Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25P-230-2010.pdf
PDF · 88.5 KB
No categories available
25P/230/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté S. G., E.. XX.XX.XXXX W. P. G. E.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti rodičov K. G., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Č. XX, právne zastúpenej JUDr. Renátou Bačárovou, advokátkou, Hlavná 11, Prešov a otca A. G., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Č. XX, J..Č.. Č. K. XXXX, I., Česká republika, v konaní o úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
mal. S. G., nar. 02.07.1997 a mal. P. G., E.. 11.06.2002 sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok,
otec b u d e prispievať na ich výživu, na mal. S., nar. 02.07.1997 sumou po 150,00 Eur mesačne a na mal. P., nar. 11.06.2002 sumou po 100,00 Eur mesačne, od 01.03.2009, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí,
v prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a,
dlžné výživné za čas od 01.03.2009 do 15.01.2012 vo výške 6. 460,00 Eur, je otec p o v i n n ý uhrádzať matke spolu s bežným výživným po 100,00 Eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok,
styk otca s maloletými deťmi súd n e u p r a v u j e, nakoľko ho rodičia upraviť v konaní nežiadali,
žiaden z účasníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 30.08.2010 žiadala, aby súd rozsudkom rozhodol o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a aby otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou na mal. Simonu po 200, 00 Eur a na mal. P. sumou po 150,00 Eur od 01.03.2009.
Keďže návrh odôvodnila tým, že otec na výživu ich maloletých detí ničím neprispieva, navrhla súdu, aby rozhodol aj predbežným opatrením, ktorým navrhla, aby súd zveril maloleté jej a otca zaviazal prispievať na ich výživu na mal. S. Z.o 200,00 Eur a na mal. P. po 150,00 Eur odo dňa vykonateľnosti predbežného opatrenia.
Návrh bol odôvodnený tak, že otec maloletých detí pracuje v Českej republike v spoločnosti I. W..S.., S. ktorou má uzatvorenú pracovnú zmluvu od marca 2009 a od tejto doby na výživu deti neprispieva, pričom spoločnú domácnosť otec opustil v novembri 2009. V mieste výkonu svojej práce mal zmeniť bývanie a to tak, že zamestnávateľom zabezpečené bývanie na ubytovni mal zmeniť na bývanie v byte, ktorý má obývať spolu s inou ženou, s ktorou nadviazal vzťah, ku ktorému sa mal po vycestovaní do Čiech svojej manželke priznať.
Okresný súd Prešov dočasne upravil pomery uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX- zo dňa 08.09.2010, ktorým zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 30,00 Eur a v prevyšujcej časti súd návrh matky zamietol.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca dožiadaným súdom Okresným súdom I., na ktorom otec detí uviedol, že súhlasí s tým, aby boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s výškou výživného s odôvodnením, že sumu požadovanú matkou považuje za neprimeranú svojim príjmom, lebo predtým bol zamestnaný vo firme I. W..S.., avšak teraz je zamestnancom v spoločnosti D. S..X..F.. s príjmom 100,- Kč za hodinu. Uviedol, že s predchádzajúcim zamestnávateľom I. a.s. rozviazal pracovný pomer dohodou a u nového zamestnávateľa má síce nižší príjem, ale túto prácu hodnotí ako lepšiu - lebo táto je bez stresu. Otec potvrdil, že žije v spoločnej domácnosti s družkou aj jej dcérou, pričom na výživu maloletým dcéram prispieva od 13.10.2010 po 30,00 Eur, spolu 60,00 Eur mesačne.
Na pojednávaní konanom dňa 08.12.2011 súd vypočul účastníkov konania, na ktorom matka uviedla, že otec detí na ich výživu začal prispievať až na základe nariadeného predbežného opatrenia a v rozsahu určenom týmto súdnym rozhodnutím. Otec opustil spoločnú domácnosť a po oznámení rodine, že domov nepríde ani počas vianoc v roku 2009, matka vycestovala za ním do Českej republiky a zistila, že manžel už nebýva v ubytovni, ktorú mu zabezpečil zamestnávateľ, ale žije v spoločnej domácnosti s inou ženou. Po celú dobu neprítomnosti otca detí a najmä počas doby kedy na výživu deťom neprispieval žiadnou sumou matka bola nútená si finančné prostriedky na ich výživu požičiavať od najbližších príbuzných. Uviedla, že je zamestnaná v T. O. s mesačným príjmom 289,00 Eur a poberá prídavky na deti a uplatňuje si aj daňový bonus. Matka s deťmi žije u svojich rodičov, ktorí jej aj finančne vypomáhajú.
