Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/127/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, bytom u matky, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., B. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom v B., D. XXX a otca E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto G., t.č. bytom C. H. XX, XXX XX G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. -337 zo dňa 12. marca 2024, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Na zameškanom výživnom v sume 904,12 Eur povolil otcovi splátky po 75,36 Eur splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. -187 zo dňa 01.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.08.2020) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného. Maloleté dieťa je od posledného rozhodnutia fyzicky vyspelejšie (takmer o 4 roky staršie) a už z toho dôvodu je nepochybné, že došlo na jeho strane k výraznému zvýšeniu nákladov súvisiacich so zabezpečením jeho základných životných potrieb (výživa, ošatenie a pod.), ale zároveň i k nárastu výdavkov súvisiacich s nástupom na základnú školu (v súčasnosti je žiakom 2. ročníka základnej školy v B.). Matka maloletého je zamestnaná ako opatrovateľka v Zariadení sociálnych služieb v B. a jej priemerný mesačný príjem predstavuje cca 950,- Eur mesačne. U otca súd prvej inštancie vychádzal z potencionálneho príjmu 1.300,- Eur mesačne, poukazujúc na voľné pracovné pozície v regióne s tým, že otec sa výlučne svojím zavinením pripravil o možnosť zamestnania, keď spáchal trestnú činnosť a musel znášať následky v podobe výkonu trestu odňatia slobody. Z tohto dôvodu ani neprihliadal súd prvej inštancie na námietky otca, týkajúce sa nemožnosti zamestnať sa z dôvodu záznamu v registri trestov. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť s tým, že nie je ochotný prispievať na výživu maloletého A. viac ako 100,- Eur mesačne. Výživné v sume 200,- Eur na osemročné dieťa je neprimerané, pričom súd nebral do úvahy aj to, že má ešte jedného syna v Anglicku. „V spise“ sa všade uvádza, že nemá inú vyživovaciu povinnosť, pričom v priebehu konania poukázal na to, že má syna v Anglicku, čo potvrdila i matka jeho dieťaťa, ako aj jeho matka – stará matka detí.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že výživné vo výške 200,- Eur je primerané a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, pričom zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou a obidvaja rodičia sú povinní sústrediť všetky svoje sily na zabezpečenie potrieb ich detí.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s , ) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

5. Zákonná úprava v ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa), v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ale aj na strane povinného, v tomto prípade otca maloletého dieťaťa v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, zvýšenia nákladov v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu a podobne. Vždy sa ale musí jednať o zmenu trvalého charakteru a súd rozhodujúci o novej – zmenenej vyživovacej povinnosti, už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

6. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu -187, právoplatný dňa 12.08.2020) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloletého A. v sume 200,- Eur mesačne.

7. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa (tak, ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku), a to nielen v dôsledku jeho fyzického vyspievania a s tým súvisiacim zvýšením nákladov na zabezpečenie jeho základných životných potrieb (strava, ošatenie, hygienické potreba a pod.), ale aj v súvislosti s nástupom na základnú školu, kde pribudli ďalšie výdavky so zabezpečením školských potrieb, ako aj nákladov súvisiacich s mimoškolskou činnosťou.

8. V situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému z rodičov bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery (t.j. aj rodičovi objektívne nezamestnanému bez akéhokoľvek príjmu) splniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (t.j. i dieťa bezprostredne po narodení) je výživné v sume 200,- Eur na osemročné dieťa potrebné považovať tiež len za minimálne výživné, postačujúce na pokrytie tých najzákladnejších potrieb, súvisiacich so zabezpečením výživy, a preto i odvolací súd považoval výživné v sume 200,- Eur na maloletého A. v súčasnosti za primerané.

9. Pokiaľ otec v priebehu odvolacieho konania, ako aj pred súdom prvej inštancie poukázal na nemožnosť zamestnať sa v súvislosti so záznamom v registri trestov, na túto námietku ani odvolací súd prihliadnuť nemohol. Tak, ako to konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, otec si situáciu, v ktorej sa v súčasnosti nachádza, zapríčinil výlučne sám svojím protiprávnym konaním, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri určení výšky výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca, prihliadajúc na situáciu na trhu práce (voľné pracovné miesta) tak, ako to zdôvodnil v odseku 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil ( ). Vychádzajúc potom zo stanoveného potencionálneho príjmu otca v sume 1.300,- Eur mesačne je podľa názoru odvolacieho súdu v možnostiach a schopnostiach otca prispievať výživným

na maloletého A. v sume 200,- Eur mesačne i s prihliadnutím na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému I. B., nar. XX.XX.XXXX, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, tak ako je vyššie uvedené, ako vecne správny potvrdil.

10. Súd prvej inštancie pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov otca, prihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému I. tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku v odseku 55., a preto na námietku otca v tomto smere (otec vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol pri rozhodovaní na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť) odvolací súd neprihliadol.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).