Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/32/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci navrhovateľky, manželky: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XX, C., zastúpenej splnomocnenkyňou: Mgr. Andrea Bobeková, advokátka, so sídlom Šachorová 24, Bratislava proti manželovi: C. D. B., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom F. A. G. X, H. I., zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom mlyne 50, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom: I. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX a J. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, obe bytom C., C. XX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní manžela, otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -115 zo dňa 10. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok III. a XI.) p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľky, manželky A. B. a jej manžela D. B., uzavreté dňa 3. augusta 2019 v Bratislave - Petržalka, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Petržalka, vo zväzku 26, ročník 2019, strane 173, pod por.č. 155 rozviedol; výrokom II. zveril mal. J. B. a mal. I. B. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení počas svojho výkonu tejto starostlivosti zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku; výrokom III. matke aj otcovi uložil povinnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. J. a mal. I. opakovane striedavo nasledovne: otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť v párny kalendárny týždeň od pondelka od 16:00 hod do stredy do 16:00 hod. a od piatka od 16:00 hod. do nasledujúceho nepárneho pondelka do 16:00 hod. a v nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do piatka do 16:00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť v nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 16:00 hod do stredy do 16:00 hod. a od piatka od 16:00 hod. do nasledujúceho párneho pondelka do 16:00 hod. a v párny kalendárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do piatka do 16.00 hod. V prvý párny kalendárny týždeň v pondelok o 16:00 hod. od právoplatnosti tohto rozsudku preberá mal. J. a mal. I. do osobnej starostlivosti otec; výrokom IV. rozhodol, že počas školských prázdnin určených vyhláškou MŠ SR a sviatkov budú rodičia zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. J. a mal. I. nasledovne: počas jarných prázdnin otec v nepárnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza jarným prázdninám od 16:00 hod do prvého školského dňa po prázdninách do 16:00 hod.; počas jarných prázdnin matka v párnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza jarným prázdninám od 16:00 hod do prvého školského dňa po prázdninách do 16:00 hod; počas veľkonočných sviatkov otec v párnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza veľkonočným sviatkom

