Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-127-2024.pdf
PDF · 76.97 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/127/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, bytom u matky, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., B. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom v B., D. XXX a otca E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Mesto G., t.č. bytom C. H. XX, XXX XX G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5P/141/2023-337 zo dňa 12. marca 2024, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 75,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Na zameškanom výživnom v sume 904,12 Eur povolil otcovi splátky po 75,36 Eur splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 6Pc/3/2019-187 zo dňa 01.07.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.08.2020) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného. Maloleté dieťa je od posledného rozhodnutia fyzicky vyspelejšie (takmer o 4 roky staršie) a už z toho dôvodu je nepochybné, že došlo na jeho strane k výraznému zvýšeniu nákladov súvisiacich so zabezpečením jeho základných životných potrieb (výživa, ošatenie a pod.), ale zároveň i k nárastu výdavkov súvisiacich s nástupom na základnú školu (v súčasnosti je žiakom 2. ročníka základnej školy v B.). Matka maloletého je zamestnaná ako opatrovateľka v Zariadení sociálnych služieb v B. a jej priemerný mesačný príjem predstavuje cca 950,- Eur mesačne. U otca súd prvej inštancie vychádzal z potencionálneho príjmu 1.300,- Eur mesačne, poukazujúc na voľné pracovné pozície v regióne s tým, že otec sa výlučne svojím zavinením pripravil o možnosť zamestnania, keď spáchal trestnú činnosť a musel znášať následky v podobe výkonu trestu odňatia slobody. Z tohto dôvodu ani neprihliadal súd prvej inštancie na námietky otca, týkajúce sa nemožnosti zamestnať sa z dôvodu záznamu v registri trestov. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vychádzal z ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť s tým, že nie je ochotný prispievať na výživu maloletého A. viac ako 100,- Eur mesačne. Výživné v sume 200,- Eur na osemročné dieťa je neprimerané, pričom súd nebral do úvahy aj to, že má ešte jedného syna v Anglicku. „V spise“ sa všade uvádza, že nemá inú vyživovaciu povinnosť, pričom v priebehu konania poukázal na to, že má syna v Anglicku, čo potvrdila i matka jeho dieťaťa, ako aj jeho matka – stará matka detí.
3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že výživné vo výške 200,- Eur je primerané a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, pričom zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou a obidvaja rodičia sú povinní sústrediť všetky svoje sily na zabezpečenie potrieb ich detí.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Zákonná úprava v ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa), v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ale aj na strane povinného, v tomto prípade otca maloletého dieťaťa v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, zvýšenia nákladov v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu a podobne. Vždy sa ale musí jednať o zmenu trvalého charakteru a súd rozhodujúci o novej – zmenenej vyživovacej povinnosti, už nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
6. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu 6Pc/3/2019-187, právoplatný dňa 12.08.2020) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodne určeného výživného. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď zaviazal otca platiť zvýšené výživné pre maloletého A. v sume 200,- Eur mesačne.
7. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa (tak, ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku), a to nielen v dôsledku jeho fyzického vyspievania a s tým súvisiacim zvýšením nákladov na zabezpečenie jeho základných životných potrieb (strava, ošatenie, hygienické potreba a pod.), ale aj v súvislosti s nástupom na základnú školu, kde pribudli ďalšie výdavky so zabezpečením školských potrieb, ako aj nákladov súvisiacich s mimoškolskou činnosťou.
8. V situácii, keď zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému z rodičov bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery (t.j. aj rodičovi objektívne nezamestnanému bez akéhokoľvek príjmu) splniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (t.j. i dieťa bezprostredne po narodení) je výživné v sume 200,- Eur na osemročné dieťa potrebné považovať tiež len za minimálne výživné, postačujúce na pokrytie tých najzákladnejších potrieb, súvisiacich so zabezpečením výživy, a preto i odvolací súd považoval výživné v sume 200,- Eur na maloletého A. v súčasnosti za primerané.
9. Pokiaľ otec v priebehu odvolacieho konania, ako aj pred súdom prvej inštancie poukázal na nemožnosť zamestnať sa v súvislosti so záznamom v registri trestov, na túto námietku ani odvolací súd prihliadnuť nemohol. Tak, ako to konštatuje i súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, otec si situáciu, v ktorej sa v súčasnosti nachádza, zapríčinil výlučne sám svojím protiprávnym konaním, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri určení výšky výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca, prihliadajúc na situáciu na trhu práce (voľné pracovné miesta) tak, ako to zdôvodnil v odseku 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 CSP). Vychádzajúc potom zo stanoveného potencionálneho príjmu otca v sume 1.300,- Eur mesačne je podľa názoru odvolacieho súdu v možnostiach a schopnostiach otca prispievať výživným
na maloletého A. v sume 200,- Eur mesačne i s prihliadnutím na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému I. B., nar. XX.XX.XXXX, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, tak ako je vyššie uvedené, ako vecne správny potvrdil.
10. Súd prvej inštancie pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov otca, prihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému I. tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku v odseku 55., a preto na námietku otca v tomto smere (otec vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol pri rozhodovaní na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť) odvolací súd neprihliadol.
11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).