Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-5-2010.pdf
PDF · 103.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/5/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: Q. S., trvale bytom O., H. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Evou Hladkou, AK so sídlom v Bratislave, Röntgenova 8 a otca: Q.. B. Z., trvale bytom O., B. 7, zastúpený advokátom JUDr. Tomášom Plankom, AK so sídlom v Bratislave, Nám. slobody 10, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a na návrh otca o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, o určení vyživovacej povinnosti otca, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej I. Z., nar. XX.X.XXXX, od 1.9.2009 sumu 700,-€ mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred jej matke.
Zročné výživné za obdobie od septembra 2009 do januára 2012 v celkovej sume 9.680,-€ súd povoľuje otcovi splácať po 500,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od februára 2012.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 7.1.2010, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa a pozmeneným písomným podaním súdu doručeným dňa 14.4.2010, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I. Z., nar. XX.X.XXXX tak, že ju navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť na ňu výživné v sume 900,-€ mesačne od 1.9.2009. V návrhu uviedla, že dňa 3.6.2003 došlo medzi ňou a otcom maloletej k uzavretiu rodičovskej dohody (mimosúdnej), o zverení maloletej do jej výchovy a starostlivosti, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 3.000,- Sk mesačne. Od tej doby však vznikla potreba zmeny výšky výživného na maloletú, ktorej pravidelné náklady na odôvodnené potreby predstavujú mesačne 1.046,26 € a náklady na spoločnú domácnosť, v ktorej maloletá žije, 636,24 €. Popri pravidelných nákladoch na maloletú vznikajú aj ďalšie, nepravidelné, spojené s jej prázdninovými aktivitami a návštevami otca v O.. Maloletá od školského roku 2009/2010 navštevuje E. školu v O., pričom náklady za štúdium znáša matka sama. Z toho dôvodu aj žiada výživné určiť od 1.9.2009.
Otec uviedol, že od jeho dohody s matkou maloletej ohľadne výšky výživného v sume 3.000,-Sk mesačne došlo k postupnému navyšovaniu výživného. Poukázal na to, že v roku 2008 žila maloletá u neho a v plnej miere jej hradil všetky náklady, ako aj na to, že od januára 2011 bude opäť pracovať na W.. K nezhodám medzi matkou maloletej a ním došlo po návrate maloletej z O. kvôli následnému plateniu školného. Kým na pojednávaní dňa 27.9.2010 chcel otec matke ponúknuť platenie bežného výživného v sume 300,-€ mesačne a zároveň úhradu polovice mesačného školného v sume 300,-€, na pojednávaní dňa 2.3.2011 vzniesol prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, kedy by sa o maloletú každý z rodičov staral po dobu šiestich mesiacov.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.8.2011, č.k. 20CoP/32/2011, potvrdil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 2.3.2011, č.k. 17P/5/2010, ktorým vyhovel návrhu matky v časti zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a zamietol návrh otca o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V časti určenia vyživovacej povinnosti otca v sume 700,-€ mesačne od 1.1.2010 a výroku o zročnom výživnom rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytkol, že určením výživného od 1.1.2010 nepostupoval v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zák. o rodine, keď výživné bolo treba priznať od 7.1.2010, teda od podania návrhu na súd, alebo v prípade, že matka preukáže dôvody hodné osobitného zreteľa, už od ňou navrhovaného dátumu 1.9.2009. Súd postupujúc v zmysle intencií odvolacieho súdu doplnil dokazovanie prikázaným smerom.