od 16:00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po veľkonočných sviatkoch do 16:00 hod.; počas veľkonočných sviatkov matka v nepárnom kalendárnom roku od posledného školského dňa, ktorý predchádza veľkonočným sviatkom od 16:00 hod, do prvého školského dňa nasledujúceho po veľkonočných sviatkoch do 16:00 hod.; počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok otec od posledného školského dňa, ktorý predchádza prázdninám od 16:00 hod. do 15.07. do 16:00 hod., matka od 15.07. od 16:00 hod. do 01.08. do 16:00 hod., otec od 01.08. od 16:00 hod. do 15.08. do 16:00 hod., matka od 15.08. od 16:00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po letných školských prázdninách do 16:00 hod.; počas letných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok matka od posledného školského dňa, ktorý predchádza prázdninám od 16:00 hod. do 15.07. do 16:00 hod., otec od 15.07. od 16:00 hod. do 01.08. do 16:00 hod., matka od 01.08. od 16:00 hod. do 15.08. do 16:00 hod., otec od 15.08. od 16:00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po letných školských prázdninách do 16:00 hod.; počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý párny kalendárny rok otec od posledného dňa, ktorý predchádza prázdninám od 16:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roku od 16:00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po prázdninách do 16:00 hod., matka od 25.12. od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 16:00 hod., počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok matka od posledného dňa, ktorý predchádza prázdninám od 16:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roku od 16:00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po prázdninách do 16:00 hod., otec od 25.12. od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 16:00 hod. Výrokom V. určil, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je predškolské a školské zariadenie, ktoré navštevujú. Ak nie je možné deti prevziať a odovzdať v predškolskom a školskom zariadení, miestom prevzatia a odovzdania detí je miesto bydliska odovzdávajúceho rodiča. Výrokom VI. súd prvej inštancie uložil povinnosť obom rodičom vzájomne spolupracovať pri starostlivosti o mal. I. a mal. J. , vzájomne sa informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch detí a poskytovať si všetky úradné doklady týkajúce sa detí počas osobnej starostlivosti, a to tomu rodičovi ktorý má určený styk s deťmi. Výrokom VII. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. I. v sume 110 eur mesačne a mal. J. v sume 100 eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred; výrokom VIII. súd prvej inštancie určil, že matka mal. I. a mal. J. je oprávnená poberať rodinné prídavky a daňový bonus na maloleté deti počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti. Výrokom IX. vo zvyšku návrh matky zamietol; výrokom X. vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Výrokom XI. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, , , , a , a , , , z.č. 36/2005 Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a článkom 3 a 12 Dohovoru o právach dieťaťa prijatých v New Yorku 20. novembra 1989 pod č. (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a neplní ani svoje funkcie. Hlavné príčiny rozvratu manželstva sú v rozdielnom ponímaní spoločného manželského života, v názorových nezhodách na viaceré oblasti spolužitia a nevera manžela navrhovateľky. Stav medzi manželmi je nenapraviteľný a vzhľadom na intenzitu ochladnutia vzťahov nie je nádej na obnovenie manželstva. S rozvodom súhlasili obaja manželia. Súd prvej inštancie manželstvo rozviedol. O rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom na čas po rozvode vzhľadom na zhodné vyjadrenie rodičov i detí rozhodol tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti, keď mal za splnené kumulatívne všetky predpoklady a to záujem detí na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšiu možnosť zaistenia potrieb detí pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti než pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť oboch rodičov vychovávať deti, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o maloleté. Sporným medzi rodičmi zostal rozsah a intervaly, v akom by sa mala striedavá osobná starostlivosť realizovať a za tým účelom súd prvej inštancie zisťoval aj názor detí priamo ich výsluchom. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obaja rodičia pracovali a doposiaľ pracujú ako zdravotní pracovníci s osobitným režimom a tomu už počas spolužitia prispôsobovali striedanie sa v starostlivosti o deti. Išlo o striedanie detí v jednom týždni v priemere tri dni u jedného rodiča a štyri dni u druhého, rodičia bývajú v tej istej obci vo vzdialenosti 5- 10 minút pešo. Matka chce zotrvať na takto fungujúcej starostlivosti, otec žiada striedať v dlhších časových intervaloch z dôvodu, aby deti nekočovali, mali stabilnejší domov a aj po konzultácii so psychológom mal za to, že častejšie striedanie nie je v prospech detí. V konaní bolo preukázané, že celé letné prázdniny v roku 2022 boli deti striedavo u rodičov v jednotýždňových intervaloch a následne, napriek tomu, že rodičia sa nedohodli, otec direktívne zaviedol takéto striedanie. Súd prvej inštancie vzhľadom na nezhodu o intervaloch striedania vypočul maloleté deti, ktoré uviedli, že majú silný pozitívny vzťah k obom rodičom, intenzívne vnímajú komplikované vzťahy medzi rodičmi a vyjadrili sa, že týždenné

