra 2021, sp. zn. 3T/122/2021, právoplatnom dňa 29. decembra 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, Bratislava 851 01, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 15.340,50 eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému H. G., nar. XX. XXXXXX XXXX v I., trvale bytom J. K. X, E., škodu vo výške 1 378,76 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného H. G., nar. XX. XXXXXX XXXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 16. 01. 2023 Okresnému súdu Malacky obžalobu z 13. 01. 2023, č. 1 Pv 142/21/1106-30, na obžalovaného A. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 29.05.2023 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sa cíti vinným zo spáchania žalovaného skutku. Vyhlásenie obžalovaného súd, po súhlasnom stanovisku prokurátora, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora spáchal, keď ako vodič osobného motorového vozidla konal v rozpore s ustanovením § 15 ods. 3, § 137 ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, narazil prednou časťou vozidla Fiat, do zadnej časti bicykla poškodenej, resp. zadnej strany tela poškodenej v dôsledku čoho z nedbanlivosti spôsobil smrť poškodenej F. G., naplnil svojim konaním zákonné znaky
skutkovej podstaty usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadom trestu a výšky škody, a to aktualizovaným odpisom z Registra trestov, aktualizovanou Centrálnou evidenciou správnych deliktov a priestupkov, písomným vyhlásením matky obžalovaného, prípadom náhrady vynaložených nákladov č. l. 11-19, EKV č. l. 149, rozhodnutím o priestupku č. l. 152, rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu č. l. 154, pokladničnými dokladmi č. l. 155-159, záverečnou správou IPŠ č. l. 207-208, písomným sľubom č. l. 208, poučením č. l. 209-210, preverením materiálno-technických podmienok č.l. 211-212, čestným vyhlásením obžalovaného č. l. 213, poučením dotknutej osoby č. l. 214-215, poučením a súhlasom plnoletej osoby č.l. 216 -218, poštovými poukazmi č. l. 219, lekárskou správou č. l. 224-226 ako aj oboznámením spisového materiálu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/122/2021, a to najmä trestného rozkazu č. l. 70.
Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný má evidované 2 záznamy, pričom vo vzťahu k prvému odsúdeniu sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn: 3T/122/2021 zo dňa 05. 11. 2021.
Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov mal súd preukázané, že u obžalovaného je evidovaných 9 záznamov, prevažne na úseku dopravy.
Z rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I o zadržaní vodičského preukazu, č.p.: ORPZ-BAI-ODI1-22/2021-DR, zo dňa 20.04.2021, právoplatného dňa 21.05.2021 vyplýva, že obžalovanému bol dňa 10.04.2021 zadržaný vodičský preukaz podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke.
Z rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Malackách, č.p.: ORP-P-214/MA-ODI2-2021 zo dňa 12.07.2021, právoplatného dňa 17.07.2021, vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) a m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch keď dňa 10.04.2021 šoféroval motorové vozidlo pod vplyvom drog.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn: 3T/122/2021, mal súd preukázané, že trestným rozkazom zo dňa 05. 11. 2021, právoplatným dňa 29. 12. 2021, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený pri určení skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov (skúšobná doba obžalovanému plynula do 29.12.2022). V predmetnej trestnej veci nebolo doposiaľ rozhodnuté o osvedčení sa, resp. neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v zmysle ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, a ktorý určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 149 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí dva až päť rokov.
Pri určovaní druhu a výmery trestu za tento skutok súd prihliadol na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Obžalovanému v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (prečin usmrtenia a prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, za ktorý bol odsúdený v trestnej veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/122/2021). Zároveň súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 Trestného zákona (ani v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa v trestnej veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/122/2021 nepriznal a ani trestnú činnosť neoľutoval), čo malo za následok, že trestná sadzba sa individuálne upravovala v
neprospech obžalovaného v zmysle kritéria § 38 odsek 4 Trestného zákona, t. j. zvýšenie dolnej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prejednávanom prípade to znamenalo, že trestná sadzba u obžalovaného bola určená podľa zákonných ustanovení v rozmedzí od 3 rokov do 5 rokov.