Na tomto pojednávaní bol vypočutý aj otec, ktorý potvrdil, že žije v spoločnej domácnosti s družkou a po presťahovaní sa z ubytovne, za ktorú mesačne uhrádzal 2. 700,- Kč do bytu, jeho mesačné náklady spojené s bývaním v tomto byte vzrástli na 7. 700,- Kč a z príjmu, ktorý má v súčasnosti - 18. 000,- Kč mu po úhrade za byt, zaplatení výživného nezostávajú finančné prostriedky na živobytie. Uviedol, že k skončeniu pracovného pomeru s prechádzajúcim zamestnávateľom I. W..S.. došlo dňa 28.02.2011 a to dohodou, ktorej kópiu predložil súdu.
Kolízny opatrovník navrhol, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu podľa jeho schopností a možností.
Súd vo veci vykonal dôkazy listinami podľa §-u 129 ods. 1, O.s.p., tak, že na pojednávaní listinu samosudkyňa prečítala, alebo oboznámila jej obsah a to sobášnym listom účastníkov konania č.l. 4, rodnými listami maloletých detí č.l. 5-6, potvrdením obecného úradu č.l. 7, pracovnou zmluvou č.l. 8, dokladom o výplate mzdy č.l. 9, platobným príkazom č.l. 10, úhradou poistného na č.l. 11, cest. lístky č.l. 12, potvrdením č.l. 39, poukazom na č.l. 46, kópiu faktúry č.l. 47-48, mzdovým listom č.l. 53-55, kópiou za úhradu za zájazd č.l. 63, kópiou zmluvy o obstaraní zájazdu č.l. 64-65, kópiou príkazu na úhradu na č.l. 66, kópiou príjmového pokladničného dokladu na č.l. 67, organizačnými pokynmi na č.l. 68, kópiou platobného dokladu SIPO na č.l. 69, kópiou faktúry na č.l. 70, kópiou poštového poukazu na č.l. 71, kópiou príjmového pokladničného dokladu na č.l, 72-73, kópiou úhrad na č.l. 74-75, kópiami cestovných lístkov č.l. 76-77, kópiou dohody o skončení pracovného pomeru č.l. 78, kópiou dodatku k nájomnej zmluve čl. 83-84, kópiou úhrady za obedy na č.l. 85, potvrdením na č.l. 86, kópiou pracovnej zmluvy na č.l. 88-91, potvrdením o príjme č.l. 92-93, kópiou dohody o pracovnej činnosti č.l. 95, kópio pracovnej zmluvy na č.l. 96-97, kópiou o rozv. prac. pomeru na č.l. 98, kópiami výpisov z účtu na č.l. 99 -103, kópiami poistných zmlúv na č.l. 105-108, úhradou na č.l. 109 a zistil tento skutkový stav:
Maloleté B. S. a P. G. pochádzajú z manželského zväzku rodičov K. G. a A. G.. Rodičia zhodne uviedli, že v spoločnej domácnosti nežijú od roku 2009. Otec maloletým deťom neprispieva na ich výživu od marca 2009, na ich výživu prispieva od rozhodnutia o predbežnom opatrení v rozsahu určenom v rozhodnutí, teda po 30,00 Eur mesačne počnúc od októbra 2010.
Matka býva s maloletými deťmi u svojich rodičov a jej príjem predstavuje 289,00 Eur z pracovného pomeru v T. O. ( č.l. 8-9) Okrem tohto príjmu matka poberá prídavky deti a uplatňuje si daňový bonus.
Otec maloletých detí v čase podania návrhu matky bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti I. W..S.., pričom k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou a to dňa 28.02.2011.(č.l. 98).
Súdu bol doručený mzdový list nového zamestnávateľa D. S.. S. r.F.., ktorým bol preukázaný príjem otca za marec 20011 vo výške 17.614,00 Kč, za apríl 2011 vo výške 18.300,- Kč, máj 2011 vo výške 21.558,- Kč a jún 2011 vo výške 23.949,- Kč.