bývanie u jedného z nich je príliš dlho a želajú si, aby sa striedali každé tri až štyri dni. Súd pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti prihliadal aj na špecifické zamestnanie rodičov. Súd prvej inštancie upravil stretávanie rodičov s deťmi špeciálne cez prázdniny a sviatky, keď obaja rodičia mali záujem rozdeliť si tieto obdobia rovnomerne. Súd prvej inštancie určil primárne miesto preberania detí rodičmi v škôlke či v škole a pokiaľ deti v zariadeniach nebudú, tak v mieste bydliska. Vyživovaciu povinnosť určil otcovi a to na maloletú I. v sume 110,- eur a na maloletú J. v sume 100,- eur mesačne zohľadniac príjmy oboch rodičov, keď príjem otca je podstatne vyšší ako príjem matky a preto považoval za spravodlivé, aby otcovi bolo určené pomerné výživné na maloleté deti. O trovách konania rozhodol podľa z.č. (ďalej len „“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie a to len voči výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Odvolanie odôvodnil ustanovením a z.č. (ďalej len „“) a . Uviedol, že matka sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, navrhovala zveriť deti do jej výlučnej starostlivosti a to napriek tomu, že bolo zrejmé, že o deti sa starajú obaja rodičia v režime striedavej osobnej starostlivosti. Otec sa od začiatku snažil dospieť k dohode, avšak nastavenie matky bolo také, že v priebehu konania opakovane menila svoj názor, vyjadrenia a argumentáciu tak, aby úprava k maloletým deťom na čas po rozvode bola primárne v jej prospech a nie v prospech maloletých detí. Dodal, že v záujme maloletých dcér upravil svoju pracovnú dobu, zmenil aj svoje bytový podmienky tak, aby boli vhodnejšie pre dcéry a spravil maximum pre to, aby dcéry mali stabilný režim striedania sa medzi rodičmi, aby nedochádzalo k častým výmenám a aby sa eliminovali bežné problémy, ktoré toto časté striedanie spôsobovalo a to zabudnuté učebnice, veci, hračky, komplikácie pri zabezpečení riadnej prípravy do školy, nie ideálna výmena informácií medzi rodičmi, nedostatočná predvídateľnosť smerom k deťom a tomu, kedy budú s ktorým rodičom. Namietal, že vždy preferoval striedavú osobnú starostlivosť, pričom faktom je, že od rozchodu rodičov sa o deti starali v režime, ktorý bol plne podriadený ich práci, teda nebolo možné jednoznačne definovať, kedy sa ktorý rodič o dcéry bude osobne starať. Otec zameral všetku svoju aktivitu na to, aby maximálne prispôsobil svoje pracovné, osobné, bytové podmienky stabilnému výchovnému prostrediu pre dcéry. Má za to, že je nevyhnutné, aby dcéry mali stabilný a predvídateľný režim, pričom otec vníma, že aj aklimatizácia dcér v oboch domácnostiach chvíľu trvá a je potrebné, aby trávili súvislejšie časové úseky s oboma rodičmi. Nemá záujem, aby medzi rodičmi prebiehal boj ohľadne dcér, práve naopak, chce aby dcéry mali stabilné výchovné prostredie a mohli si normálne rozvíjať zdravé vzťahy s rodičmi. Napadnuté rozhodnutie ohľadne starostlivosti o maloleté počas bežného roka nie je na prospech maloletých dcér a ani nereflektuje skutočný stav, v rámci ktorého rodičia a deti fungujú už niekoľko mesiacov, keď z jeho podnetu sa realizuje striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch, čo sa udialo ešte pred letnými prázdninami. Je si vedomý, ako sa vyjadrili maloleté pred zákonnou sudkyňou, avšak napriek tomu je reálny stav iný ako dcéry popísali a fungujú v ňom úplne perfektne, tvrdenie dcér kopíruje vyjadrenie matky, ktorá tvrdí, že si v inom režime nevie zariadiť svoj pracovný čas, skutočný stav je ale iný a striedanie v týždňových intervaloch naďalej prebieha a maloleté dcéry už takto pol roka fungujú. Zopakoval, že je v záujme dcér, aby mali stabilné prostredie a nekočovali medzi domácnosťami. Záujem dcér je pre neho najvyšším kritériom a tomu podriadil všetko, prácu, súkromie, bývanie, a to i za cenu nižšieho príjmu. Namietal, že pri spôsobe zverenia dieťaťa je potrebné zvážiť stabilitu výchovného prostredia, pretože pravidelná a častá zmena prostredia v ktorom dieťa vyrastá, môže mať okrem pozitívnych vplyvov spočívajúcich najmä v kontakte s oboma rodičmi a ich výchovným vplyvom aj negatívne vplyvy. Časté striedanie tak, ako ho upravil súd prvej inštancie, nie je na prospech maloletých. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že striedavá osobná starostlivosť v rámci bežného roka sa bude realizovať tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od nedele nepárneho týždňa od 17,00 hod. do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 17,00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od nedele párneho týždňa od 17,00 hod. do nasledujúcej nedele nepárneho týždňa do 17,00 hod.