Skutok, z ktorého súd uznal obžalovaného za vinného bol spáchaný skôr ako bolo obžalovanému oznámené odsudzujúce rozhodnutie vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/122/2021. Z uvedeného dôvodu pri ukladaní trestu súd obligatórne aplikoval § 42 ods.1 Trestného zákona a uložil súhrnný trest, za aplikácie zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ale aj zásady podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj s ohľadom na osobu obžalovaného a doterajší spôsob života, má súd za to, že pre preventívny a výchovný účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s nepodmienečným odňatím slobody. Súd nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného bude účel trestu splnený aj uložením trestu odňatia slobody o výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky, pričom na zosilnenie účelu trestu zároveň súd uložil obžalovanému probačný dohľad počas celej skúšobnej doby, ako i primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému. Súd má zato, že takto uložený trest postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného, ako aj zabezpečenie ochrany spoločnosti. Vzhľadom na zdravotné a majetkové pomery obžalovaného, ktorý je nezamestnaný a žiadateľom o invalidný dôchodok, súd považoval uloženie povinnosti obžalovanému nahradiť poškodeným v skúšobnej dobe spôsobenú škodu za neučené, a túto povinnosť obžalovanému v porovnaní s trestným rozkazom neuložil.
Súd sa pri uložení trestu nemohol stotožniť s návrhom prokuratúry na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody pre jeho rozpor s vnútorným presvedčením súdu, nakoľko takýto trest považoval za neprimerane prísny a to najmä s poukazom na osobu páchateľa, ktorý nie je výrazne kriminálne narušenou osobou, tak vo vzťahu k jeho výchovnému účinku na obžalovaného, ako aj jeho významu pre spoločnosť. Súd po zvážení všetkých pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na doterajší život obžalovaného mal za to, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je nepochybné, že exces obžalovaného mal nezvratné následky v podobe smrti poškodenej v dôsledku poranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, na strane druhej však na základe takýchto okolností skutkového deja nemožno bez ďalšieho ignorovať ďalšie pre rozhodnutie o druhu a výške trestu významné skutočnosti, ktoré z hľadiska účelu trestu podľa názoru súdu vylučujú uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaného nemožno považovať za arogantného vodiča opakovane a hrubým spôsobom porušujúceho pravidlá cestnej premávky. Obžalovaný bol ako vodič 6-krát postihnutý za spáchanie priestupkov menej závažnej povahy, pričom tento doposiaľ nemá evidovaný záznam o spôsobení dopranej nehody alebo o spôsobení ujmy na zdraví inej osobe v súvislosti s vedením motorového vozidla. Rozhodnutie o treste by malo byť tak zákonné ako aj spravodlivé, aby bolo pre páchateľa jednak poučením a jednak, aby ho do budúcnosti odradilo od spáchania protiprávneho konania, zároveň však, aby nespôsobil neprimerané zásahy do života obžalovaného a aby minimalizoval vplyvy na jeho rodinu a blízke osoby. Z vykonaného dokazovania, je zrejmé, že obžalovaný sa v období apríla 2021 dopustil niekoľkých vybočení z vedenia riadneho života, keď sa dňa 10.04.2021 dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (šoféroval motorové vozidlo pod vplyvom drog) a následne dňa 21.04.2021 prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pre ktorý je stíhaný v predmetnej trestnej veci. Podľa názoru súdu je dôvodné nepodmienečný trest odňatia slobody ukladať iba vtedy, pokiaľ je to z hľadiska záujmu spoločnosti absolútne nevyhnutné, pričom v danom prípade by takýto trest nepochybne nebol úmerný závažnosti protiprávneho konania obžalovaného ako aj možnosti jeho nápravy. Odhodlanie obžalovaného po náprave možno v tomto prípade vyvodiť zo skutočnosti, že tento dobrovoľne nastúpil na protitoxikomanické liečenie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prejavil úprimnú ľútosť nad svojím konaním a nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil nedbanlivostného prečinu.
Súd s poukazom na okolnosti prípadu, dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, ktorý nerešpektoval pravidlá cestnej premávky, nebude postačovať len uloženie samostatného podmienečného trestu odňatia slobody, ale je nevyhnuté uloženie aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla porušením povinnosti vodiča, po tom čo mu bol dňa 10.04.2021 Okresným dopravným inšpektorátom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I zadržaný vodičský preukaz, čo súd zohľadnil pri výške uloženého trestu zákazu činnosti, keď obžalovanému uložil prísny trest zákazu činnosti vo výmere 5 rokov.
Súd zároveň poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. priznal náhradu škody v sume 15.340,50 eur (náklady vynaložené na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenej), keďže si poškodený uplatnil nárok riadne a včas a bolo preukázané spôsobenie škody v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému H. G. škodu vo výške 1.378,76 eur (primerané náklady spojené s pohrebom poškodenej a náklady na opravu poškodeného bicykla v zmysle pokladničných dokladov), nakoľko nárok na náhradu škody bol poškodeným riadne a včas uplatnený. So zvyškom nároku na náhradu škody vo výške 130,50 eur, uplatneným poškodeným vo výške poplatku za nadštandardné lôžko v nemocnici, odkázal súd poškodeného na civilný proces, nakoľko pri škode na zdraví sa uhrádzajú iba účelné náklady spojené s liečením.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.