Súd vykonané dokazovanie takto právne hodnotí:
V súlade s ust. §-u 36 ods. 1, Zák. č. 36/2005 Z.z. podľa ktorého rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia -u 24, §-u 25 a §-u 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. §-u 62 ods. 1. Zák. č. 36/2005 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2, cit. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomeroch. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V súlade s ust. §-u 75 ods. 1, Zák. č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V danom prípade bolo preukázané, že matka maloletých detí aj po odchode otca zo spoločnej domácnosti sa o deti naďalej stará a otec aj kolízny opatrovník, v konaní zastupujúci maloleté deti so zverením detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil.
Súd pri rozhodovaní o určení výšky výživného vychádzal zo základných pravidiel na určenie jeho výšky, pričom pri určovaní jeho rozsahu prihliadal aj na to, ktorý z rodičov sa o deti osobne stará.
Bolo preukázané, že matka sa o maloleté deti aj od doby odchodu otca zo spoločnej domácnosti riadne stará, za pomoci svojich rodičov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a z príjmu 289,00 Eur spolu s prídavkami na deti a výživným od otca detí určeným súdnym rozhodnutím - predbežným opatrením uhrádza náklady a to najmä náklady spojené s cestou do škôl, ktoré sa nachádzajú mimo miesta ich trvalého bydliska - jedna cesta 0,73 Eur, náklady na úhradu životných poistiek deťom vo výške 17,33 Eur, 4,85 Eur, 11,98 Eur, obedy vo výške 21,12 Eur, nákup palivového dreva za 500,00 Eur aj 300,00 Eur, úhrada za
rozhlas a televíziu aj elektrinu vo výške 54,14 Eur, hradením dane z nehnuteľnosti vo výške 19,46 Eur, úhrada za poznávací zájazd do Paríža a to zálohy vo výške 50,00 Eur a doplatku vo výške 178,40 Eur, zájazdu deťom počas leta 2011 po 217,00 Eur, letného tábora deťom vo výške 250,00 Eur.
V danom prípade bolo preukázané, že otec maloletých detí v čase podania návrhu matky na súd bol v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti I. W..S.. a v priebehu konania rozviazal pracovný pomer s pôvodným zamestnávateľom dohodou, s konštatovaním otca, že síce výška jeho príjmu, ktorý má v novom zamestnaní a to v D. S.. S..X..F.. nedosahuje výšku príjmu v predchádzajúcom zamestnaní, avšak táto práca je menej stresová. (potvrdenie o mzde na č.l. 53 ). Otec uviedol, že od odchodu z ubytovne za ktorú mesačne uhrádzal 2.700,- Kč, mu vzrástli náklady spojené s bývaním v byte spoločne s priateľkou na sumu 7.700,- Kč a má aj náklady na svoje stravovanie aj náklady spojené s prepravou do práce, ktoré mesačne predstavujú 600,- Kč.
Zmenu zamestnávateľa zo strany otca súd vyhodnotil tak, že u otca došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou, pričom prijal zamestnanie, v ktorom nedosahuje pôvodný zárobok ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez vážneho dôvodu. Taktiež okolnosť, že otec zmenil svoje miesto pobytu v zahraničí z možnosti bývať na ubytovni poskytovanej zamestnávateľom za 2. 700,- Kč na bývanie v byte spoločne s družkou, za ktorý mesačne uhrádza 7. 700,- Kč túto súd nevzal do úvahy, lebo ide o výdavok, ktorý nebolo nevyhnutné vynaložiť, s konštatovaním, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou oboch rodičov a trvá do doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a táto má prednosť pred všetkými inými výdavkami.
Pri určovaní jej výšky súd prihliadal na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, prihliadnuc na starostlivosť matky, ktorá sa o maloleté deti stará, hodnotiac prednosť výživného pred inými výdavkami, ktoré v konaní preukazoval povinný otec.
Keďže otec neprispieval na výživu maloletým deťom od marca 2009 súd vyčíslil aj výživné, ktoré doteraz uhradené nebolo, ktoré na mal. Simonu predstavuje (r. 2009 -10 mesiacov x 120,00 Eur, r. 2010 -12 mesiacov x 120,00 Eur a r. 2011 -12 mesiacov 120,00 Eur = 4. 080,00 Eur) a na mal. Líviu predstavuje ( r. 2009 -10 mesiacov x 70,00 Eur, r. 2010 - 12 mesiacov x 70,00 Eur, r. 2011 -12 mesiacov x 70, 00 Eur = 2.380,00 Eur ), pričom výšku určeného výživného súd považuje za primeranú vzhľadom na vek maloletých, ich potreby a možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného otca, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením §-u 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie , ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.