3. K odvolaniu otca, manžela sa vyjadrila matka maloletých detí, navrhovateľka, manželka, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie i napriek tomu, že súd jej návrhu nevyhovel úplne, považoval za správny, vydaný na základe dostatočne obsiahleho dokazovania, keď konajúci súd jednotlivé dôkazy vyhodnotil osobitne a aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom na ich základe vydal rozhodnutie, ktoré podrobne odôvodnil. Dodala, že je pravdou, že vzhľadom k pôvodným pracovným smenám rodičov

nebolo možné realizovať starostlivosť o deti inak, čo bolo dané službami, ktoré začínali a končili striedavo. Žiadala, aby ostal stav pôvodný ako pred rozvodom, s čím manžel nesúhlasil i napriek tomu, že takýto model bol známy a odskúšaný. Uviedla, že s týždenným striedaním nesúhlasí z dôvodu, že obe deti a najmä mladšia dcéra vyžadujú jej častejšiu prítomnosť a nie je zvyknutá byť bez nej dlhšiu dobu, ako i z dôvodu jej pracovných povinností formou služieb a z dôvodu, že žije s deťmi v H. sama, čo jej neumožňuje, aby dokázala dlhodobo zabezpečiť starostlivosť o deti v čase, keď má pracovnú službu. V prípade, ak by mala mať deti v starostlivosti celý týždeň, tak by jej kontakt s nimi bol redukovaný na cca 10 dní v mesiaci. Rovnako nie je možné, aby mala 8-9 celodenných služieb počas 14 kalendárnych dní, nakoľko to neumožňuje ani zákonná úprava a takáto forma nie je ani fyzicky zvládnuteľná. V týždňovom režime striedania detí jej bráni výkon povolania, ktorý jej zabezpečuje príjem, avšak rovnako sa vyjadrili i maloleté deti a síce, že si neželajú byť celý týždeň u otca alebo u matky, nakoľko je im potom smutno a takáto doba je pre ne príliš dlhá. Súd prvej inštancie správne prihliadol na to, že deti sú vo veku, kedy dokážu verbalizovať svoj názor a predstavu a snahu otca, odvolateľa ich názor bagatelizovať alebo nebrať do úvahy považuje za nesprávnu. Odvolateľ v snahe o nariadenie týždenného cyklu sa snaží manipulovať s faktami bez ohľadu na záujem maloletých detí. Za predpokladu komunikácie a kooperácie rodičov deti nevnímajú ako diskomfort častejšie striedanie domácností u otca i u matky majú zabezpečené všetky potreby, bydliská rodičov sú v blízkosti a preto nie je problém, ak si niečo zabudnú. Dodala, že model striedania v kratších intervaloch bol zaužívaný a fungujúci. Otcom navrhovaný týždenný cyklus pripisuje aj vplyvu jeho partnerky. Zdôraznila, že ako zamestnaná matka nemá možnosť pri jej špecializácii, zdravotnom stave, mieste bydliska a veku detí prispôsobovať sa požiadavkám otca, navyše proti vôli samotných detí. Uviedla, že napriek tomu, že žiadala vyššie výživné, voči rozsudku sa neodvolala, avšak považovala by za správne a spravodlivé, aby otec na deti prispieval vo vyššej miere. Záverom zdôraznila, že situácia v ich rodine bola veľmi špecifická s ohľadom na zamestnanie oboch rodičov, otec pozná zamestnanie, špecializáciu i zdravotný stav matky, preto poukazovanie na to, že on si dokázal zmeniť pracovné zameranie tak, aby bol celý týždeň k dispozícii deťom, neznamená, že to je možné a reálne i v prípade matky. Otcom navrhovaná forma úpravy starostlivosti by viedla k neriešiteľným komplikáciám s jej prácou, zabezpečovania odvozu a dovozu detí do školy a škôlky, čo by mohlo viesť až k strate zamestnania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

