Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-81-2011.pdf
PDF · 96.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3P/81/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľky: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Q. XXX/XX, proti odporcovi: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Veľká okružná XXXX/XX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému F. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov T. P., rod. A. nar. XX.XX.XXXX a F. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 07.06.2008 v Partizánskom, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, vo zväzku 14, ročník 2008, strana 86, por. číslo 35, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode súd maloletého F. F., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletého F. F. sumou 40,- € mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh neukladá.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. F., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavrela s odporcom dňa 07.06.2008. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, zväzok 14, ročník 2008, strana 86, por. číslo 35. V prípade navrhovateľky išlo o prvé manželstvo, v prípade odporcu o manželstvo druhé. Z manželstva sa narodil maloletý F. F.. Obaja sú občanmi Slovenskej republiky a ich posledné spoločné bydlisko je v Partizánskom. Ako uviedla navrhovateľka, s odporcom nežije v spoločnej domácnosti asi 3 roky, čo znamená, že spolu ani nehospodária, ani intímne nežijú. Ešte pred narodením maloletého F. F. odišiel odporca pracovať do Čiech, pričom domov chodieval na dva dni v priebehu 4-5 mesiacov. Uvedené podľa navrhovateľky spôsobilo ochladenie vzájomných vzťahov, nakoľko odporca sa málokedy ozval, či už jej, alebo ich maloletému synovi. Vzťahy medzi ňou a odporcom sú podľa navrhovateľky tak vážne a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľka nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, preto aj odmietla navštíviť Referát
poradensko - psychologických služieb v Partizánskom. Návrhom žiada manželstvo s odporcom rozviesť, maloletého F. F. zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca maloletého zaviazať plnením vyživovacej povinnosti vo výške 40,- € mesačne. Vo výpovedi matka uviedla, že styk maloletého F. F. s otcom netreba upraviť, nakoľko sa vedia s odporcom v tejto veci dohodnúť.
Vo výpovedi navrhovateľka uviedla, že býva s maloletým F. F. u svojej matky v štvorizbovom byte. Je na rodičovskej dovolenke. Jej mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 190,- € a prídavkov na dieťa v sume 22,01 €. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému F. F..
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, aj keď nemá vzťah s inou ženou. S faktickými údajmi týkajúcich sa jeho manželstva s navrhovateľkou, tak ako ich opísala navrhovateľka, súhlasil. Súhlasil tiež s tým, aby bol maloletý F. F. po rozvode zverený do starostlivosti matky, a rovnako nežiadal upraviť styk s maloletým, pretože sa vedia s navrhovateľkou v tejto veci dohodnúť.
Vo výpovedi odporca uviedol, že býva u svojej matky spolu so synom pochádzajúcim z prvého manželstva. V čase podania výpovede bol nezamestnaný, nezaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ako uviedol, do decembra 2011 pracoval a dosahoval príjem mesačne v sume 160,- €. Vyživovaciu povinnosť má okrem maloletého F. F. ešte k maloletému T. z jeho predchádzajúceho manželstva.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rodným listom maloletého F. F., sobášnym listom, správami ÚPSVaR PE a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 07.06.2008. Zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu Partizánske, zväzok 14, ročník 2008, strana 86, por. číslo 35. V prípade navrhovateľky ide o prvé manželstvo, v prípade odporcu o druhé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v Partizánskom. Z manželstva sa narodil dňa 04.03.2009 maloletý F. F.. Účastníci konania sa zhodli na príčinách rozvratu ich vzájomných vzťahov. Ešte pred narodením maloletého F. F. odišiel odporca pracovať do Čiech, zriedkavo chodil domov /1 krát za 4-5 mesiacov/, čo spôsobilo ochladenie nielen jeho vzťahu s navrhovateľkou, ale aj so synom, s ktorým od jeho narodenia ešte prakticky nebol sám, bez prítomnosti matky. Ani jeden z manželov nemá záujem na obnove ich manželského spolužitia, nakoľko manželstvo považujú za vážne a trvalo rozvrátené.
