Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1181-2011.pdf
PDF · 77.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1181/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, proti povinnému: I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, W. I., pre vymoženie pohľadávky 56,77 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 1954/2011, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd povinnému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 1,30 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 5. 8. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1954/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 56,77 Eur, priznanej vykonateľným rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-1910782711-GC04/11 zo dňa 24. 6. 2011. Na základe žiadosti zo dňa 9. 8. 2011 súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie poverenie č. 5505 031119* zo dňa 26. 8. 2011 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 56,77 Eur a trovy exekúcie.
Podaním zo dňa 22. 11. 2011, doručeným súdu 25. 11. 2011, postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný v námietkach uviedol, že vymáhanú pohľadávku uhradil dňa 8. 8. 2011, ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň predložil súdu fotokópiu príjmového pokladničného dokladu Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš o úhrade sumy vo výške 56,77 Eur dňa 8. 8. 2011.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Z písomného vyjadrenia oprávneného, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 27. 9. 2011, mal súd preukázané, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku dňa 8. 8. 2011. Medzi účastníkmi konania tak nebolo sporné, že povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného konania splnil. Splnením dlhu zaniklo právo priznané exekučným titulom, preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie, v súlade s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku zároveň rozhodol aj o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora.
Exekútor má za výkon svojej činnosti vždy právo na odmenu za úkony exekučnej činnosti a náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli pri výkone exekúcie. Rozhodujúcim okamihom pre vznik tohto nároku je doručenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 47 ods. 3 Exekučného poriadku). Súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až po získaní poverenia na vykonanie exekúcie, preto je logický výklad, že až po tomto okamihu vzniká exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok definuje trovy exekúcie ako odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie. Odmena vo všeobecnosti predstavuje akékoľvek plnenie, ktoré fyzická osoba prijíma za vykonanú činnosť. Právo na odmenu za vykonanú prácu je ústavným právom, pričom nárok na odmenu vzniká vykonaním činnosti na základe určitého právneho vzťahu. V zmysle platnej právnej úpravy vzniká exekútorovi nárok na odmenu po doručení poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Po začatí exekučného konania, avšak do vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nie je súdny exekútor oprávnený realizovať žiadne úkony vedúce k nútenému výkonu exekučného titulu. Súdny exekútor preto nemôže mať nárok na náhradu trov exekučného konania v prípade, ak nevykonal žiadny úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu pohľadávky, pretože žiadny takýto úkon nebol v dôsledku neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie ani oprávnený vykonať. Ani samotné získanie poverenia na vykonanie exekúcie však samo o sebe nezakladá nárok súdneho exekútora na odmenu za výkon exekučnej činnosti. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž nie je takým úkonom exekučnej činnosti, ktorý by bezprostredne smeroval k vymoženiu pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) priznáva v § 15 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky exekútorovi paušálnu odmenu za získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 Eur. V tejto sume odmeny je zahrnutá odmena exekútora za kontrolu správnosti návrhu na vykonanie exekúcie (§ 40 ods. 1 Exekučného poriadku) a za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie je definitívnym autoritatívnym oprávnením vydaným súdom pre konkrétneho súdneho exekútora na realizáciu všetkých procesných úkonov, na ktoré je podľa ustanovení Exekučného poriadku oprávnený, za účelom vymoženia pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie. Prvým úkonom, ktorým súdny exekútor reálne začne vykonávať nútený výkon súdnych alebo iných rozhodnutí je vydanie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Až doručením upovedomenia o začatí exekúcie sa povinný dozvie o tom, že jeho majetok je zaťažený exekúciou. Akékoľvek plnenie po doručení upovedomenia zo strany povinného je tak považované za vymožené v rámci exekúcie.
V danom prípade povinný uhradil vymáhanú pohľadávku tri dni po začatí exekučného konania. Súdny exekútor bol informovaný o úhrade listom oprávneného zo dňa 27. 9. 2011, potom, čo súdny exekútor dňa 10. 8. 2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Nakoľko súd nemal vedomosť o úhrade povinného, dňa 5. 9. 2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Vo svetle vyššie uvedených skutočností tak možno konštatovať, že súdny exekútor nevykonal žiadny úkon bezprostredne smerujúci k vymoženiu pohľadávky a preto mu v danom prípade nevznikol nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti. Exekútor má nárok na trovy exekúcie za výkon exekučnej činnosti, ktorú môže začať vykonávať až po získaní poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Preto akákoľvek
úhrada zo strany povinného do získania poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť považovaná za vymoženú súdnym exekútorom. Účelom právnej úpravy odmeňovania súdnych exekútorov určite nie je snaha priznať exekútorom odmenu v prípade, ak exekútor nevykoná akýkoľvek úkon exekučnej činnosti, ktorým by v rámci svojej činnosti donútil povinného k splneniu si svojej povinnosti. Súd preto súdnemu exekútorovi v súlade s citovanými ustanoveniami nepriznal odmenu za výkon exekučnej činnosti.
Neexistencia nároku súdneho exekútora na odmenu za výkon exekučnej činnosti však neznamená, že nemá nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Náhrada hotových výdavkov tvorí druhú zložku trov exekúcie a tvorí ju najmä poštovné, telekomunikačné výdavky, cestovné náhrady, znalecké náhrady a poplatky. Z predloženého spisu mal súd preukázaný vznik hotového výdavku v podobe poštovného za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 13. 9. 2011 vo výške 1,30 Eur. Súd pri rozhodovaní o náhrade poštovného vychádzal z cien poštovného na území Slovenskej republiky platných od 1. 7. 2009.
Priznané trovy exekúcie vo výške 1,30 Eur zaplatí súdnemu exekútorovi povinný, nakoľko oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že súd exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie, nie je potrebné, aby rozhodoval o námietkach povinného proti exekúcii.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.