4. Otec doplnil svoje odvolanie o oznámenie aktuálneho skutkového stavu. Uviedol, že od vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v novembri 2022 sa rodičia o maloleté dcéry naďalej starajú v režime striedavej osobnej starostlivosti, pričom v rámci bežného roka stále trvá stav, kedy sú maloleté deti týždeň u otca a týždeň u matky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v intervaloch striedania sa detí počas bežného roka nikdy nebolo realizované a rodičia sa už viac ako rok starajú o maloleté dcéry v týždenných intervaloch. Otec má za to, že nie je v záujme maloletých detí tento režim meniť, keďže sú na neho zvyknuté a bez problémov v tomto režime dlhodobo fungujú. Otec si nevie ani predstaviť, že by sa ako dospelý človek presúval každé dva-tri dni medzi dvoma domácnosťami a v jednom kuse bol zbalený v kufroch a na cestách a nikdy nie dlhodobejšie a stabilne. Dcéry majú aktuálne stabilné prostredie u oboch rodičov a nemusia sa sťahovať a presúvať každú chvíľu. Dodal, že časový odstup od rozhodnutia súdu prvej inštancie preukázal to, čo otec tvrdil už v rámci konania na súde prvej inštancie, že pre maloleté dcéry je nevyhnutná stabilita výchovného prostredia a nie častá zmena prostredia, v ktorom by mali dcéry vyrastať. Má za to, že nie je na prospech maloletých časté striedanie tak, ako ho upravil súd prvej inštancie. Zároveň uviedol, že vzhľadom k tomu, že deti sú v režime striedavej osobnej starostlivosti, nie je dôvod na určenie výživného.

5. K doplneniu odvolania otca sa vyjadrila formou stanoviska navrhovateľka, matka maloletých detí. Uviedla, že otec deklaroval spôsob, akým sa realizuje starostlivosť o deti tvrdiac, že ide o model vyhovujúci, avšak úmyselne neuviedol, že týždňovú formu osobnej starostlivosti začal realizovať svojvoľne, proti vôli matky a vôli detí. Stalo sa tak po ukončení letných školských prázdnin, počas ktorých bola schopná vďaka čerpaniu dovolenky a pomoci rodiny zabezpečiť týždenný režim. O tom, že s týmto zásadne nesúhlasí, informovala konajúci súd, pričom poukázala na systém a časovú náročnosť jej špecializovanej práce odborného zdravotníka, sestry na JIS. Otec aj po rozhodnutí súdu pokračoval v týždennej striedavej starostlivosti, čo trvá až do súčasnosti, tento režim týždennej starostlivosti matke zásadne nevyhovuje. Naopak, model starostlivosti v krátkych intervaloch, ktorý bol dlhodobo zaužívaný, sa osvedčil a fungoval. Deti sú v striedavej starostlivosti v týždenných intervaloch na základe svojvôle otca a to bez právoplatného rozhodnutia súdu. Snažila sa voči konaniu otca namietať, s čím však otec nesúhlasil, vznikali konflikty, nevedela si zariadiť v práci veci, deti žili v neistote a v strese a v záujme