Matka zotrvala na svojej požiadavke určiť výživné už od 1.9.2009, a to v sume, ktorú určil súd odvolaním otca napadnutým rozsudkom, teda 700,-€ mesačne. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa uviedla, že otec maloletej sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, mala snahu dohodnúť sa s ním o výživnom a predpokladala, že on sám zohľadní zvýšenie nákladov na maloletú od požadovaného dátumu, pričom dcére chcela deklarovať, že i keď nie sú partnermi, majú medzi sebou dobré vzťahy. Mala teda za to, že otec sám začne od 1.9.2009 platiť na maloletú vyššie výživné, než platil dovtedy dobrovoľne bez súdneho rozhodnutia, preto návrh na jeho určenie podala až po opakovaných bezvýsledných pokusoch dohodnúť sa s ním. Otec jej sľuboval, že bude vec riešiť, no nakoľko sa tak nestalo, podala návrh na súd po tom, ako ho s tým oboznámila, čo ale otec pokladal za vyhrážanie. Maloletá mala obavy z toho, že keď bude podaný návrh na súd, otec ju prestane mať rád a jej reakciou na podanie návrhu bolo, že sa rozplakala. Otec skutočne následne začal o maloletú javiť záujem v menšom rozsahu než dovtedy, a dokonca počas letných prázdnin, hoci bol opakovane na Slovensku, sa s ňou nestretol. Matka tiež uviedla, že maloletá od septembra 2011 zmenila školu, v súčasnosti navštevuje súkromné gymnázium na O. ul. v O. z dôvodu, že na súkromnej francúzskej škole, kde dovtedy študovala, jej už v ďalšom školskom roku neposkytli zľavu na školnom. Poplatok na gymnáziu je v podstate rovnaký, ako školné na francúzskej škole za predošlý školský rok po zľave.
Otec žiadal zohľadniť, že maloletá bola v jeho starostlivosti v školskom roku 2008/2009, kedy navštevovala školu v O.. Za celé obdobie si matka k nej svoju vyživovaciu povinnosť neplnila. Trval preto na určení výživného až od 7.1.2010. Preukázal, že na jeho strane nastala nová okolnosť závažná pre určenie výživného tým, že XX.XX.XXXX sa mu narodil syn W., a preto žiadal výživné určiť sumou 600,- € mesačne do dňa narodenia tohto dieťaťa a následne sumou 500,-€ mesačne.
Kolízny opatrovník odporučil výživné určiť v sume 700,-€ mesačne, keďže táto suma je primeraná odôvodneným potrebám maloletej.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletej nie sú a a nikdy ani neboli manželmi. Uznesením zo dňa 11.6.2003, č.k. 17Nc 117/00, tunajší súd zastavil konanie vo veci návrhu matky o úpravu práv a povinností k maloletej a o návrhu otca na úpravu styku s maloletou v dôsledku späťvzatia obidvoch návrhov.
Matka je slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. S dcérou žije sama v X-izbovom byte zaťaženom hypotékou, ktorého je vlastníčkou, iné nehnuteľnosti nevlastní, nemá ani cenný hnuteľný majetok. Z dôvodu zdravotného stavu nemá trvalo zvýšené náklady na svoju výživu. Od 1.10.2010 je zamestnaná vo firme Q. V., s.r.o, s brutto mzdou X.XXX,-€ mesačne. Za obdobie od októbra 2010 do decembra 2011 jej zárobok predstavuje cca X.XXX,XX € netto mesačne. Od 8.9. do 30.9.2010 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie s vyplatenou podporou XXX,XX €. Predchádzajúci pracovný pomer s firmou O., s.r.o. ukončila dňa 27.8.2010 dohodou, podľa vlastného vyjadrenia iniciovanou zamestnávateľom zrejme z dôvodu, že po zmene majiteľa firmy už v zamestnaní nevyhovovala. U tohto zamestnávateľa dosiahla čistý mesačný príjem: cca XX.XXX,-Sk od septembra do decembra 2008, cca X.XXX,XX € v roku 2009 a cca X.XXX,XX € od januára do skončenia pracovného pomeru, vrátane odstupného. V obchodnom registri evidovaná nie je. V živnostenskom registri má od 12.8.1998 zapísané predmety podnikania: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb, poradenská činnosť v oblasti obchodu a služieb, sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájmu nehnuteľností, reklamná a propagačná činnosť a výstavnícka činnosť. V daňovom priznaní za rok 2008 uviedla: výšku príjmov zo živnosti XXX.XXX,-Sk, výdavkov zo živnosti XXX.XXX,- Sk, základ dane XXX.XXX,-Sk, úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov X.XXX.XXX,-Sk, základ dane X.XXX.XXX,-Sk, základ dane X.XXX.XXX,-Sk a daň na úhradu XX.XXX,-Sk. V daňovom priznaní za rok 2009 uviedla: úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov XX.XXX,XX €, základ dane XX.XXX,XX € a daň na úhradu XXX,XX €.
