Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7C-42-2011.pdf
PDF · 69.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/42/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci navrhovateľky L. P., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. R., Č. X/X, štátne občianstvo SR proti odporcovi K. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. R., Č. X/X, t. č. bytom Y. J. XX, štátne občianstvo SR o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky L. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a odporcu K. P., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 7. januára 1989 pred bývalým Mestským národným výborom v K. R. zapísané v Knihe manželstiev tohto matričného úradu vo zväzku 10 ročník 1989 na strane 241 pod poradovým číslom 1 r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že z jej manželstva s odporcom pochádza syn, ktorý je už dospelý. Od júla 2008 nežije s odporcom v spoločnej domácnosti, odporca sa odsťahoval na Y. J., kde vlastní rodinný dom a ich manželstvo už neplní svoj účel.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom ako aj celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 07. 01. 1989 pred bývalým Mestským národným výborom v K. R.. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádza syn K. P., ktorý je už plnoletý.
Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu, od roku 2008 nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti a navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Ich povahy sú veľmi odlišné, kým navrhovateľka je zvyknutá žiť v meste, odporca sa cíti dobre na dedine. Keďže je ich syn už dospelý, chcela by si zariadiť budúcnosť podľa svojich predstáv a nemá význam umelo a formálne udržiavať manželstvo s odporcom.
Odporca na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, aj napriek tomu, že sa v ich spolužití nič nezmenilo, podľa názoru odporcu nie je na vine len on, podiel na rozpade vzťahov má podľa odporcu aj rodina navrhovateľky.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
Súd zhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k záveru, že v danom prípade sú podmienky pre rozvod manželstva účastníkov podľa § 23 Zákona o rodine splnené. Manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský účel, manželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2008, pričom navrhovateľka už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.