Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ek/1521/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EDYPLUS s.r.o., IČO 36 258 881, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Čsl. C. XXXX/XX, XXX XX D. o vymoženie 2 795,57 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Stanislav Moskvič, so sídlom exekútorského Floriánova č. 2, 080 01 Prešov pod sp. zn. XXXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym JUDr. Stanislav Moskvič, so sídlom exekútorského E. F. X, XXX XX B. pod sp. zn. XXXXX XXX/XX z a m i e t a.

II. Súd trovy exekučného konania žiadnej zo strán n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.10.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 2 795,57 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Humenné sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 11.09.2012. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci vyššie uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, Exekútorský úrad so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava sp. zn. G. XXXX/XX bola zastavená podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislav Moskvič vydaním poverenia pod sp. zn. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 03.11.2020, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXXX XXX/XX.

3. Súdny exekútor vydal dňa 16.11.2020 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa povinnému nepodarilo doručiť do troch mesiacov od začatia exekúcie, preto bolo upovedomenie o začatí exekúcie v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku doručené povinnej oznámením v Obchodnom vestníku, dňa 04.11.2021. Upovedomenie o začatí exekúcie sa považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku. Súd z predložených dôkazov zistil, že návrh na zastavenie exekúcie povinný nepodal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie, podaným na poštovú prepravu dňa 24.04.2023 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.04.2023 domáhal zastavenia exekúcie. V úvode svojho návrhu povinný uvádzal, že v apríli 2023 mu bola doručená výzva na zaplatenie, po obdržaní ktorej povinný začal zisťovať už vzniknutú situáciu. Ďalej uvádzal, že predmetnej výzve predchádzalo upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinnému bolo podľa jeho tvrdení doručené zrejme fikciou. V súvislosti

s namietaným doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinný tvrdil, že mu bolo doručené fikciou doručenia po troch mesiacoch od jeho reálneho nedoručenia, čím povinnému začala plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný tiež zistil, že aj po uplynutí zákonnej lehoty je možné podať návrh na zastavenie exekúcie v prípade, ak nastali nové skutočnosti. Ako novú skutočnosť povinný uvádza vydanie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. zo dňa 15.06.2022, a teda, že bolo vydané až dva roky po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú mal povinný na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie ukladá exekučnému súdu povinnosť skúmať, či uplatňovaný nárok, ktorý je priznaný platobným rozkazom vydaným vyšším súdnym úradníkom v spotrebiteľskom spore, obsahuje aj nárok z neprijateľných zmluvných podmienok. Povinný žiada ,,zastaviť exekúciu, alternatívne zastaviť exekúciu v časti úrokov a v časti istiny nárokovanej z neprijateľných zmluvných podmienok a chýbajúcich náležitostí zmluvy a to z dôvodu porušenia ústavných práv povinného a európskeho spotrebiteľského práva (rozpor so smernicou Rady 93/13 EHS)“. Povinný vo svojom návrhu ďalej argumentuje, že sa nikdy nijakého súdneho konania nezúčastnil, a tak nemal právo na verejné prerokovanie veci za jeho prítomnosti, a tiež právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom ako aj fakt, že spotrebiteľská zmluva, z ktorej vymáhaný nárok vzišiel, nebola podrobená súdnej kontrole ex offo, povinnému bola odopretá spotrebiteľská súdna ochrana, nakoľko exekučný titul bol vydaný vyšším súdnym úradníkom. Povinný k spotrebiteľskej zmluve, ktorú uzavrel s právnym predchodcom oprávneného uvádza, že táto zmluva je formulárová, typová, predtlačená, ktorej obsah ovplyvniť nemohol a boli do nej včlenené neprijateľné zmluvné podmienky, môže obsahovať nesprávne uvedenú RPMN, a preto je predmetná zmluva neplatná, bezúročná a bez poplatkov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie povinný považuje za nezákonné a v rozpore s a Európskou smernicou 90/13 EHS v dôsledku čoho, podľa tvrdenia povinného dochádza k protiprávnemu stavu, nakoľko povinným tvrdené nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie bránia samotnej vykonateľnosti exekučného titulu, a preto žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Nepodanie odporu voči platobnému rozkazu – exekučnému titulu povinný odôvodnil nevedomosťou, neznalosťou práva a nedostatkom finančných prostriedkov na zaplatenie advokáta. Povinný má za to, že spotrebiteľovi prislúchajú práva a vzťahuje sa na spotrebiteľa plná ochrana, ktorá je nadradená nad princípom ,,vigilantibus iura scripta sunt“. V závere svojho podania povinný poukazuje už na vyššie uvedené stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom uvádza, že súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu, v danom prípade platobného rozkazu, vydaného vyšším súdnym úradníkom a tak rezignovať na princíp ochrany spotrebiteľa. Povinný žiada exekúciu ,,zastaviť alternatívne čiastočne zastaviť a zaviazať oprávneného na náhradu trov exekučného konania, alternatívne súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznať.“

5. Oprávnený k tvrdeniam povinného uvádza, že postup súdu v základnom konaní považuje za správny, nakoľko platobný rozkaz bol vydaný na základe predložených listinných dôkazov, medzi ktorými bola aj spotrebiteľská zmluva – Zmluva o úvere. Oprávnený výslovne popiera skutkové tvrdenia povinnej o neprijateľnosti zmluvných podmienok, nakoľko zmluva bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzatvorená v súlade so zákonom účinným v čase uzatvorenia zmluvy ako aj spotrebiteľským právom. Tvrdenia povinného oprávnený považuje za účelové a zavádzajúce, nakoľko povinný bližšie neuvádza a nešpecifikuje aké neprijateľné zmluvné podmienky mala predmetná zmluva obsahovať, a tiež nekonkretizuje možnosti nesprávneho určenia RPMN. K tvrdeniu povinného o nemožnosti oboznámenia sa s obsahom zmluvy pred jej podpisom oprávnený poukazuje na o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého sú banky povinné informovať svojich klientov a to písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach služieb a produktov poskytovaných bankou. Povinná teda mala možnosť oboznámenia sa s podmienkami úverovej zmluvy pred jej podpisom bez toho, aby musela vynaložiť neprimerané úsilie alebo vynaložiť neprimerané náklady. Podľa tvrdenia oprávneného je klientom ponechaný dostatočne dlhý čas nevyhnutý na preštudovanie zmlúv a ich obsahu rovnako ako aj zamestnanci banky sú pred podpisom zmluvy klientom pripravení vysvetliť obsah obchodných podmienok a text zmluvy. V závere svojho podania oprávnený konštatuje, že povinný vo svojom podaní obšírne preukazuje dôvodnosť podaného návrhu na zastavenie exekúcie svojím právnym postaveným, ako postavením slabšej strany – spotrebiteľa, avšak z tejto skutočnosti nemožno automaticky vyvodiť záver, že ide o osobu ,,s obmedzenými rozumovými schopnosťami, s obmedzenou spôsobilosťou chápať zmysel písaného textu a bežných životných situácií.“ Oprávnený má za to, že povinnému muselo byť zrejmé, že oprávnený od neho bude vymáhať a požadovať splnenie povinnosti mu uloženej právoplatným

a vykonateľným súdnym rozhodnutím. Súdu navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a oprávnenému priznať náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 12.05.2023. Súdny exekútor zároveň predložil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie. Súd dňa 18.10.2023 zaslal súdnemu exekútorovi žiadosť o predloženie doručenky k upovedomeniu o začatí exekúcie povinnému. Súdny exekútor telefonicky kontaktoval súd s reakciou na zaslanú výzvu, s oznámením, že doručenkou nedisponuje nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie sa povinnej doručiť nepodarilo a bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 04.11.2021. Keďže návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 24.04.2023, bol podaný oneskorene, po zákonnej 15- dňovej lehote.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

14. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa (ďalej len „“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

16. Podľa , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

17. Podľa , lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

18. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

19. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

20. umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

21. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

22. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené prostredníctvom Obchodného vestníku, v ktorom bolo upovedomenie o začatí exekúcie zverejnené dňa 04.11.2021 po tom, čo sa súdnemu exekútorovi nepodarilo povinnému upovedomenie doručiť do vlastných rúk. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala povinnému plynúť dňa 07.12.2022, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie prostredníctvom Obchodného vestníku a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 21.12.2022. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu alebo podané u súdneho exekútora v posledný deň lehoty. Návrh povinného na zastavenie exekúcie však bol podaný dňa 21.04.2023 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 28.04.2023 a teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

23. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí

na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, teda v základnom konaní, avšak povinný túto možnosť nevyužil.

24. K tvrdeniam povinného súd tiež dodáva, že neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli nijakým spôsobom preukázané a bližšie konkretizované povinným nezakladajú takú skutočnosť, ktorú mohol povinný namietať až po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Súd má za to, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a tvrdenia povinného považuje za všeobecné a vágne. Fakt, že rozhodnutie Ústavného súdu č.k. -9 zo dňa 15.06.2022 bolo vydané až 2 roky po tom, čo exekučné konanie začalo je irelevantné vzhľadom na namietanie neprijateľných zmluvných podmienok povinným. Podmienky, za ktorých bola spotrebiteľská zmluva – zmluva o úvere uzatvorená zostávajú nezmenené i po vydaný rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

25. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. V tejto súvislosti súd konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu v zmysle ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súd ďalej konštatuje, že ani v súvislosti s posudzovaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli v konaní povinným preukázané také skutočnosti a predložené také dôkazy, pre ktoré by bolo možné prijať záver o tom, že prebiehajúca exekúcia nie je dôvodná, alebo že je neprípustná.

26. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

27. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

31. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd rozhodol tak, že trovy konania nepriznal ani jednej zo strán, nakoľko ani oprávnený ani povinný nie sú v konaní zastúpení právnym zástupcom, a teda nárok na náhradu trov ako i samotné trovy konania stranám nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.