Otec je od 1.7.2004 zamestnancom Q. fH. dočasne preložený na B. na Q. G. a vyslaný na W. zastúpenie W. pri A. Podľa správy Q. G. čistá mesačná mzda otca predstavuje: cca XXX.XXX,- Sk od septembra do decembra 2008, cca X.XXX,XX € v roku 2009, cca X.XXX,XX € v roku 2010 a cca X.XXX,XX € v roku 2011. Od r. 2007 je otec ženatý a má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k dcére pochádzajúcej z manželstva D. Z., nar. X.X.XXXX a synovi W. B. Z., nar. XX.XX.XXXX z jeho mimomanželského vzťahu. Je výlučným vlastníkom rodinného domu v O.
- X. a bytu na B. ul. v O. zaťaženého hypotékou a spoluvlastníkom v podiele X zdedeného X- izbového bytu v K. J.. Z cenného hnuteľného majetku vlastní spolu s manželkou bytové zariadenie a dve autá. Manželka otca je zárobkovo činná. Výšku príjmu manželky otec súdu nepreukázal ani po opakovanej výzve. Z dôvodu zdravotného stavu otec nemá trvalo zvýšené náklady na výživu. V obchodnom registri evidovaný nie je. V živnostenskom registri má zapísané predmety činnosti: od 31.12.1992 - predaj dvojstopových motorových vozidiel, sprostredkovanie obchodu s výrobkami z obyčajných kovov, sprostredkovanie obchodu s drevom a stavebným materiálom, sprostredkovanie obchodu s pekárenským zariadením, sprostredkovanie obchodu s obkladovým materiálom, zariadení do kúpeľní, sprostredkovanie obchodu s textilom, kobercami a podlahovými krytinami, sprostredkovanie obchodu s elektronikou, elektrotechnikou, športovou výstrojou a výzbrojou, sprostredkovanie obchodu s papierenským tovarom, sklom, porcelánom sprostredkovanie obchodu s písacími strojmi a kancelárskymi potrebami, veľkoobchod s potravinami, veľkoobchod s textilom a textilnými výrobkami,
veľkoobchod s elektronikou a elektrotechnikou, veľkoobchod s porcelánom a sklenenými výrobkami, veľkoobchod s výrobkami z obyčajných kovov, veľkoobchod s drevom a stavebnými materiálmi, veľkoobchod so stavebným materiálom, obkladačským materiálom, zariadení do kúpeľní, veľkoobchod s výrobkami z plastických hmôt, veľkoobchod s pekárenským zariadením, veľkoobchod s kancelárskymi strojmi a zariadením, kancelárskych potrieb, veľkoobchod s kobercami a podlahovými krytinami, veľkoobchod s papierenským tovarom, veľkoobchod so športovou výstrojou a výzbrojou a od 24.5.1993
- úprava textilných výrobkov a iné ubytovacie možnosti - ubytovanie v súkromí.