Zo správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov vyplýva, že navrhovateľka býva s maloletým F. F. u svojej matky. Je na materskej dovolenke. Jej mesačný príjem tvorí: rodičovský príspevok v výške 190,- € a prídavky na dieťa v sume 22,01 € /potvrdenia ÚPSVaR na č.l. 27 a 28/. Navrhovateľka prispieva svojej matke ma domácnosť sumou 100,- € mesačne. Tiež spláca viacero pôžičiek v celkovej sume 70,- € mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému F. F..
Zo správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov vyplýva, že odporca býva u svojej matky spoločne so svojím synom z predchádzajúceho manželstva, ktorý bol zverený do starostlivosti matky odporcu a on prispieva na jeho výživu sumou 30,- € mesačne. Na domácnosť prispieva svojej matke sumou 100,- € mesačne, avšak to len vtedy, keď je zamestnaný. Zo správy ÚPSVaR /č.l. 24 a 25/ vyplýva, že odporca je nezamestnaný, nezaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky, ani prídavky k dávkam.
Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 2P/12/2010-37 zo dňa 15.02.2010, bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému F. F. na sumu 40,- € mesačne. Zo správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov vyplynulo, že matka považuje túto sumu za adekvátnu.
Maloletý F. F. zatiaľ nenavštevuje materskú školu, má šelesť na srdci.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 144 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené a nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu. Manželstvo účastníkov konania už takmer tri roky neplní žiadnu zo svojich funkcií - ekonomickú / manželia spoločne nehospodária/, biologickú /intímne sa nestýkajú/, spoločenskú /nefungujú ako rodina/, ani výchovnú /matka vychováva dieťa sama, otec sa s maloletým dieťaťom stretáva len zriedka/. Na príčinách hlbokého a trvalého rozvratu vzťahov sa účastníci konania zhodli a súd zastáva rovnaký názor. Odchod odporcu za prácou do Čiech spôsobil nielen reálne, ale aj citové odlúčenie, čo sa prejavilo v ochladení vzťahov medzi odporcom a navrhovateľkou, ako aj odporcom a maloletým dieťaťom. Súd má tiež za to, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, nakoľko manželstvo účastníkov konania existovalo už len formálne, a rozvod manželstva maloleté dieťaťa nijako nezasiahne, nakoľko už od jeho narodenia je vychovávané matkou, doterajší kontakt otca s maloletým dieťaťom bol len zriedkavý.
Súd zveril maloletého F. F. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že ho bude povinná zastupovať a spravovať jeho majetok. Takáto úprava je v súlade s návrhom navrhovateľky, vyjadrením odporcu a návrhom kolízneho opatrovníka a rešpektuje záujem maloletého dieťaťa, ktorého výchovné prostredie sa po rozvode manželstva nezmení.
Súd zaviazal otca na čas po rozvode prispievať na výživu maloletého sumou 40,- € mesačne. Takáto výšky výživného bola určená rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 2P/12/2010-37 zo dňa 15.02.2010. Matka nežiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca a súd má tiež za to, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodnila zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému.
Účastníci zhodne vyhlásili, že súdnu úpravu styku odporcu s maloletým F. F. nežiadajú. Keďže účastníci úpravu styku nepovažujú za potrebnú a potreba úpravy styku odporcu s maloletým dieťaťom nevyplýva ani z vykonaného dokazovania, súd styk odporcu s maloletým F. F. neupravil.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s § 144 O. s. p. Keďže ide o konanie o rozvod manželstva a okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov neodôvodňujú rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania jednému z účastníkov, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd uznesením, č.k. 3P/81/2011-11 zo dňa 28.11.2011 oslobodil navrhovateľku od súdnych poplatkov. Keďže súd vyhovel navrhovateľke a oslobodil ju od platenia súdnych poplatkov, bolo potrebné rozhodnúť v zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. Nakoľko ide o konanie o rozvod manželstva s príslušenstvom, súd využil možnosť, ktorú mu dáva ustanovenie § 2 ods. 2 druhej vety zákona o súdnych poplatkoch a odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania neuložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p. (musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a podľa § 205 ods. 1 O. s. p. (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).