ochrany detí pred hádkami s otcom bola nútená proti svojej vôli a vôli detí ustúpiť a tento režim dočasne akceptovať. V dôsledku konania otca sú deti reálne ukrátené o jej starostlivosť počas dvoch dní a dvoch nocí v každom cykle 14 dní, čo považuje za neprijateľné. I v praxi sa potvrdili jej obavy, keďže v čase výkonu práce nedokáže starostlivosť o deti osobne zabezpečiť a je nútená využívať pomoc sestry a rodičov, keď takáto záťaž je pre nich dlhodobo neúnosná. Obe dcéry navyše rastú, majú zvýšené výchovné nároky a jej opakovaná neprítomnosť im nevyhovuje. Mesačne ide o štyri dni a štyri noci, keď z času 14 dní, kedy má právo byť s deťmi a deti s ňou, je ukrátená o trávenie času s deťmi o štyri celé dni, nakoľko reálne môže s nimi byť iba desať dní zo štrnásťdňového cyklu. Celý tento problém spôsobuje výlučne otec svojou svojvôľou a neprispôsobivosťou. Nesúhlas otca s režimom, ktoré nastavil súd prvej inštancie a ktorý v plnej miere vyhovoval deťom a bol odskúšaný, považuje iba za schválnosť, ktorou poškodzuje predovšetkým deti. Otec si odmieta uvedomiť, že deti sú nútené v čase, kedy majú byť s matkou, sťahovať sa z domácnosti matky do domácnosti jej rodičov a sestry. Je zrejmé, že striedanie prostredí a ľudí, ktorí sa o deti musia starať v čase, keď je v práci, deťom vôbec nevyhovuje. Otec vo svojom odvolaní okrem vlastného prospechu a pohodlia pri plánovaní si času s novou partnerkou neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by deti nemohol mať v starostlivosti tak, ako to po dôkladne vykonanom dokazovaní určil prvoinštančný súd. Poukázala i na vyjadrenie detí v rámci prvoinštančného konania. Opakovane navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, keďže je v záujme maloletých detí a ich právom tráviť čas so svojou matkou a je jej právom na prítomnosť a výchovu vlastných detí.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( a ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých detí nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vo veci samej vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol o striedavej starostlivosti rodičov o maloleté deti, najmä vo vzťahu k dobe, ktorú majú tráviť deti u každého z rodičov.

9. Podľa § 24 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

10. Súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím i s odôvodnením rozhodnutia a s poukazom na konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a výstižné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

11. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolací súd neuznáva argumentáciu otca maloletých detí, na ktorej založil svoje odvolacie námietky.

12. Súd prvej inštancie sa dostatočne a správne vyporiadal so všetkými argumentami otca týkajúcimi sa doby striedania sa detí u rodičov. Odvolací súd len dodáva, že doba, ktorú trávi dieťa u každého z rodičov, môže byť určená rôzne. Je závislá najmä od potrieb dieťaťa, jeho veku, školských povinností a mimoškolských aktivít. V danej veci je veľkou výhodou, že rodičia žijú v blízkosti a je možné zachovať kontinuitu sociálneho prostredia dieťaťa. Pri striedavej osobnej starostlivosti (napriek opačnému názoru otca) je osvedčený systém striedania počas dvoch, troch dní, keďže umožňuje dieťaťu plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej a poskytuje i rodičom v krátkom časovom intervale absolútne spravodlivý podiel na osobnej starostlivosti o dieťa. Dieťa je pri dodržiavaní takéhoto systému vždy dostatočný čas s každým rodičom a to ako počas pracovného týždňa tak i počas víkendu. Pri striedaní po týždni či dokonca dvoch už prechod dieťaťa nemusí byť plynulý, dlhšie časové obdobie mu poskytne priestor na adaptovanie sa a následne môže cítiť krivdu z povinnosti sťahovať sa k druhému rodičovi. S ohľadom aj na vyjadrenie maloletých detí model striedania určený v napadnutom rozsudku sa javí ako správny. Navyše zohľadňuje i možnosti matky maloletých detí, ktoré sú čiastočne obmedzené jej povolaním, pracovnou dobou, náročnosťou zamestnania.

13. Z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v časti doby striedavej osobnej starostlivosti rodičov počas bežného roka (výrok III.) potvrdil. Odvolací súd považoval za vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu vrátane uloženia vyživovacej povinnosti otcovi voči maloletej I. 110,- eur mesačne a voči maloletej J. 100,- eur mesačne a v tejto časti poukazuje na dostatočné, správne, logické odôvodnenie súdu prvej inštancie pojaté do odsekov 52, 53 a 54. Správne bolo i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania.

14. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. Všeobecné pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ( ), je prelomené v dvoch prípadoch ( ). Keďže v danej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia alebo , odvolací súd rozhodol o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).