Maloletá I. je vo veku necelých B. rokov. V školskom roku 2009/2010 bola žiačkou E. školy v O. na D. XX, kde výška ročného školského poplatku činila 5.200,-€. V školskom roku 2010/2011 po pridelení finančnej úľavy predstavovala výška školného 2.155,44 €. Od septembra 2011 maloletá navštevuje štvrtý ročník osemročného W. gymnázium na O. ul. v O. z dôvodu, že na predošlej škole jej už v ďalšom školskom roku neposkytli zľavu na školnom. Podľa zmluvy o štúdiu uzatvorenej na obdobie od 6.9.2011 do 30.6.2016 je výška jednorázového zápisného 800,-€ a výška školného na jednotlivé školské roky bude určená vždy pred začiatkom školského roka. Náklady za štúdium v školskom roku 2011/2012 činia celkovo 1.400,-€ vrátane jednorazového poplatku. Podľa vyjadrenia matky sú náklady za štúdium na tejto škole v podstate rovnaké, ako školné na francúzskej škole za predošlý školský rok po zľave. I. je členkou tanečného štúdia U. s mesačným poplatkom 35,-€ v školskom roku 2010/2011 a 40,-€ v školskom roku 2011/2012 a ročným členským príspevkom 70,-€, v rámci ktorého sa zúčastňuje medzinárodných súťaží. Titulom dedenia vlastní X X-izbového bytu v K. J., ktorého spoluvlastníkmi každý v podiele X sú jej otec a otcova sestra.
Určitú časť potrieb maloletej matka financuje aj zo štátneho detského prídavku.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Z dôvodu veku maloletej je potrebné do istej miery zohľadňovať aj osobnú opateru matky ako určitú kompenzáciu časti jej finančnej povinnosti k nej, ktorá úmerne klesá s pribúdajúcim vekom maloletej.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské a predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj
potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky, atď.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností, atď.
Matka požadovala určiť na maloletú výživné v sume 700,-€ mesačne, teda v zmysle odvolaním otca napadnutého prvostupňového súdneho rozhodnutia. V tomto súd skonštatoval, že takto stanovené výživné je odvodené z veku a z neho vyplývajúcich potrieb maloletej, a tiež primerané pomerom na strane otca, vezmúc do úvahy nielen výšku jeho súčasného zárobku, ale tiež jeho celkové majetkové pomery, ako aj jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mladšej dcére pochádzajúcej z manželstva. Otec vtedy síce ani na opakovanú výzvu súdu príjmové pomery manželky nepreukázal, uviedol však, že je zárobkovo činná, na čo súd prihliadal. Výživné súd určil so zreteľom na povinnosť pomerného finančného prispenia matky na výživu maloletej v súlade s jej príjmovými a majetkovými pomermi, keď síce bola v priebehu konania aj nezamestnaná, avšak len po dobu jedného mesiaca, za ktorý mala jednak vyplatenú podpora a zároveň obdržala od predošlého zamestnávateľa odstupné.
Otec v priebehu ďalšieho konania preukázal, že mu medzičasom pribudla jedna nová vyživovacia povinnosť k synovi W. B., nar. XX.XX.XXXX z jeho mimomanželského vzťahu, v dôsledku ktorej požadoval výživné na maloletú I. určiť sumou 600,-€ mesačne do dňa narodenia tohto dieťaťa a následne sumou 500,-€ mesačne. Nijakým spôsobom ale neobjasnil, či naďalej zdieľa spoločnú domácnosť s manželkou alebo s matkou nemanželského syna, resp. či sa s niektorou z matiek jeho dvoch mladších detí dohodol na platení výživného alebo spôsobe zabezpečovania potrieb týchto detí, príp. aj matiek samotných. Súd však akceptoval rozšírenie okruhu vyživovacích povinností otca, a túto skutočnosť zohľadnil pri rozhodovaní o výške výživného na maloletú I..
