Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-29-2005.pdf
PDF · 143.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/29/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: L. L., narodený XX.X.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka so sídlom Dolné Bašty 2, 917 00 Trnava, proti odporcovi: Telovýchovná jednota CHEMOLAK Smolenice, IČO: 006 88 711, zastúpený: Mgr. Milan Petráš, advokát, Einsteinova 25, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, súdu doručeným dňa 25.2.2005, v spojení s podaniami, súdu doručenými dňa 31.1.2006 a 31.3.2006, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal O. G. /pôvodne označený ako odporca v rade 1/ zaplatiť mu sumu 417.976,- Sk (13.874,26 eur) titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 10.615,- Sk (352,35 eur) titulom náhrady vecnej škody a nákladov spojených s liečením.
Uznesením č. k. 9C/29/2005-166 zo dňa 6.11.2007 súd pripustil do konania na strane odporcu ďalšieho účastníka a to CHEMOLAK, a.s. /pôvodne označený ako odporca v rade 2/ a zároveň súd pripustil zmenu návrhu tak, že O. G. /pôvodne označený ako odporca v rade 1/ a CHEMOLAK, a.s. /pôvodne označený ako odporca v rade 2/ sú povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 428 591 Sk.
Podaním doručeným súdu dňa 6.2.2009 navrhovateľ žiadal pripustiť do konania ďalšieho účastníka na strane odporcu - občianske združenie Telovýchovnú jednotu CHEMOLAK Smolenice.
Uznesením č. k. 9C/29/2005-288 zo dňa 20.2.2009 súd pripustil do konania na strane odporcu ďalšieho účastníka Telovýchovná jednota CHEMOLAK Smolenice /pôvodne označený ako odporca v rade 3/.
Na pojednávaní dňa 3. 7. 2009 súd pripustil zmenu návrhu tak, že O. G. /pôvodne označený ako odporca v rade 1/, CHEMOLAK, a.s. /pôvodne označený ako odporca v rade 2/ a Telovýchovná jednota CHEMOLAK Smolenice /pôvodne označený ako odporca v rade 3/ sú povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 14 626,51 eur a náhradu trov konania.
Rozsudkom Okresného súdu č. k. 9C/29/2005-333 zo dňa 30. 10. 2009 súd rozhodol tak, že základ žalobného nároku navrhovateľa na náhradu škody je voči Telovýchovnej jednote CHEMOLAK Smolenice /pôvodne označený ako odporca v rade 3/ opodstatnený. Súd návrh navrhovateľa voči O. G. / pôvodne označený ako odporca v rade 1/ a CHEMOLAKU, a.s. /pôvodne označený ako odporca v rade 2/ zamieta. Súd voči O. G. /pôvodne označený ako odporca v rade 1/ a CHEMOLAKU, a.s. /pôvodne označený ako odporca v rade 2/ náhradu trov konania nepriznáva.
Na odvolanie Telovýchovnej jednoty CHEMOLAKU Smolenice /pôvodne označený ako odporca v rade 3/ voči rozhodnutiu, že základ žalobného nároku navrhovateľa na náhradu škody je voči Telovýchovnej jednote CHEMOLAK Smolenice /pôvodne označený ako odporca v rade 3/ opodstatnený a O. G. / pôvodne označený ako odporca v rade 1/ voči rozhodnutiu o trovách konania, Krajský súd Uznesením č. k. 24Co/67/2010-368 zo dňa 25. 1. 2011 v napadnutej časti, ktorou rozhodol súd, že základ žalobného nároku navrhovateľa na náhradu škody je voči Telovýchovnej jednoty CHEMOLAKU Smolenice / pôvodne označený ako odporca v rade 3/ opodstatnený, ruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie; v časti, ktorou súd O. G. /pôvodne označený ako odporca v rade 1/ náhradu trov konania nepriznal rozsudok potvrdzuje.
Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa po zohľadnení aktuálneho okruhu účastníkov, po prípadnom doplnení dokazovania, vyporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania i s otázkou prípadného spoluzavinenia poškodeného a po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, a po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov vo veci opätovne rozhodnúť.
Súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právnej zástupkyne navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, vedľajšieho účastníka, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, pripojeným spisom tunajšieho súdu PN-1T/43/04, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že pohľadávku si navrhovateľ uplatňuje titulom náhrady škody, ktorá pozostáva z náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj náhradu za poplatky v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti súdu zdokladované, vecnú škodu na oblečení, cestovné náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a v súvislosti s liečením a náklady za lieky a zdravotné pomôcky. Pokiaľ ide o nároky za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, v danom prípade poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ bol v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobenou odporcom dlhodobo práceneschopný a aj po ukončení práceneschopnosti mu zostali trvalé následky. Navrhovateľ sa musel podrobiť viacerým operáciám, pričom odkazuje na všetky popísané zákroky v zmysle predloženej zdravotnej dokumentácie, a rovnako na základné obodovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré mu už vyplatené boli, i keď v nesprávnych výškach, keď v konaní si uplatňuje ich navýšenie, ktoré môže priznať súd. Nárok navrhovateľa nemohol byť premlčaný vzhľadom na špecifiká v súvislosti s uplatneným nárokom, objektívna lehota tu neprichádza do úvahy a subjektívna lehota neuplynula, nakoľko táto začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený dozvie o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. O tom kto za škodu zodpovedá sa navrhovateľ dozvedel až v súvislosti s prejednávanou vecou až v priebehu konania vyšlo najavo, že vodič ktorý spôsobil dopravnú nehodu išiel za Telovýchovnú jednotu. Vedomosť nadobudol definitívne v okamihu, keď sa oboznámil s uznesením Krajského súdu v Trnave.
Právny zástupca odporcu uviedol, že s návrhom nesúhlasí, keď namieta nedostatok pasívnej legitimácie odporcu, keďže podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, k vzniku škody nedošlo v súvislosti s činnosťou odporcu, chýba tu príčinná súvislosť, ohľadom čoho navrhovateľ neuniesol dôkaznú povinnosť. Zároveň vznáša námietku premlčania nárokov uplatnených navrhovateľom v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ mal vedomosť o tom kto vykonával činnosť pre odporcu a túto nadobudol už počas trestného konania, najneskôr dňa 18. 6. 2004. Uvedený potvrdil samotný navrhovateľ vo výpovedi dňa 9. 10. 2010. V prípade bolestného navrhovateľ najneskôr v čase 15. 12. 2004 zistil aká škoda mu vznikla, keď v posudku zo dňa 15. 12. 2004 bola obodovaná bolesť, ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia, stav navrhovateľa ako poškodeného možno považovať za ustálený na základe obodovania v posudku zo dňa 7. 2. 2005. Teda k premlčaniu týchto
nárokov došlo uplynutím 2 rokov od uvedeného časového obdobia, v prípade bolestného dňom 16. 5. 2005, v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia dňa 7. 2. 2005. Subjektívna premlčacia lehota uplynula navrhovateľovi skôr než požiadal o pristúpenie odporcu do konania. Aj nárok vo výške 2350 Sk sa premlčal, teda uplynutím objektívnej premlčacej lehoty, rovnako ako nárok na náhradu cestovných nákladov, poplatkov za zdravotné služby, lieky a pomôcky., pridržiava sa vznesenej námietke premlčania.
Vedľajší účastník uviedol, že poškodený sa už v rámci trestného konania doručením rozsudku musel dozvedieť kto je škodca a výšku škody sa dozvedel 15.12.2004, ktorý dátum je možné považovať za dátum kedy došlo u navrhovateľa k ustáleniu jeho zdravotného stavu. V danom období už boli aj vydané posudky týkajúce sa bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, na základe ktorých si navrhovateľ uplatnil náhradu škody voči poisťovni, ktorá aj plnila vo výške základného bodového ohodnotenia ako náhradu za bolesť, tak aj sťaženie spoločenského uplatnenia. Pridržiava sa vyjadrenia právneho zástupcu odporcu, nárok navrhovateľa považuje za premlčaný.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. PN-1T/43/2004 súd zistil, že O. G. /pôvodne označený ako odporca v 1. rade/ bol právoplatne uznaný vinným, že dňa 6.9.2003 ako vodič motorového vozidla zn. Renault Espace, ev. č. TT 879-BB pri predchádzaní pred ním jazdiaceho motorového vozidla prešiel do protismerného jazdného pruhu a v predchádzacom manévri pokračoval napriek neprehľadnej situácii a v úseku zákazu predchádzania, následkom čoho narazil do protiidúceho vozidla, pričom členovia osádky motorového vozidla, ktoré riadil, medzi ktorými bol aj navrhovateľ, utrpeli viaceré zranenia, ktoré si vyžiadali dlhodobé liečenie a práceneschopnosti. Teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví, za čo bol právoplatne odsúdený. Rozsudkom súd zaviazal odporcu aj k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody titulom bolestného vo výške 21.180,- Sk a zo zvyškom nároku na náhradu škody súd odkázal navrhovateľa na konanie vo veciach občiansko-právnych.
Z predloženej pracovnej zmluvy, uzatvorenej medzi O. G. /pôvodne označený ako odporca v rade 1/ a CHEMOLAKOM, a.s. /pôvodne označený ako odporca v rade 2/ zo dňa 3.4.1997 v spojení s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.3.2002, ako aj zo zhodných tvrdení vyplýva, že O. G. bol dňa 6.9.2003 v pracovnom pomere s CHEMOLAK, a.s. so zaradením ako referent VII. s miestom výkonu práce CHEMOLAK, a.s. Smolenice, keď pracovný pomer bol ukončený dohodou ku dňu 30.6.2004 na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 29.6.2004. Z pracovnej náplne O. G. ako referenta vyplýva popis pracovných činností spočívajúci v zabezpečení spracovania a distribúcie zápisov zo sortimentných porád, prevedenie vyhodnotenia plnenia výrobných úloh, za ktorým účelom mal denne sledovať priebeh a odpisovanie výroby objednávok. Ďalej vykonávať kancelárske práce pre vedúceho oddelenia a spracovávať dokumentáciu o prevádzke dispečerského vozidla. Ďalej bol povinný zabezpečovať nutné jazdy referenčným vozidlom, a to len podľa pokynov vedúceho oddelenia.
Z preukazu vystaveného pre O. G. vyplýva, že mal odbornú spôsobilosť vodiča referenčného vozidla.
Podľa Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi CHEMOLAK, a.s. a odporcom zo dňa 6.4.2001 na dobu neurčitú, CHEMOLAK, a.s. poskytol odporcovi bezodplatne na zabezpečenie prepravy športovcov - futbalistov na zápasy motorové vozidlo zn. Renault Espace, ev. č. TT 879-BB. Odporca sa zaviazal znášať náklady za spotrebu pohonných hmôt a zveriť motorové vozidlo prednostne tým vodičom, ktorí majú oprávnenie na vedomie motorového vozidla podľa platnej právnej úpravy a odbornú spôsobilosť viesť referenčné vozidlo vydané CHEMOLAK, a.s. Vodičov sa zaviazal zabezpečiť si odporca na vlastné náklady.
Z technického preukazu vydaného pre motorové vozidlo Renault Espace V6 s ev. č. TT 879-BB vyplýva, že jeho držiteľom bol v období od 2.2.2001 do 14.4.2004 CHEMOLAK, a. s.
Zo Stanov odporcu vyplýva, že telovýchovná jednota je organizáciou s právnou subjektivitou so sídlom Smolenice a medzi jej hlavné úlohy patrí starať sa o rozvoj, prosperitu a ochranu záujmov základných
odvetvových zložiek a vytvárať ekonomické, materiálno-technické, personálne a odborné podmienky na činnosť telovýchovnej jednoty. Športová, telovýchovná, turistická a iná obdobná záujmová a spoločenská činnosť sa uskutočňuje v základných odvetvových zložkách.
Z výpočtu bolestného zo dňa 15. 12. 2004 (na č.l. 42) vyplýva výška obodovania bolestného navrhovateľa 377,25 bodov /liečenie ukončené dňa 16. 9. 2004/.
Z výpočtu bolestného zo dňa 15. 12. 2004 (na č.l. 43) vyplýva výška obodovania bolestného navrhovateľa 52,50 bodov /hospitalizovaný od 23. 6. 2004 do 25. 6. 2004).
Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 3. 2. 2005 (na č.l. 41) vyplýva výška obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa 620 bodov T.. Y. W..
Z výpočtu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 7. 2. 2005 (na č.l. 71) vyplýva výška obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa 620 bodov T.. Y. W..
Z oznámenia vedľajšieho účastníka zo dňa 27. 6. 2005 vyplýva výška úhrady sumy 28 824 Sk ako bolestného navrhovateľovi /v prílohe výpočet bolestného s 377,25 bodov + 52,50 bodov/.
Z oznámenia vedľajšieho účastníka zo dňa 27. 6. 2005 vyplýva výška úhrady sumy 37 200 Sk ako sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľovi /v prílohe výpočet odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia za 620 bodov/.
Z výpočtu výšky plnenia vedľajšieho účastníka zo dňa 27. 6. 2005 vyplýva výška plnenia 24 824 Sk za 413,74 bodov bolestného.
Z výpočtu výšky plnenia vedľajšieho účastníka zo dňa 27. 6. 2005 vyplýva výška plnenia 37 200 Sk za 620 bodov sťaženia spoločenského uplatnenia.
Z oznámenia škodovej udalosti poškodeným zo dňa 16. 2. 2005 vyplýva, že navrhovateľ oznámil vedľajšiemu účastníkovi poistnú udalosť zo dňa 6. 9. 2003, poistný Chemolak, a.s., vodič O. G..
Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 26. 3. 2004 (na čl. 259) vyšetrovacieho spisu vyplýva, že navrhovateľ si bude nárokovať náhradu škody za spôsobené zranenia vo výške 21 180 Sk, t. j. podľa obodovania znalca z odboru zdravotníctva, a aj náklady spojené s hospitalizáciou vo výške 1140 Sk, ako aj náklady spojené s cestovaním na ošetrenie a návštevy vo výške 2330 Sk.
Podľa ustanovenia § 152 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. V zmysle ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa ustanovenia § 438 os. 1 v znení Občianskeho zákonníka v znení k 31. 7. 2004, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení k 31. 7. 2004, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka v znení k 31. 7. 2004, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka v znení k 31. 7. 2004, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ustanovenia § 449 Občianskeho zákonníka v znení k 31. 7. 2004, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia, ods. 2 odškodnenie za bolesť nepatrí: a) za jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu, b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé, že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť, c) za bolesť budúcu (následnú) a za bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich, ods. 3 odškodnením za bolesť sa neodškodňujú straty na zárobku.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, ods. 2 odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí: a) za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia; za také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok, b) za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia, ods. 3 odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia sa neodškodňujú straty na zárobku.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku, ods. 2 suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo
stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod, ods. 2 celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk, ods. 3 v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa ustanovenia § 8 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení, o vydanie lekárskeho posudku môže požiadať poškodený a právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v platnom znení, posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.
Podľa Prílohy A. Zásady pre hodnotenie I. Odškodnenie za bolesť ods. 6 vyhláške č. 32/1965 Zb. hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu, ak a) došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu);x) ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého doba liečenia sa infekciou predĺžila, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal pľúc a pod., c) povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú injekcie, punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná, ak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie, ods. 7 pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca, ods. 8 ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení, t.j. poškodenia, pri ktorých každé postihuje iný orgán, prípadne viac chorôb z povolania a iných poškodení na zdraví, ohodnotí lekár každé zranenie osobitne. Plnou sadzbou počíta však iba poškodenie najzávažnejšie ohodnotené najvyšším počtom bodov (vrátane zvýšenia), zatiaľ čo ohodnotenie ostatných poškodení sa pripočíta tromi štvrtinami; pokiaľ by sa pritom dve alebo viaceré súčasne vzniknuté poškodenia hodnotili rovnakým počtom bodov, počíta sa plne len jedno z nich. Ďalšie poškodenie, ktoré je svojimi znakmi podľa sadzby už zahrnuté v pojme základného poškodenia, nehodnotí sa nikdy osobitne; napr. pri otvorenej zlomenine končatiny nehodnotí sa osobitne hlboká rana končatiny, ktorá vznikla v súvislosti so zlomeninou.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa ustanovenia § 724 Občianskeho zákonníka, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 3, 4, Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa daný voči odporcovi nie je dôvodný. Predmetom konania je pohľadávka navrhovateľom uplatnená voči odporcovi ako nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená na jeho zdraví konaním O. G., ktorý ako vodič motorového vozidla dňa 6. 9. 2003 spôsobil dopravnú nehodu porušením povinnosti uloženej mu zákonom, pri ktorej bola spôsobená navrhovateľovi ťažká ujma na zdraví, za čo bol aj právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 8.6.2004 vydaným v trestnom konaní sp.zn. 1T/43/2004 a to v celkovej výške 428 591 Sk (14 226,61 eur) vyčíslená sumou 417.976,- Sk (13.874,26 eur) titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia /za mimoriadne zvýšenie bolestného v sume 119 176 Sk, za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 298 800 Sk/ a sumy 10.615,- Sk (352,35 eur) titulom náhrady vecnej škody a nákladov spojených s liečením /vyčíslenej ako poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v sume 1280 Sk, vecná škoda na oblečení v sume 2350 Sk, náhradu cestovných nákladov v sume 5090,30 Sk, náklady za telefónne karty v sume 1480 Sk, zdravotnícke pomôcky v sume 414,70 Sk/.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, ktorý namietal nedostatok pasívnej legitimácie odporu v tomto konaní a mal za to, že s ohľadom na doteraz vykonané dokazovanie a preukázané skutočnosti, že je daná zodpovednosť odporcu podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka s ohľadom na nižšie uvedené. Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu, každý zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Zároveň však toto isté ustanovenie zákona počíta s tým, že v prípade osôb, ktoré boli použité k činnosti právnickej alebo fyzickej osoby, tieto zodpovedajú sami za škodu, ktorú síce spôsobili iní, ale boli v určitom právnom vzťahu k týmto osobám. Predpokladom zodpovednosti za škody je vždy porušenie konkrétnej právnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti škodcu a vzniknutou škodou. Ak sú preukázané tieto uvádzané predpoklady zodpovednosti, môže sa škodca vyviniť pokiaľ preukáže, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie vinu. To znamená, že právna úprava zodpovednosti za škodu je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, na druhej strane poškodený však musí v konaní hodnoverne preukázať, že označený škodca skutočne porušil niektorú z právnych povinností.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovednosť je daná nielen v prípadoch, keď škodca je v určitom právnom (obvykle zmluvnom vzťahu) voči právnickej prípadne fyzickej osobe a škodu spôsobil pri činnosti, ktorá spadá do pôsobnosti tejto osoby, ale i vtedy, ak škoda bola spôsobená osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil ku svojej činnosti. Právnická alebo fyzická osoba (podnikateľ) zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil iný, ak škoda bola spôsobená jeho zamestnancami či členmi, prípadne inými osobami, ktoré podnikateľ použil ku svojej činnosti a zároveň ku škode došlo v rámci činnosti právnickej (fyzickej) osoby. Je nesporné, že O. G. prácu vodiča pri spôsobení predmetnej dopravnej nehody vykonával pre odporcu tzn., že odporca ho použil ku svojej činnosti. Išlo o cestu motorovým vozidlom požičaným CHEMOLAKOM, a.s. odporcovi na prevoz hráčov futbalového klubu na športový zápas, niet teda pochybností o tom, že to bolo v rámci výkonu činnosti odporcu. V tomto smere je postavenie O. G., ktorého odporca použil na výkon svojej činnosti rovnaké, ako keby išlo o zamestnanca odporcu. Súd má za to, že za protiprávny úkon priameho škodcu O. G. ako osoby použitej na výkon činnosti odporcu, je priamo zodpovedný poškodenému odporca, a je daná jeho zodpovednosť za predmetnú škodu ako všeobecná podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Súd prisvedčil odporcovi v tom, že nie je daná jeho zodpovednosť podľa § 427 Občianskeho zákonníka, keď v konaní bolo nesporným, že držiteľom a prevádzkovateľom motorového vozidla zn. Renault Espace, ev. č. TT 879-BB v čase dopravnej nehody bol CHEMOLAK, a.s., ktorý toto vozidlo na základe dohody zapožičal
odporcovi na prepravu futbalistov na futbalový zápas. Pričom súd má za to, že osobitná zodpovednosť odporcu podľa § 427 Občianskeho zákonníka nie je daná. Zodpovednosť na základe tohto ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Napriek tomu, že pojem prevádzateľ nie je definovaný, pre jeho zmysel je charakteristické, že je to fyzická osoba, ktorá má právnu a faktickú možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Z uvedeného je treba vyvodiť, že prevádzateľom nebude ten, kto má vozidlo zapožičané iba na určitý čas, teda ho môže používať prechodne, ako tomu je aj v danom prejednávanom prípade. Takémuto výkladu zodpovedá aj judikát R 70/69 podľa ktorého organizácia (prípadne aj občan), ktorá požičia občanovi motorové vozidlo, zostáva prevádzateľom tohto motorového vozidla v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Obdobne aj podľa R 3/84 aj keď pri požičaní vozidla zostáva naďalej zodpovedný za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzateľ (§ 427 Občianskeho zákonníka) nie je vylúčené, aby poškodený si uplatnil náhradu škody aj priamo proti vodičovi, ktorý si auto požičal a spôsobil škodu v dôsledku porušenia konkrétnej právnej povinnosti. Nie je vylúčené, aby poškodený i v prípadoch, v ktorých by inak bola daná zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku podľa ustanovenia § 427 O. z., opieral svoj nárok podľa vlastnej voľby nie o zodpovednosť prevádzateľa, ale o súčasnú zodpovednosť iného subjektu - vodiča vozidla a podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. odporcu, založenú na jeho zavinení v zmysle ustanovenia § 420 Obč. zák. Z uvedeného súd vyvodil právny záver o zodpovednosti odporcu v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď sa nestotožnil s nedostatok pasívnej legitimácie tvrdenej odporcom.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, ktoré sú upravené spoločne v ustanovení § 444 Občianskeho zákonníka a podrobne vo vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Obidva druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy, slúžia na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Pri zvyšovaní náhrady za bolesť sa vychádza z iných kritérií, a jej zvyšovanie nad rámec ohodnotenia stanoveného lekárom prichádza do úvahy iba v ojedinelých prípadoch, ak ide napríklad o zvlášť mučivé stavy. Navrhovateľ si v konaní uplatnil titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného sumu 119 176 Sk /3955,92 eur/, ktorú vyčíslil ako rozdiel sumy 144 000 Sk ako maximálna suma bolestného v zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky č. 35/1965 Zb. a sumy 24 824 Sk vyplatenej navrhovateľom vedľajším účastníkov. Z výpočtu bolestného zo dňa 15. 12. 2004 (na č.l. 42) vyplýva výška obodovania bolestného navrhovateľa 377,25 bodov, pričom zároveň je v ňom uvedené, že liečenie je ukončené dňa 16. 9. 2004 a taktiež z výpočtu bolestného zo dňa 15. 12. 2004 (na č.l. 43) vyplýva výška obodovania bolestného navrhovateľa 52,50 bodov, pričom je v ňom uvedené, že liečenie je ukončené dňa 25. 6. 2004. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania mimoriadneho zvýšenia bolestného v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa súd musel zaoberal otázkou prípadného premlčania nároku. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a aj ich plynutie a skončenie je vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začiatok jej plynutia je významný subjektívny prvok, pozostávajúci jednak z vedomosti poškodeného o škode, teda preukázateľnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde a jednak vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví objektívna premlčacia doba neplatí, uplatní sa tu iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, bez ohľadu na to, kedy sa tak stane od vzniku škody. Ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek, teda bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné čiastočné nároky, čo platí aj pre mimoriadne zvýšenie bolestného Navrhovateľ si ako poškodený uplatnil náhradu škody v trestnom konaní ale táto sa týkala iba požiadavky na zaplatenie bolestného /a to ani nie mimoriadneho zvýšenia bolestného/ a vôbec nie sťaženia spoločenského uplatnenia/. Súd má
súd za to, že navrhovateľ sa najneskôr dňa 15. 12. 2004 dozvedel o škode, ktorá mu v súvislosti s bolestným vznikla a tento deň považuje súd za rozhodujúci pre začiatok plynutia dvojročnej premlčacej lehoty a pokiaľ ide o to, kto za škodu zodpovedá súd vychádzal z tvrdenia samotného navrhovateľa (na pojednávaní dňa 9. 10. 2009), ktorý podľa jeho vyjadrenia vedel, že auto patrí Chemolaku, a.s., že ho sponzorsky poskytuje odporcovi, už v čase najneskôr podania návrhu vedel navrhovateľ, že odporca zabezpečoval prevoz futbalistov na zápasy, vedel o tom, kto zodpovedá za škodu, bez ohľadu na to, či mal o tom právnu vedomosť, keď sa vyžaduje objektívna vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, súd má za to, že premlčacia doba uplynula dňa 25. 2. 2007 t.j. predtým ako navrhovateľ žiadal dňa 6. 2. 2009 pripustenie vstupu odporcu do konania. Nakoľko súd prisvedčil námietke premlčania, ďalej sa už v konaní nezaoberal prípadnou dôvodnosťou posudzovania mimoriadneho zvýšenia bolestného podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení. Súd návrh v časti sumy 119 176 Sk ako nedôvodný zamietol.
Taktiež sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začína bežať len čo je možné stav poškodeného považovať za ustálený a to z pohľadu aj mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Od tohto okamžiku sa počíta dvojročná subjektívna lehota podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ je splnená i druhá podmienka pre začiatok jej plynutia, t.j. že občan v tom čase vie, ktorá osoba je zodpovedným subjektom. Podľa ustálenej judikatúry vyplýva, že k obodovaniu sťaženia spoločenského uplatnenia možno pristúpil potom ako dôjde k ustáleniu zdravotného stavu, a to býva spravidla do jedného roka od úrazu. S poukazom na založený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 3. 2. 2005 (na č.l. 41), ktorým bolo obodované sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 3. 2. 2005 má súd za to, že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo dňa 3. 2. 2005, a pokiaľ ide o to, kto za škodu zodpovedá súd vychádzal z tvrdenia samotného navrhovateľa (na pojednávaní dňa 9. 10. 2009), ktorý podľa jeho vyjadrenia vedel, že auto patrí Chemolaku, a.s., že ho sponzorsky poskytuje odporcovi, už v čase najneskôr podania návrhu vedel navrhovateľ, že odporca zabezpečoval prevoz futbalistov na zápasy, vedel o tom, kto zodpovedá za škodu, bez ohľadu na to, či mal o tom právnu vedomosť, keď sa vyžaduje objektívna vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, súd má za to, že premlčacia doba uplynula dňa 25. 2. 2007 t.j. predtým ako navrhovateľ žiadal dňa 6. 2. 2009 pripustenie vstupu odporcu do konania. Na základe uvedeného súd považuje nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 298 800 Sk /9918,34 eur/ za premlčaný. Keďže však súd prisvedčil námietke premlčania, ďalej sa už v konaní nezaoberal prípadnou dôvodnosťou posudzovania mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom znení.
Navrhovateľ si ďalej v konaní uplatnil náhradu v sume 10.615,- Sk (352,35 eur), ktorá pozostáva zo sumy 1280 Sk ako poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti /na č.l. 20, č.l. 22, č.l.25., č.l. 26, 3 x z roku 2003, 3 x z roku 2004/, sumy 2350 Sk ako vecnej škody na oblečení, sumy 5090,30 Sk ako náhrady cestovných nákladov, sumy 1480 Sk za telefónne karty / doklady založené na čl. 34 v počte päť kusov z roku 2003/, sumy 414,70 Sk za zdravotnícke pomôcky /3 kusy pokladničných blokov na č.l. 37 z roku 2003 2x, z roku 2004 1x/, avšak vo voči tejto požiadavke vzniesol odporca námietku premlčania v zmysle ustanovenia § 106 OZ, s ktorou sa súd stotožnil, keď k dopravnej nehode došlo dňa 6. 9. 2003, t.j. objektívna premlčacia lehota uplynula dňom 6. 9. 2006, pričom v rámci objektívnej lehoty plynula zároveň aj dvojročná subjektívna lehota, s ktorej plynutím ako jej začiatkom a uplynutím sa súd s ohľadom na uplynutie už objektívnej lehoty nezaoberal. Teda k premlčaniu požiadavky na zaplatenie sumy 8265 Sk (10615 Sk - 2350 Sk) došlo predtým ako navrhovateľ žiadal dňa 6. 2. 2009 pripustenie vstupu odporcu do konania. Navrhovateľ predložil súdu doklady na č.l. 31- 40, ktorými preukazoval náhradu cestovných nákladov v sume 5090,30 Sk, formou cestovných lístkov z roku 2003 a z roku 2004, ktorých dôvodnosťou sa s ohľadom na dôvodnú námietku premlčania teda ani odôvodnenosťou výšky 5090,30 Sk ďalej v konaní nezaoberal, s ohľadom na dôvodnú námietku premlčania ďalej neskúmal ani dôvodnosť sumy 1480 Sk za telefónne karty a neskúmal ani dôvodnosť sumy 414,70 Sk za telefónne karty, neskúmal ani dôvodnosť sumy 1280 Sk ako poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ ide o sumu 2350 Sk ako náhradu škody na oblečení zo strany navrhovateľa nebola preukázaná výška tejto škody, preto súd túto považoval za nepreukázanú a aj v tejto časti návrh zamietol. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh. Súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania navrhovaného navrhovateľom, keď uvedené považoval za nadbytočné a nehospodárne s ohľadom na zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním, ktoré považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať ani výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
O náhrade trov konania rozhodol súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak vo veci úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania výslovne neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.