Vyživovacia povinnosť otca k synovi W. vznikla dňa XX.XX.XXXX. Krátko predtým maloletá I. postúpila do vyššieho ročníka súkromnej strednej školy a možno skonštatovať, že náklady spojené s jej výživou si naďalej vyžadujú participáciu zo strany otca v rovnakom rozsahu. Aj keď u otca nastal v roku 2011 určitý pokles priemerného mesačného zárobku, jeho príjem naďalej umožňuje plniť výživné v sume 700,- € mesačne za súčasnej existencie dvoch ďalších vyživovacích povinností. Preto súd nepovažoval za dôvodné znížiť podiel otca na výžive maloletej v dôsledku narodenia dieťaťa z jeho mimomanželského vzťahu.
S poukazom na vyššie uvedené súd naďalej považuje sumu 700,-€ za výživné zodpovedajúce všetkým zákonným kritériám pre zhodnotenie tak potrieb oprávnenej, ako aj možností, schopností a majetkových pomerov povinného, pri zachovaní zásady primeranej životnej úrovne dieťaťa a toho rodiča, ktorý s ním nezdieľa spoločnú domácnosť.
Z výživného určeného týmto rozsudkom a pomerného finančného prispenia matky je možné zabezpečiť riadne všetky odôvodnené potreby maloletej vrátane školného na súkromnej škole, ako aj potrieb prispievajúcich k celkovému osobnostnému rozvoju maloletej (organizované záujmové aktivity, pestovanie osobných záľub, samovzdelávanie, dovolenkové pobyty, šport a pod.).
Matka navrhla určiť výživné spätne od 1.9.2009, pričom návrh na súd podala dňa 7.1.2010.
Podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Matka v priebehu ďalšieho konania (po zrušení prvostupňového rozsudku odvolacím súdom) zdôvodnila, prečo nepodala návrh na začatie konania skôr, resp. v dobe, odkedy požaduje stanoviť počiatok vyživovacej povinnosti otca. Poukázala jednak na to, že mala snahu dohodnúť sa ohľadne výživného s otcom maloletej mimosúdne, pričom ich komunikácia bola sťažená otcovým dlhodobým pracovným pobytom v zahraničí a predlžovaná jeho prísľubmi vec riešiť. Brala tiež ohľad na maloletú dcéru obávajúc sa o jej psychický stav, keďže vyslovila strach z toho, že po podaní predmetného návrhu sa zhorší vzťah otca k nej, čo sa v konečnom dôsledku aj následne prejavilo v zníženom záujme otca o ňu. Súd preto dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, t.j. pred podaním návrhu na súd, sú dané a požiadavke matky vyhovel.
Aj keď maloletá pred podaním návrhu matkou na súd strávila dobu jedného roka (od 1.7.2008 do júla 2009) v O. u otca, ktorý jej tu v celosti hradil všetky potreby bez finančnej účasti matky s výnimkou leteniek, s ohľadom na to, že maloletá vtedy navštevovala štátnu školu bez platenia školného a predovšetkým na skutočnosť, že otec na maloletú poberal ako príspevok od štátu sumu 500,-€ mesačne, súd neprijal argumentáciu otca, že táto okolnosť by mala byť v prospech jeho požiadavky výživné určiť až odo dňa podania návrhu.
Otec doposiaľ dobrovoľne zaplatil matke na výživu maloletej: od septembra do novembra 2009 po 170,- € mesačne (510,-€), od decembra 2009 do augusta 2010 po 190,-€ mesačne (1.710,-€), od septembra 2010 do marca 2011 po 300,- € mesačne (2.100,-€) a od apríla 2011 do decembra 2011 po 700,-€ mesačne (6.300,-€), celkovo teda 10.620,-€. Za mesiac január 2012 výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku zaplatené nebolo.
Zročné výživné bolo vyčíslené za obdobie od septembra 2009 do januára 2012 celkovou sumou 9.680,- €, (700,-€ krát 29 mesiacov mínus 10.620,-€), ktorú súd povolil otcovi splácať po 500,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od februára 2012 v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konanie vo veciach starostlivosti o maloletých môže súd začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)
Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu.